Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/147/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616206403
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616206403.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava právne zastúpený
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti
žalovanému: S. H., J.. XX.X.XXXX, XXX XX Y. XXX, právne zastúpenému JUDr. Ernestom Vokálom,
advokátom so sídlom Hlavná 61, Prešov, o zaplatenie 643,74 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 643,74 € a 8,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 643,74
€ od 28.12.2013 do zaplatenia a trovy konania - náhradu súdneho poplatku 38,50 eur a náhradu trov
právneho zastúpenia na účet JUDr. Jána Šoltésa, advokáta so sídlom v Bratislave vo výške 180,25 eur,

to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 22. 4. 2016 domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny 643,74 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Návrhodôvodniltým,žemedziprávnympredchodcomžalobcu(TatraBanka,a.s.sosídlomvBratislave)
a žalovaným bola dňa 3. 12. 2012 uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.000,- eur, ktorý
sa žalovaný zaviazal uhradiť formou 24 pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti prvej

splátky dňa 9. 1. 2013.

Žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami sa dostal do omeškania svojho záväzku, pravidelné
mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu preto ku dňu 21. 12. 2013 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s článkom VI. bod 1 úverovej zmluvy a vyzval žalovaného na
okamžitú úhradu dlžnej sumy, a to po doručení písomnosti poštou s fikciou doručenia. Oznámenie o
vyhlásení predčasnej splatnosti s výzvou na zaplatenie bolo odoslané dňa 23. 12. 2013, čo žalobca

preukázal podacím hárkom v zmysle čl. IV bodu 4.5.5 VOP Tatra banky, a. s.. Od 27. 12. 2013 je tak
žalovaný v omeškaní s vrátením úveru.

Nakoľko žalovaný nepristúpil k zaplateniu dlhu, je tak od uvedeného dátumu v omeškaní. Žalobca preto
požaduje v zmysle ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z. z. od žalovaného aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy.

Súd vydal dňa 13. 5. 2016 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote
prostredníctvom právneho zástupcu odpor. V jeho odôvodnení uviedol, že predmetná úverová
zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov ainých poplatkov. Zmluva ďalej obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to Dohodu o zrážkach zo
mzdy. Teda je aj v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Pre civilno-právnu úžeru je takýto právny úkon
absolútne neplatný. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalovaný považuje dohodnutý úrok z úveru vo

výške 18,90 % ročne, ktorý presahoval úroky, za ktoré v tom čase (december 2012) poskytovali peňažné
ústavy úvery, ktoré sa v tom čase pohybovali vo výške 10,58 %. V danom prípade je zmluvný úrok o 8,32
% vyšší, preto je žalovaný toho názoru, že takto dojednaný úrok z úveru spôsobil značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov úverovej zmluvy, k čomu predložil prehľad priemerných úrokových
mier z úverov poskytnutých rezidentom eurozóny.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29. 6. 2016, ktorého sa právni zástupcovia účastníkov, ani
samotní účastníci osobne nezúčastnili. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť písomne ospravedlnil,
k odporu sa vyjadril písomne a súhlasil s prejednaním veci za jeho neprítomnosti, pričom na podanom
návrhu naďalej trval. Tak isto právny zástupca žalovaného svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s
rozhodnutím veci za jeho neprítomnosti, preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával za neprítomnosti

účastníkov konania.

Zlistinnýchdôkazovapísomnýchvyjadreníprávnychzástupcovsporovýchstránsúdzistiltentoskutkový
stav:

Dňa 3. 12. 2012 uzavrel žalovaný so žalobcom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s
poistením pre fyzické osoby pod vyššie uvedeným číslom, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver
vo výške 1.000,- eur, pri výške RPMN 25,44 % a výške úrokovej sadzby 18,90 %. Ako žalobca
popísal v odôvodnení, dňa 21. 12. 2013 došlo z dôvodu neplatenia pravidelných mesačných splátok
k mimoriadnej splatnosti úveru v súlade so zmluvnými dojednaniami v spojení so všeobecnými

obchodnými podmienkami Tatra banky, a. s., ktorých kópiu žalobca predložil k návrhu, spolu s ďalšími
listinnými dôkazmi, a to štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, oznámením o
postúpení pohľadávky, výpisom z bankovej knihy a poštovým podacím hárkom preukazujúcim odoslanie
oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru a výzvy k úhrade dlhu.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu súdu doručenom dňa 28. 6. 2016 (čl. 37 spisu) predložil
podrobný rozpis všetkých platieb zo strany žalovaného, teda prehľad splátok, ktoré boli ním uhradené
do postúpenia pohľadávky. Z predloženej platobnej disciplíny súd zistil, že na účely splatenia istiny úveru
počastrvaniaúverovéhovzťahužalovanýzaplatilTatrabanke,a.s.celkovesumu356,26eur.Postúpená
pohľadávka je tak vo výške 643,74 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom

1.000,- eur a splátkami na istinu úveru vo výške 356,26 eur, teda žalobcom uplatnená pohľadávka čo
do právneho dôvodu a výšky predstavuje len nesplatenú časť istiny úverových splátok.

K dôvodom uvádzaným v odpore žalobca ďalej k povinnosti rozloženia splátky osobitne uviedol, že
obsahom znenia § 9 citovaného zákona nie je založenie povinnosti v zmluve rozdeliť splátku úveru na

tri samostatné splátky, pričom túto skutočnosť potvrdzuje aj bežná banková prax.

Kďalšímdôvodomuviedol,žepodľa§25acitovanéhozákonaprávnevzťahy,ktorévzniklipred1.1.2013
na základe Zmluvy o spotrebiteľských úveroch sa spravujú podľa doterajších predpisov. S poukazom
na ďalšie zákonné ustanovenia, a to § 2 písm. d/, § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona v závere

konštatoval,žeúverovázmluvaspĺňazákonompožadovanúpísomnúformu.Obsahujevšetkypodstatné
náležitosti pre spotrebiteľské úvery kladené citovaným zákonom platným a účinným v čase poskytnutia
úveru. Odkázal na závery vyjadrené v rozhodnutí Súdneho dvora (ES) z 15. 3. 2012 vo veci C-453/10,
podľa ktorých sa preferuje výklad v prospech platnosti právneho úkonu.

K otázke výšky dojednaných úrokov uviedol, že úverovú zmluvu účastníci podpísali a uzavreli na základe
slobodnej vôle. Dojednané úroky v úverovej zmluve nepresahujú dvojnásobok priemernej výšky úrokov
požadovaných bankami v rozhodnom čase (13,02 %), a preto dojednanú výšku úrokov nie je možné
označiť za rozpornú s dobrými mravmi a už vôbec nie za hraničiacu úžeru. S poukazom na vyššie
uvedené s konštatovaním, že úverová zmluva je platná a účinná, trval žalobca na zaplatení dlžnej sumy

s príslušenstvom. Zároveň požadoval vyčíslenú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 180,25 eur
a náhradu súdneho poplatku.Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 3. 12.2012, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 3. 12.2012, spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 3. 12.2012, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 3. 12. 2012,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 3.
12.2012, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods.2 písm. f/, g/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 3.
12.2012, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 3. 12.2012,

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bola
uzatvorená dňa 3. 12.2012 Úverová zmluva, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovenízákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
zmluvy.

Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa
zaviazal zaplatiť v 24 mesačných splátkach po 50,49 eur.

Žalovaný sa dostal neplatením mesačných splátok do omeškania, preto dňa 21. 12. 2013 došlo k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.

Po preskúmaní Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je v súlade s ustanoveniami Zákona
o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje pri
hodnoteníplatnostiaúčinnostipredmetnéhoprávnehoúkonusprávnouanalýzoupopísanoužalobcomv
jeho vyjadrení zo dňa 28. 6. 2016. Stotožňuje sa s konštatovaním, že konkrétna dojednaná výška úrokov

z úveru nie je v rozpore s dobrými mravmi, ani so zákonnými predpismi na ochranu spotrebiteľa, nakoľko
dojednané úroky v úverovej zmluve nepresahujú dvojnásobok priemernej výšky úrokov požadované
bankami v rozhodnom čase, ktoré boli vo výške 13,02 %. Navyše žalobcom uplatňovaná pohľadávka
predstavuje len nesplatenú časť istiny úverových splátok, teda rozdiel medzi poskytnutým úverom
1.000,-eurauhradenýmisplátkamispoluvovýške356,26eur(viďrozpisžalovanýmuhradenýchsplátok

predložených žalobcom).

Po vyššie popísanom vykonanom dokazovaní a právnom posúdení sporu súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu je dôvodný, nie je v rozpore s doterajšou súdnou praxou nielen Okresného súdu Spišská Nová
Ves, kde je potvrdený vysoký počet obdobných nárokov žalobcu, ale aj iných súdov, ktoré priznávajú

rozdiel nesplatenej časti úveru po odpočítaní zaplatených splátok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný
úspech, ich náhradu. Určil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu súdneho poplatku z návrhu vo výške
38,50 eur a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu podľa vyhlášky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Tieto trovy pozostávajú
z 3 úkonov po 41,94 eur (prevzatie, príprava veci, spísanie a podanie návrhu, písomné vyjadrenie k
odporu), plus 3x 8,58 eur - režijný paušál, plus 20 % DPH, spolu vo výške 180,25 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do

15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.