Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/468/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233369
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112233369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika, zastúpenému Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/235/2012-92 zo dňa 17.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania, zároveň
zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody vo výške
125,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 275,- eur. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Okresný súd došiel k záveru, že poverenie pre súdneho exekútora bolo vydané až po uplynutí zákonnej
15-dňovej lehoty. Z obsahu spisu je však zrejmé, že súd skúmal (v konkrétnom prípade naviac
aj bol povinný skúmať) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul, tiež listiny, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie o žiadosti exekútora
o udelenie poverenia, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na
základe spotrebiteľského vzťahu. V exekučnom konaní je zo zákona nielen oprávnený, ale aj povinný
preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.
z. Exekučný súd skúmaním hlavne rozhodcovského rozsudku postupoval v súlade so zákonom. V tejto
súvislosti dáva do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C 40/08. Pre rozhodnutie súdu
o žiadosti o udelenie poverenia nie je vždy postačujúca len žiadosť, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul, ale aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom nie vždy sú zasielané
akopríloha.Povereniesaautomatickyneudeľujenazákladežiadostiexekútora.Súdnerozhodnutiemusí
vychádzať z individuálneho objektívneho zistenia a posúdenia. Pokiaľ exekučný súd preskúmaval listiny,
ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia,
a preto takúto činnosť nie je možné považovať za úradný postup, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako
nesprávny a nemožno ho hodnotiť ani ako nesústredený a so zbytočnými prieťahmi, zvlášť v konkrétnej
veci. Okresný súd ďalej hodnotil vznik prípadných zbytočných prieťahov v konaní. V posudzovanom

prípade pri hodnotení zbytočných prieťahov v konaní je významná aj tá skutočnosť, na ktorú súd
prihliadal, a to s poukazom na rozhodnutie II. ÚS 520/2012, že navrhovateľ pred okresným súdom
inicioval značne vysoký počet exekučných konaní. Takéto prieťahy by mohli byť takto ospravedlniteľné
len na krátky čas a len v tom prípade, že by sa prijali adekvátne opatrenia na riešenie situácie. Jepotrebné zohľadniť aj kritérium faktickej zložitosti veci, o ktorej súd koná, ako aj kritérium správania
navrhovateľa ako účastníka súdneho konania. Súd poukázal aj na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z., keď navrhovateľ nepreukázal, že by takýto zbytočný prieťah bol konštatovaný subjektom v zmysle § 9

ods.2zákonač.514/2003Z.z.Spoukazomnavšetkyvyššieuvedenéokolnostiposudzovanéhoprípadu
súddospelkzáveru,žedĺžkakonaniaodpodaniažiadostinavydaniepoverenianaOkresnýsúdŽilinado
vydania poverenia nemôže byť považovaná za tak neprimeranú, ktorú by súd vyhodnotil ako nesprávny
úradný postup spôsobilý navrhovateľovi spôsobiť uplatnenú majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu.
Pokiaľ súd nerozhodol o žiadosti exekútora v zákonnej lehote, navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný

prostriedok nápravy, ktorým je bezpochyby podanie sťažnosti predsedovi súdu. Ak navrhovateľ takýto
prostriedok nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť v zmysle ust. § 415 Občianskeho
zákonníka.
Prvostupňový súd ďalej došiel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody vo
forme skutočnej škody ani ušlého zisku v žalovanej výške 125,- eur. Z obsahu podaného návrhu
a doložených listín navrhovateľom nemal okresný súd preukázané, že navrhovateľ vynaložil vo veci

správy a vymáhania pohľadávok akékoľvek finančné prostriedky. Aj keby navrhovateľ preukázal
vynaloženie finančných prostriedkov na správu a vymáhanie pohľadávky alebo pohľadávok, uvedené
náklady navrhovateľa nemôže súd automaticky, bez ďalšieho považovať za škodu spôsobenú súdom
nesprávnym úradným postupom v rozhodnom období. Bez individualizácie nákladov uplatnených
navrhovateľom na konkrétnu žalovanú vec možno nárok navrhovateľa považovať len za náklad

podnikateľa vo veci správy a vymáhania pohľadávok vôbec, t. j. náklady podnikateľa súvisiace s
podnikaním. V prípade, že v súvislosti s podnikateľskou činnosťou navrhovateľa vznikne škoda, ktorú
podľa tvrdenia navrhovateľa mal zaviniť odporca, je navrhovateľ povinný vznik škody a jej výšku v konaní
preukázať.Vzhľadomnauvedenéokresnýsúdzastávanázor,ženavrhovateľvčastiuplatnenéhonároku
z titulu náhrady škody neuniesol dôkazné bremeno a s poukazom na uvedené súd v tejto časti nárok

navrhovateľa zamietol.
Ďalej okresný súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal ani vznik podmienok podľa § 17 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z. na náhradu nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ v návrhu uvádza len tvrdenia, na
základe ktorých vyčíslil nemajetkovú ujmu v peniazoch. Na preukázanie škody a jej výšky nepredložil
žiadne dôkazy. Navrhovateľ je právnická osoba, a pokiaľ odkazuje na pocity uvádzané navrhovateľom

v návrhu, takéto pocity nemôže prechovávať právnická osoba. Pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti pre uplatnenie nároku vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch nemôžu byť chápané
ako pocity navrhovateľa. S poukazom na vyššie uvedené navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie
podmienok pre priznanie škody a nemajetkovej ujmy (porušenie právnej povinnosti, vznik a existencia
škody, príčinná súvislosť), preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Podľa prvostupňového súdu návrh navrhovateľa na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b)
O. s. p. nie je dôvodný, pretože otázka zákonného sudcu bola vyriešená rozhodnutím vyššie uvedeného
rozhodnutia Krajského súdu Žilina, ktoré rozhodnutie je rozhodnutím konečným, čím rozhodnutie súdu
vo veci samej nezávisí od žiadnej otázky, ktorú by súd bol oprávnený riešiť. Návrh navrhovateľa na
prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. nie je tiež dôvodný. Predmetné zákonné

ustanovenie nie je ustanovením, ktoré by súdu ukladalo povinnosť konanie prerušiť. Keďže sa jedná o
identický dôvod pre prerušenie konania, otázka zákonného sudcu je vyriešená zákonným spôsobom.
S poukazom na vyššie uvedené Okresný súd Žilina rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie
konania zamietol.
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O. s. p.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namieta, že v konaní došlo
k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Navrhovateľ riadne a včas
požiadalozrušeniepojednávaniaauviedoldôležitédôvodyapredložilsúdulistinyspájanésoznačenými

dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti
navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal tým navrhovateľovi právo na konanie pred súdom. Poukazuje na ust.
§ 15 O. s. p. Navrhovateľ uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konaniavylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave,

Nitre a Prešove. Tiež poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva
v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského
súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a žalobca podal ústavnú sťažnosť
pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo

ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. Konečné rozhodnutie
vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol
aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.,
proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Navrhovateľ podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo zakladá porušenie práva navrhovateľa

na súdnu ochranu. Navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Navrhovateľ sa nemal
možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto
procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na
súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možností konať pred súdom. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil

navrhovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym
otázkam veci. Navrhovateľ ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov,
nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Navrhovateľ ďalej namieta, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez
nariadenia pojednávania, čím bolo porušené právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. Ak

odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle
ust. § 114 ods. 3 O. s. p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.
s. p. Skutkovým základom sa mal stať navrhovateľom tvrdený skutkový stav. Namiesto toho súd bez
nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám,
ignorujúc ust. § 153b O. s. p.

Súd ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie
a správu informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje. V tejto
časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a
je ho potrebné ako arbitrárne zrušiť. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu

bolo odôvodnené. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a
nepochybnekpresvedčeniuotom,žemajetkováškodanevznikla.Navrhovateľnesúhlasíanistvrdením,
že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník. Pravým právnym titulom je
v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu a za to dlžník nemôže niesť zodpovednosť.
Navrhovateľ hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy

o výške majetkovej škody, a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil.
Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo. Navrhovateľa nepoučil
podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal
priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Množstvo dôkazov vzniklo po podaní žaloby, pretože
aj po podaní žaloby škoda narastá. Tieto dôkazy nemohol navrhovateľ predložiť, pretože nebol súdom

poučený a informovaný.
Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, súd v rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k
porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6
ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie

v zákonom stanovenom čase. Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné, napriek tomu, že súd zistil
porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej
ujmy navrhovateľovi. Namietal tiež, že navrhovateľ predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký posudok
č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav ekonomickej univerzity v Bratislave a z ktorého má za
preukázané, že nesprávny úradný postup mal na navrhovateľa negatívny dopad a spôsobil zníženie jeho

majetku objektívne a vo výške určenej v posudku. Prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie
oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, nakoľko zo znaleckého posudku vyplýva, ktoré
náklady boli navrhovateľom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Poukázal na to,že znalecký posudok je vypracovaný dôkladne, a to s ohľadom na množstvo spracovaných podkladov,
a preto jeho vypracovanie trvalo viac ako rok.
Zároveň namietal k otázke návrhu na prerušenie konania, že ak bol súdu doručený návrh na prerušenie

konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke v čase predchádzajúcom nariadenému
súdnemu pojednávaniu, bol prvostupňový súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o
tomto návrhu rozhodnúť.
Na základe uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec
okresnému súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219

ods. 1, 2 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vyvodil správny právny záver.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ
zrejme tým, že podáva hromadné podania, dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami

súdov.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2
O. s. p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací

súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého
stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací
súd na tieto vady neprihliadne.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacia námietka odvolateľa, že v danej veci bolo neprípustné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, je zmätočná, keďže v danej veci k takémuto stavu nedošlo.

Navrhovateľ opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd napriek jeho neprítomnosti vykonal pojednávanie, neoboznámil ho s

vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť oboznámený s obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k
nim, neumožnil mu navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Predvolanie
na nariadený termín pojednávania bolo navrhovateľovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi doručené včas,
viac ako 5 dní pred termínom pojednávania. Navrhovateľ a jeho zástupca sa pojednávania nezúčastnili
z vlastného rozhodnutia. Dôvod uvedený právnym zástupcom navrhovateľa ako dôvod na odročenie
pojednávania nemožno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania s poukazom na
skutočnosť, že o otázke zákonného sudcu bolo v konaní právoplatne rozhodnuté.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv
spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ a jeho

právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si sami zmarili možnosť
realizovaťnapojednávanísvojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenie v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p., ktoré sa realizuje spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným účastníkom). Na pojednávaní
došlo tiež k oboznámeniu vyjadrenia protistrany, ktoré pre jeho doručenie súdu bezprostredne pred

pojednávaním nebolo účelné doručovať navrhovateľovi poštou.

Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľa.

Dôvodné nie sú ani tvrdenia odvolateľa, že súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania. Zo
zápisnice o súdnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo vykonané výlučne oboznámením listín
nachádzajúcich sa v spise, ako aj oboznámením exekučného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn.
18Er/3844/2009, ktorého dôkazu sa dovolával samotný navrhovateľ.

Okresný súd si splnil poučovaciu povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., keďže vykonal
pojednávanie, na ktorom sa dobrovoľne nezúčastnil navrhovateľ a ani jeho právny zástupca. Napriek
tejto skutočnosti, ako to vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľ a jeho právny zástupca do vyhlásenia
uznesenia o ukončení dokazovania nepodali, okrem návrhov uvedených v žalobe vo veci samej, žiadny
návrh na doplnenie dokazovania. Pokiaľ teda navrhovateľ v odvolaní namieta, že okresný súd sa

neoboznámil so znaleckým posudkom č. 1/2014 o výške vzniknutej škody, odvolací súd konštatuje, že
takýto návrh v danej veci podaný nebol. Súčasťou spisového materiálu je však oznámenie navrhovateľa
o založení originálu znaleckého posudku do súdneho spisu, pričom prvostupňový súd sa na pojednávaní
oboznámil s týmto listinným dôkazom a vyporiadal sa s ním ako s dôkazným prostriedkom.

Podstatná časť odvolania navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval nestranný
sudca, hoci o tejto otázke bolo v čase vykonania pojednávania právoplatne rozhodnuté. Krajský súd
v Žiline uznesením č. k. 9NcC/223/2013-27 zo dňa 7. marca 2013 rozhodol, že sudkyňa Mgr. Mária
Kašíková je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci s tým, že ostatní sudcovia nie sú
vylúčení z prejednávania a rozhodnutia vo veci, vrátane zákonného sudcu JUDr. Drahomíra Mrvu. Od

vydaniatohtorozhodnutia,vktoromkrajskýsúdpodrobneuviedoldôvody,prektorézákonnýsudcanieje
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, nedošlo k žiadnym novým skutočnostiam, majúcim vplyv
na nestrannosť zákonného sudcu JUDr. Drahomíra Mrvu, ktorého možno považovať za nestranného zo
subjektívneho aj objektívneho hľadiska.

Z uvedeného dôvodu nebolo dôvodné akceptovať návrh navrhovateľa na prerušenie konania. Okresný
súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania dostatočne odôvodnil, s ktorými
dôvodmi sa krajský súd stotožňuje. Riešenie otázky prípadnej zaujatosti sudcov patrí medzi otázky, ktoré
sú všeobecné súdy oprávnené riešiť a o tejto otázke právoplatne rozhodli.Odvolacie námietky navrhovateľa sa v prevažnej miere nedotýkajú hmotnoprávnych dôvodov, pre ktoré
okresný súd žalobu zamietol.

Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku navrhovateľa bolo nepreukázanie všetkých
podmienok pre vznik nároku na náhradu škody, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to nesprávneho
úradného postupu, škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Okresný súd konštatoval, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia sa na danú vec vzťahovala a
dodržaná nebola. Hoci okresný súd nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie poverenia neoznačil za
nesprávny úradný postup, krajský súd sa v tomto smere s jeho záverom nestotožňuje a nedodržanie
zákonnej 15-dňovej lehoty považuje za nesprávny úradný postup. Samo o sebe však tento čiastkový
záver nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia, a to s ohľadom na nenaplnenie ďalších dvoch
predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to škody a príčinnej súvislosti, ktoré musia byť

splnené kumulatívne.

Pokiaľ ide o konštatovanie okresného súdu o nepreukázaní prieťahov v konaní zo strany navrhovateľa,
odvolací súd došiel k záveru, že v predmetnej veci súd nesprávne aplikoval ust. § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. účinné od 01.01.2013, majúc za to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na náhradu škody,

ak nebola podaná sťažnosť na prieťahy aj pred účinnosťou predmetného ustanovenia. Vychádzal zo
záveru, že všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní. Takýto výklad považuje odvolací súd
za ústavne nekonformný a neprípustný. Ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinné v stave od
01.01.2013 nemožno aplikovať na danú vec a splnenie podmienok na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy treba posudzovať podľa zákona účinného v čase, keď boli naplnené rozhodné právne skutočnosti

pre vznik nároku.

Zároveň však odvolací súd dodáva, že túto, hoc nesprávnu argumentáciu okresného súdu navrhovateľ
nenapadol žiadnou odvolacou námietkou, a preto ani nie je predmetom odvolacieho prieskumu.
Samotné nesprávne aplikovanie ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v stave účinnom od 01.01.2013

nespôsobilo vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku.

Okresný súd napriek takémuto nesprávnemu právnemu záveru vyhodnotil postup okresného súdu
aj z hľadiska vzniku možných zbytočných prieťahov v konaní a došiel k vecne správnemu záveru o
neexistencii prieťahov, keď preskúmal postup okresného súdu z hľadiska zabezpečovania podkladov

pre vydanie rozhodnutia, ako aj ohľadom na povinnosť okresného súdu ex offo preskúmať materiálnu
právoplatnosť rozhodcovského rozsudku. Tieto závery okresného súdu, podrobne odôvodnené, neboli
napadnuté žiadnou odvolacou námietkou a odvolací súd sa stotožňuje s neexistenciou zbytočných
prieťahov v konaní, z ktorého dôvodu nemožno konštatovať nesprávny úradný postup exekučného súdu
na tomto skutkovom základe.

Pokiaľ ide o skúmanie ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to vznik škody a
príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, odvolací súd sa stotožňuje
so záverom okresného súdu o neunesení dôkazného bremena zo strany navrhovateľa vo vzťahu k
uvedeným podmienkam.

Účastník sporového konania má v zásade dve základné povinnosti v konaní, vyplývajúce z ust. § 120
ods. 1 O. s. p. Je to 1. povinnosť tvrdenia, teda tvrdiť skutkové okolnosti preukazujúce dôvodnosť jeho
nároku a 2. povinnosť dôkazná - tieto skutkové tvrdenia preukázať navrhnutými alebo predloženými
dôkazmi. Je na navrhovateľovi, akým spôsobom si túto povinnosť splní, procesným dôsledkom

neunesenia dôkaznej povinnosti je zamietnutie návrhu.

Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní nepredložil a nenavrhol na preukázanie vzniku škody a
príčinnej súvislosti také relevantné dôkazy, ktoré by viedli k záveru o vzniku majetkovej škody a existencii
príčinnej súvislosti.

Pokiaľ navrhovateľ predložil návrh na doplnenie dokazovania, z ktorého vyplynulo, že zadal objednávku
na spracovanie znaleckého posudku, ktorým chce vyčísliť výšku vzniknutej škody v dôsledku v žalobe
opísaných skutočností, okresný súd takýto dôkaz síce pripustil, avšak správne ho vyhodnotil lenako listinný dôkaz. Prvostupňový súd tento listinný dôkaz vyhodnotil tak, že tento je len prepočtom
nepreukázaných a navrhovateľom tvrdených sumárnych údajov, ktoré však relevantný spôsobom
nepreukazujú navrhovateľom tvrdené skutočnosti. Podľa odvolacieho súdu v znaleckom posudku škoda

pozostáva: 2.3.1. - z výpočtu zvýšených mzdových nákladov navrhovateľa, 2.3.2 - nákladov na poštovné
a 2.3.3. - nákladov na telekomunikačné služby, z čoho možno vyvodiť, že predmetný znalecký posudok
vychádza z tzv. zvýšených nákladov, pričom majetková ujma je vypočítaná všeobecne bez toho, aby sa
pri uvedenom výpočte vychádzal zo špecifík každej jednotlivej veci a preto prvostupňový súd dospel k
správnemu záveru, že takýto dôkaz nepreukazuje relevantným spôsobom škodu vrátane jej výšky.

Z uvedených dôvodov sa krajský súd stotožňuje so záverom okresného súdu o neunesení dôkazného
bremena navrhovateľa a nepreukázania predpokladov pre vznik nároku na majetkovú škodu.

Odvolací sa stotožňuje s odôvodnením okresného súdu, pokiaľ ide o neunesenie dôkazného bremena
zo strany navrhovateľa na vznik nároku na nemajetkovú ujmu, vo vzťahu ku ktorej navrhovateľ rovnako
neprodukoval relevantné dôkazy.

Súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na
spravodlivý proces, ktoré práva zaručujú v podmienkach Slovenskej republiky okrem zákonov aj Ústava
Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1 a v čl. 48 ods. 2 a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, je nielen garancia poskytnutia ochrany ohrozených alebo porušených práv zo

strany súdu, ale aj poskytnutie súdnej ochrany v určitom rozsahu a predovšetkým v kvalite. Určujúcim
definičným znakom práva na spravodlivé konanie patrí aj právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na
rozhodujúce argumenty jednotlivých strán.

Tejto zásade zodpovedá úprava v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca, prípadný iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, pričom súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Okresný súd nemusí dať v odôvodnení odpoveď na všetky otázky, ale iba na tie otázky, ktoré sú z
hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci rozhodné.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uvedené kritériá spĺňa, keď z obsahu odôvodnenia rozhodnutia
okresného súdu vyplývajú skutkové a právne závery okresného súdu, na ktorých založil svoje
rozhodnutie.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným

spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. správne a
presvedčivo odôvodnil.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, vrátane odvolaním
nenapadnutého, závislého výroku o trovách prvostupňového konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú
správnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil
a z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.