Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/933/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203979
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715203979.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Mesto Detva, IČO: 319805,
J. G. Tajovského 7, 962 12 Detva, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Červenkom, advokátom
so sídlom Advokátskej kancelárie v Detve, M.R.Štefánika 72, 962 12, proti odporkyni A. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX B., v konaní o vypratanie bytu, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 18C/123/2015-26 zo dňa 16.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) z r u š u j e a vec v r
a c i a okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť vypratať byt č. 7,
nachádzajúci sa v B. v budove číslo súpisné XXX na ulici K. č. XX, pozostávajúci z jednej obytnej
miestnosti a príslušenstva, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; v lehote 30 dní jej uložil aj

povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 99,50 Eur za zaplatený súdny poplatok.
Z jeho odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ ako vlastník bytu na základe Zmluvy o nájme bytu zo
dňa 29.11.2010, uzavretej s odporkyňou na dobu určitú od 01.12.2010 do 30.11.2011, prenechal tejto
1-izbový byt, špecifikovaný v odôvodnení vyššie. Podľa čl. 7 zmluvy sa nájom bytu končí uplynutím
doby, na ktorú bol dojednaný a nájomca je povinný v deň skončenia nájmu odovzdať prenajímateľovi
uvoľnený byt v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Navrhovateľ vyzval dňa

11.12.2012 (čl. 5) odporkyňu (v rozsudku zrejme chybou v písaní nesprávne uvedená „navrhovateľka“)
k vyprataniu bytu v lehote do 20.12.2012. Pokiaľ by odporkyňa platila riadne nájomné a vyrovnala aj dlh,
navrhovateľ sa nebránil opätovnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Podľa analýzy platieb za rok 2015
však na predmetnom byte eviduje nedoplatok k 01.01.2015 na službách spojených s užívaním bytu vo
výške - 2.462,84 Eur a na nájomnom vo výške - 198,48 Eur.
Okresný súd, vychádzajúc z ustanovení § 676 ods.2, § 710 ods. 2, § 712a ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb.

Občianskeho zákonníka, návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel, pretože odporkyňa po ukončení
nájomnej zmluvy naďalej užívala byt bez právneho dôvodu. Keďže v zmysle zákonných ustanovení
sa nájom bytu automaticky neobnovuje, navrhovateľ vyzval odporkyňu, aby byt vypratala; prejavil však
ochotu v prípade úhrady nedoplatkov na nájomnom aj na službách za užívanie bytu uzavrieť s ňou
novú nájomnú zmluvu, aby odporkyňa mohla byt užívať na základe platného právneho titulu. V opačnom
prípade pristúpi k výkonu rozhodnutia.

Otrováchkonaniarozhodolokresnýsúdpodľa§142ods.1zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdneho
poriadku (ďalej v texte aj „O.s.p.“). Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny
poplatok vo výške 99,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 61,87 Eur
+ 2x režijný paušál po 8,04 Eur + 20 % DPH, spolu 167,78 Eur. Okresný súd uplatnený nárok preskúmal
aj z hľadiska účelnosti trov konania a konštatoval, že predmet sporu patrí v činnosti navrhovateľa k
bežnej agende, ktorá nevyžaduje zvláštne právne posúdenie, možno s výnimkou niektorých sporných

prípadov. Z činnosti súdu je známe, že žaloby podávané v takýchto prípadoch sa v podstate líšia
len v konkrétnych údajoch (o odporcoch, o období trvania nájomnej zmluvy, o predmete nájmu). Znávrhu samotného nevyplýva, že by v tomto konkrétnom prípade vec znamenala z dôkazného alebo
argumentačného hľadiska zložitú kauzu. Okrem toho sám navrhovateľ disponuje vlastným právnym
oddelením a zamestnancami s riadnym právnickým vzdelaním, pre účely správy bytov má zriadenú

spoločnosť, ktorá v celom rozsahu prejednáva bytovú agendu a správu bytov. Za daných okolností
potom poverenie právneho zastúpenia v takejto veci navrhovateľom súd považoval za neúčelné; týmto
nespochybňuje právo každého účastníka dať sa zastúpiť v súdnom konaní advokátom v súlade s
ústavným právom podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a ustanovením § 25 ods. 1 O.s.p., ale s prihliadnutím na
charakter, obtiažnosť i časovú náročnosť úkonov právnej služby, ktoré v tomto konaní právny zástupca

navrhovateľovi ako svojmu klientovi poskytol, dospel okresný súd k jednoznačnému záveru, že právne
zastúpenie navrhovateľa v tomto konaní je zjavne neúčelné. Okrem toho vzal do úvahy aj okolnosti
obdobných sporov, kedy spravidla k podaniu takejto žaloby pristupuje navrhovateľ voči odporcom, ktorí
sa nachádzajú v nepriaznivej finančnej a sociálnej situácii, kde za uplynuté obdobie od skončenia nájmu
narastá odporcom aj dlh na platbách, spojených s užívaním bytu. V tejto konkrétnej veci prihliadol aj na
správanie navrhovateľa, ktorý po ukončení nájomnej zmluvy dňa 30.11.2011 podal návrh na vypratanie

bytu na súde až dňa 30.03.2015, t.j. po viac ako troch rokoch, pričom za uplynulé obdobie narástol
nedoplatoknanájmeaslužbách,spojenýchsužívanímbytudotakejvýšky,ktorúodporkyňazjavnenieje
schopná zaplatiť naraz, čoho si musel byť aj navrhovateľ pri náležitej správe bytu vedomý. Z uvedených
dôvodov súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia. Odporkyňu zaviazal súd
nahradiť navrhovateľovi trovy konania len vo výške 99,00 Eur za zaplatený súdny poplatok. Pritom sa

odklonil od všeobecnej zákonnej úpravy podľa § 160 ods.1 O.s.p., kedy je povinnosť potrebné splniť
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a určil dlhšiu lehotu splatnosti (30 dní), pretože vzal do úvahy
nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu odporkyne, ktorá má v starostlivosti tri maloleté deti, v čase
rozhodovania súdu bola tehotná a je na materskej dovolenke. Jedinou zárobkovo činnou osobou je jej
priateľ, ktorý je živnostníkom.

Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o trovách konania (druhý výrok) podal navrhovateľ včas
odvolanie. Navrhol napadnutý výrok zmeniť a priznať mu náhradu vyčíslených trov konania podľa jeho
návrhu. Nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu o tom, že disponuje vlastným odborným právnym
aparátom a že súdne spory, ktoré vedie, sú jeho bežnou agendou; tiež nesprávny je záver súdu o tom,

že nedoplatok vzrástol vzhľadom na neskoré podanie žaloby na vypratanie bytu (až po uplynutí troch
rokov od skončenia nájmu), a to vzhľadom na predmet konania - vypratanie bytu po skončení nájmu
uplynutím doby.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania
podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil v tomto rozsahu okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

V zmysle platnej právnej úpravy, obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4

Ústavy Slovenskej republiky je aj, že účastník konania, ktorý v súdnom konaní uspel, má zásadne právo
na náhradu všetkých trov, ktoré platil v súvislosti s uplatnením svojho práva; pokiaľ sa chce súd odchýliť
od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku musí aj náležite odôvodniť, inak porušuje
základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka; zmyslom a účelom náhrady trov konania v
konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to

priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel
alebo bude musieť nepochybne zaplatiť; výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl.
51 ods. 1 ústavy); aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených
podmienok a skôr reštriktívne, napríklad nepriznanie náhrady trov konania podľa §150 O.s.p. (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004 sp. zn. II. ÚS 31/04).

Ustanovenie§142vyjadrujezákladnúzásadu,uplatňujúcusaprináhradetrovkonania;úspešnýúčastník
konania má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti
za výsledok (zásadu úspechu). Predpokladmi na nárok na náhradu trov konania sú plný úspech vo veci,
účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva (nevyhnutnosť alebo právna možnosťvynaloženia trov, spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc v zmysle čl. 47
ods. 2 ústavy) a právo na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania pri čiastočnom úspechu. Z rozhodnutia súdu musí byť zistiteľné,

aké právne úvahy ho v otázke trov konania viedli k jeho právnemu záveru; v zmysle § 157 O.s.p. je
povinný odôvodniť rozhodnutie o trovách konania v kontexte celého rozhodnutia, z odôvodnenia musí
byť dostatočne zrejmé, na základe čoho dospel k rozhodnutiu, formulovanému vo výrokovej časti; pritom
nestačí len odkazovať na určité zákonné ustanovenia, úlohou súdu je vysvetliť účastníkom konania,
ako relevantné právne normy aplikoval na posudzovaný prípad; toto vysvetlenie má byť pokiaľ možno

stručné, ale najmä logické a zrozumiteľné.
Pokiaľ plne úspešnému účastníkovi nemieni priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu, je povinný
odôvodniť, a to aj právne, v čom spočívala výnimočnosť prípadu resp. dôvody hodné osobitného zreteľa.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ, zastúpený právnym
zástupcom, voči odporkyni domáhal uloženia povinnosti vypratať byt z dôvodu jeho užívania bez

právneho dôvodu vzhľadom na skončenie nájomnej zmluvy uplynutím doby. Po vykonaní dokazovania
okresný súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu. O trovách okresný rozhodol s poukazom na § 142 ods.
1 O.s.p., ale úspešnému navrhovateľovi priznal len právo na náhradu súdneho poplatku a nepriznal mu
právo na náhradu trov právneho zastúpenia vzhľadom na jeho neúčelnosť; v odôvodnení však poukázal
aj na ťaživú sociálnu a materiálnu situáciu odporkyne.

Odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Rozhodnutieokresnéhosúduvčastináhradytrovkonania,spočívajúcichvtrováchprávnehozastúpenia,
je zmätočné. Na jednej strane okresný súd konštatuje plný úspech navrhovateľa za použitia § 142

ods. 1 O.s.p., ale na druhej strane mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia bez adekvátneho
právneho zdôvodnenia. Okrem toho zhodnotil aj sociálnu situáciu odporkyne. Obsah odôvodnenie
nekorešponduje so zákonným ustanovením, uvedeným v odôvodnení. Z odôvodnenia rozsudku
okresnéhosúduvprejednávanejveciniejezrejméazrozumiteľné,akookresnýsúddospelkrozhodnutiu
o trovách konania navrhovateľa, formulovanému vo výroku napadnutého rozsudku. Citované zákonné

ustanovenie nezodpovedá obsahu ďalšieho textu odôvodnenia rozsudku o nepriznaní trov právneho
zastúpenia.
Pokiaľ súd zistí skutočnosti, umožňujúce výnimočne použiť § 150 ods. 1 O.s.p., uvedie ich vo svojom
odôvodnení.
Z uvedených dôvodov prichádzalo do úvahy len zrušenie napadnutého nepreskúmateľného výroku

rozsudku okresného súdu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
vrátenie veci v tomto rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie. Ak by nepreskúmateľný výrok
rozhodnutia okresného súdu odvolací súd potvrdil, odňal by možnosť navrhovateľovi konať pred súdom,
pretože by mu nebolo umožnené argumentovať proti skutočným dôvodom nepriznania trov (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/39/2011 zo dňa 26.01.2012); aj keď

rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania nepredstavuje prekvapivé rozhodnutie (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/112/2013 zo dňa 01.10.2013), zmena
napadnutého nepreskúmateľného výroku rozhodnutia okresného súdu by predstavovala porušenie
princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (potreba vyrovnať sa s argumentáciou
navrhovateľa v podanom odvolaní.

V ďalšom konaní okresný súd uznesením (§ 167 ods. 1 O.s.p.) rozhodne o trovách konania,
spočívajúcich aj v trovách právneho zastúpenia navrhovateľa; svoje rozhodnutie primeraným spôsobom
stručne odôvodní v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. s odkazom na právne
normy. Nie je vylúčené, že opätovne rozhodne rovnako, avšak svoje rozhodnutie riadne (aj právne)

zdôvodní; dôvody ohľadom neúčelnosti trov právneho zastúpenia v prejednávanej veci neobstoja.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.