Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/500/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112232274
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112232274.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa ANACO, s.r.o.,

so sídlom Bratislava, Miletičova 1, IČO: 35 691 816, zast. JUDr. Andrejom Struhárom, advokátom so
sídlom Bratislava, Kubániho 16 proti odporcovi K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., E. XXX/XX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie spotrebiteľov Slovenska o. z., so sídlom Banská
Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 42 309 166, pr. zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom
Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, o zaplatenie 427,33 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 427,33 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 577,13 € od 30.11.2007 do 17.05.2012, zo sumy 427,33 € od 30.11.2007 do zaplatenia, do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne
a nerozdielne náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku 25,50 € a
v trovách právneho zastúpenia 123,17 €, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ (EURO PROVIDUS, a.s.) sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia
sumy 427,33 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 577,13 € od 30.11.2007 do 17.05.2012 a

zo sumy 427,33 € od 30.11.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.03.2007, uzavretej medzi ním a odporcom, na základe ktorej bol
odporcovi poskytnutý úver. Odporca neplnil svoje povinnosti zo zmluvy, neplatil splátky v stanovených
termínoch a spolu uhradil len sumu 199,19 € a 150,- €. Posledná splátka bola dojednaná na deň
29.11.2007, ale odporca dlh uznal uznaním zo dňa 26.01.2012. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh
odporcu sumu 427,33 €.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2013 bola pohľadávka voči odporcovi postúpená z
pôvodného navrhovateľa EURO PROVIDIUS, a.s. na postupníka - spoločnosť ANACO, s.r.o.. Súd
uznesením č.k. 27C/500/2012-48 rozhodol, že pripúšťa, aby do konania na miesto navrhovateľa vstúpila
spoločnosť ANACO, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 1, IČO: 35 691 816.

Do konania dňa 03.04.2014 vstúpil vedľajší účastník, ktorý podal vo veci vyjadrenie dňa 29.09.2014, v
ktorom namietal, že posúdenie pravosti podpisu odporcu na uznaní dlhu ponecháva na uvážení súdu.

Pokiaľ by ho aj podpísal odporca, mal za to, že tak neurobil z vlastnej vôle, nakoľko v hlavičke uznanie
dlhu je uvedený navrhovateľ a odporca je uvedený ako dlžník. Navrhol, aby súd preskúmal spôsob
a okolnosti podpisu dlhu, nakoľko vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky. Spotrebiteľ uznaním
dlhu jednoznačne zhoršil svoje postavenie, nakoľko bez jeho uznania by bol premlčaný. Poukázal narozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 11Co/37/2012-90 zo dňa 07.06.2012, ktorým bolo uznanie
dlhu spotrebiteľom posúdené ako nekalá obchodná praktika. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku
premlčania dlhu a žiadal, aby súd návrh zamietol.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom za splnenia podmienok podľa § 101 ods.
2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu, ktorý, hoci riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil a
nepožiadal o odročenie pojednávania; vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, žiadosťou
o spotrebiteľský úver zo dňa 01.03.2007, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.03.2007 vrátane

Všeobecných obchodných podmienok, výplatnou páskou odporcu, pracovným zaradením zamestnanca
- odporcu, prehľadom splátok na úverovom účte, uznaním dlhu zo dňa 27.02.2010 a zo dňa 26.01.2012,
zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2013, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
18.01.2014,výpisomzobchodnéhoregistraveriteľa,vyjadreniaminavrhovateľaavedľajšiehoúčastníka,
ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:

Dňa 01.03.2007 bola, na základe žiadosti odporcu zo dňa 01.03.2007, medzi spoločnosťou EURO
PROVIDUS, a.s., so sídlom Bratislava, Dunajská 15/A, IČO: 35 962 682 ako
veriteľom (ďalej len „veriteľ“) a odporcom ako dlžníkom, uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na
ktorej základe veriteľ poskytol odporcovi úver 497,90 €/15 000,- Sk, ktorý sa zaviazal splatiť
v 39 pravidelných týždenných splátkach po 19,91 €/600,- Sk tak, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť prvú

splátku podľa zmluvy v 7. kalendárny deň odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Splatnosť každej ďalšej splátky
kde každý nasledujúci deň, ktorý sa pomenovaním zhoduje s dňom, kedy bol dlžník povinný splatiť prvú
splátku. Poplatok za poskytnutie úveru spolu s 15 % ročným úrokom bol dojednaný tak, že odporca mal
celkom na úver zaplatiť sumu 776,73 €/ 23 400,- Sk, čo predstavovalo celkové náklady dlžníka na úver
278,82 €/8 400,- Sk. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj Všeobecné obchodné podmienky, v

ktorýchvbode1.3jestanovenáročnápercentuálnamieranákladovúveru 249,30 %.Podľasplátkového
kalendára nastala splatnosť prvej splátky dňom 08.03.2007 a poslednej splátky dňom 29.11.2007.

K žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 01.03.2007 odporca navrhovateľovi doložil výplatnú pásku za
január 2007, podľa ktorej dosiahol čistú mzdu 346,04 €, občiansky preukaz, vodičský preukaz, prílohu

k pracovnej zmluve - pracovné a mzdové zaradenie zamestnanca zo dňa 01.01.2007.

Podľa prehľadu splátok a úhrad na úverovom účte odporca zaplatil veriteľovi ku dňu podania žalobného
návrhu celkom sumu 349,16 €, vo viacerých splátkach, ktoré nehradil pravidelne a v dojednanej výške.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2013 bola pohľadávka voči odporcovi
postúpená postupcom - EURO PROVIDUS, a.s., na postupníka - terajšieho navrhovateľa, ktorá
skutočnosť bola odporcovi oznámená listom zo dňa 18.01.2014. Podľa prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok predstavoval zostatok pohľadávky odporcu ku dňu postúpenia sumu 427,33 €.

Dňa 27.02.2010 odporca podpísal listinu označenú ako uznanie dlhu, v ktorom potvrdil, že ku dňu
27.02.2010 má zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel so spoločnosťou
EURO PROVIDUS, a.s., dlh vo výške 427,33 € na neuhradených splatných splátkach úveru. Dlh sa
zaviazal riešiť splátkami po 50,- € mesačne a vyhlásil, že si uvedomuje dôsledky, ktoré voči nemu
vyplývajú z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade neuhradenia dlhu. Ďalšie, obsahovo

totožné uznanie dlhu odporca podpísal dňa 26.01.2012.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 17.05.2014 uviedol, že už pri bežnom porovnaní podpisov
odporcu na zmluve o spotrebiteľskom úvere, v pracovnej zmluve, vo VOP, na žiadosti o spotrebiteľský
úver a na uznaní dlhu je zrejmé, že ide o podpis jednej a tej istej osoby. Odporca svoj podpis pritom

nikdy nespochybnil, a je preto otázne, či tvrdenie vedľajšieho účastníka nie je v rozpore s postupom
hlavného účastníka.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že odporca svoj dlh uznal už v roku 2010. Mal za to, že
návrh je dôvodný, pričom odporca nespochybnil existenciu dlhu a nenamietal jeho výšku. Uznanie

dlhu v spotrebiteľskom práve je prípustným spôsobom zabezpečenia záväzku. Jediným spôsobom,
ktorý Občiansky zákonník nepripúšťa, je zabezpečovací prevod práva, iné spôsoby vylúčené nie sú,
maximálne sú určitým spôsobom obmedzené, ako tomu je pri zmluvnej pokute. Dôsledky uznania dlhu
nastávajú bez ohľadu na to, či dlžník o týchto dôsledkoch vedel alebo nevedel. Odporca uznal dlh včase, keď bol v omeškaní a zaviazal sa ho plniť v splátkach. Jednoduchým porovnaním podpisov na
úverovej zmluve a uznaní dlhu je možné konštatovať, že ide o podpis odporcu. Vedľajší účastník ani
nie je oprávnený spochybniť úkon odporcu bez toho, aby mal relevantné údaje, ktoré mu ale odporca

v tomto prípade neoznámil a zrejme ani nevie, že vedľajší účastník na jeho strane vystupuje. Uznaním
dlhu sa odporca nevzdal svojich práv ani si nezhoršil svoje postavenie, bola mu daná možnosť plniť
dlh v splátkach, aby sa tak vyhol žalobe, s čím by boli splnené ďalšie negatívne následky. K uznaniu
dlhu prišlo už 27.02.2010, teda v čase, keď nárok nebol premlčaný. Ak by odporca vtedy dlh neuznal,
navrhovateľ, resp. jeho predchodca, by si nárok na súde uplatnil už skôr. Práve tým, že odporca dlh

uznal a prejavil vôľu ho zaplatiť, malo sa predísť súdnemu konaniu, s čím sú spojené ďalšie náklady
pre obe strany. Tvrdenie vedľajšieho účastníka, že odporca textu uznania dlhu neporozumel, je účelové,
a nezakladá sa na žiadnom dôkaze. Odporca toto v konaní netvrdil, záväzok nespochybnil, pretože v
konaní je pasívny. Pokiaľ vedľajší účastník poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, toto
sa týka inej skutkovej a právnej situácie, pretože rieši otázku uznania premlčaného dlhu v rámci dohody
o splátkovom kalendári, čo je úplne iná skutková situácia. Z uznania dlhu je nesporné, čo je prejavom

vôle odporcu. Odporca sa uznaním dlhu nevzdal svojich práv, pretože stále mohol namietať výšku aj
dôvod dlhu, avšak v konaní tieto svoje práva neuplatnil. Odporca v konaní nič nespochybňuje, je pasívny.
Žiadal, aby súd na náhradu trov konania zaviazal odporcu aj vedľajšieho účastníka.

Vedľajší účastník na strane odporcu na pojednávaní vzniesol námietku premlčania dlhu, zmluva bola

uzavretá 01.03.2007. Čo sa týka uznania dlhu, obsiahnutého v spise, ktoré možno podpísal možno
nepodpísal odporca, toto nie je právne účinné, pretože podľa § 54 Obč. zákonníka sa spotrebiteľ nemôže
vopred vzdať svojich práv alebo si zhoršiť postavenie. Ide pritom o formulár, ktorý odporca sám nespísal
a nevie sa, ako to bolo podpisované. Už v čase uznania bol dlh premlčaný a toto by bolo platné, len
keby odporca vedel o tom, že dlh je premlčaný. S odporcom sa osobne nekontaktoval, ani nezabezpečil

jeho súhlas s tým, aby vo veci konal na jeho strane.

Súd vec posúdil podľa ustanovení právnych predpisov, účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu
01.03.2007.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu 01.03.2007
(ďalej len „Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy
o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku
(§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase

(§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom
účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ z.č. 634/1992 Zb.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu
01.03.2007(ďalejlen„zákonoochranespotrebiteľa“)naúčelytohtozákonasarozumie:a)spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb,

najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi
predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred

11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3,
§ 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu

neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať
spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 01.03.2007
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 559 ods. 2 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 01.03.2007

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.2008
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 01.03.2007
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 01.03.2007 neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;

ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 517 ods. 2 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 01.03.2007, ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka vedľa plnenia aj
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť aj poplatok z omeškania, výšku úrokov
z omeškania určí vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd za

to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (ako veriteľom) a odporcom (ako dlžníkom) vznikla
zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka - dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa
ktorého právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla povinnosť poskytnúť odporcovi úver a odporcovi
povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej
stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka.

Odporca akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mal povinnosť za
predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu
zmluvou zaviazal.

Súd ďalej zmluvu o splátkovom úvere vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 23a z.č.

634/1992 Zb. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Základnou
črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená
ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky,

pričom text dokumentov odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký
počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzavieraní zmluvy
vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporca v čase uzavretia zmluvy nekonal v
súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická
osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti.

Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z.,
ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie).
Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne
predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna

úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch.
Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol
síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu
aplikovaťnatenistýprávnyvzťahiustanoveniaspotrebiteľskéhoprávaslúžiacenaochranuspotrebiteľa.
Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely

Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v
režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008.Predmetná zmluva o splátkovom úvere zo dňa 01.03.2007 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu. Odporca zmluvu podpísal ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva účel použitia

poskytnutých peňažných prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského
úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne
vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje.

Na základe uvedeného súd konštatoval, že odporcovi vznikla povinnosť vrátiť dlh tak, ako sa k tomu

zmluvou o splátkovom úvere zaviazal, teda v 39 týždenných splátkach po 19,91 €, s prvou splátkou
splatnou dňa 08.03.2007 a poslednou dňa 29.11.2007.

Odporca svoju povinnosť neplnil riadne, právnemu predchodcovi navrhovateľa zaplatil spolu len sumu
349,16 €. Splatnosť celého úveru nastala prirodzene, dňom 29.11.2007.

Nakoľko vedľajší účastník vzniesol v konaní námietku premlčania uplatneného nároku, bolo potrebné
vysporiadať sa v konaní najskôr s touto otázkou. S poukazom na vyššie uvedené, súd na spotrebiteľský
právnyvzťahmedziúčastníkmizmluvyvecaplikovalustanovenia§100ods.1,§101,§103Občianskeho
zákonníka o premlčaní.

Predmetom konania bola neuhradená časť splátky, splatnej dňa 05.07.2007 vo výške 9,22 € a 21
neuhradených splátok úveru á 19,91 €, splatných dňom 12.07.2012 až 29.11.2007, spolu suma 427,33
€. Premlčacia doba pre tieto dlžné splátky úveru začala plynúť jednotlivo dňom nasledujúcim po dni ich
splatnosti podľa § 103 Občianskeho zákonníka, t.j. pre splátku splatnú dňa 05.07.2007 dňom 06.07.2007
a uplynula by dňom 06.07.2010, pre splátku splatnú dňa 12.07.2007 dňom 13.07.2007 a uplynula by

dňom 13.07.2010 atď. až po splátku splatnú dňa 29.11.2007, pri ktorej by trojročná premlčacia doba
uplynula dňom 30.11.2010.

Vzhľadom na uznanie dlhu odporcom zo dňa 27.02.2010 mal súd za to, že pohľadávka navrhovateľa nie
je premlčaná, a to v časti žiadnej splátky, nakoľko odporca dlh uznal v celosti pred uplynutím premlčacej

doby, vzťahujúcej sa na jednotlivé splátky tak, ako je popísané vyššie. Uznanie dlhu zo dňa 27.02.2010
síce predstavuje formulár, vopred vytvorený navrhovateľom, do ktorého sa len vpísali údaje o konkrétnej
osobe dlžníka a o konkrétnom záväzku, ktorého obsah odporca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, čo
však nič nemení na závere súdu o jeho platnosti.

Uznanie dlhu predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných
náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod
(kauza)vznikupohľadávky,musívňombyťpresneurčenávýškapohľadávkyanapokonmusíobsahovať
aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.

Uznanie dlhu odporcom zo dňa 27.02.2010 má podľa názoru súdu všetky náležitosti platného právneho
úkonuvzmysle§34anasl.Občianskehozákonníka,vrátanepodpisukonajúcejosoby,ktorýpredstavuje
znak naplnenia formálnej náležitosti tohto úkonu - písomnosť. Z uznania dlhu je zrejmý dôvod vzniku
pohľadávky (zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 9110701030), výška pohľadávky (427,33 €) a sľub

dlžníka tento dlh zaplatiť.

Pokiaľ vedľajší účastník spochybnil podpis odporcu na uznaní, toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi
relevantnými dôkazmi, dokonca sa ani nekontaktoval so samotným odporcom a súd mal za to, že
toto jeho tvrdenie je len jeho subjektívnym tvrdením. Podpisy odporcu na žiadosti o poskytnutie úveru,

zmluve o úvere, uznaní dlhu aj na doručenke, ktorá je obsahom súdneho spisu, vykazujú totožné znaky,
ktoré je možné ustáliť aj laickým pozorovaním, pričom vedľajší účastník v tomto smer nenavrhol doplniť
dokazovanie napr. znaleckým dokazovaním.

Uznaním dlhu zo strany odporcu nedošlo k tomu, že by sa spotrebiteľ - odporca vopred vzdal svojich

práv v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa plne stotožnil s argumentáciou navrhovateľa,
že uznanie dlhu predstavuje len jednu formu, spôsob zabezpečenia záväzku, ktorý je prípustný i v
spotrebiteľskom práve. Jediným spôsobom zabezpečenia záväzkov, ktorý Občiansky zákonník výslovne
vrámcispotrebiteľskýchprávnychvzťahovnepripúšťa,jezabezpečovacíprevodpráva.Tým,žeodporcadlh uznal, oslabil síce svoju pozíciu v tom, že veriteľ pri spore nemusí dokazovať, že v čase uznania
dlh existoval, ani jeho výšku, ale dlžníkovi zostáva zachovaná možnosť namietať, že dlh v čase uznania
neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, čo by však musel preukázať v dôsledku

prenesenia dôkazného bremena na dlžníka.

Odporca však bol v tomto konaní absolútne nečinný, nenamietal existenciu ani výšku dlhu (čo napokon,
okrem vznesenia námietky premlčania neučinil ani vedľajší účastník, vystupujúci v konaní na jeho
strane). Súd potom konštatoval, že navrhovateľ sa od odporcu domáha len toho, na čo má vo vzťahu k

nemu právo a jeho nárok posúdil ako dôvodný v celom rozsahu.

Pokiaľ vedľajší účastník na strane odporcu argumentoval rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k.
11Co/37/2012-90 zo dňa 07.06.2012, ktorým bolo uznanie dlhu spotrebiteľom posúdené ako nekalá
obchodná praktika, súd má z úradnej činnosti vedomosť o tom, že dané rozhodnutie sa netýka
navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu, ale iného veriteľa z odlišného právneho vzťahu, pričom

nekalosť predmetnej obchodnej praktiky má v danej veci v zásade spočívať v tom, že dlžník uznal
písomne dlh, ktorý pri podpise dohody o uznaní záväzku bol premlčaný, pričom prehlásenie dlžníka
o vedomosti premlčania dlhu bolo sofistikovane skryté do bodu, týkajúceho sa plnenia v splátkach, a
teda priemerný spotrebiteľ, ktorý nie je právne zdatný, nebol schopný správne posúdiť následky takého
právneho úkonu. Uvedené rozhodnutie nemožno aplikovať na toto konanie, nakoľko, ako je uvedené

vyššie, v čase podpisu uznania dlhu odporcom nebol jeho dlh v uznávanej časti premlčaný.

Odporca svoj dlh navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nezaplatil včas, a je preto v
omeškaní so zaplatením, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej- ktorej splátky. Navrhovateľovi
tak popri práve na zaplatenie zvyšku dlhu 427,33 € vzniklo podľa § 517 ods. 2 Obč. zák.

i právo na úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 10c v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z.. Navrhovateľovi potom súd v súlade s jeho návrhom priznal 8,5 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 577,13 € od 30.11.2007 do 17.05.2012, zo sumy 427,33 € od 30.11.2007 do zaplatenia.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže

ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000
eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods.
2 a § 200ea ods. 1 O.s.p..

Navrhovateľ bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto by mu patrila plná náhrada trov konania,
ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 25,50 € a v trovách právneho zastúpenia 369,50 € podľa

vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
za 5 úkonov právnej služby á 29,88 €, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit.
vyhlášky), podanie návrhu (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 13.05.2014,
07.10.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky) a písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 17.05.2014
(§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky), 1 x odmena vo výške 1/2 tarifnej odmeny á 14,94 € za návrh na

zmenu účastníka (§ 13a ods. 5 v spojení s § 13a ods. 2 písm. b/ cit. vyhlášky), 2 x náhrada výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) vo výške 7,63 € za rok
2012, 4 x náhrada výdavkov á 8,04 € za rok 2014; cestovné náhrady 25,09 € za cestu na pojednávanie
dňa 13.05.2014 podľa § 15 písm. a/ v spojení s § 16 ods. 4 cit. vyhlášky (paušálna náhrada 94 km x 0,183€, t.j. suma 17,20 € a náhrada za PHM 94 km x spotreba 5,8 l/100 km x cena PHM 1,449 €, t.j. suma
7,89 €) a 25,45 € za cestu na pojednávanie dňa 07.10.2014 podľa § 15 písm. a/ v spojení s § 16 ods. 4
cit. vyhlášky (paušálna náhrada 94 km x 0,183 €, t.j. suma 17,20 € a náhrada za PHM 94 km x spotreba

5,8 l/100 km x cena PHM 1,514 €, t.j. suma 8,25 €); náhrada za stratu času na cestu na pojednávanie
dňa 13.05.2014 (§ 15 písm. b/ v spojení s § 17 cit. vyhlášky) 4 polhodiny á 13,40 €, t.j. suma 53,60 €,
náhrada za stratu času na cestu na pojednávanie dňa 07.10.2014 za 4 polhodiny á 13,40 €, t.j. suma
53,60 €. Takto uplatnené trovy navrhovateľa však považoval súd za neprimerané voči pohľadávke, ktorá
bola predmetom sporu (427,33 € s prísl.), a preto ich náhradu v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. znížil a

priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 25,50 € a
v 1/3-ine sumy trov právneho zastúpenia vo výške 369,50 €, t.j. vo výške 123,17 €. Trovy právneho
zastúpenia sa súdu javili ako neprimerané jednak vzhľadom na výšku pohľadávky a jednak z dôvodu, že
išlo o žalobu, ktorú navrhovateľ podáva vo viacerých prípadoch. Z úradnej činnosti súdu je známe, že
navrhovateľ si vo viacerých prípadoch uplatňuje pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka právna
zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby. Celkom bez povšimnutia okrem

toho nebolo možno ponechať ani to, že právo účastníka na odborné právne zastúpenie (advokátom)
síce zásadne nemožno upierať nikomu, na druhej strane však u právnických osôb vykonávajúcich
podnikateľskú činnosť vo väčšom rozsahu, nemožno nevidieť aj ponúkajúcu sa (a podľa všetkého
zrejme ekonomickejšiu) možnosť zabezpečenia si nevyhnutného právneho servisu z vlastných zdrojov
(pomocou na to povolaného zamestnanca, či viacerých zamestnancov). Tieto skutočnosti súd považoval

za okolnosti odôvodňujúce primerané zníženie náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

V danej veci si trovy konania uplatnil i vedľajší účastník. Nakoľko však v konaní bol odporca, na
ktorého strane vedľajší účastník vystupuje, v plnom rozsahu neúspešný, súd má za to, že vedľajšiemu

účastníkovi náhrada trov konania neprislúcha, keďže jeho úspešnosť v konaní sa odvíja od úspešnosti
účastníka, na ktorého strane vystupuje, t.j. odporcu. O trovách konania plne úspešného navrhovateľa
bolo pritom rozhodnuté tak, ako je uvedené vyššie.

Súd na zaplatenie trov konania navrhovateľa zaviazal odporcu, ale aj vedľajšieho účastníka na strane

odporcu, ktorý v konaní sleduje osud účastníka, na strane ktorého vystupuje, a to i čo sa týka trov
konania. Okrem toho súd prihliadol na skutočnosť, že z obsahu podaní vedľajšieho účastníka sa javí, že
v priebehu konania, ktoré trvalo takmer 2 roky, odporcu (spotrebiteľa) i napriek tomu, že je občianskym
združením založeným na ochranu spotrebiteľov, nekontaktoval a nesnažil sa oboznámiť podrobnejšie s
vecou samou, čo napokon aj sám potvrdil na pojednávaní dňa 13.05.2014. Za danej situácie mal súd

za to, že je spravodlivé, aby sa na hradení trov konania navrhovateľovi podieľal aj vedľajší účastník,
vystupujúci v konaní na strane plne neúspešného odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
(trojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.