Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. február 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 12Cb/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207608
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714207608.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci navrhovateľa

Hydrotechnológia Bratislava, s.r.o., IČO: 31 318 649, so sídlom Bratislava, Čajakova 14, zast. Mgr.
Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom Bratislava, Čapkova č. 2, proti odporcovi ACP AuComp,
s.r.o., IČO: 35 829 583, so sídlom Bratislava, Kyjevská č. 4, zast. Miroslavom Červenkom a spol.
Združenie advokátov KOMERCIA, JUDr. Miroslavom Červenkom, advokátom, so sídlom Detva, M. R.
Štefánika 72, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 257,28 Eur na
účet právneho zástupcu odporcu Miroslava Červenku a spol. Združenie advokátov KOMERCIA, JUDr.
Miroslav Červenka, advokát, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 11.03.2014 žiadal voči odporcovi zrušiť rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., sp. zn. X. XXX/XXXX-XX zo dňa
14.01.2014. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na dohode
účastníkov a dohoda o uznaní dlhu zo dňa 14.03.2012 kde bol rozhodcovský súd nie je dodatkom zmluvy
ani ho neruší, preto ho treba považovať za neplatný.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 02.02.2016 trval na podanom návrhu.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 02.12.2014 žiadal návrh zamietnuť.

Navrhovateľ v rozhodcovskom konaní uvedenú námietku vôbec nevzniesol, že rozhoduje rozhodcovský
súd, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Každý právny úkon treba posudzovať podľa obsahu.

Netreba spochybňovať dohodu o uznaní dlhu.

Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:

Slovenská arbitrážna komora, s.r.o., Zvolen vydala rozhodcovské uznesenie X. XXX/XXXX-XX zo
dňa 10.12.2013, právoplatné 12.12.2014. Súčasťou rozhodcovského spisu sú dodatky k zmluve o

dielo č. XXXXXXX zo dňa 24.06.2010 a dohoda o uznaní dlhu zo dňa 14.03.2012 kde je dohodnutý
rozhodcovský súd. Súd z uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX zo dňa
11.12.2014 zistil, že uvedeným uznesením bolo rozhodnuté, že prejednanie a rozhodnutie právnej veci
navrhovateľa ACP AuComp, s.r.o., so sídlom Kyjevská 4, Bratislava, IČO: 35 829 583 proti odporcoviHydrotechnológia Bratislava s.r.o., IČO: 31 318 649 o zaplatenie 41.906,40 Eur s príslušenstvom,
vedenej na Rozhodcovskom súde pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., pod číslom VK 208/2012
patrí do právomoci Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o.. Krajský súd

v Bratislave uznesením č.k. XCob XX/XXXX-XX z 29.05.2015 toto uznesenie potvrdil.

Podľa § 21 ods. 1 Zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd je oprávnený
rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej
zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské

konanie zastaví.

Podľa § 21 ods. 2 Zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania,
ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom
úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy

zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má
byť rozhodované podľa osobitného zákona; 1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho
pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná
otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť
najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

Podľa § 21 ods. 3 Zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd môže pripustiť
uplatnenie námietky nedostatku právomoci, ak omeškanie účastníka rozhodcovského konania pri
uplatnení tejto námietky je spôsobené príčinou, ktorú rozhodcovský súd považuje za dostatočnú.

Podľa § 21 ods. 4 Zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak rozhodcovský súd rozhodne, že
má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak
sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským
uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal,
môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol.

Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd
môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský
rozsudok.

Podľa § 21 ods. 5 Zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak rozhodcovský súd zistí, že vo

veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona,1a) konanie zastaví.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny

predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený
telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu

právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak
právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

Podľa § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka, na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami,

podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené
časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje.Podľa § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka, na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je
potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať,
schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok

alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Súd vzhľadom na právny záver Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu Bratislava v zmysle

vyššie citovaných rozhodnutí konštatuje, že v návrhu sa uvádza, že pri dohode o uznaní dlhu nebola
dodržaná forma v súlade s bodom 11.10 Zmluvy, a to vo forme písomných a očíslovaných dodatkov
v zmluve, preto podľa § 40a Občianskeho zákonníka a contrario ide v danom prípade o absolútnu
neplatnosť. Odporca, v rozhodcovskom konaní navrhovateľ, vo vyjadrení zo dňa 20.06.2014 uviedol,
že dohoda ako každý dvojstranný právny úkon vznikla konsenzom, teda dohodou zmluvných strán

na jej obsahu. Obsahom tejto dohody je rozhodcovská doložka v písomnej forme a je obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Obe zmluvné strany podpísali dohodu dobrovoľne a
bez nátlaku a navyše navrhovateľ nevzniesol žiadne námietky tak k jej obsahu ako aj k jej forme.
Vychádzajúc z uvedených listinných dôkazov a vyjadrení súd dospel k záveru, že dohoda o uznaní dlhu
zo dňa 14.03.2012 je dvojstranný právny úkon smerujúci k modifikácii už existujúcich práv a povinností

zmluvných strán zo zmluvy o dielo zo dňa 24.06.2010. Ustanovenie § 40 Občianskeho zákonníka
zakotvuje neplatnosť právneho úkonu pre prípad kedy je účastníkmi právneho úkonu dojednaná
písomná alebo iná forma a účastníci, prípadne jeden z nich dojednanú formu nedodrží. Vzhľadom na
uvedené nie je možné subsumovať pod uvedený § prípady kedy účastníci právneho úkonu dojednali
písomnú formu, ktorú zmluvné strany zachovávajú, avšak písomný dokument nie je označený v zmysle

dohody napriek tomu, že zmluvné strany prejavili vôľu takto neoznačený dokument v písomnej forme
a bez námietok uzatvoriť. Súd dospel k záveru, že strany platne uzatvorili rozhodcovskú doložku v
Dohode o uznaní dlhu zo dňa 14.03.2012, pričom spor podlieha režimu rozhodcovského konania v
zmysle Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Čo sa týka relatívnej neplatnosti, tejto sa
nemôže dovolať ten kto ju sám spôsobil, to isté platí ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú

vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 Občianskeho zákonníka). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne
záväzným právnym predpisom o cenách je neplatný v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu
a ten kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti dovolá. S citovaného ustanovenia vyplýva, že nikto
nemôže zaťažiť so svojej vlastnej nepoctivosti, a preto neplatnosti sa nemôže dovolávať ten kto ju sám
spôsobil, teda ten kto sa podieľal na vzniku vadného právneho úkonu. V posudzovanom prípade dohoda

o uznaní dlhu a jeho úhrade v splátkach zo dňa 14.03.2012 je podpísaná navrhovateľom aj odporcom.
Navrhovateľ teda prejavil svoju autonómnu vôľu a uzatvoril s odporcom predmetnú dohodu. V zmysle
vyššiehouvedenéhozákonnéhoustanovenianiejemožné,abysanavrhovateľ,ktorúpredmetnúdohodu
dobrovoľne podpísal, domáhal jej neplatnosti pre nedodržanie formy dohodnutej subjektmi právneho
úkonu z dôvodu, že neplatnosti sa nemôže dovolávať ten kto ju sám spôsobil. Z uvedeného dôvodu súd

návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Odporca bol úspešný, navrhovateľ neúspešný, odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania za
dva úkony právnej služby - príprava a prevzatie, vyjadrenie k návrhu - 2x á 61,87 Eur + 2x režijný
paušál á 8,04 Eur + účasť na pojednávaní dňa 02.02.2016 vo výške 66,00 Eur + režijný paušál á 8,58
Eur, navýšené o 20 %-nú DPH. Trovy konania sú priznané v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd nepriznal právnemu
zástupcovi odporcu úkon - odvolanie proti uzneseniu o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, nakoľko toto
uznesenie bolo krajským súdom potvrdené, čiže odvolanie nebolo dôvodné.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2 O. s. p.).