Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. marec 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/125/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213696
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812213696.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa: L. Z., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom V., P. XXX/XX, zast. JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom Prievidza,
Bakalárska6,protiodporcovi:KPS,s.r.o.sosídlomPoruba434,IČO31574866,zast.JUDr.Jaroslavom
Hujíkom, advokátom so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3, o náhradu škody vo výške 4263,22 eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu 1.8.2012 domáhal pôvodne proti odporcovi

zaplatenia 4263,22 eur s 9,5%-ným úrokom z omeškania ročne od podania návrhu na súd do zaplatenia
s odôvodnením, že je vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX na N. parcele č. XXXX, zápis v LV
č. XXXX v k. ú. V., pričom odporca je vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX na N. parcele č.
XXXX, zápis na LV č. XXXX k. ú. V., pričom odporca v mesiacoch apríl až august XXXX realizoval
na svojej N. parcele č. XXXX stavebné úpravy, na základe rozhodnutia o odstránení stavby U. V.
č. F. XXX/XXXX/SP z XX.X.XXXX, pričom počas realizácie týchto stavebných prác odporca odstránil
časť zeminy za účelom vyrovnania pozemku, následkom čoho poškodil časť muriva ako i izoláciu na

rodinnom dome navrhovateľa, čím bolo spôsobené vlhnutie domu navrhovateľa. O. na postup odporcu
pri realizácii stavebných prác podal sťažnosť U. Bojnice, ktoré sťažnosť prešetrila a v stanovisku z
XX.X.XXXX konštatovala, že postup odporcu pri búracích prácach bol v rozpore s rozhodnutím z
XX.X.XXXX a vyzvala odporcu ako stavebníka doplniť projektovú dokumentáciu odvedenia povrchových
vôd a realizáciu stavebných úprav, ktorými mali byť odstránené príčiny vlhnutia domu navrhovateľa.
D. odporučené práce nezrealizoval a poškodenie domu navrhovateľa neodstránil, čím mu spôsobil
škodu, ktorá spočíva v poklese ceny nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré zníženie hodnoty

nehnuteľnosti stanovil znalec C.. L. v posudku č. XXX/XXXX z XX.X.XXXX na sumu XXXX,XX eur.
V písomnom podaní doručenom súdu 13.11.2012 zástupkyňa navrhovateľa upresnila podaný návrh v
tom smere, že žiadala, aby bolo uložené odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 4263,22 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,75% ročne od podania návrhu na súd do zaplatenia a zároveň priznať vyčíslenú
náhradu trov konania.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. 16C 125/2012-42 z 15.11.2012, proti ktorému odporca podal v
zákonnej lehote odpor, v podaní doručenom súdu 10.1.2013, v ktorom uviedol, že pri asanácii objektu

z jeho strany došlo k narušeniu odkvapového múrika pri rodinnom dome navrhovateľa v dĺžke do 1,5
metra, avšak toto narušenie bolo odstránené za prítomnosti navrhovateľa a s jeho priamou pomocou,
a to tak, že narušený odkvapový múrik bol odstránený a na pôvodné miesto bol nanovo zabetónovaný
nový odkvapový múrik a taktiež bola do pôvodného stavu uvedená i tá časť omietky rodinného domunavrhovateľa, ktorá bola poškodená. Nehnuteľnosť navrhovateľa teda bola uvedená do pôvodného
stavu, pri týchto prácach nebola izolácia rodinného domu poškodená. Všetky tieto asanačné a sanačné
práce boli vykonané v termíne do 10 dní od výzvy stavebného úradu z 15.10.2009, teda v októbri

2009. Navrhovateľ bol s vykonaním sanačných prác spokojný a celú vec považoval za vysporiadanú.
Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania, keďže premlčacia doba je u nároku na náhradu škody
dvojročná a uplynula najneskôr do konca roka 2011, pričom navrhovateľ žalobu podal až v auguste 2012.
Uviedol, že pokiaľ by však navrhovateľ dával vznik svojho nároku do príčinnej súvislosti s inou činnosťou
odporcu,odmietazodpovednosťzaspôsobenieškodyizníženiehodnotyjehonehnuteľnosti.Pokiaľideo

údajnéspôsobenievlhnutiadomu,neuznávazodpovednosťzavlhnutiedomu,pretožeaknavrhovateľovi
skutočne rodinný dom vlhne, musí to byť v dôsledku inej skutočnosti než bola činnosť odporcu. Môže
to byť spôsobené i tým, že odporca nemá dokonalú izoláciu svojho rodinného domu a je otázne, či
vôbec má vodorovnú izoláciu na dome a v akej kvalite. Zo stanoviska komisie výstavby Mesta Bojnice
z 12.7.2011 vyplýva, že príčina vlhnutia domu navrhovateľa nie je jednoznačná a pokiaľ je spôsobená
povrchovými vodami z jeho pozemku, odporca uviedol, že zrealizoval podľa projektu oddrenážovanie

pozemku vrátane oddrenážovania časti pozemku navrhovateľa a to na svoje náklady. Navrhovateľ mal
doporučené vykonať práce na odkvapovom chodníku a zemné práce v oblasti pivničky navrhovateľa,
tieto však mal vykonať sám ako vlastník nehnuteľnosti, tieto však nevykonal. Je prirodzené, že pokiaľ
odporca asanoval v súlade s búracím povolením stavbu starého rodinného domu a letnej kuchyne,
ktoré mali sedlové strechy s rínami s odvodom dažďovej vody do verejnej kanalizácie, po asanácii dážď

prirodzene vsiakaval na pozemku, na ktorom sa už stavba nenachádzala, čím sa zmenili hydrologické
podmienky na pozemku. V tej súvislosti však nie je možné vyvodzovať porušenie akejkoľvek právnej
povinnosti a teda zodpovednosť odporcu za túto zmenu, nakoľko odstránenie stavieb bolo vykonané
v súlade s búracím povolením stavebného úradu. Poukázal na to, že jeho činnosť nebola v rozpore
s búracím povolením a ani v rozpore s ustanovením § 127 Obč. zákonníka, preto dôvodnosť žaloby

neuznáva.
Zástupkyňa navrhovateľa v priebehu konania uviedla, že majú za to, že navrhovateľom uplatnený nárok
na náhradu škody nie je premlčaný, pretože o výške a rozsahu škody sa navrhovateľ dozvedel až
z odborného posudku č. 121/2012. Uviedla, že do času stavebných úprav zrealizovaných odporcom,
navrhovateľ nemal žiaden problém s vlhnutím domu, dom navrhovateľa bol riadne odizolovaný.

Oddrenážovaniepozemkuodporcazrealizovalažnáslednepozvlhnutídomuanáslednýchsťažnostiach
navrhovateľa.
Zástupca odporcu po vykonanom dokazovaní trval na vznesenej námietke premlčania z dôvodov
uvedených v podanom odpore. Uviedol, že pokiaľ navrhovateľ argumentuje, že stavebné práce resp.
terénne práce, ktoré vykonal odporca počas súdneho konania spôsobili, že odpadol predmet sporu,

nestotožňuje sa s tým, lebo počas súdneho konania odporca vykonal práce naviac preto, aby bol
navrhovateľ spokojný a podpísal projekt na terénne úpravy, ktorého realizácii niekoľko rokov bránil a
tým v podstate bránil aj tomu, aby sa vytvoril súčasný stav, ktorý sám navrhovateľ označil za taký, ktorý
už nespôsobuje žiadne vlhnutie jeho nehnuteľnosti. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania s tým,
že ich vyčísli v lehote troch dní.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C
123/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že na základe rozhodnutia stavebného úradu Mesta Bojnice odporca
zbúral letnú kuchyňu na jeho pozemku v lete 2009. Uviedol, že pri realizácii týchto prác mu odporca
odstránil časť podstienky / odkvapového múrika/ a poškodil mu i hydroizoláciu na obvode domu v šírke

približne 2,5 až 3 metre, čo je zachytené na fotografii č. 3, ktorú doložil do spisu. Uviedol, že ešte v roku
2009 odporca dobudoval podstienku i múrik okolo celej pivnice, čo je zachytené na fotografii č. 5, čo
bolo z jeho strany vykonané už v zime na prelome rokov 2009-2010. Uviedol, že na prelome rokov 2009-
2010 boli veľké dažde, kedy mu začala vlhnúť zvnútra spáleň o dĺžke približne 4 metrov na jednej stene
a o dĺžke približne 3 metre na druhej stene, a to do výšky približne 15-20 cm. Uviedol, že vtedy, keď mu to

takto zvlhlo, už bola odporcom dobudovaná betónová podstienka ako aj bočný múr jeho pivnice tak, ako
je zachytené na fotografii č. 2. Uviedol, že v tom čase v roku 2009 mal poškodenú aj plávajúcu podlahu,
maľovku i omietku v spálni, podlaha bola zničená o šírke približne 10 cm od steny a zničené boli úplne
i okrajové lišty. Zavlhnutie muriva spôsobilo to, že mu vypadávala omietka. Na jar 2012 túto omietku
opravil tak, že ju zoškriabal, kúpil si protiplesňový prípravok a natiahol omietku. Uviedol, že pôvodne

bol dvor odporcu svahovitý, pričom keď odporca vyrovnal svoj dvor ako je zachytené na fotografii č.
2, čo učinil ešte v roku 2009, krátko po tom mu to takto zvlhlo cez zimu. Uviedol, že odporca si dal
vypracovaťprojektnaodvodneniesvojhodvora,prvýprojektvypracovalap.Vozáriková,ktorýprojekton/
navrhovateľ/ neschválil. Potom p. X. vypracovala druhý projekt, ktorý navrhovateľ schválil, na základektorého si dal odporca urobiť dvor a celé odvodnenie dvora drenážnymi trubkami, čo realizoval od leta
2012 do zimy 2012. Na jeseň 2012, kedy dokončil jarok, ktorý je zachytený na fotografii č. 1, padal veľký
krúpec, ktorý mu stál v tomto jarku, začal mu vlhnúť múr na rodinnom dome, a to z vnútornej strany v

obývacej izbe, v kuchyni i spálni. Po troch dňoch sa zvlhnutie stratilo. Uviedol, že naposledy sa u neho
zvlhnutie domu objavilo na jeseň 2012, v období toho jedného týždňa, kedy bol silný krupec, odvtedy
nemá nič zvlhnuté.
V písomnom podaní z 13.12.2013 doručenom súdu 16.12.2013 zástupkyňa navrhovateľa uviedla,
že účastníci spoločne vykonali ohliadku nehnuteľností, pričom zistili, že odporca zrealizoval

oddrenážovaniejehopozemkuvrozporesprojektovoudokumentáciouasostavebnýmpovolením,ktoré
mu na tieto stavebné úpravy bolo vydané, a to tým, že postavil na svojom pozemku studňu, do ktorej
sťahuje spodnú vodu zo svojho pozemku ako aj zo susediacich pozemkov, pričom odsávanie spodnej
vody spôsobuje pokles pôdy a tým aj stavieb, ktorá skutočnosť sa už prejavila aj na dome navrhovateľa,
na ktorom mu v dôsledku poklesu pôdy praskla stena domu, v dôsledku čoho škoda na nehnuteľnosti vo
vlastníctve navrhovateľa narastá. Na ústnom pojednávaní konanom 3.3.2014 zástupkyňa navrhovateľa

uviedla, že zotrváva na pôvodne podanom návrhu z 31.7.2012 a nerozširuje predmet návrhu v zmysle
písomného vyjadrenia z 13.12.2013. Uviedla, že čo sa týka tejto ďalšej škody, a to prasknutého múru na
dome navrhovateľa, zatiaľ nevedia určiť výšku a rozsah tejto škody, preto táto skutočnosť bude prípadne
dokazovaná v rámci iného konania.
Na pojednávaní 3.3.2014 zástupkyňa navrhovateľa potvrdila, že k vlhnutiu domu navrhovateľa v

dôsledku vybudovania jarku a studne na dvore odporcu v súčasnosti nedochádza, ďalšia škoda v
súvislosti s vlhnutím domu mu nevzniká, vzniká mu však iná škoda v dôsledku poklesu pôdy, a to
prasklina na rodinnom dome navrhovateľa, táto škoda však nie je predmetom tohto konania.
Štatutárny zástupca odporcu pri výsluchu pred súdom uviedol, že odporca kúpil v roku 2009
nehnuteľnostivk.ú.V.,atorodinnýdomsúp.č.XXXnaparc.č.XXXXastavbuletnejkuchynenaparcele

č. XXXX, ktoré boli približne 10 rokov pred kúpou absolútne nepoužívané, zanedbané, preto sa rozhodol
tieto domové nehnuteľnosti zbúrať. Odstránenie stavby realizoval na základe rozhodnutia o povolení
odstránenia stavby, ktoré obdržal 1.6.2009, pričom v letných mesiacoch júl, august 2009 boli obe stavby
odstránené. Potvrdil, že v letných mesiacoch 2009, keď bager odstraňoval zeminu na jeho parcele 1388
v blízkosti odkvapového múriku navrhovateľa, v dôsledku toho, že táto betónová časť bola vyliata až na

parcelu č. 1388 a prikrytá zemou, stalo sa, že keď bager odstraňoval túto zem, uvoľnil časť odkvapového
múrika pri rodinnom dome navrhovateľa, čím došlo k vzniku praskliny medzi týmto odkvapovým múrikom
a domom navrhovateľa a tiež k poškodeniu omietky na jeho dome tak, ako je to zachytené na fotografii
č. 3, ktorú doložil do spisu navrhovateľ. Odporca uviedol, že 24.9.2009 dostal výzvu od stavebného
úradu na dobudovanie múrika a opravu betónového okapu a izolácie do 7 dní a tiež na vybudovanie

oplotenia pivničky, na základe čoho odporca do 7 dní vybudoval tento chýbajúci betónový odkvapový
múrik o dĺžke približne 3 metre so základom 80 cm a tiež vybudoval tehlový múrik, kde pôvodne stál
múr letnej kuchyne, ktorý bol novou opornou časťou pre pivničku navrhovateľa. Uviedol, že medzi
novovybudovaný odkvapový betónový múrik v blízkosti domu navrhovateľa sa dala i zvislá izolácia,
ktorú si dokonca robil sám navrhovateľ, a potom odporca vybudoval v blízkosti domu navrhovateľa

odkvapový betónový múrik. Uviedol, že ďalšia výzva zo stavebného úradu mu bola doručená v liste z
15.10.2009, a to z dôvodu, že nebola opravená porušená omietka na rodinnom dome navrhovateľa,
pričom uviedol, že mu bola uložená lehota na opravu 10 dní, v ktorej aj opravil porušenú omietku na
rodinnom dome navrhovateľa. Potom, čo boli vykonané tieto opravy, navrhovateľ mu povedal, že ako
boli väčšie dažde koncom roka 2009, zvlhol mu jeho dom zvnútra. Odporca uviedol, že navrhovateľovi

hneď povedal, že to nemôže byť jeho chyba, lebo pri sanačných prácach na parcele č. 1388 znížili
úroveň terénu dvora voči pôvodnému stavu o 40 - 50cm, čím bola výška základu rodinného domu
navrhovateľa vyššie ako výška odtokovej vody po dažďoch a zároveň uviedol, že tým, že sa zbúral
rodinný dom a kuchyňa na parcele č. 1388 sa zmenili hydrologické pomery na tejto parcele, lebo
kým existovali stavby, dažďová voda bola odvádzaná odkvapovými rímsami do kanalizácie, pričom

voda po odstránení stavieb steká len po pozemku, za čo však nemôže, pretože mal povolenie na
odstránenie týchto stavieb. V súvislosti s terénnymi úpravami na parcelách č. 1387, 1388 a 1389
uviedol, že prvé stretnutie na stavebnom úrade prebehlo 11.2.2011, kedy mal pripravený projekt od p.
X., týkajúci sa terénnych úprav s ktorým navrhovateľ nesúhlasil a súhlas podmieňoval vykonaním zvislej
izolácie na celom rodinnom dome navrhovateľa odporcom. Dňa 9.5.2011 navrhovateľ požiadal odporcu

dať prerobiť uvedený projekt, aby sa drenáž spravila v strede dvora parc. č. 1388, na základe čoho
projektantka prerobila projekt a navrhla umiestnenie drenáže približne vo vzdialenosti 3 metre od hranice
rodinného domu navrhovateľa. Takýto opravený projekt odovzdal stavebnému úradu 31.10.2011. Na
11.6.2012 bolo vytýčené konanie, kde bola i projektantka Ing. X., ktorá oznámila stanovisko vodárníVEOLIA, že drenáž nemôže ústiť do verejnej kanalizácie, preto navrhla vybudovať drenážnu šachtu,
kde by sa umiestnilo čerpadlo, ktoré bude odvádzať tieto drenážne vody do kanalizácie alebo podľa
potreby na polievanie. Navrhovateľ s týmto projektom nesúhlasil, preto ho odporca listom z 12.6.2012

vyzval, aby súhlasil s projektom, lebo nerealizovaním terénnych úprav od 23.9.2009 do leta 2012 sa
dlhodobo neriešilo odvodnenie celého pozemku. Mesto V. listom z XX.X.XXXX oznámilo navrhovateľovi
svoje stanovisko a odporúčanie komisie, v ktorom stanovisku sa udáva, že komisia sa uzniesla, že ak
vlhnutie obvodovej steny spôsobuje povrchová voda stekajúca po parcele p. H. / odporcu/, dobudovaním
predmetného drenážneho systému v zmysle projektovej dokumentácie dôjde k odstráneniu príčiny. Na

druhej strane uvedeného stanoviska komisia doporučila navrhovateľovi, aby si urobil sám odkvapový
múrik, skontroloval si zvislú izoláciu i vodorovnú izoláciu a namiesto betónového odkvapového múrika
vybudoval pomocou parkových obrubníkov vydrenážovanie kameňom frakcie XX až XX mm a prípadne
i vložením drenážnej rúry, čo navrhovateľ neurobil. D. ďalej uviedol, že v auguste XXXX zrealizoval
oddrenážovaniejehoparcielspôsobom,akojeuvedenévjehopísomnomvyjadrení,načosavseptembri
XXXX prišiel pozrieť i C.. X., ktorý tieto práce schválil a so súhlasom navrhovateľa oddrenážovali i tú

časť, kde mal postavenú pivničku. P. X. keď videl, ako je to urobené, doporučil navrhovateľovi, aby
podpísal projekt z augusta XXXX, v ktorom však nie je naprojektovaná drenážna jímka, ktorú odporca
urobil nad rámec projektu. Na základe doporučenia C.. X. potom navrhovateľ X.X.XXXX podpísal na
stavebnom úrade tento projekt, o čom svedčí zápisnica z X.X.XXXX, ktorý projekt rieši len odvedenie
dažďových vôd bez drenáží, pričom prevedené oddrenážovanie je ďaleko kvalitnejšie riešenie odvodu

dažďových vôd ako len vysypanie makadom a prirodzeným odtekaním vody z pozemku. Z. potvrdil, že
nad rámec projektu urobil to, že podľa projektu mal byť celý dvor vyložený zatrávňovacími tvárnicami,
ktoré mali otvory na výsadbu trávy, ale v záujme toho, aby voda nepresakovala do pôdy a čo najrýchlejšie
bola zvedená a odišla smerom na cestu pred nehnuteľnosti, dvor vyložil zámkovou dlažbou. Uviedol,
že v apríli 2013 dostal povolenie na prevedenie prác a 12.7.2013 sa uskutočnilo miestne zisťovanie

v súvislosti so začatým kolaudačným konaním, kedy bolo zistené, že stavba je postavená v súlade
s projektovou dokumentáciou, overenou stavebným úradom, a že v stavebnom konaní boli dodržané
podmienky stavebného povolenia, pričom užívaním stavby nie je ohrozené zdravie, bezpečnosť, životné
prostredie, čo je konštatované v kolaudačnom rozhodnutí z 15.8.2013, ktoré je právoplatné. Odporca
uviedol, že odvodňovací jarok, ktorý je zachytený na fotografii č. 1 vybudoval na jeho pozemku, ktorý je

v blízkosti časti dvora, ktorá je vyložená zámkovou dlažbou koncom roka 2012, v jarku sa nachádza v
hĺbke približne 30 cm od povrchu betónového múrika navrhovateľa drenážna hadica, ktorá je zasypaná
štrkom, pričom pod štrkom sa nachádza 30 cm parkového betónu, ktorý tam bol daný kvôli upevneniu
parkovacích obrubníkov, ktoré lemujú zámkovú dlažbu na dvore, toto všetko už bolo zrealizované v čase
kolaudácie v auguste 2013.

Navrhovateľ uviedol, že studňa, ktorú odporca nazýva drenážnou jímkou, má priemer 1m a hĺbku 6m
nie 4m ako uviedol odporca. Potvrdil, že túto jímku vybudoval odporca v septembri 2012, kedy následne
bol na dvore navrhovateľ i s Ing. X., studňa už bola postavená, schválili ju a potvrdil, že C.. X. mu
doporučil podpísať projekt, ktorý bol predložený stavebnému úradu, preto s týmto projektom potom
súhlasil. Potvrdil, že vtedy ústne požadoval, aby odporca vykonal oddrenážovanie jeho pivničky a jej

zateplenie, teda múru, ktorý postavil, čo odporca neurobil.
Z doložených listinných dôkazov, a to z výpisu z LV č. XXXX v k.ú. V. mal súd preukázané, že odporca
je výlučným vlastníkom N. parciel č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, ako i stavieb súp. č. XXX na parcele
č. XXXX a súp. č. XXX na parc. č. XXXX.
Z rozhodnutia o odstránení stavby vydaného U. V. z XX.X.XXXX mal súd preukázané, že U. V. ako

stavebný úrad povolilo odporcovi odstránenie stavieb vo vlastníctve odporcu, a to rodinného domu a
letnej kuchyne, umiestnených v k. ú. V. na parcele č. XXXX za tam uvedených podmienok, pričom
pod bodom X písm. a/ mu bolo uložené objekty asanovať tak, aby nedošlo k poškodeniu susedných
pozemkovastaviebapodľaboduXpísm.b/priodstraňovaníletnejkuchynedbať,abynebolapoškodená
pivnica, ktorá má sčasti spoločný múr na pozemku parcely č. XXXX v k. ú. V. vo vlastníctve p. Z., pričom

v prípade poškodenia stavebník zabezpečí vybudovanie odstráneného resp. poškodeného muriva na
uvedenej pivnici.
G. z XX.X.XXXX U. V. zaslalo odporcovi oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu za účelom
zistenia,čisaodstraňovanímstavbyneohrozujúsusednépozemkyastavbynanich.ZlistuzXX.X.XXXX
mal súd preukázané, že v uvedenom liste U. V. ako orgán štátneho stavebného dohľadu vyzvalo

odporcu, aby v lehote X dní od doručenia tejto výzvy zrealizoval stavebné práce, a to 1/ opraviť a
dobudovať murivo susednej stavby pivnice, porušenú izoláciu rodinného domu a okapový chodník pri
rodinnom dome v dĺžke približne X,Xm na parc. č. XXXX v k. ú. V. vo vlastníctve L. Z., k poškodeniu
ktorých došlo pri odstraňovaní stavby letnej kuchyne na parc. č. XXXX, ktorej vlastníkom je odporca, 2/dobudovať oplotenie medzi pozemkami parc. XXXX a XXXX v časti odstránenej stavby letnej kuchyne s
tým, že splnenie uvedenej výzvy bude skontrolované orgánom štátneho stavebného dohľadu po uplynutí
určeného termínu.

V liste z XX.XX.XXXX U. V. vyzvalo odporcu, aby v lehote XX dní od doručenia tejto výzvy dokončil
stavebné práce a uložil mu opraviť a dobudovať porušenú izoláciu a omietku rodinného domu parc. č.
XXXX v k. ú. V. vo vlastníctve L. Z., k poškodeniu ktorých došlo pri odstraňovaní stavby letnej kuchyne
na parc. č. XXXX v k. ú. V.. V uvedenej výzve sa zároveň konštatuje, že U. V. ako orgán štátneho
stavebného dohľadu vykonal dňa XX.XX.XXXX stavebný dohľad.

Zo stanoviska komisie výstavby, dopravy, územného plánovania a poľnohospodárstva U. V. z
XX.X.XXXX /čl. XX spisu/ mal súd preukázané, že členovia predmetnej komisie sa zúčastnili ohliadky
nehnuteľnosti navrhovateľa, pričom komisia zistila, že vo vnútorných priestoroch nehnuteľnosti boli
viditeľné zvlhnuté miesta omietky nad podlahou, ktorú skutočnosť komisia zdokumentovala vyhotovením
fotografických snímkov. V exteriérovej časti domu susediacej s nehnuteľnosťou p. H. / odporcu/ bol
zistený obkop terénu pod úroveň povrchu základov stavby, odkvapový chodník stavby bol riešený liatym

betónom k obvodovej stene bez viditeľnej hydroizolácie oddeľujúcej chodník a stenu, v časti pivničky zo
strany susediaceho pozemku bola navŕšená neupravená zemina, ktorá bola prihrnutá k stene pivnice.
M. ďalej v stanovisku uviedla, že spoločný stavebný úrad V. XX.X.XXXX na ústnom pojednávaní vyzval
stavebníka k doplneniu projektovej dokumentácie odvedenia povrchových vôd z pozemku drenážnym
systémom, ktorý ich bude odvádzať cez šachtu do dažďovej kanalizácie. F. p. H. projekt predložil,

stavba však v čase šetrenia nebola zrealizovaná. M. sa uzniesla, že ak vlhnutie obvodovej steny
spôsobuje povrchová voda, stekajúca po parcele p. H. (štatutárneho zástupcu odporcu), dobudovaním
predmetného drenážneho systému v zmysle projektovej dokumentácie dôjde k odstráneniu príčiny.
Odkvapový chodník domu p. Turcela komisia navrhuje odstrániť, skontrolovať, opraviť resp. ak chýba,
zrealizovať vertikálnu hydroizoláciu oddeľujúcu chodník od obvodovej steny, rovnako treba skontrolovať

stav vodorovnej izolácie oddeľujúcej murivo obvodovej steny od základu domu. Komisia navrhuje
nerealizovať nový chodník z betónu, ale obrubou z parkových obrubníkov, zasypanou drenážnym
materiálom, napríklad kamenivom frakcie XX-XXmm, prípadne vložením drenážnej rúry D50 so
zaústením do zbernej šachty tak, aby nedochádzalo k styku obvodovej steny s vlhkosťou. V časti, kde
sa nachádza pivnička, komisia odporúča zeminu odobrať od obvodovej steny tak, aby nedochádzalo k

prestupu vlhkosti prípadne zrealizovať zvislú hydroizoláciu.
Z listu z 12.6.2012 mal súd preukázané, že odporca uvedeným listom vyzval navrhovateľa na udelenie
súhlasu s projektovou dokumentáciou prepracovanou projektantkou C.. X., ktorá mu bola predložená
11.6.2012 na spoločnom stretnutí na Mestskom úrade Bojnice. V uvedenom liste odporca konštatuje,
že navrhovateľ mu od roku 2009 jeho konaním spôsobuje nevydanie stavebného povolenia, a tým

znemožňuje, aby na parcelách XXXX, XXXX a XXXX niečo zmenil a odstránil presakujúcu vodu
na povrchu a zvedenie dažďovej vody spádovaním do verejnej kanalizácie na P. ulicu, uviedol, že
nezrealizovaním terénnych úprav od XX.X.XXXX do dnešných dní sa súčasný stav stále konzervuje a
neumožňuje, hlavne jeho pričinením, definitívne vyriešenie problému pre neho, pre U. V. a pre neho
ako stavebníka.

Z listu 9.7.2012 mal súd preukázané, že v uvedenom liste odporca požiadal Obecný úrad Bojnice
stavebnú komisiu o jednoznačné stanovisko vo veci posúdenia terénnych úprav v projektovej
dokumentácii, označenej názvom terénne úpravy na pozemkoch XXXX, XXXX a XXXX v k. ú. V..
Zo zápisnice spísanej U. V. z X.X.XXXX / č.l. XX spisu/ mal súd preukázané, že predmetom uvedeného
stretnutia bolo konanie o dodatočnom povolení stavby - terénne úpravy v k. ú. V. na parcelách č.

XXXX, XXXX a XXXX vo vlastníctve odporcu. U. V. ako stavebný úrad oboznámilo účastníkov konania
s dokladmi, predloženými k dodatočnému povoleniu stavby a s projektovou dokumentáciou terénnych
úprav vyhotovenou C.. X.. Z vyjadrenia navrhovateľa podpísaného navrhovateľom vyplýva, že po
kladnom vyjadrení C.. X. a jeho zvážení súhlasí s vydaním dodatočného povolenia terénnych úprav
podľa projektovej dokumentácie, vypracovanej firmou P., s.r.o. C.. X. bez pripomienok.

Z kolaudačného rozhodnutia z XX.X.XXXX vydaného U. P. /č.l. XX spisu/ mal súd preukázané, že
uvedeným kolaudačným rozhodnutím U. V. povolilo užívanie stavby terénnych úprav na parcelách
č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, podľa rozhodnutia o dodatočnom povolení terénnych úprav v k.
ú. V.. Z odôvodnenia cit. rozhodnutia vyplýva, že terénne úpravy spočívali v odkopaní a úprave
terénu, vo vybudovaní spevnených plôch a odvedení povrchových vôd, pričom v súvislosti so začatým

kolaudačným konaním bolo nariadené ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním za účasti
projektanta stavby. V konaní bolo zistené, že stavba je postavená v súlade s dokumentáciou overenou
stavebným úradom v stavebnom konaní a v konaní o zmene stavby pred jej dokončením, a že boli
dodržané podmienky stavebného povolenia. O. na ústnom pojednávaní predložil požadované dokladyo výsledkoch predpísaných skúšok a meraní a o spôsobilosti prevádzkových zariadení na plynulú a
bezpečnúprevádzku,užívanímstavbyniejeohrozenézdravieabezpečnosťosôbaniživotnéprostredie,
bezpečnosť práce a technických zariadení a iné právom chránené záujmy. H. rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť XX.X.XXXX.
Z odborného vyjadrenia č. znal. úkonu XXX/XXXX C.. P. L., znalca v odbore stavebníctvo z XX.X.XXXX
mal súd preukázané, že predmetom tohto odborného vyjadrenia a úlohou znalca bolo určenie rozdielu
všeobecných hodnôt rodinného domu č. XXX na parc. č. XXXX v k. ú. V. vo vlastníctve navrhovateľa
pred a po poškodení. Z časti X bod X.X a X.X.X uvedeného odb. vyjadrenia súd zistil, že rodinný

dom je ocenený v dvoch cenových úrovniach, zohľadňujúcich stav pred poškodením a po poškodení
- poškodenie je premietnuté do priemerného M. (pred poškodením X,X, po poškodení X,XXX) a v
položke X (RD nevyžaduje opravu/vyžaduje opravu). Z odborného vyjadrenia vyplýva, že rozsah a
závažnosť poškodenia je zrejmý z projektu vlhkostnej sanácie stavby vypracovanej R. P., projekt však
neobsahuje komplexné riešenie poškodenia. Za predpokladu, že pred terénnymi úpravami susedného
pozemku boli murivá domu č. XXX suché, je v tomto čase z poskytnutej dokumentácie ako aj z ohliadky

zrejmé, že v dôsledku terénnych úprav a poškodenia izolácie proti vode dochádza ku kumulácii dažďovej
povrchovej vody pri rodinnom dome č. XXX, následne k masívnemu zavlhnutiu muriva a podlahových
konštrukcií rodinného domu. Z odborného vyjadrenia ďalej vyplýva, že vzhľadom k veku a záujmu
o kúpu nehnuteľností v danej lokalite bola hodnota priemerného koeficientu polohovej diferenciácie
ustálená na hodnotu X,X pred poškodením a X,XXX po poškodení. Zo záveru a bodu X uvedeného

odborného vyjadrenia vyplýva, že všeobecná hodnota stavby pred znehodnotením bola XX.XXX,XX
eur a všeobecná hodnota stavby po znehodnotení XX.XXX,XX eur a rozdiel XXXX,XX eur. R. príloha
v uvedenom odbornom vyjadrení je pripojené vyjadrenie spoločnosti R. vlhkostnej sanácie stavby
navrhovateľa, vypracovaná pod zákazkovým číslom XXX/XXXX v novembri XXXX s názvom vlhkostná
sanácia stavby, vodorovná izolácia základov časť rodinného domu P. XX, V., z ktorej vyplýva, že objekt

rodinného domu bol postavený v roku XXXX. Počas asanácie a následnej úpravy susedného pozemku
p. H. došlo k poškodeniu zvislej izolácie a zateplenia nehnuteľnosti p. Turcela a k podstatnej zmene
odtoku zrážkových vôd z upraveného pozemku. Zvýšené zrážkové pomery spôsobujú vplyvom zlého
vyspádovania novej úpravy terénu zaplavenie predzáhradky p. Z. a podmok jeho rodinného domu. Pod
bodom1/boluvedenýnávrhriešenia-zamedzenieprienikuzrážkovejvody,atozhotovenímdrenážneho

odtoku pozdĺž rodinného domu p. Z. so spádom minimálne 4% a vyústením do kanalizačnej šachty na
P. ulici, hĺbku vloženia drenáže situovať približne XXcm pod úroveň základu existujúcej nehnuteľnosti,
obsyp drenáže zhotoviť z triedeného kameniva frakcie 8 - 16mm a následný zásyp frakcou XX-XXmm,
ktorým opatrením sa vylúči priesak na dotknutý pozemok. Pod bodom 2/ je uvedené zamedzenie
prieniku zemnej vlhkosti, pričom murivo v prvom nadzemnom podlaží navrhla uvedená spoločnosť

izolovať jednoradovo injektážou s hĺbkou prevedenia vrtov do 5/6 hrúbky muriva, čím sa zamedzí
vzlínaniu vody z podložia a spevní nosný materiál základu.
Zástupkyňa navrhovateľa po vykonanom dokazovaní navrhla doplniť dokazovanie znalcom z obdobu
stavebníctvo za účelom preukázania a zistenia, či stavebné úpravy, ktoré vykonal odporca, a to
oddrenážovanie dvora na jeho pozemku a odvodnenie pozemku je vykonané v súlade s projektovou

dokumentáciou, ktorá bola schválená stavebným úradom a prerokovaná s navrhovateľom. Zástupca
odporcu návrhy na doplnenie dokazovania nemal.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 8.12.2011 mal súd preukázané, že navrhovateľ je poberateľom
starobného dôchodku vo výške 339,30 eur, pričom v súvislosti s užívaním rodinného domu platí inkasné
poplatky vo výške 185,11 eur.

Podľa § 420 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka v platnom znení, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobilporušenímprávnejpovinnosti.(3)Zodpovednostisazbavíten,ktopreukáže,žeškodunezavinil.

Podľa § 415 cit. zákona, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 106 ods. 1,2 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha proti odporcovi náhrady škody na majetku, podľa
ustanovenia § 420 Obč. zákonníka. Je potrebné uviesť, že základnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škody v zmysle cit. ustanovenia sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody,príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej
povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu
právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade

s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu
právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré
mal škodca zachovávať, ako i z porušenia ustanovenia § 415 Obč. zákonníka. Pod pojmom škody treba
rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej alebo v nemajetkovej sfére poškodeného. Príčinná súvislosť
ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym

úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí
byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Zavinenie môže
byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Občianskoprávna úprava zodpovednosti za škodu v zmysle § 420
ods. 1 vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Dôkaznú povinnosť ohľadom
protiprávneho úkonu ako aj príčinnej súvislosti má poškodený žalobca.

Vzhľadom k tomu, že v konaní bola zo strany zástupcu odporcu vznesená námietka premlčania
uplatneného nároku na náhradu škody, súd sa v prvom rade musel v konaní zaoberať otázkou, či
navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 4263,22 eur je premlčaný resp. nie. V
tej súvislosti je potrebné uviesť, že navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody v súvislosti

s protiprávnym konaním odporcu, ktorého sa mal dopustiť v roku 2009, kedy pri odstraňovaní časti
zeminy za účelom vyrovnania jeho pozemku, došlo k poškodeniu odkvapového betónového muriva, ako
ajizolácieaomietkyna rodinnomdomenavrhovateľa,čímmubolospôsobenévlhnutierodinnéhodomu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, a to i zo samotnej výpovede navrhovateľa i
odporcu, ako i z doložených listinných dôkazov /výzvy stavebného úradu Mesta Bojnice z 24.9.2009

a 15.10.2009/, že odporca skutočne pri vykonávaní terénnych úprav na jeho pozemku parc. č.. pri
odstraňovaní zeme z terénu odporcu došlo k uvoľneniu časti odkvapového betónového múrika v dĺžke
približne 1,5 m pri rodinnom dome navrhovateľa i k poškodeniu omietky i izolácie na rodinnom dome
navrhovateľa tak, ako je zachytené na fotografii č. 3, ktorú doložil do spisu navrhovateľ. Odporca však na
základe výzvy od stavebného úradu U. V. z XX.X.XXXX vybudoval tento chýbajúci betónový odkvapový

múrik, pričom podľa vyjadrenia odporcu, ktorú výpoveď navrhovateľ nenamietal, sa medzi betónový
múrik a rodinný dom navrhovateľa dala zvislá izolácia, ktorú si dokonca robil sám navrhovateľ, ktorý
múrik bol vybudovaný podľa odporcu v lehote 7 dní od doručenia výzvy z 24.9.2009, čo je zrejme
pravdivé, keďže v ďalšej výzve z 15.10.2009 nevybudovanie tohto múrika už nebolo vytýkané . Z
vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že odporcovi bola doručená ďalšia výzva zo stavebného úradu

v liste z 15.10.2009, a to z dôvodu, že z jeho strany nebola opravená porušená omietka a izolácia
na rodinnom dome navrhovateľa, a preto mu bola uložená lehota 10 dní, na základe čoho odporca
vykonalopravuiporušenejomietkyaizolácienarodinnomdomenavrhovateľa.Zvýpovedenavrhovateľa
vyplynulo, že podľa neho v dôsledku týchto stavebných úprav a poškodenia jeho rodinného domu v
roku 2009 mu na prelome rokov 2009 a 2010 po výdatných dažďoch došlo k zvlhnutiu jeho rodinného

domu, a to v časti spálne v rozsahu ako je uvedené vyššie. Z uvedeného je potom zrejmé, že k
porušeniu povinnosti zo strany odporcu / podľa názoru súdu prevenčnej povinnosti v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka ako i povinnosti uloženej odporcovi v rozhodnutí o odstránení stavby Mesta
V. z 29.4.2009 bod 4 písm. a/ /, a teda k poškodeniu betónového odkvapového múrika v blízkosti
rodinnéhodomunavrhovateľaakpoškodeniuomietkyahydroizoláciedošlonazákladekonaniaodporcu

v období leta 2009, následky ktorého poškodenia odporca odstránil v mesiacoch september, október
2009, pričom ku vzniku škody, teda k poškodeniu rodinného domu navrhovateľa zvlhnutím, v súvislosti
s týmto konaním odporcu došlo na rodinnom dome navrhovateľa podľa názoru súdu i podľa výpovede
navrhovateľa koncom roka 2009, a to v rozsahu ako popísal vo svojej výpovedi navrhovateľ. Z popisu
a rozsahu tohto poškodenia podľa názoru súdu vyplýva, že takto vzniknutá škoda bola dostatočne

určitá a určiteľná už práve v období vzniku tejto škody, teda koncom roka 2009, kedy navrhovateľovi
nič nebránilo dať si posúdiť odborným vyjadrením alebo znaleckým posudkom rozsah a výšku tohto
poškodenia a teda i vzniknutej majetkovej škody na rodinnom dome, čo preukázateľne navrhovateľ v
tom období neuskutočnil, preto podľa názoru súdu navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody v
súvislostistaktoopísanýmpoškodenímrodinnéhodomujepremlčaný,pretoženavrhovateľsanajneskôr

koncom roka 2009 , respektíve začiatkom roka 2010 dozvedel o škode a vedel i o tom, kto zodpovedá za
vzniknutú škodu. Navrhovateľ žalobu na súd podal až v auguste 2012, pričom keďže nárok na náhradu
škody sa v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej dobe, súd jeho nárok
na náhradu škody v súvislosti s uvedeným považoval v celom rozsahu za premlčaný.Pojem dozvie sa o škode vyjadruje v zmysle judikatúry nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom
úkone, alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého
druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť, vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol

svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Podľa názoru súdu táto škoda na rodinnom dome
navrhovateľabolačododruhuirozsahuvyčísliteľnáužvroku2009resp.najneskôrzačiatkomroka2010,
preto súd nárok navrhovateľa považuje za premlčaný. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že navrhovateľ
sám tvrdil, že k zvlhnutiu a k poškodeniu jeho rodinného domu došlo na prelome rokov 2009 a 2010, v
ktorom prípade je nárok na náhradu škody premlčaný a potom následne až v období veľkých dažďov na

jeseň roka 2012, kedy došlo k zvlhnutiu rodinného domu, následky ktorého zvlhnutia a teda poškodenia
rodinného domu navrhovateľa však nemôžu byť zohľadnené v uplatnenom nároku na náhradu škody,
pretože odborné vyjadrenie znalca C.. P. L. bolo vypracované 20.7.2012, t.j. pred týmto ďalším zvlhnutím
a teda poškodením rodinného domu v uvedenom období. Preto súd predpoklady nároku na náhradu
škody v súvislosti s týmto poškodením rodinného domu súd ani nepreskúmaval. Z vyjadrenia samotného
navrhovateľa a jeho zástupkyne vyplýva, že k vlhnutiu rodinného domu už nedochádza a k zvlhnutiu

domu došlo len v uvedených dvoch obdobiach.
V súvislosti s námietkou zástupcu navrhovateľa, že navrhovateľ sa dozvedel o výške škody až v
súvislosti s odborným vyjadrením znalcom Ing. L. v znaleckom úkone č. 121/2012 z 20.7.2012, je
potrebné uviesť, že znalec v uvedenom odbornom vyjadrení síce uvádza, že určil rozdiel všeobecných
hodnôt rodinného domu navrhovateľa pred a po jeho poškodení, avšak v súvislosti s rozsahom a

závažnosťou poškodenia rodinného domu navrhovateľa, odkázal na projekt vlhkostnej sanácie stavby
vypracovanej AQUAizolingom Prievidza, ktorý bol vypracovaný v novembri 2011, v ktorom sa v úvode
konštatuje, že počas asanácie a následnej úpravy susedného pozemku p. H. došlo k poškodeniu zvislej
izolácie a zateplenia nehnuteľnosti p. Z. a k podstatnej zmene odtoku zrážkových vôd z upraveného
pozemku. V tej súvislosti súd uvádza, že k poškodeniu zvislej izolácie a zateplenia nehnuteľnosti

navrhovateľa došlo nesporne konaním odporcu v lete XXXX, v súvislosti s ktorým konaním a vznikom
škody sú nároky navrhovateľa na náhradu škody podľa názoru súdu premlčané. Pokiaľ sa v uvedenom
uvádza, že došlo i k podstatnej zmene odtoku zrážkových vôd z upraveného pozemku, a že zvýšené
zrážkové pomery spôsobujú vplyvom zlého vyspádovania novej úpravy terénu zaplavenie predzáhradky
p. Z. a podmok jeho rodinného domu, v tej súvislosti súd udáva, že podľa názoru súdu navrhovateľ

v konaní neudržal dôkazné bremeno v tom, že by sa odporca v súvislosti s vykonávaním terénnych
prác na jeho pozemku parc. č. 1388 dopustil protiprávneho konania, v súvislosti s ktorým došlo k
vlhnutiu rodinného domu navrhovateľa a v súvislosti s ktorým protiprávnym konaním odporcu vznikla v
príčinnej súvislosti škoda tvrdená navrhovateľom, teda zníženie všeobecnej hodnoty rodinného domu
navrhovateľa spôsobeného vlhnutím domu.

V tej súvislosti je potrebné uviesť, že navrhovateľ v podanom návrhu namietal, že v stanovisku z
12.7.2011 komisia konštatovala, že postup odporcu pri búracích prácach bol v rozpore s rozhodnutím
spis. č. SocU 761/2008 Sp, ktorá komisia vyzvala odporcu ako stavebníka doplniť projektovú
dokumentáciu odvedenia povrchových vôd a zároveň odporcovi odporučila realizáciu stavebných
úprav, ktorými mali byť odstránené príčiny vlhnutia domu žalobcu. Navrhovateľ tiež tvrdil, že odporca

odporúčané práce nezrealizoval a poškodenie domu navrhovateľa neodstránil. V tej súvislosti je
potrebné uviesť, že podľa názoru súdu zo žiadnej časti uvedeného stanoviska komisie výstavby,
dopravy,územnéhoplánovaniaapoľnohospodárstvaMestaBojnicez12.7.2011(č.l.58spisu)nevyplýva
navrhovateľom tvrdené konštatovanie, že postup odporcu pri búracích prácach bol v rozpore s
rozhodnutím o odstránení stavieb z 29.4.2009. Zo zistenia uvedenej komisie vyplýva, že vo vnútorných

priestoroch nehnuteľnosti boli viditeľné zvlhnuté miesta omietky nad podlahou, v exteriérovej časti
domu susediacej s nehnuteľnosťou p. H. bol zistený odkop terénu pod úroveň povrchu základov
stavby, odkvapový chodník stavby bol riešený liatym betónom k obvodovej steny bez viditeľnej
hydroizolácie oddeľujúcej chodník a stenu, a že v časti pivničky zo strany susediaceho pozemku bola
navŕšená neupravená zemina, ktorá bola prihrnutá k stene pivnice. Z uvedeného potom nemožno

konštatovať, že postup odporcu pri búracích prácach bol v rozpore s rozhodnutím o odstránení stavieb
z 29.4.2009 a čo bolo v tom čase jednoznačnou príčinou vlhnutia rodinného domu navrhovateľa. I
stavebná komisia konštatovala, že ak vlhnutie obvodovej steny spôsobuje povrchová voda stekajúca po
parcele p. Uhliarika / odporcu/, dobudovaním predmetného drenážneho systému v zmysle projektovej
dokumentácie dôjde k odstráneniu príčiny. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že z vykonaného

dokazovania nesporne vyplýva, že práve pre opakované nesúhlasy zo strany odporcu s projektami v
stavebnom konaní, došlo k oddrenážovaniu pozemku p. č. 1388 odporcu až v priebehu roka XXXX, a
to v auguste XXXX, pričom odporca podpísal projekt terénnych úprav až X.X.XXXX, ktorý projekt rieši
odvedenie dažďových vôd z parciel odporcu XXXX, XXXX a XXXX a dodatočné stavebné povoleniena prevedenie terénnych prác odporca získal až XX.X.XXXX. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že
uvedené skutočnosti navrhovateľ ako porušenie povinnosti zo strany odporcu, ktoré by bolo v príčinnej
súvislosti so vznikom škody na jeho dome, neuvádzal, a podľa názoru súdu práve tým, že odporca

vykonal oddrenážovanie pozemku i bez stavebného povolenia, predišiel tým prípadným ďalším škodám
v súvislosti s vlhnutím rodinného domu navrhovateľa. V tej súvislosti je potrebné poukázať i na to,
že ohľadom terénnych úprav pozemku odporcu prebehlo i kolaudačné konanie, na základe čoho bolo
vydané kolaudačné rozhodnutie pod č. F. XXX/XXXX/SP z XX.X.XXXX, ktoré rozhodnutie povolilo
užívanie stavby, a to terénnych úprav na parcelách XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, z ktorého rozhodnutia

vyplýva, že stavba bola postavená v súlade s dokumentáciu overenou stavebným úradom v stavebnom
konaní a v konaní o zmene stavby pred jej dokončením, pričom boli dodržané podmienky stavebného
povolenia. H. rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX. P. súd s poukazom i na uvedené
podaný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Čo sa týka návrhu zástupkyne navrhovateľa, aby súd doplnil dokazovanie nariadením znaleckého
dokazovania, znalcom z odboru stavebníctvo za účelom preukázania a zistenia, či stavebné úpravy,

ktoré vykonal odporca, a to oddrenážovanie dvora na jeho pozemku a odvodnenie pozemku je vykonané
v súlade s projektovou dokumentáciou je potrebné uviesť, že uvedenú skutočnosť a prípadné porušenie
tejto povinnosti navrhovateľ ako základ nároku na náhradu škody nenamietal, ba práve uviedol, že po
vykonaní oddranážovania pozemku odporcu už nedochádza k vlhnutiu jeho rodinného domu, a že v
dôsledku týchto úprav mu vznikla iná škoda, a to prasknutie steny rodinného domu, ktorý nárok na

náhradu škody však nebol uplatnený v tomto konaní, preto súd dokazovanie v tomto smere nevykonal
a považoval ho za nadbytočné.

O trovách konania účastníkov v predmetnej veci rozhodol súd podľa § X42 ods. X O.s.p. v spojení s §
150 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi t.j. odporcovi, ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov konania

trovy konania v celom rozsahu nepriznal, a to vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
súd videl v sociálnych pomeroch navrhovateľa, ktorý je poberateľom len starobného dôchodku vo výške
XXX,XX eur mesačne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.