Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milota Tóthová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Sd/97/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200640
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200640.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky Ľ. Z.,

bytom I. XXXX/XX, K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o
starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 22. decembra 2011 v spojení so
zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X J.o dňa 27. februára 2012
p o t v r d z u j e .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 22. decembra 2011 odporkyňa podľa § 65 ods. 1 a § 82

zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisovnavrhovateľkeod28.októbra
2011 priznala starobný dôchodok v sume 282,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2012 na sumu
292,30 eur mesačne. Starobný dôchodok priznala podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009.
Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. februára 2012 odporkyňa pozmenila rozhodnutie číslo
XXX XXX XXXX zo dňa 22. decembra 2011 v časti výroku tak, že podľa § 65 ods. 1 a § 82 zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení navrhovateľke od 28. októbra 2011 priznala
starobný dôchodok v sume 282,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2012 na sumu 292,30 eur
mesačne. Starobný dôchodok priznala podľa
čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémovsociálnehozabezpečeniavznenínariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.988/2009
a zároveň pozmenila rozhodnutie číslo 525 128 2130 0 zo dňa 27. februára 2012 aj v časti odôvodnenia.

Navrhovateľka návrhom zo dňa 23.1.2012 žiadala preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa
22. decembra 2011 a namietala, že jej bol priznaný starobný dôchodok len za odpracovaných 18 rokov
a 304 dní napriek tomu, že má odpracovaných cca 43 rokov. Poukázala na to, že celý život mala trvalý
pobyt na území Slovenskej republiky a pracovala iba u jedného zamestnávateľa Československé štátne
dráhy - Železnice Slovenskej republiky od 1.10.1971 až do 30.11.2011 na viacerých jeho závodoch
vo viacerých pracovných zaradeniach. Pred rozdelením Československej federatívnej republiky bolo v

rámci ČSD jej pracoviskom Správa prepravných tržieb Bratislava, kde pracovala asi 3 roky. Poukazovala
na to, že sídlom jej zamestnávateľa bola vždy Slovenská republika, všetky pracovné zmluvy mala
podpísané slovenským štatutárom a všetky zákonom stanovené odvody boli odvádzané do slovenských
ustanovizní. Žiadala, aby jej na nárok na starobný dôchodok bola zhodnotená celá doba získaná podľaprávnych predpisov Slovenskej republiky a bol jej za túto dobu priznaný starobný dôchodok. Namietala,
že rozdelením doby zabezpečenia bude spôsobený nielen nevýhodnejší výpočet starobného dôchodku
ale aj jeho krátenie z titulu predčasnosti a spôsobí jej okrem neskorého priznania českej časti dôchodku

aj povinnosť pravidelného podkladania potvrdenia o žití do Českej republiky. Postup pri stanovení jej
starobného dôchodku považovala za diskrimináciu. Zároveň upozornila aj na článok 26 Zmluvy medzi
Slovenskou republikou a Českou republikou, podľa ktorého ak sa vyskytnú pri vykonávaní tejto zmluvy
tvrdosti, môžu sa príslušné úrady oboch zmluvných štátov dohodnúť o spôsobe použitia ustanovení tejto
zmluvy. Obdobne sa postupuje i v prípade, ak dôjde pri jej vykonávaní k rozdielnemu výkladu s tým, že

ak sa nedosiahne zhoda, dohodnú sa príslušné úrady zmluvných štátov na ďalšom postupe.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.3.2012 uviedla, že medzi účastníkmi nie je sporné,
že navrhovateľka bola ku dňu 31. decembra 2012 zamestnankyňou Československých štátnych dráh,
Správa prepravných tržieb Bratislava. Upozornila na čl. 8 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu
a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 8 ods. 1 nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia
(ES) č. 883/2004, podľa ktorých pri vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie
naďalej ostáva v platnosti čl. 20 Zmluvy, ktorý je uvedený v prílohe II. nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 15 Správnej
dohody o vykonávaní Zmluvy, ktorý je uvedený v prílohe I. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 987/2009. Poukázala na to, že sídlo zamestnávateľa ČSD Správa prepravných tržieb bola
pôvodne určené v Slovenskej republike, čo bolo predmetom súdnych konaní v Českej aj Slovenskej
republike, pretože niektorí bývalí kolegovia navrhovateľky sa domáhali toho, že sídlo zamestnávateľa
do 31.12.1992 je v Českej republike a žiadali, aby im bolo obdobie dôchodkového poistenia do
31.12.1992 zhodnotené podľa právnych predpisov Českej republiky a problematika určenia príslušnosti

bolapredmetomviacerýchrokovanímedzizástupcaminositeľovpoisteniaSlovenskejrepublikyaČeskej
republiky. Uvedenou problematikou sa v Českej republike zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky,
ktorý v ústavnej sťažnosti Hany Nedvědovej v náleze č. III. ÚS 939/2010 zo dňa 3. augusta 2010 vyslovil
názor, že organizačná jednotka Československé štátne dráhy, Správa prepravných tržieb so sídlom v
Bratislave nikdy nebola zamestnávateľom sťažovateľky, pretože nikdy nemala právnu subjektivitu, ktorá

by jej umožnila uzavrieť pracovnú zmluvu, zamestnávateľom vždy boli Československé dráhy, ktorých
sídlobolovČeskejrepublikeapodľačl.20ods.1Zmluvysúpretovšetkydobypoistenia (zabezpečenia),
ktoré sťažovateľka získala do 31.12.1992 dobami poistenia (zabezpečenia) Českej republiky a nie
Slovenskej republiky. Uviedla, že v súvislosti s nálezom Ústavného súdu č. III. ÚS 939/2010 zo dňa
3. augusta 2010 sa konali viaceré rokovania zástupcov Českej správy sociálneho zabezpečenia a

Sociálnej poisťovne dňa 16.12.2010 a 13.4.2011, z ktorých tiež vyplynulo, že na základe predmetného
nálezu Ústavného súdu Českej republiky sídlom zamestnávateľa ČSD, Správa prepravných tržieb
je Česká republika, a preto je obdobie dôchodkového poistenia získané do 31.12.1992 príslušná
hodnotiť Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe podľa právnych predpisov Českej republiky.
Vo vyjadrení Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky zo dňa 25.11.2010 česká strana

vyslovila súhlas s tým, aby prijaté riešenia neboli obmedzované len na českých občanov s trvalým
pobytom na území Českej republiky, ktorých pracovisko bolo na území Českej republiky, ale aby sa
vzťahovali aj na slovenských občanov, s trvalým pobytom na Slovensku a aj slovenským občanom,
bývalým zamestnancom ČSD Správa prepravných tržieb budú priznané a poskytované dôchodky za
dobu do 31.12.1992 bez ohľadu na ich občianstvo. Poukázala na to, že vzhľadom na uvedené určenie

sídla zamestnávateľa bývalých zamestnancov ČSD, Správa prepravných tržieb ku dňu 31.12.1992
medzi Českou správou sociálneho zabezpečenia a Sociálnou poisťovňou nie je sporné a nakoľko
sídlo zamestnávateľa je v Českej republike v súlade s č. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a
Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa považuje doba poistenia (zabezpečenia) získaná do
31.12.1992 podľa právnych predpisov Českej republiky. Na základe tejto skutočnosti bolo navrhovateľke

na nárok na starobný dôchodok zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané podľa
právnychpredpisovSlovenskejrepublikyod1.1.1993.Nakoľkonavrhovateľkapodľaprávnychpredpisov
Slovenskej republiky od 1.1.1993 do 31.12.2010 získala 18 rokov a 304 dní obdobia dôchodkového
poistenia, splnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení
výlučne za obdobie dôchodkového poistenia, získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Z

tohtodôvodunebolopotrebnéprihliadnuťajnaobdobiedôchodkovéhopoisteniazískanépodľaprávnych
predpisov Českej republiky do 31.12.1992, a preto bol starobný dôchodok priznaný v súlade s čl. 52
ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 iba za túto dobu 18
rokov a 304 dní. Za obdobie dôchodkového poistenia do 31.12.1992 je príslušná rozhodnúť o nárokuna starobný dôchodok Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe. Napadnuté rozhodnutie číslo
XXX XXX XXXX zo dňa 22. decembra 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX
X zo dňa 27. februára 2012 žiadala ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 22. decembra 2011 v
spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. februára 2012 podľa § 250l a
nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu
odporkyne číslo XXX XXX XXXX X ako aj s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľka žiadosťou zo dňa 2.12.2011 požiadala o priznanie starobného dôchodku od 28.10.2011.
Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 22. decembra 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím
číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. februára 2012 odporkyňa podľa § 65 ods. 1 a § 82 zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení navrhovateľke od 28. októbra 2011 priznala
starobný dôchodok v sume 282,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2012 na sumu 292,30 eur
mesačne. Starobný dôchodok priznala podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa čl. 8 ods.
1 naradenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia a čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 sa po vstupe
Slovesnej republiky a Českej republiky naďalej uplatňuje čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou
a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi

Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľka ku dňu rozdelenia
Českej a Slovenskej federatívnej republiky bola zamestnaná v organizácii Československé štátne dráhy,
Správa prepravných tržieb, Riaditeľstvo Bratislava. S poukazom na čl. 15 ods. 1 a 2 Správnej dohody
o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení,
úplný výpis z Obchodného registra Mestského súdu v Prahe, oddiel ALX, vložka 302, ustanovenia

štatútu Československých štátnych dráh vydaného pod číslo 60 485/89-025 a ust. § 7 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom 31.12.1992 uviedla, že Správa prepravných tržieb
ako organizačná jednotka Československých štátnych dráh nemala právnu subjektivitu a nemohla ani
vo vlastnom mene uzatvárať pracovnoprávne vzťahy a vystupovať v nich ako zamestnávateľ. Uvedené
vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6 Sd 10/06-86. Nakoľko sídlo zamestnávateľa

navrhovateľky k 31. decembru 1992 bolo na území Českej republiky, žiadna z dôb zabezpečenia získaná
pred 1. januárom 1993 nie je obdobím dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov
Slovenskej republiky. Určenie príslušnosti na hodnotenie doby do 31. decembra 1992 nie už medzi
Sociálnou poisťovňou ústredie Bratislava a Českou správou sociálneho zabezpečenia v Prahe sporné.
Na základe nálezu Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 3. augusta 2010 sp. č. III ÚS 939/10 sídlom

zamestnávateľa zamestnancov, ktorí vykonávali činnosť v ČSD v Správe prepravných tržieb Bratislava
boli Československé štátne dráhy so sídlom v Prahe, a preto obdobie do 31. decembra 1992 v súlade s
čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení je obdobím
získaným podľa právnych predpisov Českej republiky. Navrhovateľka k 28.10.2011 získala 6 874 dní,
t.j. 18 rokov a 304 dní obdobia dôchodkového poistenia čím splnila podmienky nároku na starobný

dôchodok podľa § 65 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľka pri výsluchu v súdnom konaní zotrvala na podanom návrhu a poukazovala na to,
že čiastkovaním starobného dôchodku je suma dôchodku nižšia než aká by bola, keby bol dôchodok
vypočítaný za celé obdobie jej zamestnania. Uviedla, že dôchodok je nízky a v tejto súvislosti poukázala
aj na svoju zlú finančnú a sociálnu situáciu ako aj na to, že česká koruna oslabuje, v dôsledku čoho je

priznaný starobný dôchodok v Českej republiky reálne nižší ako v rozhodnutí Českej správy sociálneho
zabezpečenia Praha. Mala za to, že rozhodnutím Ústavného súdu Českej republiky boli riešené otázky
vlastne v prospech českých občanov, ktorí ku dňu rozdelenia republiky pracovali v Československých
štátnychdráhach,boliriešenétietookolnostiajpredstaviteľmiobochpoisťovní,kdepodľanejtaktiežbola
otázkariešenávprospechčeskýchobčanovamalazato,ženebolipritomriešenéproblémyslovenských

občanova tieto neboli ani zohľadnené. Namietala, že sa cíti byť celým riešením situácie ako aj postupom
odporkyne diskriminovaná, malo by sa prihliadať v rámci Európskej únie na rovnoprávne postavenie
občanov v takýchto situáciách a poukazovala aj na to, že v niektorých prípadoch bol jej kolegom priznaný
starobný dôchodok v celom počte rokov. Tiež namietala, že tým, že poberá starobný dôchodok z Českejrepubliky v dôsledku zmeny kurzu je suma takto priznaného starobného dôchodku v jej neprospech a
vzhľadom na jej zlú zdravotnú ako aj rodinnú situáciu je výška takto stanoveného starobného dôchodku
nedostačujúca. Potvrdila, že ku dňu 31.12.1992 pracovala na Správe prepravných tržieb so sídlom v

Bratislave, Klemensova 8 a v súvislosti s potrebou doriešenia rôznych hospodárskych a ďalších situácií
pri rozdelení Československých štátnych dráh bola až do 30.4.1993 prakticky na pôvodnom poste a
potom bola preložená na iný odbor. Žiadala, aby jej bol starobný dôchodok priznaný za celú dobu
odpracovaných 43 rokov na území Slovenskej republiky.

Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomného vyjadrenia zo dňa 23.3.2012
a poukazovala na to, že podľa podkladov zaslaných Českou správou sociálneho zabezpečenia
navrhovateľke bola doba zamestnania hodnotená do 31.12.1992 a teda nie je možné, aby navrhovateľke
bolduplicitnepriznanýzatotoobdobiestarobnýdôchodok.NapadnutérozhodnutiečísloXXXXXXXXXX
zo dňa 22. decembra 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27.
februára 2012 žiadala ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec
má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový
vek.

Podľa § 65 ods. 7 písm. e) cit. zákona žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004
do 31. decembra 2010 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta
v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov.

Podľa § 66 ods. 1 cit. zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného

mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Podľa § 63 ods. 1 cit. zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky
sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch

rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon
neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na
účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú
na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta nahor.

Podľa § 63 ods. 7 cit. zákona rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu
sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s
výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 8 cit. zákona ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej
dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie,
za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie
pred rok 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť
osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods.

3 prvej vety. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré
možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa
§ 255 ods. 3 prvej vety, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych
rokov bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Na
určenie priemerného osobného mzdového bodu podľa odseku 1 sa z obdobia dôchodkového poistenia v

rozhodujúcom období vylučuje obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety.

Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky
priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od

priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v
hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka,
ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie
dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 82 ods. 2 cit. zákona dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka
o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej
polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených

podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo
podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr
do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové
dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo
dňa ich priznania.

Podľa § 82 ods. 3 cit. zákona na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma
dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

Podľa § 82 ods. 9 cit. zákona zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou, pri ktorej
toto zvýšenie patrí.

Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z.,
ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2011 dôchodkové dávky v roku 2011
sa zvyšujú o 1,8%.

Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z.,
ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012 dôchodkové dávky v roku 2012
sa zvyšujú o 3,3%.

Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení

doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa
považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana
sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom.

Podľa čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou

republikou o sociálnom zabezpečení sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo
zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v
obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná
organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto
odštepného závodu alebo organizačnej zložky.

Podľa č. 15 ods. 2 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou o sociálnom zabezpečení ak adresa zamestnávateľa nie je uvedená v obchodnom registri
(napríklad pri niektorých podnikoch zriadených priamo zákonom), postupuje sa podľa článku 20 ods.
2 zmluvy.

Podľa článku 8 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia
1. Toto nariadenie nahrádza všetky dohovory o sociálnom zabezpečení uplatniteľné medzi členskými
štátmi, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosť nariadenia. Niektoré ustanovenia dohovorov o sociálnom

zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia, však naďalej
zostávajú v platnosti, za predpokladu, že sú pre príjemcov výhodnejšie, alebo ak vyplývajú z určitých
historických okolností a ich účinok je obmedzený časom. Aby tieto ustanovenia zostali v platnosti, zahrnú
sa do prílohy II. Ak z objektívnych dôvodov nie je možné rozšíriť niektoré z týchto ustanovení na všetky
osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, toto treba určiť.

2. Dva alebo viacero členských štátov môžu podľa potreby uzavrieť dohovory medzi sebou založené na
zásadách tohto nariadenia a pri zohľadnení ducha tohto nariadenia.

Podľa Prílohy II Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia USTANOVENIA DOHOVOROV, KTORÉ ZOSTÁVAJÚ V PLATNOSTI A

KTORÉ, AK SÚ UPLATNITEĽNÉ, SÚ OBMEDZENÉ NA OSOBY, NA KTORÉ SA VZŤAHUJÚ (článok
8 ods. 1) Česká republika - Slovensko články 12, 20 a 33 zmluvy o sociálnom zabezpečení z 29.
októbra 1992 (v článku 12 sa určujú oprávnenia na poskytovanie pozostalostných dávok, v článku 20 sa
určujú oprávnenia na výpočet dôb zabezpečenia dosiahnutých ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskejfederatívnejrepubliky,včlánku33saurčujúoprávnenianavýplatudôchodkovpriznanýchpreddátumom
rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky.

Podľačlánku 9NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.987/2009ktorýmsastanovujepostup
vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
1. Dva členské štáty alebo viacero členských štátov alebo ich príslušné úrady si môžu dohodnúť iné
postupy než tie, ktoré ustanovuje vykonávacie nariadenie, ak tieto postupy negatívne neovplyvnia práva
a povinnosti dotknutých osôb.

2. Dohody uzavreté na tento účel sa oznamujú správnej komisii a uvádzajú sa v prílohe 1 k
vykonávaciemu nariadeniu.

PodľaPrílohy1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.987/2009ktorýmsastanovujepostup
vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia Vykonávacie
ustanoveniapredvojstrannédohody,ktorézostávajúvplatnosti,anovédvojstrannévykonávaciedohody

(podľa článku 8 ods. 1 a článku 9 ods. 2 vykonávacieho nariadenia) ČESKÁ REPUBLIKA - SLOVENSKO
Články 15 a 16 správnej dohody z 8. januára 1993 o určení sídla zamestnávateľa a trvalého pobytu na
účely uplatňovania článku 20 dohovoru z 29. októbra 1992 o sociálnom zabezpečení.

Podľa článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o

koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 987/2009 príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať:
a) podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli
splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka);
b) vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto:

i) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky
doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov,
boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto
právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú
výšku;

ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky
podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych
predpisov všetkých daných členských štátov.

Podľa článku 52 ods. 4 cit. nariadenia ak výpočet podľa ods. 1 písm. a) v jednom členskom štáte vždy
vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná, alebo je vyššia ako paušálna dávka, vypočítaná v súlade s
ods. 1 písm. b), príslušná inštitúcia môže odstúpiť od paušálneho výpočtu za podmienok určených vo
vykonávajúcom nariadení. Takéto situácie sú uvedené v prílohe VIII.

V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľka narodená XX.X.XXXX požiadala žiadosťou spísanou
dňa 2.12.2011 o priznanie starobného dôchodku od 28.10.2011. Navrhovateľka vychovala jedno dieťa
a 56 rokov veku dosiahla 28.1.2008. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 7 písm. e) zákona č. 461/2003
Z.z. dosiahla pripočítaním štyridsiatich piatich kalendárnych mesiacov k veku 5 rokov, t.j. 28.10.2011.
Navrhovateľka k 28.10.2011 získala 6 874 dní dôchodkového poistenia, t.j. 18 rokov a 304 dní obdobia

dôchodkového poistenia. Suma jej starobného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu 1,5401, obdobia dôchodkového poistenia získaného do vzniku nároku na výplatu
predčasnéhostarobnéhodôchodku18,8329rokovaaktuálnejdôchodkovejhodnoty 9,5756eurplatnejk
28.10.2011, čo predstavuje 277,80 eur mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvýšila sa zvýšila
odo dňa jeho priznania o 1,8%, t.j. o 5,10 na sumu 282,90 eur mesačne, ďalej zvýšená od 1.1.2012

o 3,3%, t.j. o 9,40 eur mesačne na sumu 292,30 eur mesačne. Navrhovateľka splnila podmienky na
nárok na starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a starobný dôchodok bol
vypočítaný v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady
č. 883/2004 iba za dobu 18 rokov a 304 dní.

Je nesporné, že navrhovateľka bola ku dňu 31.12.1992 zamestnankyňou Československých štátnych
dráh, Správa prepravných tržieb, Klemensova 8, Bratislava. Československé štátne dráhy boli založené
zákonom č. 68/1989 Zb. o organizácii Československé štátne dráhy, ktorý nadobudol účinnosť 1.
júlom 1989. Podľa výpisu z obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel ALX,vložka 302 boli zapísané do obchodného registra tohto súdu dňa 1.7.1989. Ako sídlo bolo zapísaná
Praha 1, Na příkopě 33, tento zápis bol dňa 12.12.1990 vymazaný a ako nový zápis sídla organizácie
bol urobený zápis sídla organizácie Praha 1, Nábřeží Ludvíka Svobody 1222. Podľa § 7 ods. 1 a 2

zákona č. 68/1989 Zb. štatút Československých štátnych dráh, ktorý schvaľovalo Federálne ministerstvo
dopravy a spojov upravoval vnútorné organizačné členenie Československých štátnych dráh, ktoré sa
členila na viaceré organizačné jednotky, pričom jednou z týchto organizačných zložiek bola Správa
prepravných tržieb Bratislava so sídlom Klemensova 8, Bratislava, ktorá bola aj zapísaná v obchodnom
registri vedenom Mestským súdom v Prahe, oddiel ALX, vložka 302. Táto organizačná zložka nebola

zapísaná v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I. Podľa § 7 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom k 31.12.1992 organizačné zložky nemali vlastnú právnu
subjektivitu a teda ani nemohli vo vlastnom mene vstupovať do právnych vzťahov. Podľa § 2 ods. 4
cit. zákona vlastnú právnu subjektivitu podľa štatútu Československých štátnych dráh mali výlučne
Československé štátne dráhy. Vzhľadom na túto skutočnosť organizačné zložky Československých
štátnych dráh nemohli byť zamestnávateľom navrhovateľky ku dňu 31.12.1992 a zamestnávateľom

navrhovateľky mohli byť výlučne Československé štátne dráhy so sídlom Praha 1, Nábrežie Ludvíka
Svobodu 1222. Táto skutočnosť je potvrdená aj Ústavného súdu Českej republiky, ktorý v ústavnej
sťažnosti Hany Nedvědovej v náleze č. III. ÚS 939/2012 zo dňa 3. augusta 2010 vyslovil názor, že
organizačná jednotka Československé štátne dráhy, Správa prepravných tržieb so sídlom v Bratislave
nikdy nebola zamestnávateľom sťažovateľky, pretože nikdy nemala právnu subjektivitu, ktorá by jej

umožnila uzavrieť s ňou pracovnú zmluvu a zamestnávateľom vždy boli Československé štátne dráhy,
ktorých sídlo bolo na území Českej republiky.

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že sídlo zamestnávateľa navrhovateľky Československých
štátnych dráh bolo ku dňu 31.12.1992 na území Českej republiky, a preto je nutné pri stanovení

príslušnosti nositeľa poistenia vychádzať z ustanovení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou
republikou o sociálnom zabezpečení a Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej
únie dňom 1.5.2004 bolo potrebné posudzovať nároky súvisiace so starobným dôchodkom aj v
súlade s nariadeniami Rady (EHS) č. 1408/71 a č. 574/72, ktoré nadobudli v Slovenskej republike

platnosť od 1.5.2004. Súd poukazuje na to, že aj podľa článku 7 ods. 2 písm. c) nariadenia Rady
(ES) č. 1408/71 sa článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom
zabezpečení naďalej uplatňoval, nakoľko bol uvedený v prílohe III. nariadenia. Súd ďalej konštatuje, že
dňa 1.5.2010 vstúpili do platnosti nové nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004
a 987/2009, ktoré nahradili nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 a 574/72. Podľa článku 8 a prílohy

II Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia naďalej ostávajú v platnosti články 12, 20 a 33 Zmluvy medzi Slovenskou republikou
a Českou republikou o sociálnom zabezpečení z 29. októbra 1992 a podľa článku 9 a prílohy I
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania
nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a články 15 a 16

Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom
zabezpečení na účely článku 20 zmluvy z 8. januára 1993 o určení sídla zamestnávateľa a trvalého
pobytu na účely uplatňovania článku 20 dohovoru z 29. októbra 1992 o sociálnom zabezpečení. V
tejto súvislosti súd vzhľadom na vznesené námietky navrhovateľky konštatoval, že odporkyňa správne
aplikovala ustanovenia článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou

o sociálnom zabezpečení navrhovateľovi a článok 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy
medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, pretože navrhovateľka
mala zamestnávateľa k 31.12.1992 so sídlom na území Českej republiky, a preto obdobie do 31.12.1992
v súlade s čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení
je jednoznačne obdobím získaným podľa právnych predpisov Českej republiky, na zhodnotenie ktorého

je príslušná Česká správa sociálneho zabezpečenia Praha v Českej republike a nie odporkyňa. Česká
správa sociálneho zabezpečenia dňa 13.4.2012 predložila odporkyni formulár E 205 CZ, z ktorého
vyplýva, že navrhovateľka získala do 31.12.1992 v českom systéme sociálneho zabezpečenia 9 104
dní dôchodkového poistenia. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXX/XXX zo dňa 24.5.2012 Česká správa
sociálneho zabezpečenia priznala navrhovateľke od 5.12.2011 starobný dôchodok v sume 6 788,- Kč

mesačne.

Súd konštatuje, že odporkyňa správne postupovala, keď navrhovateľke zhodnotila iba dobu
dôchodkového poistenia, ktorú navrhovateľka získala po 1.1.1993 na území Slovenskej republiky vzmysle horeuvedených platných predpisoch Európskej únie ako aj v súlade so stále platným článkom 20
ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 ods.
1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom

zabezpečení, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred vnútroštátnymi
právnymi predpismi.

Súd konštatuje, že navrhovateľka nepreukázala, že by voči ostaným zamestnancom bývalého
zamestnávateľa Československé štátne dráhy, ktorým bol starobný dôchodok priznaný po konečnom

určení sídla Československých štátnych dráh v Českej republike sa postupovalo iným spôsobom ako v
jej prípade, a preto na námietku navrhovateľky ohľadom jej diskriminácie neprihliadol.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 22.
decembra 2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27. februára 2012
podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
nebolavkonaníúspešná,apretojejsúdtrovykonanianepriznalaodporkynitrovykonanianeprislúchajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.