Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114202904
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114202904.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. , so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti odporkyni Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX,
XXX XX X. X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO 42 362

962, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Dobrovičova 13, 811 01 Bratislava, o zaplatenie
1 328,32 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Banskej
Bystrici č. k. 14C/70/2014 - 92, zo dňa 14. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne trovy prvostupňového konania p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 111,65 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zastavil. Návrh vo zvyšnej časti zamietol. Odporkyni
náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na

strane odporkyne trovy konania vo výške 159,52 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet
jeho právneho zástupcu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nedošlo k uzatvoreniu platnej písomnej zmluvy,
pretoplneniektorésinavrhovateľaodporkyňanavzájomplnilimožnopovažovaťzaplnenie zneplatného
právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a sú povinní vydať to, čo si navzájom

plnili titulom bezdôvodného obohatenia. Súd zohľadnil, že navrhovateľ podaním zo dňa 09.10.2015
čiastočne zobral svoj návrh späť a v tejto časti konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O. s. p. . Súd
mal preukázané, že odporkyni bola navrhovateľom vyplatená suma 645,66 eur resp. vyplatená čiastka
vrátane revolvingu 1 084,12 eur a navrhovateľovi bola splatená suma 1 713,68 eur. Odporkyňa už nie
je povinná navrhovateľovi vrátiť žiadne finančné prostriedky, preto súd návrh vo zvyšnej časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. zásady úspechu účastníkov vo veci.
Úspešným účastníkom v konaní bola odporkyňa, ktorá ale náhradu trov neuplatnila a žiadne trovy jej
ani nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu
na strane úspešnej odporkyne priznal ním uplatnenú výšku trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia
doručeného súdu dňa 15.04.2015, keď súd mal zato že trovy sú vypočítané v súlade s ustanoveniami
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb.Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ, proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Uznesenie v napadnutej časti navrhol podľa § 220 O. s. p. zmeniť tak, že súd vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania neprizná.

Namietal, že z hľadiska výsledku konania, ktorý je rozhodujúci pre aplikáciu ust. § 142
ods. 1 O. s. p. vedľajší účastník vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní nemá žiadny vzťah,
z rozhodnutia mu neplynie žiadne právo či nárok, ani nie je a nebol povinným na plnenie spoločne s
odporkyňou. Úspechom sa rozumie síce úspech v konaní, ktorý však reálne spočíva v potvrdení alebo

zmene „hmotnoprávneho“ postavenia. Postavenie vedľajšieho účastníka sa akýmkoľvek rozhodnutím vo
veci samej logicky nezmení nikdy (tak v prípade vyhovenia návrhu, ako aj zamietnutia), a preto aplikácia
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. je v tomto prípade vylúčená.

Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne
rozhodnutia o náhrade trov konania. Otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od

účelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Ten má svoj predmet činnosti vykonávať sám, čo
predpokladá zákon. Navrhovateľ však nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia ako takého (v
zmysle zásady, že každý sa môže dať zastupovať advokátom), ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie
a nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti
k náhrade trov konania.

V danom prípade účasť vedľajšieho účastníka v konaní, navyše právnym zástupcom, bola zbytočná
a neúčelná. Poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení NS SR zo dňa 19.03.2014 sp. zn. 6M
Cdo 5/2013, vo veci mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora SR o nepriznaní náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi, v zmysle ktorého „trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom

v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej -ktorej veci a jej
individualizáciunasúdochvSRnemožnopovažovaťzatrovynevyhnutnevynaloženénariadnebránenie
práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné
právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Právo na právnu pomoc a náhrada trov
konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Ak súd neprizná

náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde
o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné.“

Od 01.01.2015 tento subjekt ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, preto mu súd priznal

nezákonne trovy aj z tohto dôvodu. Zákonodarca výslovne od uvedeného dňa stanovil požiadavku
preukázania súhlasu odporcu so vstupom občianskeho združenia na ochranu spotrebiteľa už spolu s
oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania.

Vedľajší účastník sa k odvolaniu nevyjadril.

Odporkyňa zostala nečinná.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej

časti podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Základná námietka navrhovateľa smeruje k tomu, že pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka nie
je možné aplikovať zásadu úspechu či neúspechu vedľajšieho účastníka v konaní, je vylúčená aplikácia
ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Odvolací súd sa s takýmto názorom nestotožňuje.

Podľa názoru odvolacieho súdu postup okresného súdu je správny v tom, keď na daný prípad aplikoval
a trovy právne posudzoval podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p ., úspechu účastníkov vo veci.Vedľajšiemu účastníkovi vzniká právo na náhradu trov v závislosti od výsledku konania. Ak právo
na náhradu trov konania vznikne účastníkovi (hlavnému) konania, ktorého vedľajší účastník v konaní
podporuje, má právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu (teda rozsahu úspechu) aj vedľajší

účastník.

Vedľajší účastník je treťou osobou, ktorá má právny záujem na víťazstve toho účastníka, ku ktorému
sa pridružuje. Vedľajší účastník ostáva treťou osobou aj po vstupe do konania, ale má rovnaké
práva a povinnosti (procesnej povahy) ako účastník (hlavný), ku ktorému sa pridružil. Koná len sám

za seba, všetky svoje úkony vykonáva svojím vlastným menom. Spor vedie hlavný účastník a súd
vždy z úkonov vedľajšieho účastníka prihliada len na také, ktoré pre hlavného účastníka znamenajú
priaznivejší výsledok v spore. Vedľajší účastník je v konaní treťou osobou, ktorej súd v rozhodnutí vo
veci samej nemôže priznať žiadne práva ani ukladať povinnosti. Pretože v konaní má rovnaké práva
a povinnosti (procesnej povahy) ako účastník konania, znamená to, pokiaľ ide o náklady konania,
že mu v prípade víťazstva môže byť priznaná náhrada jeho nákladov, a v prípade prehry môže byť

zaviazaný k náhrade nákladov víťaznému účastníkovi. Úspešný vedľajší účastník sa nepodieľa na
trovách úspešného účastníka (na trovách, ktoré vznikli v konaní priamo účastníkovi, tieto trovy nemožno
priznať vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jeho strane) a ani úspešný účastník sa nepodieľa
na trovách úspešného vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane (na trovách, ktoré vznikli
v konaní priamo vedľajšiemu účastníkovi, tieto trovy nemožno priznať účastníkovi). Uvedené platí aj

opakom, v prípade, ak účastník nemal v konaní úspech, kedy potom nemal úspech v konaní ani vedľajší
účastník zúčastňujúci sa konania na jeho strane.

Ustanovenie § 137 O. s. p. vymenúva trovy konania, medzi ktoré patrí aj náhrada výdavkov právnickej
osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, pričom takouto osobou je

aj združenie. V cit. ustanovení je zákonodarcom implementovaná Smernica o ochrane spotrebiteľa č.
93/13/EHS, ktorá v čl. 7 stanovuje povinnosť členských štátov umožniť, aby organizácie na ochranu
spotrebiteľov mali adekvátne a účinné prostriedky na ochranu spotrebiteľských práv. Týmto účinným
prostriedkom je vstup občianskeho združenia do konania na strane spotrebiteľa a jeho postavenie
vedľajšieho účastníka s procesnými právami. Umožniť na jednej strane občianskemu združeniu vstúpiť

do konania, ale nepriznať mu, ak je v konaní úspešný, právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil,
vrátane právneho zastúpenia, je popri už vyššie uvedenom aj nesprávnym výkladom čl. 7 citovanej
Smernice o nekalých zmluvných podmienkach, čo v konečnom dôsledku by v praxi znamenalo, že
združenie na ochranu práv spotrebiteľov by odrádzalo od vstupu do ďalších konaní, ale na druhej strane
by dodávateľovi umožňovalo bez rizika voči spotrebiteľom naďalej uplatňovať nedôvodené nároky,

neprijateľné zmluvné podmienky a pod.

Dôvodná nie je ani odvolacia námietka navrhovateľa spočívajúca v tom, že procesné postavenie
vedľajšieho účastníka s účinnosťou od 01.01.2015 v danom konaní VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, nemá. Toto združenie vstúpilo do konania ako vedľajší

účastník na základe zákonného splnomocnenia (zákon o ochrane spotrebiteľa) za účelom ochrany práv
spotrebiteľa podľa § 93 ods. 2 O. s. p.) a to oznámením o jeho vstupe do konania doručeným súdu dňa
23.09.2014.Vzmysleprávnejúpravyplatnejaúčinnejdo31.12.2014právnickáosoba,ktorejpredmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákona o ochrane spotrebiteľa) mohla do konania
vstúpiť aj bez súhlasu účastníka konania (spotrebiteľa), na strane a podporu ktorého do konania vstúpila.

Takýto súhlas nemožno vyžadovať dodatočne ani z dôvodu zmeny zákonnej úpravy - novely O. s . p.
účinnej od 01.01.2015 uskutočnenej zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorá sa dotkla aj postavenia vedľajších
účastníkov podľa § 93 v konaní tak, že v prípade, ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z
vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného
predpisu - zákona o ochrane spotrebiteľa, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka,

popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Táto nová právna
úprava (platná a účinná v čase rozhodovania súdu) je pre prejednávaný prípad irelevantná, ako je už
vyššie uvedené rozhodujúcou skutočnosťou je, že vedľajší účastník zahlásil svoj vstup do konania ešte
pred účinnosťou uvedenej novely.

Účelnosť vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do konania a jeho právneho zastúpenia
je nepochybne zrejmá a nie nevýznamná. Týmto spôsobom sa napĺňa politika EÚ vo vzťahu k
spotrebiteľskému právu a vyvažuje sa tak rovnosť zbraní, kedy spotrebiteľské združenie vystupuje na
strane tej slabšej strany, spotrebiteľa.Z hľadiska účelnosti trov prvostupňový súd tieto v prejednávanom prípade priznal správne, keďže išlo o
základné úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, a vyjadrenie vo veci samej).

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti
potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. l a § 142 ods. 1 O. s. p., za

použitia ust. § 151 O. s. p (ide o návrhové konanie). V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník
vystupujúci na strane odporkyne. Náhradu trov neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli, preto odvolací
súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.