Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211671
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114211671.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho
16,Bratislavaprotižalovanej:Q.V.,nar.XX.X.XXXX,bytomE.N.M.XX,zastúpená:JUDr.IgorŠafranko,
advokát, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, o návrhu žalovanej na obnovu konania vo veci
Okresného súdu W. 16Ro/234/2013, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu W. sp. zn.

11C/168/2014-60 zo dňa 15.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že povoľuje obnovu konania vedeného na Okresnom súde W. pod sp. zn. 16 Ro
234/2013.

Zrušuje uznesenie vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu
Okresného súdu W. zo dňa 14.8.2013 sp. Zn. 16 Ro 234/2013.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd W. uznesením, č. k. 11C/168/2014-60 zamietol návrh na povolenie obnovy
konania, zamietol návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu W. č. k.
16Ro/234/2013-18 zo dňa 14. 08. 2013. Zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
142,77 Eur.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaná podala v konaní vedenom na Okresnom súde W. pod sp.
zn. 16Ro/234/2013 návrh na obnovu konania. Konanie bolo začaté na návrh obchodnej spoločnosti
PROFICREDITSlovakia,s.r.o.aboloukončenévydanímplatobnéhorozkazu.Návrhnaobnovukonania
žalovaná odôvodnila § 228 ods. 1 písm. a), b), a e) OSP. Dôvod pod písm. a) odôvodnila novými
skutočnosťami vyplývajúcimi zo súdnych rozhodnutí, ktoré judikovali niektoré zmluvné podmienky v
obdobných úverových zmluvách ako neprijateľné. Pri dôvode podľa písm. b) uviedla, že v skrátenom

konaní nemohli byť vykonané žiadne dôkazy a napokon pri § 228 ods. 1 písm. e) OSP poukázala na
dva rozsudky Súdneho dvora EÚ, a to pod sp. zn. C-240/98 až C-244/98, C 471/00 a tiež rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci A. vs. T. zo dňa 06. 12. 2007. Súd prvého stupňa zistil,
že žalobca dňa 17. 06. 2013 podal návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 679,20
Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 17. 03. 2011 do zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy
o revolvingovom úvere, ktorým poskytol žalovanej úver vo výške 1 261,37 Eur. Žalovaná sa úver

zaviazala splatiť 18-timi splátkami po 103,40 Eur. Keďže žalovaná úver riadne nesplácala, zaplatila
len 762 Eur, došlo k zosplatneniu úveru, neskôr ešte uhradila sumu 420 Eur. Žalobca vyčíslil svoj dlh
na istine na 679,20 Eur. Súd dňa 14. 08. 2013 vydal v tejto veci platobný rozkaz, ktorý bol doručený
žalovanej do vlastných rúk dňa 22. 08. 2013 a žalovaná odpor voči nemu nepodala. Platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť 07. 09. 2013. Súd prvého stupňa uviedol, že ak žalovaná za dôvod pre
obnovu konania považovala súdne rozhodnutia v iných sporoch, ktoré vyslovili neprijateľnosť určitých

zmluvných podmienok v obdobnej úverovej zmluve, išlo o rozhodnutia po vydaní platobného rozkazu.
Zákonodarca však takéto rozhodnutia nepovažuje za dôvod pre obnovu konania. Záver, že neskôrprijaté rozhodnutie v inej právnej veci samo o sebe nie je dôvodom pre povolenie obnovy konania, bol
už v minulosti prijatý v stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR z 08. 09. 1982
zverejnenom pod R2/1983 a súdna prax aj v súčasnosti z neho vychádza. Relevantným rozhodnutiam

v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p. zákonodarca mienil tie, ak súd v pôvodnom konaní vyriešil
predbežnú otázku odchýlne než o nej rozhodol príslušný orgán alebo išlo o prípad, ak súd bol viazaný
podľa ust.§ 135 ods. 1 O.s.p. rozhodnutím iného orgánu alebo z neho vychádzal a neskôr príslušný
súd vyriešil rovnaké skutkové okolnosti inak. Žalovaná poukázala na rozpor s európskou judikatúrou
a citovala tri rozhodnutia. Rozhodnutia vo všeobecnosti zdôrazňujú nutnosť skúmať ex offo nekalú

povahu zmluvnej podmienky, čo je napokon implementované aj do našej legislatívny. Ani rozhodnutie
ESĽP vo veci A. vs. T. o tom, že vzájomne odporujúca si judikatúra vnútroštátneho súdu je porušením
dohovoruoochraneľudskýchpráv,nepredstavujedôvodprepovolenieobnovykonania.Súdtedadospel
k záveru, že nebol naplnený ani jeden z uplatnených dôvodov pre obnovu konania. Prvé dva dôvody ani
v danom prípade neprichádzajú do úvahy, pri treťom dôvode súd uvádza, že navyše návrh bol podaný
po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty. Poukázal na to, že podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004

Z. z. o úradnom vestníku Európskej únie, o všetkom čo bolo v úradnom vestníku uverejnené platí, že
dňom uverejnenia sa stalo známym každému koho sa týka. Domnienka o znalosti zverejnených právne
záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná. Súd prvého stupňa
uviedol, že rozsudky, na ktoré poukazovala žalovaná sú z roku 2000 a 2002, návrh na obnovu konania
bol podaný nepochybne dávno po ich zverejnení. Je pritom irelevantné, že žalovaná má postavenie

spotrebiteľa a žeby citované ustanovenie na ňu nemalo platiť, keďže zákon žiadnu výnimku v prospech
spotrebiteľa neupravuje. Postavenie spotrebiteľa nemôže byť zneužívané do takej miery, že by mohol v
podstate bez ohľadu na subjektívnu prekluzívnu lehotu úspešne sa domáhať obnovy konania z dôvodu,
že by pre posúdenie zachovania tejto lehoty postačovalo len jeho tvrdenie o tom, kedy sa o príslušných
rozhodnutiach dozvedel.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, a to proti všetkým
jeho výrokom. Uviedla, že v predmetnom vzťahu ide o zmluvu spotrebiteľskú a v zmluvnom vzťahu
došlo k použitiu nekalých zmluvných podmienok a k porušeniu kogentných noriem určených na ochranu
spotrebiteľa. Nemala vedomosť o tom, že vo všeobecných obchodných podmienkach sa vyskytujú

neprijateľné zmluvné podmienky a súdy automatickým spôsobom vydávali platobné rozkazy bez ohľadu
na existenciu či neexistenciu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Až z podnetu
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sa dozvedela o tom, že v zmluve sa nachádzajú
neprijateľné podmienky. Už len samotná skutočnosť, že sa objavili pochybnosti o kvalite spotrebiteľskej
zmluvy vyvolávajúce pochybnosti, či nejde o neprijateľné zmluvné podmienky, je relevantná z hľadiska

povolenia obnovy konania. Túto skutočnosť nemohla v čase vydania platobného rozkazu nijako použiť,
pretože ani súd, ktorý mal v zmysle judikatúry ex offo zakročiť, tak neučinil. Uviedla, že v štádiu
rozhodovania o návrhu na povolenie konania by súd nemal s konečnou platnosťou robiť závery
o základnej veci, ale postačí, že nové zistenia môžu privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie po
prelomení materiálnej právoplatnosti platobného rozkazu. Ak by súd zaoberal pri vydávaní platobného

rozkazu všetkými zmluvnými podmienkami, tento návrh by nepodávala. Existuje však pravdepodobnosť
hraničiaca s istotou, že pri vydávaní platobného rozkazu súd zmluvné podmienky nevyhodnocoval.
Na povolenie obnovy konania by mali postačovať tvrdenia o existencii neprijateľných podmienok v
spotrebiteľskej zmluve a po vykonaní obnovy konania vo veci samej, by súd mal vyhodnotiť jednotlivé
zmluvné podmienky so zreteľom na všetky relevantné okolnosti. Platobný rozkaz je z vyššie uvedených

dôvodov v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora. K argumentácií, v zmysle ktorej rozhodnutie Súdneho
dvora musí priamo vecne a personálne súvisieť s pôvodným konaním a nemôže ísť o akékoľvek
rozhodnutie, dáva do pozornosti komentár k Občianskemu súdnemu poriadku zverejnený na stránke
www.epi.sk , podľa ktorého rozhodnutie Súdneho dvora alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev
nemusí byť vydané bezprostredne v súvislosti s pôvodným konaním. Poukázal aj na to, že ochranu

spotrebiteľa v civilnom konaní možno vnímať ako novú procesnú zásadu, podľa ktorej sú súdy povinné
prihliadať ex offo na ochranu práv spotrebiteľov (Q. J.. Q. R., W.. a F. Q.. V. M., W..). Uviedla, že
zákonodarca v § 230 ods. 1 O. s . p. rozlišuje pojmy „dozvedel sa“ a „mohol uplatniť“. Uviedla, že
dôvod obnovy je možné uplatniť alternatívne buď v lehote 3 mesiacov od času, kedy sa ten kto obnovu
navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo od času, keď ho mohol uplatniť. Nie je dôležité to, či sa

navrhovateľ mohol o dôvode obnovy dozvedieť, ale to či sa o dôvode obnovy dozvedel. Uviedla, že aj
pojem „koho sa to týka“ pri poukazovaní okresného súdu na § 2 ods. 1 zákona č.416/2004 Z. z. nemožno
vykladať tak široko, že sa tým myslia všetci spotrebitelia EÚ, ale užšie, a to tak, že sa týka účastníkov
konania, prípadne ďalších subjektov v priamej príčinnej súvislosti s konkrétnym rozhodnutím. Poukázalna to, že v obdobných návrhoch už mnohé okresné súdy rozhodli tak, že návrhu na povolenie obnovy
konania vyhoveli.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že odvolanie žalovanej je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, kde sa vysporiadal s
neexistenciou dôvodov na povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) a b) OSP je správne.
Nesprávne je právne posúdenie danosti dôvodu na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP.

Podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu
Európskych spoločenstiev.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z. o úradnom vestníku Európskej únie o všetkom, čo bolo v
úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka;

domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie
je nevyvrátiteľná.

Z rozsudku Európskeho súdneho dvora - spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial
SA vyplýva, že cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné

podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Z rozsudku Európskeho súdneho dvora C-473/00 vyplýva, že súd má možnosť skúmať ex offo

nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý
spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou.

Podľa komentára k ustanoveniu § 228 ods. 1 písm. e) OSP publikovaného v systéme ASPI (autor JUDr.
Ján Mazák): „Z tohto dôvodu vzniká otázka, prečo je táto právna úprava - na rozdiel od dôvodu obnovy

konania podľa písmena a) - taká veľkorysá, že neobmedzuje obdobie, v ktorom bol prijatý rozsudok
Súdneho dvora, neobmedzuje ani objektívnu lehotu na jeho uplatnenie troma rokmi (subjektívna lehota
zostáva zachovaná) a neurčuje ani žiadny súvis s konaním, ktorého obnova sa navrhuje.“

Pre úspešné uplatnenie dôvodu obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP teda možno

poukázať aj na „všeobecné“ rozhodnutie ESD, netýkajúce sa konkrétneho účastníka navrhujúceho
obnovu konania, je však potrebné preukázať rozpor rozhodnutia napadnutého obnovou konania s
rozhodnutím ESD. Navrhovateľka obnovy konania poukázala na rozsudky ESD C-240/98 až C-244/98
a C-473/00. Z oboch týchto rozhodnutí vyplýva, že národný súd má ex offo skúmať nekalú povahu
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Navrhovateľka obnovy konania tvrdí, že súd konajúci o

návrhu na vydanie platobného rozkazu túto povinnosť nesplnil.

Odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením listín zo spisu Okresného súdu W. 16 Ro 234/2013,
najmä návrhu na začatie konania, zmluvy o revolvingovom úvere a zistil, že z návrhu na začatie konania
nie je možné zistiť akých nárokov za žalobca domáha. Žalobca v návrhu tvrdí, že si uplatnil okamžitú

splatnosť úveru z dôvodu nesplácania splátok úveru a žiada, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť sumu
neuhradených splátok. Zo zmluvy vyplýva, že si strany dohodli odmenu za poskytnutie odkladu troch
splátok na žiadosť dlžníka a z návrhu vyplýva, že táto možnosť bola žalovanou využitá. Z prehľadu
splátok vyplýva existencia penalizačných faktúr na sumy 29,98 Eur a 8,35 Eur z neznámeho právneho
dôvodu, ktoré neboli uhradené.

Z celého spisu nie je možné zistiť, či si žalobca uplatňuje aj uvedené penalizačné faktúry a na základe
akého právneho dôvodu boli tieto faktúry vystavené.

Nie je možné zistiť, či si žalobca uplatňuje odmenu za poskytnutie odkladu troch splátok. Odvolací súd

poukazuje na to, že obdobné dojednania boli súdmi posudzované ako neprijateľné.

Nie je možné zistiť, na základe akého dojednania žalobca po zosplatnení úveru žiada priznať sumár
nezaplatených splátok, nie len istinu s úrokom do zosplatnenia. Prípadné dojednanie o tom, že v prípadepredčasného zosplatnenia úveru má dlžník zaplatiť všetky splátky úveru (vrátane úroku za celú pôvodne
dohodnutú dobu trvania úveru) je nepochybne v neprospech spotrebiteľa, pretože umožňuje získať
dojednaný úrok aj za dobu, kedy úver už je zaplatený.

Ztohtostavujemožnévyvodiťlento,žeskúmanieneprijateľnýchzmluvnýchpodmienoksúdrozhodujúci
o vydaní platobného rozkazu nerealizoval, a teda konal v rozpore s vyššie uvedenými rozhodnutiami
ESD. Vydanie platobného rozkazu pri uvedených pochybnostiach o povahe uplatnených nárokov je
zároveň nedostatkom v zisťovaní skutkového stavu, ktorý možno odstrániť povolením obnovy konania.

Žalovaná navrhla povolenie obnovy konania z relevantného dôvodu na základe existencii skutočnosti,
ktoré nemohla uplatniť v čase pôvodného rozhodovania - existencia rozhodnutí ESD, na ktoré poukázala
v návrhu a o ktorých sa dozvedela až po skončení konania v marci 2014. Subjektívna 3-mesačná lehota
je teda zachovaná a v tomto smere nie je možné aplikovať fikciu koncipovaná v § 2 ods. 1 zákona
č. 416/2004 Z. z. o úradnom vestníku Európskej únie, pretože domnienka o znalosti uverejnených

záväzných aktov platí pre tých, ktorých sa týka. Rozhodnutia ESD o prejudiciálnych otázkach v
konkrétnych veciach sa netýkajú všetkých spotrebiteľov, ale len tých, ktorí boli účastníkmi v tom - ktorom
konaní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa postupom podľa § 220 OSP zmenil

a obnovu konania povolil.

Zrušené bolo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie odkladu vykonateľnosti, pretože povolením
obnovy konania nastáva účinok odkladu vykonateľnosti rozhodnutia ( § 234 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.