Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 12, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114225770
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114225770.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci

žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanej: Y. Č., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom Q. XXXX/X, V. o zaplatenie 2.535,27 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Konanie čo do zaplatenia 244,91 EUR z a s t a v u j e.

Žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.866,38 EUR s 9,25 %-ným
ročným úrokom z omeškania od 22.11.2011 až do zaplatenia, nahradiť trovy konania 86,28 EUR a na

účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia 150,14 EUR.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

V r a c i a žalobcovi prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. krátenú časť súdneho poplatku 8,30 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. sa podanou žalobou zo dňa 15.10.2014 domáhal
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú k zaplateniu celkovej dlžnej sumy 2.535,27 EUR s
príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa 1.3.2011 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX,
na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 3.750,-EUR. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splácať v
pravidelných 60-tich mesačných splátkach po 66,81 EUR. Z pôžičky uhradila len sumu 133,62 EUR.
Listom zo dňa 26.10.2011 bola vyzvaná na splatenie celej pôžičky jednorazovo.

Na základe návrhu spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. zo dňa 4.2.2015 súd uznesením č.k.

12C/64/2015-27 zo dňa 1.4.2015 pripustil, aby táto spoločnosť z konania vystúpila, a aby na jej
miesto nastúpil žalobca. Vystupujúcemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania. K zmene
účastníkov konania na strane žalobcu došlo z dôvodu, že žalovaná pohľadávka bola postúpená na
žalobcu.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnila.

Žalobca podaním zo dňa 11.4.2016 zobral svoj návrh čo do zaplatenia poplatkov a zmluvných pokút vo
výške 244,91 EUR späť, v tejto časti žiadal konanie zastaviť.Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, súd konanie čo do zaplatenia 244,91 EUR zastavil.

Žalobca do spisu doložil Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX, ktorá bola uzatvorená
dňa 1.3.2011, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2.000,-

EUR s tým, že táto sa zaviazala pôžičku splácať v pravidelných 60-tich mesačných splátkach po
62,50 EUR. V zmluve si dohodli ročnú úrokovú sadzbu vo výške 32,13 %, RPMN bola určená na
32,13 %, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 20,04 %. Termín konečnej splatnosti
pôžičky bol dohodnutý na marec 2016. Žalovaná mala celkovo splatiť sumu 3.750,-EUR, čiže celkové
náklady spotrebiteľa boli určené na 1.750,-EUR. K mesačnej splátke sa žalovaná zaviazala platiť aj
mesačnú výšku poistenia vo výške 4,31 EUR. K zmluve boli pripojené Všeobecné obchodné podmienky.

Doložená bola aj predžalobná upomienka zo dňa 26.10.2011, ktorou bola žalovaná vyzvaná k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorazovo v celkovej výške 3.901,70 EUR, najneskôr do 3 dní od doručenia
upomienky. K tomu bola pripojená aj fotokópia listovej obálky, ktorou žalobca preukázal, že predžalobná
upomienka sa vrátila späť z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote. Zásielka bola vrátená dňa
18.11.2011. Žalobca do spisu doložil aj prehľad splátok a úhrad na predmetnej pôžičke. Z tohto prehľadu

vyplýva, že žalovaná na pôžičke uhradila len sumu 133,62 EUR.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014), orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.5.2014), ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Posledne citované ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ako aj ustanovenie § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť dňom 1.5.2014, pričom právne predpisy, ktorých sú
súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014
zo dňa 21.4.2015).

Je nesporné, že Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX uzatvorená medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 1.3.2011 je spotrebiteľskou zmluvou. Keďže súd musel
rozhodovať na základe právnej úpravy platnej v čase vyhlásenia rozsudku, musel aplikovať ustanovenie
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2014 a prednostne použiť na právny vzťah medzi

účastníkmi konania Občiansky zákonník. Zároveň musel aplikovať aj ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinné od 1.5.2014.

Keďže ide o spotrebiteľský úver, súd musel aplikovať aj ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2011.

Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 2 písm. d), g), h), i) cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie:

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené
sospotrebiteľskýmúverom,vyjadrenéakoročnépercentozcelkovejvýškyspotrebiteľskéhoúverupodľa

§ 19.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera

nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou
dňa 1.3.2011 Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky na 2.000,-EUR. Žalovaná sa zaviazala
uvedenú pôžičku vrátiť v 60-tich mesačných splátkach po 62,50 EUR. Spolu s mesačnou splátkou mala

platiť aj poistné vo výške 4,31 EUR mesačne. Podľa zmluvy mala žalovaná celkovo splatiť 3.750,-
EUR, čo malo predstavovať RPMN 32,13 %.

Súd prepočtom zistil, že právny predchodca žalobcu nezarátal do celkovej sumy pôžičky, a teda ani do
celkových nákladov spotrebiteľa mesačnú splátku poistného. Žalovaná v skutočnosti mesačne platila,

resp. mala platiť 66,81 EUR (mesačná splátka pôžičky 62,50 EUR + mesačná výška poistného 4,31
EUR). Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú v skutočnosti 4.008,60 EUR.
Právny predchodca žalobcu taktiež nezarátal mesačnú výšku poistenia ani do výpočtu RPMN. RPMN
aj s mesačným poistením potom predstavuje 36,74 %. Údaj o RPMN, ako aj o celkovej čiastke, ktorú
musela žalovaná zaplatiť bol teda v zmluve uvedený nesprávne, v neprospech spotrebiteľa, čo zmluvu

robí bezúročnou a bez poplatkov.

Žalovaná si požičala sumu 2.000,-EUR, z tejto sumy uhradila len 133,62 EUR. Keďže zmluva je
bezúročná a bez poplatkov, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi požičanou sumou a
splatenou sumou, t.j. sumu vo výške 1.866,38 EUR. Pretože žalobca žiadal zaplatiť 2.290,36 EUR, súd

v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zmluva mala stanovenú konečnú splatnosť na marec 2016. Z dôvodu, že žalovaná neplatila mesačné
splátky riadne a včas, dostala sa do omeškania. Právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvou
a so Všeobecnými obchodnými podmienkami vyzval žalovanú listom zo dňa 26.10.2011 na okamžité
splatenie celej pôžičky, a to najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky. Upomienku žalovaná

neprevzala v odbernej lehote, táto sa vrátila späť právnemu predchodcovi žalobcu dňa 18.11.2011.
Splatnosť pohľadávky potom nastala 21.11.2011, nasledujúcim dňom sa teda žalovaná dostala do
omeškania. Preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť spolu s istinou aj zákonný 9,25 %-ný ročný úrok z
omeškania z priznanej sumy od 22.11.2011 až do zaplatenia.

Keďže žalobca žiadal priznať zákonný ročný úrok z omeškania zo sumy 2.290,36 EUR a súd ho priznal
len zo sumy 1.866,38 EUR, v prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloval sumu 2.290,36 EUR, súd mu priznal 1.866,38 EUR, čo je jeho
81,49 %-ný úspech oproti 18,51 %-nému neúspechu. Odpočítaním neúspechu od úspechu vychádza,
že žalobca má právo na 62,98 % svojich trov.

Zo žalovanej sumy 2.290,36 EUR je výška súdneho poplatku 137,-EUR. Keďže žalobca má nárok na
62,98 % svojich trov, súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 86,28 EUR za
zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Zo žalovanej sumy 2.290,36 EUR by právnemu zástupcovi žalobcu v prípade plného úspechu patrila

odmena za každý úkon vo výške 91,29 EUR. Súd mu priznal nárok na odmenu za 2 úkony právnej
pomoci, a to za prevzatie a prípravu veci a za napísanie žaloby. Za každý úkon by mu priznal 91,29 EUR,
k tomu 2 x režijný paušál 8,04 EUR, to všetko zvýšené o 20 % DPH, čo spolu predstavuje 238,39 EUR.
Keďže má nárok na 62,98 % svojich trov, súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi na účet právneho
zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 150,14 EUR.

Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. v znení noviel poplatok splatný podaním návrhu na
začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie
vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred
prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 cit. zákona okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa
odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6, 70 eura.

Právny predchodca žalobcu pôvodne žaloval žalovanú o zaplatenie sumy 2.535,27 EUR, z tejto sumy

zaplatil súdny poplatok 152,-EUR. V priebehu konania došlo k čiastočnému späťvzatiu, kedy zostala
žalovaná suma 2.290,36 EUR. Z tejto sumy je súdny poplatok 137,-EUR, rozdiel vo výške 15,-EUR
krátený o sumu 6,70 EUR, t.j. vo výške 8,30 EUR súd vrátil žalobcovi prostredníctvom Slovenskej pošty,
a.s.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).