Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Klaudia Šišková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/306/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815215992
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815215992.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: E. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. č. XXX, o zaplatenie 1.108,22 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Právnypredchodcanavrhovateľa-Všeobecnáúverovábanka,a.s.,sanávrhompodanýmvočiodporcovi
domáhal zaplatenia sumy 1.108,22 eur spolu s 8,05% ročným úrokom z omeškania od 16.8.2015 do
zaplatenia a náhrady trov právneho zastúpenia a ostatných trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že
dňa 29.12.2005 uzavrel s odporcom zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.
Karty T-Mobile č. XXXXXXXX, na základe čoho poskytol odporcovi kreditnú platobnú kartu s úverovým
rámcom 896,24 eur a odporca bol povinný mu platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 29,87 eur.
Úverbolodporcoviposkytnutýsdohodnutýmúrokomvovýške18%ročne.Vzhľadomktomu,žeodporca
si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť,
právny predchodca navrhovateľa vystavil ku dňu 14.8.2015 výpis z bankovej knihy s konečným stavom
na úhradu v sume 1.108,22 eur (pozostávajúci z istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného
úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady zo strany odporcu). Odporca svoj záväzok uhradiť zistený dlh
v sume 1.108,22 eur do dňa určenej splatnosti, t. j. do dňa 15.8.2015 nesplnil. Keďže odporca svoj dlh
neuhradil ani len čiastočne, od 16.8.2015 je v omeškaní a právny predchodca navrhovateľa si uplatnil
aj priznanie zákonného úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.108,22 eur od 16.8.2015
do zaplatenia.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.10.2015 postúpil právny predchodca navrhovateľa (VÚB
banka, a.s.) pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa, ktorý podal návrh na zmenu účastníka na
strane navrhovateľa. Zároveň vyjadril súhlas so vstupom do konania. Tunajší súd uznesením zo dňa
15.12.2015 č.k. 5C/306/2015-33 pripustil zmenu na strane navrhovateľa a pripustil, aby navrhovateľ
vstúpil do konania namiesto právneho predchodcu navrhovateľa.
Odporca sa na pojednávanie, napriek riadne doručenému predvolaniu, bez ospravedlnenia nedostavil,
k návrhu na začatie konania sa nevyjadril, v konaní zostal nečinný.
Na pojednávanie sa nedostavil ani navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Súd preto
konal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vykonaldokazovanie oboznámením obsahu žiadosti o aktiváciu Karty T-Mobile zo dňa 29.12.2005, obchodných
podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s., v spolupráci
so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. (ďalej „obchodné podmienky“), výpisu z karty T-Mobile
odporcu, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.10.2015, vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 26.2.2016,
vyhlásenia predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 3.10.2012, cenníka poplatkov VÚB a.s., ako
aj oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Právny predchodca navrhovateľa - VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155,
a odporca uzavreli dňa 29.12.2005 zmluvu o vydaní a používaní Kreditnej platobnej karty T-Mobile,
teda úverovú zmluvu vo forme kreditnej karty, na základe ktorej sa právny predchodca navrhovateľa
zaviazal poskytnúť odporcovi úverový limit vo výške 27.000,- Sk (896,24 eur). Odporca sa zároveň
zviazal uhrádzať právnemu predchodcovi navrhovateľa štandardnú mesačnú splátku v sume 900,- Sk
(29,87 eur). Odporca od právneho predchodcu navrhovateľa celkom na základe predmetnej zmluvy
vyčerpal peňažné prostriedky v sume 1.996,27 eur. Na účet právneho predchodcu navrhovateľa na
splatenie kreditnej karty odporca zaplatil celkom sumu 3.811,95 eur, posledná úhrada z jeho strany
bola realizovaná dňa 30.8.2012 vo výške 35,- eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.10.2015
postúpil pôvodný navrhovateľ pohľadávku voči odporcovi, vrátane práv a povinností veriteľa zo zmluvy o
vydaní a používaní nákupnej karty T-mobile, na súčasného navrhovateľa (spoločnosť EOS KSI, s.r.o.).
Navrhovateľ podaným návrhom voči odporcovi žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu
1.108,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 16.8.2015 do zaplatenia. Z vyjadrenia
navrhovateľa zo dňa 26.2.2016 vyplýva, že uvedená suma predstavuje rozdiel medzi debetnými
operáciami v celkovej sume 4.920,14 eur (čerpané prostriedky vo výške 1.996,27,- eur + poplatky v
sume 1.314,45 eur + úroky vo výške 1.455,39 eur) a odporcom uhradenou sumou 3.811,95 eur.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v stave účinnom ku dňu podpisu zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou
preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania, založený
zmluvou o vydaní a používaní Kreditnej platobnej karty T-Mobile, i keď ide o zmluvu uzavretú podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 v spojení
s § 879j Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy
uvádza, že predmetnú zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom,
možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti
predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver
podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená,
že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa
prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až
§ 60 Občianskeho zákonníka je potrebné, vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho
zákonníka, aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Po zhodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je podaný nedôvodne.
Bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy/
žiadosti o vydanie Karty T-Mobile zo dňa 29.12.2005, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa
(VÚB banka, a.s.) poskytol odporcovi spotrebiteľský úver formou kreditnej karty s výškou úverového
limitu 27.000,- Sk (896,24 eur). Navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáha zaplatenia sumy
1.108,22 eur (istina v sume 1.996,27 eur, úrok v sume 1.455,39 eur a poplatky v sume 1.314,45 eur
mínus 3.811,95 eur úhrada zo strany odporcu) ako debetného zostatku na kartovom účte odporcu.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci sa jedná o vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom, zmluva
o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň uvedená
zmluva spadá aj pod režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preto posudzoval
nárok navrhovateľa aj s prihliadnutím k ustanoveniam o spotrebiteľských zmluvách. Po zhodnotení
výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je podaný nedôvodne.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty T-Mobile ako
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj RPMN a údaj o výške, počte a termínoch splátok,
istiny, úrokov a iných poplatkov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná zmluva obsahujeúdaj len o výške úverového limitu a výške štandardnej mesačnej splátky. Indikatívny výpočet RPMN je
uvedený len v obchodných podmienkach, a to drobným, voľným okom ťažko čitateľným písmom. Súd
je toho názoru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje relevantne uvedený údaj o
RPMN tohto spotrebiteľského úveru. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že údaj o RPMN,
ale aj o úrokoch a poplatkoch spotrebiteľského úveru je tak dôležitý údaj spotrebiteľskej zmluvy, resp.
podstatná náležitosť spotrebiteľského úveru, že musí byť uvedená v základných ustanoveniach zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorú spotrebiteľ po prečítaní podpisuje. Nestačí jej uvedenie v ostatných
komponentoch zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť takejto zmluvy,
ako napr. v Obchodných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či cenníku. Je tiež treba uviesť,
že odkaz na indikatívny výpočet RPMN je v obchodných podmienkach uvedený miniatúrnym, voľným
okom ťažko čitateľným písmom. V tejto súvislosti súd uvádza, že právnemu predchodcovi navrhovateľa
nič nebránilo uviesť jasným spôsobom výšku RPMN a spôsob, ktorým tento údaj uviedol, nedáva
spotrebiteľovi jasnú informáciu o tejto zmluvnej náležitosti. Z uvedeného dôvodu preto existuje legitímna
požiadavka stanovená v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, aby údaj o RPMN bol
podstatnou náležitosťou spotrebiteľského úveru a jeho absencia je sankcionovaná bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru. Súd konštatuje, že v predmetnej zmluve tiež nie je uvedený
dátum konečnej splatnosti úveru, ale vzhľadom na charakter spotrebiteľského úveru vo forme kreditnej
karty súd uznáva, že tento údaj v zmluve nebolo možné uviesť. Vzhľadom k tomu, že zmluva nemá
všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z., úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Z predložených výpisov z úverového účtu odporcu mal súd za preukázané, že odporca
vyčerpal úver v celkovej výške 1.996,87 eur a na vrátenie tejto sumy navrhovateľovi vznikol nárok
(navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie úrokov a ani akýkoľvek poplatkov). Bolo tiež preukázané,
že odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 3.811,95 eur na splatenie predmetnej kreditnej karty. Teda
odporca zaplatil navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi viac, ako bol povinný zaplatiť z
dôvodu, že sa predmetná zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
Vzhľadom k uvedenému súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že v
celom rozsahu úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania
neuplatnil a ani mu v tomto štádiu konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa
odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.