Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Naď
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sp/20/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200912
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200912.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Naďom v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi:
Okresný úrad Gelnica, Katastrálny odbor, so sídlom Hlavná 1, 056 01 Gelnica, za účasti: Ľ. X., Z..:
XX.XX.XXXX, B. I. XXX/X, XXX XX A., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 313/2015-9
zo dňa 11.06.2015, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 313/2015-9 z 11.06.2015.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- Eur na účet Krajského súdu v Košiciach,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Odporca rozhodnutím č. V 313/2015-9 zo dňa 11.06.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 118/2015-ŠTE uzavretej dňa
27.03.2015 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a Ľ. X. ako záložcom (ďalej len „záložná
zmluva“). Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu, nachádzajúce sa v katastrálnom
území Q. zapísané na liste vlastníctva č. XXX.
Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že záložná zmluva je absolútne neplatná
vzhľadom na to, že nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom zmluvy o úvere, pokiaľ ide o výšku
úveru a jeho príslušenstva a predmetom zálohu, pokiaľ ide o jeho hodnotu. Ako vyplýva z čl. II. záložnej
zmluvy, záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči
záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere, t. j. na vrátenie istiny úveru v sume 800,-
Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok, poplatkov a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy, ako aj ďalších
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Je nepochybné,
že hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom zálohu, je ďaleko väčšia ako je výška plnenia dlžníka -
záložcu. Tým sa výrazne v neprospech záložcu zasahuje do jeho práv a zároveň sa to prieči dobrým
mravom.
Odporca ďalej posudzoval dohodu o splnomocnení uzavretú dňa 26.03.2014 medzi záložcom ako
splnomocniteľom a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpené predsedom X. F., ako
splnomocnencom a uviedol, že na dohodu o splnomocnení je potrebné analogicky nahliadať akona spotrebiteľskú zmluvu, pretože pokiaľ by nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere, tzv. spotrebiteľskej
zmluvy, nedošlo by ani k uzavretiu dohody o splnomocnení. Záložný veriteľ má v predmete činnosti
aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, jedná sa teda o osobu dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Súčasne nebolo zistené, že by záložca bral úver za účelom svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, preto sa v jeho prípade jedná o osobu spotrebiteľa v zmysle § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Zmluvu o úvere preto odporca posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v kontexte s ňou skúmal aj to, či dohoda o splnomocnení nevykazuje
znaky neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do predtlačenej formulárovej dohody, pričom splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah tejto
dohody. V danom prípade bola obmedzená možnosť splnomocniteľa zvoliť si splnomocnenca, ktorý by
za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy, keďže splnomocnenec už bol
v dohode o splnomocnení vopred predtlačený. Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať
za individuálne dohodnutú. To v konečnom dôsledku spôsobilo nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu, ale
z vôle záložného veriteľa, odporca považoval dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, ktorá
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom žiadal zrušiť preskúmavané
rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
Dohoduosplnomocnení,ktorejpredmetomjebezplatnézastupovaniesplnomocniteľasplnomocnencom
nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53
Občianskehozákonníkaoneprijateľnýchzmluvnýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,naktoré
odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutí. Ďalej uviedol, že pochybnosť o objektivite zastupovania
zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná,
nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol odporca
povinný preukázať. Odporca nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku
so záložným veriteľom. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie
plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene
záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. V závere odvolania konštatoval, že je evidentné, že dlžník
dlhodoboneplnilsvojepovinnostiriadneavčasaneplatilsvojdlhtak,akobolomedzizmluvnýmistranami
dohodnuté a on ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením
záložného práva.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 28.07.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v
napadnutom rozhodnutí a navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť.
Na pojednávaní súdu dňa 09.10.2015 nebol prítomný navrhovateľ, odporca ani účastníčka konania, a to
aj napriek včasnému predvolaniu na pojednávanie. Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 28.09.2015
vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a účastníčka konania písomným podaním zo dňa
28.09.2015 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov. Súd preto v súlade s
ust. § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe ust. § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti
účastníkov konania.
Súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa
s opravným prostriedkom navrhovateľa, s písomným vyjadrením a administratívnym spisom odporcu a
dospel pritom k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom Ľ. X. Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 26.03.2014. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 800,- Eur a
dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo
dňa 26.03.2014 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18,
Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formyzabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je
podpísaná dlžníkom Ľ. X. dňa 26.03.2014 ako splnomocniteľom a X. F., predsedom občianskeho
združenia ProHelp ako splnomocnencom toho istého dňa.
Dňa 27.03.2015 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 118/2015-ŠTE medzi
navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným DSS Nestor o. z. (predtým ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci), predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa
k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých
pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
26.03.2014.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada okresný úrad aj na skutkové a
právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálnehozákona)jeokresnýúradpovinnýposudzovaťpodstatnénáležitostipríslušnéhozmluvného
typu z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak
zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia
(splnomocnenie), je povinnosťou okresného úradu rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva
skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom Ľ. X. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie
jeplatneuzavretá.Dohodaosplnomocneníbolavpísanádovopredpredtlačenéhoformulára,dlžníkteda
nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca, a to záložným
veriteľom v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v
mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno
predstaviť,abysidlžníkĽ.X.vyhotovilpredtlačenýformulár,ktorýjeidentickýspredtlačenýmformulárom
v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správ katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv
a sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere je potrebné zvoliť si
zástupcu, ktorý by v jeho mene uzavrel záložnú zmluvu ohľadne jeho vlastnícky patriacich nehnuteľností
v hodnote mnohonásobne prevyšujúcej záväzky zo záložnej zmluvy.Taktiež skutočnosť, že Dohoda o splnomocnení bola dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová
zmluva, nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním Dohody o
splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia Dohody o splnomocnení v
znení vopred pripravenom na formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.
Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie DSS Nestor o.z. (predtým občianske združenie ProHelp)
nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.
Súdsastotožňujesnámietkounavrhovateľa,podľaktorejDohoduosplnomocnenínemožnoposudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia.
Nazáversúdpoznamenáva,ževzmyslečl.Ibod1.stanovobčianskehozdruženiaProHelp(vsúčasnosti
DSS Nestor o.z.), ktoré súd vyžiadal z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. registrácie 36011),
ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených
záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho
cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy.
Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom,
sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu
ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal.
Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ust. § 2 ods. 4 druhá veta
v spojení s ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok v
sume 35,- Eur podľa položky č. 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona
č. 71/1992 Zb..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.