Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1T/90/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010947
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115010947.4

Uznesenie

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Rastislavom Vargom, PhD., LL.M., MBA, na hlavnom
pojednávaní dňa 26. apríla 2016 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku trestnú vec proti obž. T. U., nar. XX.X.XXXX U. T., trvale bytom
Ž. Č.. XXX, I.. T., pre skutok kvalifikovaný obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov č. X
T. XXX/XX ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona s

poukazom na § 139 písm. c/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 16. marca 2015 v
čase okolo 07.30 hod. v obci Ž., I.. T., v obývacej izbe v priestoroch rodinného domu s popisným číslom
XXX, po vzájomnej výmene názorov a pred maloletými deťmi niekoľkokrát vulgárne vynadal T. U.I., W..
X.X.XXXX, M. F. Š. Č.. XX, T., T. F. Ž. Č.. XXX, I.. T. a následne jej povedal, že jej odreže hlavu, čím tak
u poškodenej T. U. vzhľadom na dlhodobé problémy v spolunažívaní a opakované incidenty obdobného
charakteru z minulosti vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, postupuje Okresnému úradu Prešov,

Odboru všeobecnej vnútornej správy, aby ju prejednal ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.8.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu na
obvineného T. U. pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c/ Trestného zákona, na skutkovom základe
v predmetnej obžalobe uvedenom.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného T. U., výsluchom svedkyne
poškodenej T. U., výsluchom svedkov V. Q., H. V., U. Y., W. Q., výsluchom znalca PhDr. Eugena
Čížeka a čítaním listinných dôkazov a to výpisu z LV, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa 16.9.2014, odpisu z registra trestov, záznamu,
lekárskej správy - nálezu, fotokópií priestupkových spisov, zamietnutia návrhu na vydanie príkazu na

vyšetrenie duševného stavu, správ a charakteristík a na základe takto vykonaného dokazovania súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul obžalovaného T. U., ktorý vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že v
deň skutku, dňa 16.3.2015, v čase okolo 7.00 hod. ráno došlo medzi ním a jeho exmanželkou k hádke
ohľadom izbovej teploty v dome, v ktorom v tom čase bývali, počas ktorej obaja používali vulgarizmy,

kde následne ona niekomu telefonovala, pričom dnes už vie, že to bolo V. Q. a vravela, že je sebec
a že jej povedal, že jej odreže hlavu, avšak on to poškodenej počas hádky nepovedal, ani inak sa jej
nevyhrážal, ani nepovedal nič, čo by v nej mohlo vyvolať dojem, že jej chce ublížiť, s tým, že uvedený
telefonát ich maloletá dcéra U. mohla počuť. Poškodená v to ráno o pomoc, ani na políciu nevolala, ani
z domu neušla. Je pravdou, že poškodenej povedal, že keď sa jej nepáči, tak sa môže zbaliť a ísť, že ju
nikto nedrží a ona mu na to povedala, že ho dostane z domu v putách a názorne mu to aj ukázala.Svedkyňa poškodená T. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný deň sa zobudili a dcéra
jejpovedala,žejejejzima,čopovedalaobžalovanému,ktorýjejpovedalniečovzmysle„Typičočaptavá,
poď sa pozrieť, že na termostate je 26 a pol stupňa“, na čo mu povedala, aby išiel bývať tam kde

predtým,žeznichnikdynebudešťastnárodinaanáslednezavolalaV.Q.M.,čojejT.povedalapotom,čo
obžalovaný odviezol dcéru do škôlky, zavolala policajtov, ktorí ju zavolali vypovedať na stanicu, následne
išla za kamarátkou W. Q., ktorej povedala, čo sa stalo, že jej T. povedal, že jej odreže hlavu, kde u jej
mamy nechala deti počas toho, ako išla výpovedať na polícii. K skutku došlo dňa 16.3. okolo 7.00 hod.
a políciu volala okolo 7.30 hod., dcéra bola v obývačke a stála pri obžalovanom v čase, keď povedal

vyhrážku. V. Q. volala hneď po hádke, pričom dcéra telefonát nemohla počuť, ale počula vyhrážku, keď
bola pri nich. V tej chvíli pociťovala strach, nakoľko nešlo o prvú vyhrážku obžalovaného, pričom tento sa
v minulosti pokúsil už aj o samovraždu, s tým, že obžalovaný sa jej vyhrážal už v minulosti, ale až teraz to
oznámila.V.Q.dotelefónupovedala,žemanželsajejvyhrážal,žeodídezdomuibavtedy,keďjejodreže
hlavu a ak by to dcéra v škôlke spomínala, aby vedela o čo ide. O pomoc nevolala, z domu neutekala,
ani po skutku nekričala, ani V. Q. nežiadala, aby volala políciu. Počas výsluchu sama trikrát zdôraznila,

že dcéra bola pri obžalovanom keď padla vyhrážka, lebo to tak bolo. Na výzvu súdu, aby odstránila
rozpor medzi tým, čo vypovedala v prípravnom konaní a tým, čo na hlavnom pojednávaní, svedkyňa
poškodená uviedla, že je pravdou, že v inkriminovaný deň jej V. Q. okolo 10.00 hod. telefonovala, že jej
U. povedala, že ocko mamke povedal, že z domu odíde len vtedy, keď jej odreže hlavu, bola vystrašená,
smutná a mala slzy v očiach, dnes už nevie, či sa jej obžalovaný vyhrážal, ona tie vyhrážky myslela

tak, že jej vravel, že má ísť z domu, v prípravnom konaní odmietla odpovedať na otázku, či telefonát
počula U. z dôvodu, že chcela mať advokáta pri sebe, lebo bol na ňu tlak, trvá na tom, že U. bola v
čase hádky v obývačke a vyhrážku počula a nevie prečo v prípravnom konaní uviedla, že nevie, kde sa
v čase hádky nachádzala a nepamätá si, aby obžalovanému vravela, alebo ukazovala, že ho dostane
z domu v putách.

Svedkyňa V. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že maloletá U., po tom, čo prišla ráno do škôlky jej
sama spontánne povedala, že či vie, čo sa stalo, že ocko povedal mamke, že z domu odíde len vtedy,
keď jej odreže hlavu, čo jej povedala asi o 7.45 hod. ráno, ale nepovedala jej, či to počula osobne,
alebo sprostredkovane, pričom predtým jej volala pani U., aby bola pripravená, keby jej to U. povedala.

Maloletá po skutku bola utiahnutá, neskôr to prešlo. O predmetnej vyhrážke v inkriminovaný deň prvýkrát
počula od pani U., ktorá jej ráno volala, v prípravnom konaní tento telefonát neuviedla, lebo sa jej na to
nikto nepýtal. O tomto telefonáte povedala zástupkyni v škôlke pani V.C. a to v deň, kedy jej to maloletá
povedala. Na výzvu súdu, aby odstránila rozpor medzi tým, čo vypovedala v prípravnom konaní a tým,
čo na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že je pravdou, že U. to povedala aj učiteľke U. Y., ale či to

bolo v ten deň, to si nespomína. Ak v prípravnom konaní uviedla, že o vyhrážke sa prvýkrát dozvedela
od U., tak z dôvodu, že zabudla, že jej pani U. volala, bola v strese a nevie, prečo to v prvej výpovedi
neuviedla, vypadlo jej to.

SvedkyňaH.V.nahlavnompojednávaníuviedla,žeV.Q.impovedala,žeotecU.samalmamevyhrážať,

ale ona nič nepočula, ani nevidela, povedala jej to v ten deň až poobede, keď prišla na poobednajšiu
zmenu. V ten deň bola U. zlatá, usmievala sa a hrala, s rodičmi problém nemala. Na výzvu súdu, aby
odstránila rozpor medzi tým, čo vypovedala v prípravnom konaní a tým, čo na hlavnom pojednávaní,
svedkyňa uviedla, že je pravdou, že V. Q. im to mala povedať v deň, kedy sa skutok mal stať, ako aj
následne im vravela, že bola vypovedať na polícii, ak v prípravnom konaní uviedla, že do 30.3.2015 ju

neinformovala, aby U. v škôlke povedala nejakú závažnú okolnosť, tak je to asi pravdou, už si na to pre
odstup času nepamätá.

Svedkyňa U. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že o skutku nevie nič, dozvedela sa o ňom, keď išli
vypovedať na políciu do Veľkého Šariša od H. V.. Svedkyňa ďalej uviedla, že správanie maloletej U. sa

v čase po skutku nezmenilo a jej kolegyňa V. Q. sa jej nezdôveruje, je medzi nimi odstup, preto nevie,
či táto riešila správanie maloletej U., alebo nejaké nezhody v rodine U.. Trvá na tom, že maloletá U. jej
dňa 16.3.2015, ani následne žiadnu závažnú skutočnosť neoznámila, ani neprišla do škôlky uplakaná,
apatická, alebo nešťastná.

Svedkyňa W. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že prišla za ňou pani U., že sa jej pán U. vyhrážal, že
jejodrežehlavu,čomalapočuťajichdcéra,čojejpovedalaažneskôr,alekedypresne,toužnevie,prišla
vystrašená, plakala a triasla sa od strachu, bolo to doobeda, cca medzi 9.00 a 10.00 hod. So sestrou
V. Q. bývajú v spoločnej domácnosti, pričom táto jej povedala, že má ísť vypovedať a má povedať, žes pani U. bola na polícii a že táto bola vystrašená. S poškodenou boli kamarátky ale ich vzťahy ochladli
z dôvodu, že poškodená je na materskej dovolenke a má veľa času a ona pracuje a toľko času nemá,
preto nemôže hneď reagovať na telefonáty alebo sms správy, pričom poškodená to berie, že je vždy

tá dobrá a ona je vždy tá zlá, s tým, že z rovnakých dôvodov ochladli aj vzťahy medzi jej sestrou V. a
poškodenou. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej sestra Klaudia sa s poškodenou U. určite stretla a rozprávali
sa o skutku predtým, než išli vypovedať, ale čo presne, to nevie.

Znalec PhDr. Eugen Čížek na hlavnom pojednávaní uviedol, že u poškodenej T. U. konštatoval,

že ide o osobu cieľavedomú, egocentrickú, v jej správaní sú známky hysteroformných prejavov,
vrátane sklonu k demonštrovaniu a robeniu scén, tiež prejavy nebrzdenej impulzivity a afektívnej
odbrzdenosti, má problém s prispôsobovaním, city a nálady negatívne vplývajú na jej mentálnu úroveň,
u poškodenej vzhľadom na zistenú osobnostnú štruktúru nemohol jednoznačne vylúčiť fabulácie,
všeobecnú vierohodnosť hodnotil ako zachovanú, v závere konštatoval, že u oboch aktérov tohto
konania, teda poškodenej i obžalovaného sa objavujú silné emočné prejavy pri riešení vzniknutých

problémov, kedy si vzájomne posúvajú rôzne obvinenia smerujúce k tomu druhému, u oboch tu bola
snaha ponížiť toho druhého nadávkami, ani jeden z nich pritom neprejavoval snahu riešiť problém
racionálne, snaha poškodiť obžalovanému je u poškodenej vysoko pravdepodobná, pričom poškodená
i obžalovaný sa rovnakou mierou pričinili o vznik konfliktov, ktoré medzi nimi nastali, obaja vytvorili
vzájomnepár,ktorýosobnostnenebolzosúladenýapovahovévlastnostiobochsmerovalikprehlbovaniu

ichvzájomnejkrízy.VovzťahuksvedkyniV.Q.znalecuviedol,žejetoosobnosťsugestibilná,sosituačne
podmieneným správaním, nezistil u nej sklony k fabulácii, konfabulácii alebo pseudológii, konštatoval
však, že špecifická vierohodnosť svedkyne je problematická, pričom vychádzal z jej zníženej schopnosti
sebakritického hodnotenia, tiež na základe rozporu medzi jej výpoveďou a výpoveďou ďalšej svedkyne
Y.. U svedkyne nezistil preukázanú snahu poškodiť obžalovanému, no nemohol zároveň vylúčiť jej snahu

pomôcť poškodenej. Vo vzťahu k obžalovanému T. U. znalec uviedol, že u neho prevláda frustrovanejšia
schéma jednania, je situačne precitlivený, agresivita však nie je preferovanou črtou jeho povahy.
Všeobecná hodnovernosť obžalovaného je zachovaná, podobne i špecifická hodnovernosť je s väčšou
mierou istoty hodnoverná, nezistil u neho snahu javiť sa v lepšom svetle, jeho konanie je emocionálne
determinované, čo môže viesť k odbrzdenému správaniu, ak sa objavujú u neho agresívne prejavy,

tak sú vo verbálnej podobe, nezistil známky, ktoré by signalizovali, že fyzicky agresívne správanie je
mu vlastné a používa ho pri riešení sporov so svojou exmanželkou, aj v jeho prípade konštatoval, že
obaja účastníci tohto konania, majú svoj podiel na vzniku hádok medzi sebou navzájom a u oboch sa
prejavujú verbálne agresívne invektívy voči tomu druhému, rozdiel medzi nimi je v tom, že poškodená
to rieši formou posúvania týchto problémov na políciu a svoje kamarátky, obvinený to rieši verbálnym

výbuchom, po ktorom sa dostáva do stavu uvoľnenia. Znalec ďalej uviedol, že to, že osoba svedkyne Q.
jesugestibilnásosituačnepodmienenýmsprávanímznamená,žejeľahšieovplyvniteľná,mánáchylnosť
stotožňovať sa s názormi ľudí, s ktorými prichádza do styku a situačne podmienené správanie znamená,
že sa stotožňuje s určitými názormi, ktoré v danej chvíli vníma alebo počuje a nemá tendenciu ich ďalej
analyzovať. Znalec skonštatoval, že deti vo veku maloletej U. nemajú tendenciu takéto vyhrážky vnímať

a následne ich utekať hovoriť, toto je len málo pravdepodobné a navyše maloletá U. mala ísť do škôlky
s otcom, čo v prípade, ak by sa niečo také bolo udialo, tak by to bolo zrejmé aj na jej správaní, z otca by
malastrachapopríchodedoškôlkybysasprávalainakakovyplývazvýpovedeučiteliek,žesasprávala.
Rovnako je zvláštne, že poškodená, ktorá mala údajne strach z obžalovaného, išla na niektorý výsluch
na políciu s obžalovaným v aute. Celý ten kontext znaleckého dokazovania, spolu už s uvedeným vedie

k tomu, že sklony k fabulácii u poškodenej sú vysoké a jej špecifická vierohodnosť je znížená.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 1609 vyplýva, že vlastníkom rodinného domu súp. č. 201 na parcele č.
317, záhrady parc. č. 316/2 a zastavených plôch a nádvoria parc. č. 317 v katastrálnom území Župčany
sú E. Q. v podiele 1, T. U. v podiele 1 a T. U.Š. v podiele 1.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný T. U. bol od 1.1.2010 doposiaľ
dvanásťkrát postihnutý za priestupok, z toho trikrát za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu,
pričom všetkých troch sa dopustil na poškodenej T. U., jedenkrát za priestupok proti verejnému poriadku
a osemkrát za priestupok na úseku cestnej premávky.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa 16.9.2014 vyplýva, že obžalovaný
T. U. bol uznaný vinným z pokračujúceho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. a/, b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 písm. c/Trestného zákona, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou a trest prepadnutia veci, pričom uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.9.2014.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že tento bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný a to
rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa 16.9.2014 pre prečin podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Trestného zákona, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov
so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, trest prepadnutia veci a ochranné protialkoholické

liečenie ambulantné, pričom uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.9.2014.

Zo záznamu poverenej príslušníčky PZ zo dňa 29.3.2015 vyplýva, že upustila od výsluchu mal. U. U.
vzhľadom na okolnosti prípadu, dotknuté osoby a ich procesné postavenie.

Zo záznamu poverenej príslušníčky PZ zo dňa 29.3.2015 vyplýva, že lustráciou v evidencii zbraní a

zbrojných preukazov nebolo zistené, že obžalovaný T. U. je držiteľom zbrojného preukazu a zbrane.
Z lekárskej správy - nálezu MUDr. Evy Vraníkovej, psychiatrická ambulancia vyplýva, že obžalovaný
T. U. je pacient v evidencii ich ambulancie od 29.10.2014 s diagnózou syndróm závislosti od alkoholu
a ambulantná ochranná protialkoholická liečba, počas liečby mal štyrikrát kontroly, na ktoré dochádza,
lieky užíva a abstinuje.

Z fotokópií priestupkových spisov vyplývajú konania vedené proti obžalovanému T. U. za skutky, ktorých
sa mal dopustiť voči poškodenej T. U..

Zo zamietnutia návrhu na vydanie príkazu na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného T. U. vyplýva,

že súd zamietol návrh na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného z dôvodu, že v uvedenom návrhu
absentovali akékoľvek dôvody, ktoré by vydanie takéhoto príkazu odôvodňovali.

Zo správ a charakteristík obžalovaného vyplýva, že obžalovaný nastúpil výkon ochrannej ambulantnej
PAL dňa 29.10.2014, abstinuje, lieky užíva a dodržuje podmienky ambulantnej ochrannej PAL, nie je

poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, na verejnosti sa správa slušne, nebol prejednávaný komisiou
na ochranu verejného poriadku, je zamestnancom spoločnosti Slovak parcel service od 1.10.2008
na pracovnej pozícii manipulant, k práci pristupuje veľmi zodpovedne, je spoľahlivý, samostatný, od
začiatku trvania pracovného pomeru sa na pracovisku nikdy nesprával agresívne, počas pracovnej doby
nepožíval alkoholické nápoje, či iné návykové látky, ani sa nedopustil porušenia pracovnej disciplíny,

nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP Prešov.

Za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona je možné uložiť
trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku, súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej

súvislosti, súd dospel k záveru tak, ako je uvedený vo výroku tohto uznesenia. V rámci vykonaného
dokazovania stáli voči sebe antagonické výpovede obžalovaného a svedkyne poškodenej, pričom
obžalovaný, ktorý spáchanie skutku poprel, vypovedal konzistentne a koherentne, tak v prípravnom
konaní, ako aj v priebehu hlavného pojednávania a na týchto svojich výpovediach zotrval, avšak
svedkyňa poškodená vypovedala rozporne a podstatné skutočnosti uvádzala rozdielne, keď v

prípravnom konaní uviedla, že nevie, kde bola v čase hádky dcéra U., avšak na hlavnom pojednávaní
už uvádzala, že bola pri obžalovanom a vyhrážku počula, s tým, že túto skutočnosť opakovane sama
zdôraznila aj pri odpovediach na iné otázky, resp. v prípravnom konaní uviedla, že nevie, kde bola dcéra
U.včasetelefonátusV.Q.,dokoncaprivýsluchuvprípravnomkonanídňa16.3.2015naotázkuobhajcu,
či mohla U. tento telefonát počuť, odmietla bez svojho advokáta ďalej vypovedať, avšak na hlavnom

pojednávaníužuvádzala,žepritelefonáteurčitenebolaanaotázkusúdu,abysavyjadrilakskutku,ktorý
je predmetom tohto konania ani sama spontánne neuviedla, že sa jej mal obžalovaný vyhrážať. Rovnako
nevierohodne pôsobí aj výpoveď svedkyne V. Q., ktorá je rovnako rozporná, keď svedkyňa v prípravnom
konaní uviedla, že o predmetnej vyhrážke sa prvýkrát dozvedela od maloletej U. U., keď prišla do škôlkya následne volala poškodenej, čo jej maloletá mala povedať a až na hlavnom pojednávaní uviedla, že
o vyhrážke prvýkrát počula v inkriminovaný deň ráno, keď jej pani U. volala s tým, že v prípravnom
konaní to neuviedla, lebo sa jej na to nikto nepýtal, pričom svedkyňa Q. zároveň uviedla, že maloletá U.

uvedené skutočnosti povedala aj učiteľke U. Y.Á., ktorá však pri svojom výsluchu uvedené skutočnosti
poprela a na tomto zotrvala, ako aj, že v deň, kedy jej to maloletá povedala, oznámila tieto skutočnosti
zástupkyni v škôlke pani H. V., ktorá síce pri svojom výsluchu najprv uviedla, že V. Q. jej to povedala v
inkriminovaný deň, ale následne pri odstraňovaní rozporov uviedla, že ak v prípravnom konaní uviedla,
že ju V. Q. o žiadnych závažných okolnostiach, ktoré mala U. povedať v škôlke ohľadom svojich rodičov

neinformovala až do 30.3.2015, tak je to asi pravdou. Rovnako z výpovede svedkyne W. Q., ktorá je
sestrou svedkyne V. Q., vyplýva, že sestra V. jej pred pojednávaním povedala, že má ísť vypovedať a
má povedať, že s pani U. bola na polícii a táto bola vystrašená, ako aj, že jej sestra V. a poškodená sa
pred ich výsluchmi v tejto trestnej veci stretli a rozprávali sa o skutku, pričom svedkyňa W. Q. zároveň
uviedla, že ich vzťahy s poškodenou ochladli z dôvodu, že keďže nemôže s poškodenou tráviť toľko
času, koľko si táto predstavuje, tak poškodená to berie, že je tá dobrá a ona je tá zlá, pričom aj keď

svedkyňa W. Q. uviedla, že poškodená prišla za ňou po skutku, plakala a triasla sa od strachu, súd toto
jej tvrdenie považuje na málo pravdepodobné, vzhľadom na skutočnosť, že k skutku, podľa výpovede
poškodenej, malo dôjsť v inkriminovaný deň v čase okolo 7.00 hod. ráno a k svedkyni Q. mala, podľa
jej výpovede, poškodená prísť v čase medzi 9.00 hod. a 10.00 hod. doobeda, s tým, že z výpovede
poškodenej vyplýva, že táto nevolala o pomoc, ani neutekala z domu, ani nežiadala V. Q., aby volala

políciu a svedkyňa V. Q. ani neuviedla, aby poškodená v telefóne plakala, alebo jej vravela, že sa bojí a
pod.VkontextesuvedenýmjeajvýpoveďznalcaPhDr.EugenaČížekaanímpodanéznalecképosudky,
ktorýuviedol,žeupoškodenejnemoholjednoznačnevylúčiťfabulácie,sklonykfabuláciisúupoškodenej
vysoké, jej špecifická vierohodnosť je znížená a snaha poškodiť obžalovanému je u poškodenej vysoko
pravdepodobná, svedkyňa V. Q. je osobnosť sugestibilná, so situačne podmieneným správaním, teda

je ľahšie ovplyvniteľná, má náchylnosť stotožňovať sa s názormi ľudí, s ktorými prichádza do styku a
stotožňuje sa s určitými názormi, ktoré v danej chvíli vníma alebo počuje a nemá tendenciu ich ďalej
analyzovať, špecifická vierohodnosť svedkyne je problematická a aj keď u svedkyne nezistil preukázanú
snahu poškodiť obžalovanému, nemohol vylúčiť jej snahu pomôcť poškodenej, pričom vo vzťahu k
obžalovanému T. U. znalec uviedol, že agresivita nie je preferovanou črtou jeho povahy, všeobecná

hodnovernosť obžalovaného je zachovaná, podobne i špecifická hodnovernosť je s väčšou mierou istoty
hodnoverná, nezistil u neho snahu javiť sa v lepšom svetle, jeho konanie je emocionálne determinované,
čo môže viesť k odbrzdenému správaniu, ak sa objavujú u neho agresívne prejavy, tak sú vo verbálnej
podobe, nezistil známky, ktoré by signalizovali, že fyzicky agresívne správanie je mu vlastné a používa
ho pri riešení sporov so svojou exmanželkou, s tým, že znalec skonštatoval, že deti vo veku maloletej U.

nemajú tendenciu takéto vyhrážky vnímať a následne ich utekať hovoriť, toto je len málo pravdepodobné
a navyše maloletá U. mala ísť do škôlky s otcom, čo v prípade, ak by sa niečo také bolo udialo, by bolo
zrejmé aj na jej správaní, z otca by mala strach a po príchode do škôlky by sa správala inak ako vyplýva
z výpovede učiteliek, že sa správala. Na základe uvedeného, aj napriek tomu, že z odpisu z registra
trestov obžalovaného, ako aj z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný už bol v

minulosti odsúdený za trestný čin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa dopustil na poškodenej, ako aj
bol opakovane postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, mal súd za to, že skutok nie
je trestným činom, avšak s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný v priebehu skutku mal poškodenej
vulgárne nadávať, čo potvrdili vo svojej výpovedi tak obžalovaný, ako aj svedkyňa poškodená, súd
dospel k záveru, že konanie obžalovaného by mohlo byť posúdené ako priestupok.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia na
Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.