Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/382/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114205986
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114205986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: ALPE EUROSERVICE, s. r. o., IČO: 34
121 722, Jána Hajdóczyho 2, Trnava, zastúpeného splnomocnencom: Prosman a Pavlovič, advokátska
kancelária, s. r. o, IČO: 36 865 281, Hlavná 31, Trnava, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca
prostredníctvomMinisterstvafinanciíSlovenskejrepubliky,IČO:00151742,Štefanovičova5,Bratislava,
o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 24. marca 2015,
č.k. 10C/48/2014-138, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu a o trovách konania

rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že žalobca sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
mu sumu 2.466,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.466,31 eur od
15.02.2014 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v colnom
konaní. Žalobca uviedol, že podniká v oblasti poskytovania služieb colnej deklarácie a prevádzkovania
colného skladu a ručením zabezpečuje dovozné platby pre štát. Osvedčenie o schválení byť ručiteľom je
vydávané schválenému ručiteľovi na základe zabezpečenia dovozných platieb nejakým spôsobom, a to

buď bankovou zárukou, založením nehnuteľnosti alebo poistnou zmluvou s poisťovňami, ktoré poskytujú
tento druh poistného. V období február až marec 2013 mal žalobca vydané dve osvedčenia o schválení
byť ručiteľom č. 06SK580000Y000107 na výšku 500.000 eur a osvedčenie č. 07SK580000Y000031.
V tom čase mal vykomunikované s Colným úradom Trnava, že podá žiadosť o zrušenie zabezpečenia
č. 07SK580000Y000031, kde colný úrad vypovie svoje záložné právo na katastri v Poprade na tej
nehnuteľnosti, ktorej bolo toto zabezpečenie kryté, podá žiadosť o vystavenie nového zabezpečenia,
ktoré bude zabezpečené nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v k. ú. Q. na LV č. XXXXX. Dňa 12.03.2013

podal žalobca návrh na záložné právo v prospech colného úradu, ktorá žiadosť bola prijatá dňa
13.03.2013 Colným úradom Trnava a na základe tohto návrhu na záložné právo bola uzavretá zmluva
medzi Colným úradom Trnava. Návrh na povolenie zápisu záložného práva bol podaný 02.04.2013. V
čase, keď sa riešil návrh na vklad a záložnú zmluvu, konateľka žalobcu pripomienkovala to, že návrh na
vklad a záložnú zmluvu colný úrad nemôže podpísať, že to musí podpísať Finančné riaditeľstvo SR. Keď
prišlo k prerušeniu konania, požiadala konateľka colný úrad, aby zjednal nápravu a vyhovel námietkam
katastra. Toho času už plynula lehota na úhradu poistného a pôvodný návrh poisťovne nemohli podpísať,

nakoľko vo veci katastra nebolo rozhodnuté a tým pádom nemohol žalobca znížiť poistnú sumu na
zmluve a s tým plniť znížené poistné. Späťvzatie žiadosti po tom, čo kataster rozhodol o prerušení,
podal žalobca na základe výzvy Colného úradu Trnava. Kým nebol opakovane podaný návrh na nový
vklad so záložcom Finančná správa SR, ktoré kataster považoval za úplne nové konanie, bol žalobcanútený platiť vyššie poistné. Počas celej tejto doby konateľka žalobcu upozorňovala Colný úrad Trnava,
že pochybil a spôsobil škodu, že žalobca nemôže očakávať prospech v podobe zníženej poistnej sumy,
ktorámalabyťzníženána200.000eur.Žalovanávkonaníuviedla,ženárokžalobcuniejeopodstatnený,

keďže zo strany Colného úradu Trnava nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nebola splnená
žiadna z troch podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z..
Zo strany Colného úradu Trnava došlo k určitému nedorozumeniu, keď v záložnej zmluve bol ako
záložný veriteľ označený Colný úrad Trnava. Keď bola vyhotovená nová záložná zmluva a podaná
na Správu katastra Trnava, bola táto nová záložná zmluva zapísaná pod novým číslom konania, čo

predĺžilo samotné konanie o vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Nebolo úmyslom colného
úradu respektíve štátu poškodiť žalobcu. Žalobca uhradil čiastku 266 eur titulom zrýchleného zápisu do
katastra nehnuteľností, nejednalo sa o požiadavku colného úradu a túto čiastku uhradil vo vlastných
prospech a na vlastný účel, pričom nebral do úvahy § 85 ods. 5 zákona č. 194/2004 Z.z., v ktorom
má colný úrad lehotu na vydanie rozhodnutia v konaní 90 dní, aj keby bol zrýchlený vklad do katastra
zapísaný behom 15 dní. Čo sa týka samotnej škody vo výške 2.200,31 eur, čo je rozdiel medzi ročným

poistným zo sumy 500.000 eur a ročným poistným zo sumy 300.000 eur, žalovaná uviedla, že nemožno
ju považovať za škodu. Žalobca podal dňa 13.03.2013 listinu označenú ako návrh na záložné právo v
prospech Colného úradu Trnava, ktorým požiadal o zápis záložného práva k nehnuteľnosti. Zároveň v
tej istý deň podal návrh na zmenu výšky zabezpečenia na základe poistnej zmluvy č. 12 6 22, pričom
nebral do úvahy dĺžku konania, respektíve lehotu na vydanie rozhodnutia na Colnom úrade Trnava.

Žalobca už dňa 13.03.2013 nemohol vedieť, ako skončí konanie o vklad do katastra nehnuteľností, ani
kedy bude zapísaná zmena výšky zabezpečenia podľa dodatku č. 16. Žalovaná uviedla, že nepripúšťa
ani existenciu príčinnej súvislosti, keďže žalobca si uplatňuje škodu od 20.03.2013 a colný úrad sa do
prípadného omeškania dostal až uplynutím 90 dňovej lehoty, t.j. dňa 16.06.2013 a nie dňa 20.03.2013.
Pôvodne žalobca návrhom zo dňa 13.03.2013 podal návrh na zriadenie záložného práva v prospech

colného úradu, s týmto istým dátumom podal žiadosť o zmenu výšky zabezpečenia zo sumy 500.000
eur na 200.000 eur odvolávajúc sa na dodatok č. 16 k poistnej zmluve. Na základe týchto dvoch návrhov
boli vydané dve rozhodnutia o schválení byť ručiteľom. Žalobca ešte pred rozhodnutím o povolení vkladu
záložného práva mal tak úmysel znížiť si svoje poistné náklady na sumu 300.000 eur, teda v čase, keď
ešte nevedel, akým spôsobom bude rozhodnuté na Správe katastra. Právne súd prvého stupňa vec

posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1, § 17 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa § 43a
ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1 veta prvá, § 47 ods. 1, § 151a, § 151b ods. 1, § 151e ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca podal dňa 13.03.2013 Colnému úradu
Trnava návrh na záložné právo zo dňa 13.03.2013, ktorým žiadal o možnosť záložného práva k

nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX pre k. ú. Q., dňa 22.03.2013 podal žalobca Colnému úradu
Trnava doplnenie návrhu zo dňa 22.03.2013, ktorým žiadal o zriadenie záložného práva v prospech
Colného úradu Trnava i na ďalšie nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX pre k. ú. Q.. Dňa 02.04.2013
bolauzatvorenázmluvaozriadenízáložnéhoprávač.1/2013medziColnýmúradomTrnavaažalobcom,
predmetom ktorej zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky v zmysle § 55

ods. 2 písm. d) zákona č. 199/2004 Z.z. k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu zapísaných na LV
č. XXXXX. Návrh na vklad záložného práva zo dňa 02.04.2013 v zmysle uvedenej záložnej zmluvy bol
podaný na Správu katastra Trnava dňa 02.04.2013 zaregistrovaný pod č. V 1562/13. Správa katastra
Trnava konanie o povolenie vkladu záložného práva prerušila z dôvodu zistenia, že chýba originál
alebo úradne osvedčená kópia listiny preukazujúca právnu subjektivitu Colného úradu Trnava, ako aj

skutočnosť, kto je oprávnený za colný úrad konať. Dňa 07.05.2013 bola uzatvorená nová zmluva o
zriadení záložného práva č. 1/2013 medzi Finančným riaditeľstvom SR a žalobcom, predmetom ktorej
zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalobcu zapísaných na LV č. XXXXX v prospech Finančného riaditeľstva SR. Uvedená zmluva bola
spolusnávrhomopovoleniezápisuzáložnéhoprávadokatastrapredloženáColnýmúradomTrnavadňa

10.05.2013 Správe katastra Trnava k pôvodnému číslu konania V 1562/13. Správa katastra rozhodla o
zamietnutí návrhu na vklad záložného práva pod č. V 1562/13 z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného
práva č. 1/2013 zo dňa 07.05.2013 medzi Finančným riaditeľstvo SR a žalobcom nie je dodatkom k
pôvodnej zmluve o zriadení záložného práva uzavretej dňa 02.04.2013 medzi Colným úradom Trnava
a žalobcom a dňa 30.05.2013 bol Správe katastra doručený návrh o povolenie zápisu záložného práva

spolu so zmluvou o zriadení záložného práva č. 1/2013 zo dňa 07.05.2013, ktorý návrh bol zaevidovaný
pod č. V 2768/2013, o ktorom Správa katastra Trnava dňa 20.06.2013 rozhodla tak, že povolila vklad
záložného práva. Dňa 08.07.2013 vydal Colný úrad Trnava rozhodnutie č. 9005832/1/323484/2013,
ktorým na základe žiadosti zo dňa 13.03.2013 o prijatie záložného práva zmenil žalobcovi rozhodnutieo schválení, kde ručiteľom zo dňa 13.03.2006 v znení jeho zmien tak, že schválený ručiteľ môže
poskytovať ručenie do výšky 905.000 len na colnom území SR. Dňa 13.07.2013 vydal Colný úrad
Trnava osvedčenie o schválení byť ručiteľom č. 13SK580000Y000053 s platnosťou od 10.07.2013

do 30.05.2015, ktorým schválil žalobca ako ručiteľa v zmysle čl. 195 Nariadenia rady č. 2913/1992
z 12.10.1992 v spojení s § 55 Colného zákona s tým, že schválený ručiteľ zabezpečil pohľadávku
záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 1/2013 zo dňa 07.05.2013 na sumu
340.000 eur. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 14.03.2013 podal žalobca Colnému
úradu Trnava žiadosť o zmenu výšky zabezpečenia, ktorú žiadal zo súčasnej výšky 500.000 eur na

sumu 200.000 eur. Dňa 12.04.2013 mu doručil späťvzatie žiadosti o zmenu výšky zabezpečenia na
200.000 eur, dňa 02.07.2013 podal colnému úradu novú žiadosť o zmenu výšky zabezpečenia zo
súčasnej sumy 500.000 eur na 300.000 eur v nadväznosti na dodatok č. 16 k poistnej zmluve č. 12 6
22, ktorý bol uzatvorený dňa 01.07.2013 s poisťovňou Union. Dňa 12.07.2013 vydal Colný úrad Trnava
rozhodnutie č. 9005832/1/333948/2013, ktorým rozhodnutím na základe žiadosti zo dňa 01.07.2013
zmenilžalobcovirozhodnutieoschváleníbyťručiteľomvzneníjehozmientak,žeschválenýručiteľmôže

na základe tohto rozhodnutia poskytovať ručenie do výšky 705.000 len na colnom území SR na základe
ním vystavenej záručnej listiny. Dňa 13.07.2013 vydal Colný úrad Trnava osvedčenie o schválení byť
ručiteľom č. 06SK580000Y000107 s platnosťou od 17.07.2013 na neurčito, ktorým schválil žalobcu
ako ručiteľa s tým, že schválený ručiteľ zabezpečil pohľadávku poistnou zmluvou č. 12 6 22 v znení
neskorších dodatkov poisťovne Union poisťovňa, a. s. na poistnú sumu 300.000 eur. Žalobca si teda

v konaní uplatnil nárok na náhradu škody v sume 2.466,31 eur s príslušenstvom, ktorá mu mala byť
spôsobená Colným úradom Trnava v colnom konaní, v ktorom rozhodoval o návrhu žalobcu na zriadenie
záložného práva zo dňa 13.03.2013 v spojení s doplnením návrhu zo dňa 22.03.2013 k nehnuteľnostiam
v jeho vlastníctve. Colný úrad Trnava podľa žalobcu postupoval nesprávne, keď vyhotovil zmluvu o
zriadení záložného práva zo dňa 02.04.2013 č. 1/2013 k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu s

uvedením ako záložného veriteľa Colný úrad Trnava, ktorý nemá právnu subjektivitu, z ktorého dôvodu
návrh na vklad bol povolený až po úprave uvedenej zmluvy po prerušení konania dňa 20.06.2013, čím
mu vznikla škoda v sume 266 eur, čo predstavuje správny poplatok za zrýchlené konanie o návrhu
na vklad záložného práva. Ďalej mala žalobcovi vzniknúť škoda v sume 2.200,31 eur, čo predstavuje
časť zaplateného poistného za obdobie od 20.03.2013 do 17.07.2013 poisťovni Union poisťovňa, a. s. v

zmysle poistnej zmluvy č. 12 6 22 zo dňa 24.06.1997. Žalobca mal úmysel znížiť poistnú sumu z 500.000
eur na sumu 300.000 eur, čo sa stalo dodatkom č. 16 zo dňa 01.07.2013 k poistnej zmluve. Pokiaľ
by došlo skôr k vydaniu osvedčenia o schválení byť ručiteľom, nemusel by žalobca znášať náklady na
platenie poisteného z poistnej sumy 500.000 eur, ale z nižšej poistnej sumy 300.000 eur za obdobie od
20.03. do 17.07.2013. Rozdiel zaplateného poisteného z poistnej sumy 500.000 eur a rozdiel poistného,

ktoré by bol žalobca povinný zaplatiť z poistnej sumy 300.000 eur tak predstavuje sumu 2.200,31 eur.
Nesprávny úradný postup colného úradu trval od 15.04.2013, kedy mal nadobudnúť účinnosť pôvodný
návrhdodatkuč.16zodňa22.03.2013kpoistnejzmluveč.12622dodňa17.07.2013,kedybolovydané
osvedčenie o schválení byť ručiteľom č. 06SK580000Y000107. Z vykonaného dokazovania považoval
súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom Colného úradu

Trnava za neopodstatnený. V sporovom konaní platí, že súd ja viazaný žalobou a uplatnený nárok je
charakterizovaný opísaním skutkových okolností. Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie náhrady
škody z nesprávneho úradného postupu Colného úradu Trnava, ktorého sa mal úrad dopustiť v colnom
konaní,keďvyhotovilzmluvuozriadenízáložnéhoprávač.1/2013zodňa02.04.2013knehnuteľnostiam
vo vlastníctve žalobcu s uvedením ako záložného veriteľa - Colný úrad Trnava, ktorý colný úrad nemá

právnu subjektivitu. Predmetná zmluva o zriadení záložného práva je dvojstranným právnym úkonom.
Nepochybne žalobca podal Colnému úradu Trnava návrh na zriadenia záložného práva v spojení s
doplnením návrhu zo dňa 22.03.2013, v ktorom sám žiadal o možnosť zriadenia záložného práva k
nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve v prospech Colného úradu Trnava a nie Finančného riaditeľstva
SR. Tiež konateľka žalobcu vo svojej výpovedi v konaní potvrdila, že sama namietala, že predmetnú

zmluvu o zriadení záložného práva nemôže podpísať Colný úrad Trnava, ale Finančné riaditeľstvo
SR a napriek tomu ako osoba oprávnená konať za žalobcu podpísala predmetnú zmluvu o zriadení
záložného práva, teda prijala v mene žalobcu návrh na uzavretie predmetnej zmluvy. Za týchto okolností
tak nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že Colný úrad Trnava sa vyhotovením predmetnej zmluvy
o zriadení záložného práva dopustil nesprávneho úradného postupu, keď uzavretie predmetnej zmluvy

bolo výsledkom zmluvného konsenzu oboch účastníkov zmluvy a žalobca neodmietol Colným úradom
Trnava predložený návrh zmluvy, hoci tak mohol urobiť, keď od počiatku mal vedomosť, že Colný úrad
Trnava označený ako záložný veriteľ nemá právnu subjektivitu. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na
náhradu škody v sume 266 eur predstavujúcej správny poplatok z návrhu na rozhodnutie o vklade dokatastra urýchlene v lehote 15 dní, súd má za to, že vznik tejto škody si zapríčinil žalobca sám, keď
návrh na vklad podával s vedomím, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 02.04.2013, ktorej sa
vklad týkal, je respektíve môže byť neplatná v dôsledku absencie právnej subjektivity záložného veriteľa.

Žalobca sám z vlastnej vôle zaplatil správny poplatok z návrhu na rozhodnutie o vklad do katastra
urýchlene v lehote 15 dní v sume 266 eur, keď výška správneho poplatku z návrhu na začatie konania o
povolení vkladu je len 66 eur. Ďalej žalobca žiadal zaplatiť 2.200,31 eur ako rozdiel medzi poistným zo
sumy 500.000 eur a zo sumy 300.000 eur za obdobie od 20.03.2013 do 17.07.2013 v zmysle poistnej
zmluvy č. 12 6 22. Podľa tvrdení žalobcu tento mal úmysel zníženie poistnej sumy práve zriadením

colného záložného práva na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, a to uzavretím dodatku č. 16 k poistnej
zmluve č. 12 6 22. Tvrdil, že k zníženiu poistného mohlo dôjsť už od 20.03.2013, avšak návrh na záložné
právo v prospech Colného úradu Trnava zo dňa 13.03.2013 doplnený návrhom zo dňa 22.03.2013, ktorý
kompletný návrh bol colnému úradu doručený až päť dní po tom, čo žalobca predpokladal zníženie
poistného. Žiadosť o zmenu výšky zabezpečenia zo dňa 13.03.2013 zo sumy 500.000 eur na sumu
200.000 eur doručenú colnému úradu dňa 14.03.2013 zobral žalobca žiadosťou zo dňa 11.04.2013 späť,

teda nebolo o čom rozhodnúť a zmeniť výšku zabezpečenia. Žalobca podal opätovne žiadosť o zmenu
zabezpečenia zo dňa 01.07.2013 zo sumy 500.000 eur na 300.000 eur, a preto opätovne nemožno
dovodiť možnosť zníženia poistného už od 20.03.2013. Žalobcovi nevznikol podaním žiadosti právny
nárok na zmenu zabezpečenia zo sumy 500.000 eur na 300.000 eur, keďže o takýchto žiadostiach sa
rozhoduje v riadnom colnom konaní, ktorého výsledkom je rozhodnutie o podanej žiadosti za splnenia

zákonných predpokladov. Uzavretie dodatku č. 16 zo dňa 01.07.2013 k poistnej zmluve č. 12 6 22 s
účinnosťou od 17.07.2013 nebolo podmienené podaním návrhu na zriadenie colného záložného práva
ani uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva ani vydaním osvedčenia o schválení byť ručiteľom so
zabezpečením pohľadávky záložným právom, dokonca ani podaním návrhu na zníženie zabezpečenia
zo sumy 500.000 eur na 300.000 eur colnému úradu. Konanie o návrhu žalobcu na zriadenie colného

záložného práva k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve a konanie o návrhu žalobcu na zmenu výšky
zabezpečenia na sumu 300.000 eur sú dve samostatné konania a úspech v druhom konaní nemožno
podmieňovať úspechom v prvom konaní, a to i za predpokladu vydania konečného rozhodnutia skôr,
ako uplynie 90 dňová zákonná lehota na vydanie rozhodnutia v colnom konaní. Nepochybne Colný úrad
Trnava rozhodol pozitívne o návrhu žalobcu na zmenu výšky zabezpečenia, keď dňa 12.07.2013 vydal

rozhodnutie č. 9005832/1/333948/2013, ktorým vyhovel návrhu žalobcu o zmenu výšky zabezpečenia a
vydal osvedčenie o schválení byť ručiteľom č. 06SK580000Y000107. Súd tak skonštatoval, že absentuje
prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci,
ktorý nesprávny úradný postup nebol v konaní preukázaný. Preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie prostredníctvom
svojho splnomocnenca žalobca. Uviedol, že nesprávny úradný postup podľa žalobcu spočíval v uzavretí
neplatnej zmluvy o zriadení záložného práva s Colným úradom Trnava. Podľa názoru súdu keďže
mal žalobca vedomosť o tom, že Colný úrad Trnava nemá právnu subjektivitu, nemal predmetnú
zmluvu uzavrieť. Neuviedol však, ako mal žalobca postupovať ďalej, keďže Colný úrad Trnava ako

orgán verejnej moci nemienil a vlastne ani nemohol záložnú zmluvu meniť alebo upravovať, keďže
uvedený úradný postup mu vyplýval z nariadenia GR CR SR č. 44/2011. Právny poriadok ani súd
v rozsudku tak neuvádza odpoveď na otázku, či existuje poučovacia povinnosť občana voči štátu,
ako má občan postupovať v prípade, že schválený úradný postup orgánu verejnej moci je v rozpore
so zákonom a občan chce dosiahnuť vydanie ním požadovaného rozhodnutia, a orgán verejnej moci

ho ubezpečuje, že jeho úradný postup je overený a jedine správny. Orgány verejnej moci majú bez
ohľadu na názory účastníkov konania pred nimi vedieť, ako majú v konaniach, v ktorých vrchnostensky
rozhodujú, postupovať. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že základným princípom právneho štátu
je budovanie dôvery občanov v právo a inštitúcie štátu tam, kde jednotlivec koná s dôverou vo vecnú
správnosť aktov štátu, či jeho postupov a zároveň s dôverou v ich súlad s právom, musí byť súčasne

garantované právo na náhradu škody, pokiaľ sa ukáže, že prezumpcia správnosti či zákonnosti bola
klamná. Súd odôvodňuje nesprávnosť úradného postupu konsenzom oboch účastníkov zmluvy bez
toho, aby sa vysporiadal následne so zodpovednosťou toho, komu je možné pričítať zavinenie, a to i vo
forme nevedomej nedbalosti na spôsobení neplatnosti právneho úkonu a povinnosti nahradiť spôsobenú
škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym spôsobením neplatnosti právneho

úkonu. Odôvodnenie rozsudku nie je v súlade so základnými princípmi riadneho a spravodlivého
procesu, medzi ktoré náležitosti patrí aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd v
rozsudku iba konštatuje, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti, a to nesprávny
úradný postup bez toho, aby svoj záver riadne vecne odôvodnil. Namiesto toho hľadá spôsob, akonájsť dôkazy preukazujúce zavinenie na strane žalobcu. Pokiaľ sa týka škody vo výške 266 eur, čo
predstavujesprávnypoplatok,takzodôvodneniavyplýva,žesúdnepovažujepoplatokvsume266eurza
odôvodnený pravdepodobne preto, že výška poplatku za nezrýchlené konanie je 66 eur, t.j. v tejto výške

ako keby súd škodu pripustil a napriek tomu, že menšie je obsiahnuté vo väčšom, neuznal žalobcovi
tento nárok vôbec. V tejto časti je rozhodnutie súdu nelogické. V súdnom konaní boli produkované
dôkazy o faktickej previazanosti tých konaní a cieľov, ktoré chcel žalobca týmito konaniami dosiahnuť.
Katastrálny úrad prerušil správne konanie o vklad záložného práva už v ten istý deň, ako bol návrh
podaný. Z uvedeného je zrejmé, vysoko pravdepodobné pri normálnom chode vecí, že pokiaľ by bola

záložnázmluvaplatná,krozhodnutiuopovolenívkladubyprišlovdeň,kedybolorozhodnutéoprerušení
katastrálneho konania, t.j. 02.04.2013. Pokiaľ by bolo riadne vydané rozhodnutie o zabezpečení colného
dlhu, tak by Colný úrad Trnava vydal aj rozhodnutie o zabezpečení colného dlhu poistnou zmluvou
a to v zmysle návrhu poistnej zmluvy č. 16, ktorú žalobca predložil do konania a ktorá by v prípade
včasného vydania rozhodnutia o zabezpečení dlhu záložným právom bola uzavretá dňa 15.04.2013,
odkedy by žalobca uhrádzal poistné len zo sumy 200.000 eur. Pre žalobcom uplatnenú náhradu škody

je príčinou taká udalosť, ktorú si nie je možné odmyslieť (uzavretie neplatnej zmluvy) bez toho, aby
nutne odpadol i sám výsledok. Nebyť neplatnej zmluvy (nesprávneho úradného postupu), nedošlo by k
oneskorenému vydaniu rozhodnutia, nedošlo by ku škode. Colný úrad Trnava vedel, že platná záložná
zmluva je nevyhnutnou podmienkou pre vydanie rozhodnutia o zabezpečení colného dlhu a vzhľadom
na jeho povinnosť postupovať v súlade so zákonom sa žalobca úplne spoľahol na jeho postup a práve

preto je neplatná záložná zmluva hlavnou a rozhodujúcou príčinou, ktorá spôsobila, že nenastali včas
žalobcom sledované následky včasne vydaných rozhodnutí a došlo k vzniku škody na jeho strane, preto
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu v celom rozsahu
vyhovel, a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že pri uzatváraní záložnej zmluvy medzi žalobcom
a Colným úradom Trnava nejde o klasický verejnoprávny vzťah, v ktorom colný úrad vystupuje
vrchnostensky, ale o vzťah medzi dvoma rovnocennými, zmluvnými stranami. Zo strany colného
úradu došlo k návrhu zmluvy, ktorú žalobca svojim podpisom bez akýchkoľvek námietok a výhrad
prijal. Ako zdôraznili v záverečnej reči a konateľka žalobca od začiatku namietala, že záložnú zmluvu

nemôže podpísať Colný úrad Trnava, ale rovnako od začiatku vedela, že takouto podpísanou zmluvou
nedosiahnezamýšľanýnásledok,nemalajupodpisovať.Konateľkažalobcupodpisovalazáložnúzmluvu
s plným vedomím, že tým dôjde k jej neplatnému uzavretiu. Za takejto situácie nie je možno tvrdiť,
že colný úrad sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ sa týka náhrady škody vo výške
266 eur, čo je správny poplatok za zrýchlený zápis záložného práva do katastra nehnuteľností, takúto

škodu si žalobca spôsobil sám. Žalobca zaplatil uvedený správny poplatok, a to aj napriek vedomosti
o neplatnom uzavretí záložnej zmluvy. Aj prípadný nárok na náhradu škody vo výške 66 eur by bol tiež
bezdôvodným, nakoľko by tento návrh trpel rovnakou vadou, t.j. neplatne uzavretou záložnou zmluvou.
Správny poplatok za zrýchlený zápis uhradil žalobca dobrovoľne na vlastný účel, respektíve v prospech
a prípadnú škodu si teda spôsobil sám a žalovaná za ňu nezodpovedá. Pokiaľ sa týka náhrady škody vo

výške 2.200,31 eur, tak táto je zo strany žalobcu špekulatívne vyčíslená. Konanie o návrhu na záložné
právo v prospech Colného úradu Trnava a konanie o zmene výšky zabezpečenia z poistnej zmluvy
č. 12 6 22 sú dve od seba nezávisle prebiehajúce a vzájomne nepodmienené konania ukončované
dvoma samostatnými rozhodnutiami. Žalobca podával návrh na záložné právo v prospech Colného
úradu Trnava zároveň so žiadosťou o zmenu výšky zabezpečenia z poistnej zmluvy, t.j. bez toho, aby

vedel, či budú obe konania pre neho úspešné. Úspech v jednom konaní nezaručuje automaticky úspech
aj v druhom konaní, pričom v prvom konaní by mohol colný úrad rozhodnúť kladne a v druhom záporne
a naopak. Túto skutočnosť žalobca zámerne opomína. Žalovaný tvrdí, že nebyť neplatne uzavretej
záložnej zmluvy mohol platiť nižšie poistné už od 20.03.2013, respektíve 15.04.2013. Takéto tvrdenie je
zavádzajúce, nakoľko žalobca neberie do úvahy plynutie akýchkoľvek lehôt. Colné úrady majú v zmysle

Colného zákona povinnosť vydať rozhodnutie v 90-dňovej lehote od začatia konania. Vychádzajúc z
uvedeného nebolo možné, aby Colný úrad Trnava rozhodol o žiadosti žalobcu do 20.03.2013. V snahe
zahojiť tento rozpor predložil žalobca dodatok č. 16 zo dňa 21.03.2013, podľa ktorého malo byť znížené
poistné platené odo dňa 15.04.2013. Zdôrazňuje, že dodatok č. 16 k poistnej zmluve 12 6 22 zo dňa
21.03.2013 nebol nikdy zo strany Union poisťovne, a. s. podpísaný, je neplatný a právne irelevantný.

Žalovaná preto navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutýrozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.,
zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 10C/48/2014 je určenie povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.466,31 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 15.02.2014
do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel

k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa jeho právny záver,

s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní
navyše neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal a
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. K odvolacím námietkam odvolací súd

udáva len toľko, že súd prvého stupňa správne posúdil charakter záložnej zmluvy uzavretej medzi
žalobcom a najskôr Colným úradom Trnava a následne Finančným riaditeľstvom SR Bratislava ako
dvojstranný právny úkon, kde jedna zmluvná strana v rovnakom a rovnocennom postavení ako druhá
zmluvná strana zaslala návrh zmluvy a druhá strana (žalobca) tento návrh akceptovala napriek tomu, že
mala vedomosť o nedostatku procesnej spôsobilosti svojho zmluvného partnera, v dôsledku toho aj o

neplatnosti záložnej zmluvy, takže nie je za takéhoto skutkového stavu možnosť konštatovať nesprávny
úradný postup žalovanej. Žalobca napriek tomu, že mal vedomosť o procesnej nespôsobilosti zmluvnej
strany v záložnej zmluve, zaplatil dobrovoľne z vlastnej vôle správny poplatok za urýchlený zápis
záložného práva do katastra, takže nie je možné ani v tomto kroku konštatovať nesprávny úradný postup
žalovanej a tým vznik škody žalobcovi. Odvolací súd nepovažoval taktiež za preukázanú skutočnosť,

že nebyť neplatne uzavretej záložnej zmluvy mohol platiť nižšie poistné už od 20.03.2013, respektíve
15.04.2013 (žiadosť o zmenu výšky zabezpečenia z poistnej zmluvy č. 12 6 22), nakoľko colný úrad
má na vydanie rozhodnutia zákonnú lehotu 90 dní, pričom žalobca podal na colnom úrade návrhy na
dve konania, ktoré sú samostatné a v ktorých mohol colný úrad rozhodnúť v súlade so zákonom až po
uplynutí lehoty 20.03.2013 aj 15.04.2013, takže správne súd prvého stupňa návrh žalobcu nepovažoval

za vecne správny.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s tým, že o týchto rozhodne súd
prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.