Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203000
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114203000.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: D. Y.,
nar. XX. X. XXXX, bytom I. Š. XXX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom,
ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Adreou Cvikovou, Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, v konaní o neprijateľnosť poplatku a vydanie

bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške
215,75 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania, ktoré predstavujú náklady právneho
zastúpeniavovýške551,93EURatietozaplatiťpriamo naúčetprávnemuzástupcovižalobkyne
JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66 do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 17 Co 294/2014-119, zo dňa 26.
5. 2015 súd potvrdil výrok rozsudku, sp. zn. 17 C 402014-58 zo dňa 13. 8. 2014, ktorým bola vyhlásená
zmluvná podmienka za neprijateľnú a zrušil výrok o povinnosti vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie
vo výške 215,75 EUR a trovách konania s tým, že úlohou súdu bude náležite zistiť a posúdiť, či na strane
žalovaného, vzhľadom na žalobkyňou poskytnuté plnenie došlo k bezdôvodnému obohateniu, teda či

žalobkyňa žalovanému vrátila viac finančných prostriedkov ako bola povinná a či k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného došlo.

Na ústne pojednávanie konané dňa 2. 12. 2015 sa neustanovil žalovaný, ktorý
ospravedlnil svoju neúčasť s tým, že sa pridržiava svojich doterajších tvrdení. Poukazoval na Dohodu o
poskytnutí služby, podľa ktorej v bode 8.6 vyplýva, že táto dohoda nie je podmienkou uzatvorenia Zmluvy
o revolvingovom úvere a túto dohodu uzatvoril dlžník na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel,

svojim podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami a už aj tým, že Dohoda o
poskytnutí služby je osobitne podpisovaná zdôrazňuje jej samostatnosť, čo je aj zdôraznené grafickým
rozlíšením Dohody o poskytnutí služby od ostatného textu Zmluvy o revolvingovom úvere. Predmetná
odplata je cenou plnenia, tvrdenie o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate je vylúčené,
lebo cena plnenia nie je neprijateľnou podmienkou. Žalobca pojem neprijateľná podmienka nesprávne
interpretuje. Predmetom Dohody o poskytnutí služby je odplatné prevzatie záväzku veriteľa poskytnúť

odklad splatnosti maximálne troch splátok. Ide o úpravu takej situácie, ktorá keby nebola dohodnutá
medzi zmluvnými stranami by sa nedala nahradiť nijakou zákonnou úpravou. Zákon žiadny odklad
splátokneupravujeaužvôbecnie,žebybolopovinnosťouveriteľahoposkytnúť,akotodlžníkpožiada,ato naviac bezodplatne. Uzavretie dohody zavádza úpravu, ktorá je výhodnejšia oproti zákonnej regulácii,
nie je zrejmé a odporuje podstate veci, ako môže byť dojednanie dohody o odplatnom poskytnutí služby
a odplaty podľa nich v neprospech žalobkyne a predstavovať hrubú nerovnováhu v jeho neprospech.

Dohoda o poskytnutí služby je zároveň individuálnym dojednaním, a to nielen pokiaľ ide o jej vznik, ale
aj výšku odplaty. Odplata a dojednanie o nej preto nemôžu byť neprijateľnou podmienkou. V prípade
využitia odkladu splátok sa v prvom rade dlžník vyhne sankciám za omeškanie, ich
maximálnu výšku upravuje § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a taktiež odklad splatnosti splátok
znamená, že z dôvodu ich omeškania nemôže dôjsť k zosplatneniu úveru. Zároveň je potrebné vziať

do úvahy fakt, že splátky s odloženou splatnosťou sa uhrádzajú až na konci, po uhradení ostatných
splátok podľa bodu 8.3 Dohody o poskytnutí služby. Žalobkyňa zavádza súd tvrdením, že zaplatila
za službu a ešte ju ani nevyužila, predmetom Dohody o poskytnutí služby nie je odklad splátok. Z
dohodyvyplýva,žejejpredmetomjesúdnevymáhateľnýzáväzokveriteľaposkytnúťodkladtrochsplátok
úveru. Nejde o žiadnu vedľajšiu službu ako účelovo tvrdí žalobca, ale pri poskytnutí odkladu splátok
ide priamo o službu súvisiacu s hlavným plnením záväzku. Na základe uzavretej Dohody o poskytnutí

služby vzniklo žalobkyni právo uplatniť si nárok na odklad splátok a povinnosť veriteľa tento odklad
poskytnúť. Plnenie teda spočíva vo vytvorení povinnosti veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok
a tomu korešpondujúce právo dlžníka odklad využiť. V Dohode o poskytnutí služby sa nehovorí nič
o tom, že odplatnosť sa platí po uskutočnenom odklade. To, či k odkladu dôjde závisí od dlžníka.
Možnosť odkladu splátok zo strany dodávateľa je služba, ktorú ponúka ako možnosť riešenia situácie,

kedy dlžník nebude schopný splácať svoje záväzky. Žalobkyňa sa slobodne a dobrovoľne rozhodla, že
si túto službu zakúpi. Žalovaný nemá záujem na odkladanie splátok. Tvrdenie o tom, že podpísanie
Dohody o poskytnutí služby bolo vyžadované, považuje žalovaný za hrubo zavádzajúce a v rozpore so
skutočnosťou. V čl. 8.6 Dohody o poskytnutí služby vyplýva výslovné vyhlásenie žalovaného o opaku. Zo
žiadnehoustanoveniaregulujúcehospotrebiteľsképrávnevzťahynevyplývaprávospotrebiteľadomáhať

sa napr. vrátenia odplaty zo zakúpenia nevyužitý tovar, či služby. Aj v prípade dohody ide o rovnakú
službu ako je napr. objednanie a ich nevyužívanie, resp. využívanie len niektorých z nich. To zodpovedá
aj konceptu a podstate ochrany spotrebiteľa vytvoriť možnosť na uplatnenie svojich práv a nezhoršovať
si postavenie oproti zákonu. Žiadny zákon neupravuje právo na odklad splatnosti splátok. Uzavretie
Dohody o poskytnutí služby je výsledkom slobodného rozhodnutia spotrebiteľa. Nesprávnosť výkladu

spočíva v tom, že žalobkyňa i napriek zakúpeniu nejakej služby sa chce dodatočne domáhať vrátenia
ceny, čo koliduje vôbec s podstatou uzatvárania zmlúv. Je pritom nesporné, že takéto
právne neopodstatnené tvrdenie sa nebude uplatňovať v iných oblastiach spotrebiteľských zmlúv, napr.
žalovaný určite nebude žiadať vrátenie peňazí za neskonzumovaný tovar alebo po záručnej
dobe, hoci aj tam zaplatil zaň vopred, mal možnosť ho skonzumovať bez akýchkoľvek dôvodov tak

nespravil, je na jeho zodpovednosti. Žiadny predajca, dodávateľ nemá možnosť ovplyvniť rozhodnutie
spotrebiteľa, či zakúpenú službu využije alebo nie. V tomto prípade si žalobca zakúpil túto službu a
rozhodnutia o ich využití nemal žalovaný ako reálne ovplyvniť. V podanej žalobe sa síce zdôrazňuje
spotrebiteľské postavenie žalobkyne, no v skutočnosti sa žalobkyňa domáha práv a nárokov, ktoré
mu ako spotrebiteľovi neprislúchajú. Podstata ochrany spotrebiteľa spočíva vo

vyrovnávaní pozícií zmluvných strán a nesmeruje k tomu, aby v dôsledku vyrovnávania získal spotrebiteľ
výhodnejšie postavenie ako by mali dva obchodné subjekty v rámci zmluvného vzťahu. Podaná žaloba
je postavená na názore, ktorý popiera elementárne princípy právneho poriadku, nesmeruje k ochrane
práv, ale k zneužívaniu postavenia spotrebiteľa. Postup žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi, ide o
zjavnú snahu zneužiť ustanovenia upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy a dosiahnuť ich prekrútením

neoprávnený majetkový prospech. Preto žiadal podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať
žalobkyňu k náhrade trov konania.

Na ústnom pojednávaní žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na samotnú
podstatu úverovej zmluvy a tá spočíva v tom, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou sumy 1.500,- EUR za to,

že obetovala veľa svojich práv v prospech žalovaného a v tomto prípade nemal žalovaný žiaden
právny dôvod siahať na sumu 1.500,- EUR, ktorá už nebola jeho vlastníctvom. Pokiaľ tak urobil
takéto plnenie predstavuje plnenie z neprijateľnej podmienky, je neplatné a v tomto prípade sa práve
obohatil žalovaný na úkor žalobkyne, keď jej siahol na tieto peniaze. Nie je právne relevantné, či má
žalobkyňa dlh voči žalovanému, pretože tento môže urobiť prejav smerujúci k započítaniu a záleží len na

ňom, či takto spraví. Nie je na mieste ani to, aby súd suploval vôľu účastníkov, pretože podľa
§ 451 Občianskeho zákonníka, každý je povinný vrátiť druhému to, čo získal bez právneho dôvodu, t. z.,
že je tu vytvorený aj priestor na to, aby obidve zmluvné strany mali v danom momente u seba plnenie,
ktoré zadržiavajú bez právneho dôvodu. To ale neznamená, že je automaticky nutné porovnávať tietodve sumy a na základe toho rozhodnúť, či došlo k bezdôvodnému obohateniu alebo nie. V tomto prípade
sa obohatili obidve zmluvné strany a je už na nich, ako si túto situáciu vysporiadajú. To, že suma 215,75
EUR bola stiahnutá práve z neprijateľnej zmluvnej podmienky je zrejmé, pretože Krajský súd v tejto

časti potvrdil rozsudok, zmluvná podmienka o odklade splátok úveru je neprijateľná, t. z., že nie je
tu vytvorená nejaká hypotetická situácia ohľadne tejto sumy. Bolo to práve úmyselné stiahnutie týchto
finančných prostriedkov, ktoré už nepatrili žalovanému a nemal vôbec právo si túto sumu 215,75 EUR
stiahnuť. Bezdôvodne sa obohatil žalovaný, keďže aj zmluvná podmienka, na základe ktorej došlo k
úhrade, bola vyhlásená za neplatnú. Tento dôvod je známy, nie je hypotetický, nie tu preto čo dokazovať

a je potrebné vychádzať z toho, že pokiaľ aj žalobkyňa doposiaľ uhradila 385,29 EUR a započítala by sa
v jej prospech čiastka 215,75 EUR, ktorú by jej mal vrátiť žalovaný z titulu bezdôvodného obohatenia,
istina by bola uhradená vo výške 600,- EUR, a to je veľký rozdiel oproti sume, ktorú požadoval
žalovaný vrátiť vo výške 2.990,25 EUR. Všetky tieto údaje sú zachytené na karte klienta. Ani
žalovaný vo svojom vyjadrení nenapadol bezdôvodné obohatenie, ale napadol zmluvnú
podmienku, a preto niet čím ďalej argumentovať. Žalovaný z neplatnej zmluvnej podmienky si stiahol

sumu 215,75 EUR, ktorá mu nepatrila, preto sa bezdôvodne obohatil. Ustanovenie §
451 ods. 1 Občianskeho zákonníka počíta s takýmto spôsobom vydania bezdôvodného obohatenia. Z
tohto dôvodu žiadal aj v tejto časti návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Účastníci nenavrhli žiadne ďalšie dokazovanie, preto súd vykonal dokazovanie vyhodnotením doposiaľ

predložených listinných dôkazov, ktorým bola Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 16. 4. 2013, Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru, rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 17 Co 294/2014-119
zo dňa 26. 5. 2015, kartou klienta, históriu platieb splátok a zistil tents k u t k o v ý s t a v :

Krajský súd v Prešove rozsudkom, sp. zn. 17 Co 294/2014-119 zo dňa 26. 5. 2015 potvrdil rozsudok

Okresného súdu v Prešove, sp. zn. 17 C 40/2014-58 zo dňa 13. 8. 2014 vo výroku, ktorým bola
zmluvná podmienka vyhlásená za neplatnú, ide o zmluvnú podmienku, ktorá sa týka poplatku 215,75
EUR, ktorý bol dojednaný v Zmluve o revolvingovom úvere so žalobkyňou dňa 16.
4. 2013 a týka sa poplatku za odklad splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 EUR. Táto neprijateľná
podmienka je zároveň neplatnou zmluvnou podmienkou.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 215,75 EUR.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne.

Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré
na vec vynaložil.

Podľa § 153 ods. 3, 4 O. s. p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej

zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách
dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto
zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi
z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť

vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,
ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého vzniká pohľadávka tomu, na

úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie
spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty bez
toho, aby bol na to daný právny dôvod. Majetkový prospech môže mať rôznu povahu. Môže ísť o
rozšírenie majetku alebo zníženie záväzku a tiež ak sa majetok ani záväzok síce nemenia, avšak v
prípade plnenia na základe právneho dôvodu by k rozšíreniu záväzkov došlo. Majetkovému prospechu
na jednej strane nemusí zodpovedať majetková ujma na druhej strane. Základným predpokladom vzniku

bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného,
pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Bezdôvodné obohatenie
vzniká na základe objektívnej skutočnosti, a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor niekoho
iného. Na vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa preto nevyžaduje
existencia zavinenia ani existencia protiprávneho úkonu. Ten, kto získal bezdôvodné obohatenie je

povinný ho vydať, a to bezohľadu na to, či získaním tohto prospechu vzniká niekomu škoda
a aká je jej výška. Predmetom bezdôvodného obohatenia môžu byť jednak veci, práva a iné majetkové
hodnoty, ktorých hodnotu možno vyjadriť v peniazoch. Bezdôvodné obohatenie môže vzniknúť nielen
získaním vecí či peňazí, ale aj postúpením pohľadávky, zriadením práva, získanie majetkovej hodnoty
z podaného výkonu a pod.

Podľa Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 16. 4. 2013 žalobkyni žalovaný poskytol čiastku
úveru 1.500,- EUR, z ktorej v zmysle bodu 8.1 odpočítal sumu 215,75 EUR za poskytnutú službu
spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu. Táto zmluvná podmienka bola vyhlásená
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu

Prešov, sp. zn. 17 C 40/2014-58 zo dňa 13. 8. 20124 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 17 Co 294/2014-119 zo dňa 26. 5. 2015 a právoplatnosť v tejto časti nadobudol
rozsudok dňa 12. 6. 2015. To, že žalovaný siahol na sumu 215,75 EUR je preukázané aj
z karty klienta, z ktorej vyplýva, že dňa 16. 4. 2013 žalovaný po podpise revolvingovej zmluvy namiesto
1.500,-EURposkytnutéhoúveruvyplatilžalobkyni 1.284,25EUR,tedaponechalsičiastku215,75EUR

ako platbu z dojednanej neplatnej zmluvnej podmienky. Tým sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor
žalobkyne, keď si ponechal plnenie z neplatného právneho úkonu, čo je jedným z dôvodov
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Čiastku 215,75
EUR si žalovaný ponechal ako svoje plnenie pre seba a keďže ide o plnenie z neplatného právneho
úkonu v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka je povinný ho vydať. Súd sa stotožňuje s argumentáciou

žalobkyne, že obidve zmluvné strany v danom momente majú plnenie, ktoré zadržiavajú bez právneho
dôvodu, ale je potrebné tieto plnenia posudzovať z hľadiska, či sa nejedná o bezdôvodné obohatenie. Je
na oboch zmluvných stranách, ako túto situáciu vysporiadajú, teda suma 215,75 EUR, ktorú si ponechal
žalovaný z neprijateľnej zmluvnej podmienky za odklad splátok sa nachádza u žalovaného, ktorému táto
suma nepatrí a žalovaný sa tak bezdôvodne obohatil. Aj v prípade, pokiaľ žalobkyňa doposiaľ neuhradila

celú pohľadávku, ktorú má voči nej žalovaný z titulu poskytnutého úveru a doposiaľ uhradila len 385,29
EUR a podľa žalovaného jej ostáva zaplatiť 2.990,25 EUR. Žalovaný môže vysporiadať toto bezdôvodné
obohatenie započítaním tejto sumy oproti pohľadávke, ktorú má voči žalobkyni. Súd
je preto toho názoru, že tu reálne existuje bezdôvodné obohatenie vo výške 215,75 EUR. Súd uložil
preto žalovanému povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie 215,75 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej patrí náhrada účelne vynaložených trov konania,
ktoré predstavujú náklady právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z úkonov pri spojení dvoch vecí z neurčitej hodnoty za 1 úkon právnej služby61,87 EUR a z hodnoty 215,75 EUR, čo predstavuje odmenu 19,92 EUR, pričom si právny zástupca
žalobkyne účtoval podľa § 13 ods. 3 1/3, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu
6,64 EUR (19,92 EUR : 1/3) a spolu odmena za jeden úkon právnej služby za spojené veci predstavuje

68,51 EUR (61,87 EUR + 6,64 EUR) a 8,04 EUR režijný paušál od 1. 1. 2015 je odmena
pri spojení dvoch vecí 71,18 EUR (64,54 EUR + 6,64 EUR) a 8,39 EUR režijný paušál pri úkonoch:

- prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientkou
.........................................................68,51 EUR.....................

(§ 13a ods. 1 písm. a/ AT)
paušál ....................................................8,04 EUR................

- žaloba ..................................................68,51 EUR................
(§ 13a ods. 1 písm. c/ AT)
paušál ....................................................8,04 EUR................

- zast. pri pojednávaní 13.8.2014 na OS Prešov ........... 68,51 EUR
(§ 13a ods. 1 písm. d/ AT)
paušál ....................................................8,04 EUR.................

- vyjadrenie z 10.2.2015 .................................71,18 EUR.......
(§ 13a ods. 1 písm. c/ AT)
paušál ....................................................8,39 EUR................

- zast. pri pojednávaní 2.12.2015 ........................71,18 EUR..

(§ 14 ods. 1 písm. c/ AT)
paušál ...................................................8,39 EUR.................

Odmena advokáta spolu (bez DPH) .............................. 388,79 EUR

V súvislosti s vykonanými úkonmi účtujem hotové výdavky, a to cestovné vlastným motorovým vozidlom
môjho zástupcu, Š. Q., EČ: C. XXX H.:

- dňa 13.8.2014 na pojednávanie na OS Prešov, zo Svidníka
do Prešova, a späť 116 km á 0,27 EUR/km = 31,32 EUR

(účtuje 1) ...........................................15,66 EUR...............
k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 4 polhodiny
á 13,40 EUR = 53,60 EUR /účtuje 1, (§ 17 ods. 1 AT)/
.........................................................26,80 EUR......................

- dňa 2.12.2015 na pojednávanie na OS Prešov, zo Svidníka
do Prešova, a späť 116 km á 0,26 EUR/km = 30,16 EUR
(účtuje 1/3) ...........................................10,05 EUR.............
k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 4 polhodiny
á 13,98 EUR = 55,92 EUR /účtuje 1/3, (§ 17 ods. 1 AT)/ 18,64 EUR

Výpočet náhrady za použitie motorového vozidla Š. Q., EČ: C. XXX H.:

- dňa 13.8.2014

- základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 13.8.2014 (§ 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008
Z. z.) ................................................... 0,183 EUR/km
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa
technického preukazu (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6 : 3 = 5,2 l/100 km) 0,052 l/1 km a pri cene nafty 1,539 EUR/
l ........0,08 EUR/km

Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 EUR) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty
na 1 km (0,08 EUR/km) ....... 0,263 EUR/km
a po zaokrúhlení (§ 9 zák. č. 283/2002 Z. z.) ...................... 0,27 EUR/km- dňa 2.12.2015

- základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 2.12.2015 (§ 1 písm. b/ opatrenia č.
632/2008 Z.z.) ................................................. 0,183 EUR/km
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa
technického preukazu (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6 : 3 = 5,2 l/100 km) 0,052 l/1 km a pri cene nafty 1,284 EUR/

l ........0,07 EUR/km

Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 EUR) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty
na 1 km (0,07 EUR/km) ....... 0,253 EUR/km
a po zaokrúhlení (§ 9 zák. č. 283/2002 Z. z.) ...................... 0,26 EUR/km

Hotové výdavky spolu (bez DPH): ........................................ 71,15 EUR

Trovy konania spolu: (odmena 388,79 EUR + hotové výdav-
ky 71,15 EUR) ........................................................................ 459,94 EUR
DPH 20 % .....................................................91,99 EUR................

Trovy konania spolu (aj s DPH): ........................................ 551,93 EUR

Tieto trovy konania uhradí žalovaný priamo na účet právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Igorovi
Šafrankovi, advokátovi vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66 na účet vedený vo VÚB, a. s. Prešov, č.
účtu: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, D. XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.