Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Renáta Mihalíková

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/316/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615208373
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4615208373.5

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci navrhovateľky: X.
V., K.. XX.XX.XXXX, O. K. W. XXX proti odporcovi: Y. S. V., K.. XX.XX.XXXX, O. J., S. XX, SRN o
zapretie otcovstva k maloletému E. V., K.. XX.XX.XXXX, O. K. W. XXX, v konaní zastúpený kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I., takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že Y. S. V., K.. XX.XX.XXXX, nie je otcom maloletého E. V., K.. XX.XX.XXXX B. I., z matky

X. V., K. XX.XX.XXXX.

Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.09.2015, domáhala určenie, že jej
manžel (odporca) nie je otcom maloletého E., K.. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo

s odporcom trvá, pochádza z neho malol. dcéra D. A. V., K.. XX.XX.XXXX, odporca dcéru navštevuje
a prispieva na jej výživu. S odporcom však nežijú v spoločnej domácnosti 6 rokov, po túto dobu sa ani
intímne nestýkajú, preto odporca nemôže byť biologickým otcom Q.. E.. Za biologického otca malol. E.
navrhovateľka označila V. B., K.. XX.XX.XXXX, ktorý sa podľa navrhovateľky k otcovstvu hlási, žijú v
spoločnej domácnosti a spoločne sa o maloletého starajú. Odporca vie, že nie je biologickým otcom
malol. E. a všetci majú záujem na tom, aby sa zosúladilo biologické otcovstvo so zápisom v matrike.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, vo svojich písomných vyjadreniach doručených súdu dňa
01.03.2015 ako aj dňa 03.06.2016 uviedol, že s podaným návrhom súhlasí a zároveň písomne potvrdil,
ženiejeotcommaloletého.Vpísomnomvyjadrenídoručenomsúdudňa03.06.2016saodporcasúčasne
vzdal verejného prerokovania veci.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka maloletého, svedka V. B.
ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletý E. sa narodil počas trvania manželstva navrhovateľky a odporcu, ktoré bolo uzavreté dňa
05.07.1999 a stále trvá. Ako otec maloletého E. je v jeho rodnom liste zapísaný odporca (ako manžel
navrhovateľky).

Navrhovateľka uviedla, že odporca nemôže byť otcom maloletého, nakoľko od roku 2009 žijú oddelene,
v uvedenom roku sa odsťahovala z K., kde predtým spolu žili, na Slovensko. Od uvedenej doby sa
s odporcom intímne nestýkali, preto je vylúčené, aby mohol byť biologickým otcom maloletého E..
BiologickýmotcommaloletéhojejejpriateľV. B.,nakoľkoibasním saintímnestýkalavčaserozhodnom
pre splodenie maloletého E.. W. V. B. aj naďalej žijú v spoločnej domácnosti a vychovávajú spoločne

maloletého E..Svedok V. B. potvrdil, že je otcom maloletého E., s jeho matkou (navrhovateľkou) žijú v spoločnej
domácnosti asi 2 a pol roka, spoločne ho vychovávajú. V prípade, ak by súd určil, že manžel matky nie
je otcom maloletého chce uznať otcovstvo k maloletému E..

Kolízny opatrovník odporučil, po vykonanom dokazovaní, podanému návrhu vyhovieť.

Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia
manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno

otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 88 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa
zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že

návrh bol podaný dôvodne. Maloletý E. sa narodil počas manželstva navrhovateľky a odporcu, preto
bol ako jeho otec v rodnom liste zapísaný odporca. Z vyjadrenia účastníkov ako aj svedka V. B., vyplýva,
že odporca nie je biologickým otcom maloletého E., nakoľko navrhovateľka s odporcom nežijú spolu od
roku 2009 a od uvedeného času sa intímne nestýkali. Za otca maloletého navrhovateľka označila V. B.,
nakoľko s ním udržiavala intímne styky v čase rozhodnom pre splodenie maloletého. Menovaný muž

svoje otcovstvo aj uznáva. Preto je zároveň vylúčené, aby mohol byť biologickým otcom maloletého E.
odporca.
Jedným zo základných práv dieťaťa je poznať, kto je jeho otcom, preto súd podanému návrhu vyhovel,
aby mohol byť zosúladený stav právny so stavom biologickým.

V konaní úspešnej navrhovateľke by v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.) vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však navrhovateľka náhradu trov konania
neuplatnila, súd jej ich náhradu ani nepriznal, nakoľko o náhrade trov konania súd v zmysle § 151 ods.
1 O.s.p. rozhoduje iba na návrh.

Navrhovateľka sa po vyhlásení, odôvodnení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku vzdala práva
na podanie odvolanie proti nemu, čo potvrdila svojím podpisom v zápisnici z pojednávania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu

v Nitre, trojmo, pokiaľ sa oprávnené osoby tohto práva nevzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení
a poučení o opravnom prostriedku.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienokkonania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.