Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 29, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 15P/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116205376
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ladislav Halla

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116205376.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Ladislavom Hallom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

T. Y., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov -
matka: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, A. a otec: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. A.,
t. č. D. W. U. M. I. L. F. F., o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e mal. T. Y., nar XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletého

v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd u r č u j e výživné otca na mal. T. a to sumou 30 % z výšky životného minima na nezaopatrené
mal. dieťa, ktoré výživné je otec povinný platiť s účinnosťou od 01.03.2016, vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred, k rukám matky mal. dieťaťa.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

. Matka návrhom osobne podaným na súde dňa 01.03.2016 žiadala zveriť mal. T. do svojej osobnej

starostlivosti a určiť výživné zo strany otca na mal. T. vo výške 100,- € mesačne.

2. Uviedla, že žiada o zverenie maloletého syna do jej starostlivosti, nakoľko otec dlhodobo nejaví
záujem o prispievanie na výživu maloletého, v podstate nejaví záujem o výchovu maloletého. Otec
dlhodobo nikde nepracuje, živí sa pochybnými a kriminálnymi aktivitami. V minulosti ako aj v súčasnej
dobe bol viackrát vyšetrovaný políciou pre rôznu trestnú činnosť. Každá jej snaha dohodnúť sa s otcom
na výchove ich syna skončila nezáujmom zo strany otca.

3. Otec sa k návrhu matky vyjadril podaním doručeným súdu dňa 26.05.2016, v ktorom uviedol, že žiada
návrh matky zamietnuť. Chce, aby ich syn T. vyrastal v kompletnej rodine, kde sa bude o neho starať
tak matka ako i otec. Na mal. T. vždy prispieval, kupoval mu stravu, hygienické potreby, o maloletého
sa staral, pokiaľ nebol v práci, chodieval pre neho do materskej školy, hrával sa s ním doma. Pokiaľ sa
týka výšky výživného, tak nech súd určí akúkoľvek sumu, na tom mu nezáleží, lebo aj tak vždy svojmu
synovi, pokiaľ už bude na slobode, bude dávať viac, ako určí súd.

4. Na pojednávaní konanom dňa 29.07.2016 matka uviedla, že na podanom návrhu trvá, aby mala aj
určitú právnu istotu, že dieťa je zverené do jej osobnej starostlivosti a súčasne, že je určené výživné zostrany otca a bez ohľadu na to, že otec prakticky v súčasnej dobe nemá počas výkonu trestu odňatia
slobody žiadne príjmy.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.13)

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

5. Súd vzhľadom k tomu, že starostlivosť o maloletého T. zabezpečuje matka a otec je aktuálne vo
výkone trestu odňatia slobody, a preto nie je schopný zabezpečiť starostlivosť o maloletého, rozhodol

vo veci zverenia tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

6. Pokiaľ sa týka výšky výživného, vychádzal súd zo skutočností, že mal. T. je umiestnený v materskej
škole, kde sú prakticky bežné výdavky, to znamená zaplatenie stravy zhruba okolo 25,- €, na prevádzku
materskej školy 17,- €, každý mesiac potom za tzv. ZRPŠ 5,- € a ďalšie výdavky, napr. keď idú deti na

nejaké kultúrne podujatia a podobne.
7. Matka je zamestnaná v A. škole, N. XX, A., kde za obdobie 09/2015-04/2016 mala priemerný čistý
mesačný príjem v sume 359,19 € a za obdobie 05-06/2016 v sume 381,86 €.

8. Podľa správy D. F. F., je otec vo výkone trestu odňatia slobody od 21.01.2016, pričom je vo výkone

trestu pracovne zaradený. Za obdobie 05/2015-04/2016 mal však otec príjem len v mesiaci 03/2016 v
sume 24,02 € a v mesiaci 04/2016 v sume 5,26 €.

9. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak je povinný (v tomto prípade otec) vo výkone trestu odňatia slobody,
jeho schopnosti a možnosti sú dané predovšetkým zárobkovými možnosťami vo výkone trestu, okrem

prípadu výkonu trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy, alebo prípadu celkom
krátkeho výkonu trestu odňatia slobody (väzby). Znamená to, že na zárobkové schopnosti a možnosti
povinného vo výkone trestu odňatia slobody sa neprihliada iba vtedy, ak k výkonu trestu dochádza
pre prečin zanedbania povinnej výživy. Nakoľko otec nie je vo výkone trestu odňatia slobody za prečin
zanedbania povinnej výživy, preto súd prihliadol k zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca vo

výkone trestu.

10. Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností určil výživné s ohľadom na § 62 ods. 3 Zákona
o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám
mal. dieťaťa s prihliadnutím k možnostiam a schopnostiam otca. Vo zvyšnej časti súd návrh matky
zamietol.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a
ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa§
370 a nasl. CMP.