Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. august 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200010
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3014200010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy

Vaškovej a JUDr. Juraja Floroviča, v právnej veci žalobcu M. W., bytom Y. XX/XX, N. T., proti žalovanej
Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 - 10, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 4. decembra 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku
označeného rozhodnutia žalovanej, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla

odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, č. XXXX-XX/XXXX-
PD zo dňa 21.10.2013, ktorým podľa § 99 v spojení s § 17 ods. 1 a § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. bolo
rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v
dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 17. marca 2010. Žalovaný ako aj správny orgán I. stupňa pri
svojomrozhodnutívychádzalizozistenia,žežalobcajeod1.februára1991prihlásenýakoSZČO,ateda
od uvedenej doby nemá postavenie zamestnanca podľa § 4 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. lebo nebol
zamestnancom žiadneho zamestnávateľa podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z.z., a nemal ani postavenie

fyzickej osoby podľa § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., na ktorých sa podľa tohto zákona (zákona č.
461/2003 Z.z.) vzťahuje úrazové poistenie, z ktorého dôvodu nemôže žalobcovi v zmysle § 17
ods. 1 v spojení s § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. vzniknúť nárok na žiadnu úrazovú dávku z úrazového
poistenia uplatňovanú v súvislosti s predmetnou chorobou z povolania.

Žalobca v žalobe tvrdí, že rozhodnutie žalovanej vníma ako veľkú neprávosť s poukazom
na skutočnosť, že ako zamestnanec odpracoval v štátnom podniku cca XX rokov, po zmene systému sa

nedobrovoľne stal živnostníkom, kde po odpracovaných ďalších vyše XX rokov a následného ochorenia
sa nemôže dovolať svojich nárokov.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od nej vyžiadal navrhla žalobu v celom rozsahu
ako nedôvodnú zamietnuť. Opätovne poukázala na skutočnosť, že úrazové poistenie sa na SZČO
nevzťahuje, preto žalobcovi podľa § 17 ods. 1 v spojení s § 83 zákona č. 461/2003
Z.z. nevznikol nárok na žiadnu úrazovú dávku z úrazového poistenia. Skutočnosť, že žalobca od 1.

februára 1991 nemá postavenie zamestnanca je zákonnou prekážkou pre priznanie akéhokoľvek nároku
na úrazovú dávku. Žalovaná vo svojom vyjadrení taktiež poukázala na to, že o totožnom nároku žalobcu
už bolo správnym orgánom právoplatne rozhodnuté, a to rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka
Prievidza, č. XXXX-XX/XXXX-PD zo dňa 23.07.2012 v spojení s rozhodnutím žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28.09.2012, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 17. marca
2010 (v poradí prvým rozhodnutím bolo rozhodnuté rovnako ako bolo rozhodnuté v poradí

druhým rozhodnutím, pričom prvé rozhodnutie žalobca nenapadol žalobou, voči druhému rozhodnutiu
žalobca správnu žalobu podal a toto druhé rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu).

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods.
1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi

žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že
žalobe žalobcu nie je možné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa
4. decembra 2013, ktorým žalovaná rozhodovala o nároku žalobcu na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 17. marca 2010.

Z administratívneho spisu predloženého žalovanou na žiadosť súdu vyplýva tento skutkový a právny
stav:

Dňom 1. januára 1991, ako vyplýva z výpisu zo živnostenského registra, žalobcovi vzniklo živnostenské

oprávnenie v predmete podnikania maliarske a natieračské práce.

Z informačného systému jednotného výberu poistného Sociálnej poisťovne je zrejmé, že žalobca je
prihlásený od 1. februára 1991 až doteraz ako SZČO.

Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 6. mája 2011
vypracovaným V.. A. W. a potvrdeným prednostom kliniky pracovného lekárstva a toxikológie doc. V..
Y. Y., W.. bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené počtom bodov 700 s diagnózou
ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia.

Dňa 23. mája 2011 vystavila V.. A. W. žalobcovi hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia
chorobou z povolania a toto hlásenie potvrdil prednosta kliniky pracovného lekárstva a toxikológie doc.
V.. Y. Y., W.. s tým, že Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza bolo uvedené hlásenie doručené dňa 6.
júna 2011.

Žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza dňa 18. júla 2012 a následne dňa
19.07.2012 (na predpísanom tlačive pobočky) požiadal žalobca o náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia.

Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza svojím rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXX-PD zo

dňa 23.07.2012 rozhodla, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v
dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 17. marca 2010. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca
dňa 9. augusta 2012 odvolanie.

Rozhodnutím žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 28.09.2012 bolo podľa § 218 ods. 2 zákona č.

461/2003 Z.z. zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Prievidza, č. XXXX-XX/XXXX-PD zo dňa 23.07.2012. Voči uvedenému rozhodnutiu žalovanej nepodal
žalobca správnu žalobu.

Dňa 16. októbra 2013 podal žalobca žiadosť (v poradí už druhú žiadosť) na predpísanom

tlačive pobočky o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza, svojím rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXX-PD zo dňa
21.10.2013 podľa § 99 v spojení s § 17 ods. 1 a § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla tak (v poradí
už druhým rozhodnutím), že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v

dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 17. marca 2010. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca
dňa 21.11.2013 odvolanie.O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná (v poradí už druhýkrát) žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že
zamietla odvolania žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutia z dôvodov, ako sú uvedené vyššie.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým stavom veci a prijal právny záver, že
žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko nepatrí medzi subjekty,
na ktoré sa uvedené poistenie (úrazové poistenie) vzťahuje.

Podľa § 13 ods. 3 písm. h) zákona č. 461/2003 Z.z., z úrazového poistenia sa za podmienok

ustanovených týmto zákonom poskytuje náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia.

Podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z.z., povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva
aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v
štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,

v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca, alebo prokurátor, alebo ktorý zamestnáva
aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa
osobitných predpisov. Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu
odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu pre fyzickú osobu vo
výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia
zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a) až e) zákona č. 461/2003 Z.z., nárok na úrazové dávky v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom má aj a) žiak strednej školy a študent vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný
úraz alebo im vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej)
praxe, b) fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných

občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania pri plnení
úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu, 41) a člen banského záchranného
zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru,
c) fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho
pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej

udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz
alebo jej vznikla choroba z povolania, d) dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža, alebo
inej právnickej osoby, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone
zdravotníckych služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí, e) dobrovoľný
člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov

osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im
vznikla choroba z povolania.

Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z., poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec
zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa

u nich zistila choroba z povolania.

Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z., poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že z ustanovenia § 13 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. je zrejmé,
že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia (písm. h/ cit. zákonného ustanovenia) je dávkou
úrazového poistenia. Kto je oprávnený prijať dávku úrazového poistenia (a teda i náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia) vymedzuje cit. zákon č. 461/2003 Z.z. vo svojich ustanoveniach
§ 16 a 17, ktoré upravujú osobný rozsah úrazového poistenia. Žalobca ako samostatne zárobkovo

činná osoba nie je žiadnym zo subjektov vymenovaných v ust. § 16 a 17, preto sa na neho nevzťahuje
úrazové poistenie, a pokiaľ aj v rámci výkonu svojej samostatne zárobkovej činnosti
(ktorú žalobca konkrétne vykonáva už vyše XX rokov) ho postihne pracovný úraz alebo choroba z
povolania, nevznikne mu v zmysle ust. § 99 zákona č. 461/2003 Z.z., nárok na úrazové dávky, teda anina náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (o ktorom nároku bolo rozhodované v
súdenej veci), nakoľko pre účely poskytovania úrazových dávok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. nemá
žalobca postavenie poškodeného, pretože v zmysle § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodeným na účely

poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v §
17ods.2,ktorýmsubjektom-akoužbolovyššieuvedené-žalobcanieje.Nauvedenomprávnomzávere
nemôže nič zmeniť ani to, že takúto právnu úpravu žalobca pociťuje ako krivdu, nakoľko nárok každého
- nielen žalobcu - je vždy determinovaný právnou úpravou vzťahujúcou sa na uplatňovaný nárok.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie
a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom,
že sa žaloba zamieta.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a procesných

postupov predchádzajúcich jeho vydaniu konštatuje, že záver, ktorý správny orgán I. stupňa zo zistených
skutkových okolností urobil a žalovaná ustálila, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho
uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z.. Krajský súd
vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovanej po tom, ako
sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil dôvod na

to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia. S poukazom na uvedené je zrejmé, že Krajský súd považuje námietky
žalobcuuvedenévžalobezanedôvodné.KrajskýsúdvTrenčínevkonanížalovanéhosprávnehoorgánu
nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§
250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu

alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Krajský súd v Trenčíne teda nemohol inak ako
žalobu zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, pretože
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.

1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie

na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.