Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoKR/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110230763
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1110230763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov

senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, T. v právnej veci navrhovateľa: Železnice
Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31
364 501, proti odporcovi: Ing. Viera Fraňová, SNP 284/3, 902 01 Pezinok, správca konkurznej podstaty
úpadcu: TSS Bratislava, a.s., Bratislavská 4, 917 02 Trnava, IČO: 35 686 707, zast.: Advokátska
kancelária JUDr. DANIEL CHOVANEC, s.r.o., Čajakova 25, 811 05 Bratislava, IČO: 36 860 131, v konaní
o návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 23.10.2014, vydanom v konaní pod č.k. 1Cbi/60/2010-99, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/60/2010-99 zo dňa
23.10.2014 potvrdzuje.

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I v konaní pod č.k. 1Cbi/60/2010 vydal dňa 23.10.2014 rozsudok, ktorým určil,
že jednostranné započítanie pohľadávok TSS Bratislava, a.s., Trnava, IČO: 35 686 707 (úpadcu),
vo výške 572.109,27 Eur s pohľadávkami navrhovateľa vo výške 250.283,32 Eur, prihlásenými do
konkurzunamajetokúpadcuvedenéhonaOkresnomsúdeBratislavaI,podsp.zn.2K/7/2009,vykonané

Advokátskou kanceláriou JUDr. DANIEL CHOVANEC, s.r.o., listom zo dňa 14.04.2010, zastupujúcou
správcu konkurznej podstaty úpadcu, je neplatné. Súd I. stupňa zároveň vo výroku navrhovateľovi
nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení súd I. stupňa uviedol, že navrhovateľ sa
návrhom doručeným súdu dňa 08.07.2010 domáhal určenia neplatnosti jednostranného započítania
pohľadávok úpadcu s pohľadávkami navrhovateľa. Okresný súd Bratislava I uznesením vydaným v
konaní pod č.k. 2K/7/2009 zo dňa 22.06.2009 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka TSS Bratislava,
a.s. Navrhovateľ si do konkurzného konania prihlásil svoje pohľadávky voči úpadcovi v celkovej výške

250.283,32 Eur a tieto boli zapísané do zoznamu pohľadávok. Listom zo dňa 25.09.2009 odporca vyzval
navrhovateľa na úhradu pohľadávok úpadcu v celkovej výške 817.460,27 Eur. Navrhovateľ požiadavku
odporcu písomne odmietol listom zo dňa 07.10.2009, pričom to aj riadne odôvodnil. Poukázal vo svojom
vyjadrení na to, že predmetné faktúry navrhovateľ nikdy neuznal a nároky označil za premlčané. Dňa
16.04.2010 bol od Advokátskej kancelárie JUDr. DANIEL CHOVANEC, s.r.o. navrhovateľovi doručený
dokument označený ako jednostranné započítanie pohľadávok. Navrhovateľ titulom, že nemal inú
možnosť obrany voči postupu odporcu vo veci započítania, ako podať žalobu na neplatnosť tohto

právneho úkonu, doručil súdu I. stupňa dňa 08.07.2010 žalobu. Súd I. stupňa na základe vykonaného
dokazovania ustálil, že spornou skutočnosťou medzi účastníkmi bol jednostranný zápočet odporcu
vykonaný listom zo dňa 14.04.2010, ktorým odporca jednostranne započítal pohľadávku navrhovateľa
vo výške 250.283,32 Eur s pohľadávkou úpadcu vzniknutú s titulom náhrady škody pozostávajúcej zušlého zisku z dôvodu nezrealizovanej zmluvy o dielo 04/04/2002 vo výške 572.109,27 Eur. Navrhovateľ
(bez bližšej špecifikácie) považuje uvedené právo na náhradu škody za premlčané a zároveň má za to,
že zmluva o dielo je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko pri jej uzatváraní neboli dodržané

ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. Súd I. stupňa s poukazom na ust. § 39, § 42, § 580
Obč. z., v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 zák. č. 263/1993 Z.z., zistil, že navrhovateľ je právnická
osoba zriadená zákonom číslo 258/1993 Z.z. napojená na štátny rozpočet a jeho právne, majetkové a
finančné postavenie je upravené osobitným zákonom. V konaní pred súdom I. stupňa bolo nepochybne
zistené, že ide o subjekt, ktorý hospodári s majetkom štátu a je zároveň priamym subjektom vzťahov

k štátnemu rozpočtu. Zák. č. 263/1993 Z.z. v ust. § 1 vymedzuje, čo je potrebné považovať za verejné
obstarávanie, ako aj to, koho treba považovať za obstarávateľa. Navrhovateľ spĺňal zákonom stanovené
predpoklady obstarávateľa podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ a písm. b/, a preto bol povinný pri uzatváraní
zmlúv postupovať v súlade s týmto zákonom. Ak navrhovateľ uzavrel zmluvu o dodávkach a zmluvu
o dielo 04/04/2002 s úpadcom v rozpore so zák. č. 263/1993 Z.z., resp. zak. č. 263/1999 Z.z., je táto
zmluva neplatná podľa ust. § 24a zák. č. 263/1993 Z.z. v spojení s ust. § 39 Obč. z. Súd I. stupňa sa

nestotožnilstvrdenímodporcu,žezmluvaodielobolauzavretápoužitímmetódyverejnéhoobstarávania
- rokovacie konanie bez zverejnenia podľa ust. § 52 a § 53 zák. o verejnom obstarávaní z roku 1999.
Súd I. stupňa vo vzťahu k nároku na náhradu škody titulom ušlého zisku mal za preukázané, že
odporcovi nevzniklo právo na náhradu škody v podobe ušlého zisku z dôvodu, že neplatnosť zmluvy
o dielo spôsobil navrhovateľ. Súd I. stupňa preto v konaní s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti

neuznal opodstatnenosť jednostranného právneho úkonu - započítania pohľadávok zo dňa 14.04.2010
odporcom a stotožnil sa s tvrdením, že nie je daná právna možnosť ako domáhať sa ochrany svojich
práv prostredníctvom žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu. Súd I. stupňa mal za preukázaný
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, nakoľko v uvedenom prípade je výrok
o neplatnosti započítania pohľadávok potrebný pre určenie práv navrhovateľa v konkurznom konaní

vedenom pod sp. zn. 2K/7/2009 a bez takého určenia by navrhovateľ bol ukrátený na svojich právach
ako konkurzný veriteľ úpadcu. Súd I. stupňa na takto uvedenom skutkovom základe dospel k záveru, že
návrh bol podaný dôvodne a vydal rozhodnutie tak, ako je uvedené v petite rozsudku zo dňa 23.10.2014.
O trovách konania súd I. stupňa rozhodol tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, nakoľko si tento
žiadnu náhradu trov konania neuplatnil.

Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.10.2014 podal odvolanie dňa 10.11.2014
žalovaný prostredníctvom zástupcu - Advokátska kancelária JUDr. DANIEL CHOVANEC, s.r.o.,
Bratislava. Rozsudok súdu I. stupňa žalovaný prevzal dňa 23.10.2014, tak ako vyplýva z doručenky na
čísle listu 110 spisu vedenom na súde I. stupňa. Odvolanie podal v lehote. V odvolaní sa uvádza, že

napáda rozsudok súdu I. stupňa z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenia rozhodujúcich skutočností (§205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), súd I. stupňa
podľa názoru odvolateľa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny skutkovým zisteniam
(§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), ako aj že v konaní na súde I. stupňa došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1 O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Odvolateľ má za to, že právny záver o preukázaní
naliehavého právneho záujmu je vecne nesprávny, nakoľko žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem na podanej určovacej žalobe podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. Poukazuje na rozsudok NS
SR číslo 3Cdo/112/2004, a teda riešenie predbežnej otázky. Žalobca sa domáha žalobou len určenia
neplatnosti započítania ako jednostranného právneho úkonu, čo je však iba predbežná otázka k otázke,

či tu právo, resp. právny vzťah, je alebo nie je. Žalobca sa mal domáhať, že jeho pohľadávky voči
úpadcovi prihlásené do konkurzu existujú (nezanikli), resp. že z dôvodu existencie týchto pohľadávok
má postavenie účastníka konkurzného konania. Na takto uvedenom skutkovom základe preto odvolateľ
má za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti započítania, a preto by
odvolací súd mal bez ďalšieho (t.j. bez skúmania platnosti, či neplatnosti započítania) zmeniť rozsudok

súduI.stupňatak,žežalobuzamietne.Vprípade,akbyodvolacísúdneuznalvyššieuvedenéargumenty
odvolateľa o nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa v odvolaní uvádza, že
právna otázka neplatnosti započítania je súdom I. stupňa vyhodnotená vecne a skutkovo nesprávne.
Odvolateľ považuje záver súdu I. stupňa, že pohľadávka úpadcu vo výške 527.109,27 Eur, ktorá
predstavovala právo úpadcu na náhradu škody pozostávajúcej z ušlého zisku z dôvodu nezrealizovania

Zmluvy o dielo č. 04/04/2002 zo dňa 06.05.2002 neexistuje, resp. vôbec nevznikla, za nesprávny v celom
rozsahu. V odvolaní zo dňa 10.11.2014 ďalej uvádza, že zákon o verejnom obstarávaní neupravoval, a
teda sa ani nevzťahoval na uzatváranie rámcových zmlúv, čo upravil až zákon z roku 1999 vo svojom
ustanovení § 6 ods. 2. Odvolateľ uvádza, že proces verejného obstarávania sa na posudzovanú právnuvec uplatňoval iba na také zmluvy, na základe ktorých sa objednal tovar, služby a verejné práce.
Neuplatňoval sa na uzavretie rámcovej dohody, ktorá iba rámcovo vymedzovala podmienky budúcej
spolupráce zmluvných strán. Odvolateľ má za to, že nebolo možné súdom I. stupňa preto vysloviť

neplatnosť Zmluvy o dodávke bez toho, aby súd I. stupňa skúmal, či žalobca nemohol postupovať
napr. podľa ust. § 3 ods. 2 v spojení s ust. § 20 ods. 1 zák. o verejnom obstarávaní, ktorý umožňoval
obstarávateľovi uzavrieť zmluvu formou priameho zadania jedinému uchádzačovi, ak bude splnená
niektorá z podmienok uvedených v ust. § 20 ods. 1 a/ až f/. Zmluva o dodávke ako rámcová zmluva, preto
podľa názoru odvolateľa platne zaväzovala žalobcu uskutočňovať u úpadcu jednotlivé ročné objednávky

na dohodnutý objem prác, a teda uzatvárať s ním čiastkové zmluvy o dielo. Vzhľadom k tomu, že zmluva
o dielo bola platne uzavretá medzi stranami a žalobca porušil viaceré svoje povinnosti, zmaril realizáciu
diela, vznikla úpadcovi pohľadávka na náhradu škody v podobe ušlého zisku. Započítaná pohľadávka
úpadcu na náhradu škody titulom ušlého zisku nebola premlčaná v čase, keď sa stretla so započítanými
pohľadávkami žalobcu, t.j. v čase, keď pohľadávky žalobcu prihlásené do konkurzu nadobudli splatnosť.
Odvolateľ preto poukazuje na to, že ak by zmluva o dielo bola neplatná (čo podľa názoru odvolateľa nie

je), tak by táto neplatnosť vznikla výlučne v dôsledku toho, že žalobca ako obstarávateľ porušil svoju
zákonnú povinnosť pri uzatváraní zmlúv používať metódy a postupy verejného obstarávania v súlade
so zákonom, teda neplatnosť by nespôsobil žalobca. Žalovaný ako odvolateľ požaduje náhradu trov
prvostupňového konania vo výške 661,30 Eur, ako aj trov odvolacieho konania vo výške 183,37 Eur.
Na takto uvedenom odvolaní preto žiada, aby odvolací súd s poukazom na ním uvedené skutočnosti

odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a
v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil právny názor spočívajúci
v tom, že vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu je potrebné ustáliť, či nárok, ktorý bol predmetom
jednostranného započítania vykonaním právneho úkonu započítania zo strany odporcu prostredníctvom
Advokátskej kancelárie JUDr. DANIEL CHOVANEC, s.r.o., listom zo dňa 14.04.20l0, právne vznikol.
Odvolací súd sa stotožňuje s obsahom a závermi vykonaného dokazovania v rozsahu, ako ho vykonal

súd I. stupňa. Odvolací súd sa zároveň stotožnil so skutkovým záverom zisteným súdom I. stupňa v
tom, že navrhovateľ Železnice Slovenskej republiky, Bratislava je právnická osoba zriadená osobitným
zákonom a je preto potrebné riadiť sa ustanoveniami platných právnych predpisov a môže konať iba to,
čo jej zákon dovoľuje. Navrhovateľ bol preto v roku 1996, ako aj v roku 2002, povinný pri uzatváraní
zmlúv riadiť sa postupmi a metódami, ktoré upravoval zákon o verejnom obstarávaní platný a účinný v

rozhodnom období. Odvolací súd sa nestotožňuje s obranou žalovaného uvedenou v odvolaní, že na
rámcové zmluvy sa predmetný zákon o verejnom obstarávaní nevzťahoval, a to z dôvodu, že na základe
rámcovej zmluvy vznikali individuálne, jednotlivé zmluvy, ktorých predmetom však už bola dodávka
tovarov a služieb, preto nemožno prihliadnuť z týchto dôvodov k obrane odvolateľa. Je preto vecne
správne, ak súd I. stupňa vyhodnotil neplatnosť zmlúv titulom porušenia ustanovení zákona o verejnom

obstarávaní (s poukazom najmä na skutočnosť, že pohľadávka, ktorá bola predmetom započítania,
vznikla z dôvodu a na základe uzavretia takejto individuálnej zmluvy medzi stranami). Na takto zistenom
skutkovom základe je preto záver súdu I. stupňa o neplatnosti zmluvy o dielo 04/04/2002 vecne správny
a odvolací súd sa s týmto záverom zisteným súdom I. stupňa stotožňuje v celom rozsahu. Vo vzťahu
k právu na náhradu škody v podobe ušlého zisku je rovnako vecne správny záver súdu I. stupňa

vyjadrený v odôvodnení v rozsudku na str. 10 v tom, že rovnako ako navrhovateľovi, mali byť zrejmé jeho
zákonné obmedzenia pri uzatváraní zmlúv, aj na strane úpadcu, ako odporcu v konaní, preto nemožno
mu priznať právo na náhradu škody z dôvodu, že neplatnosť zmluvy o dielo spôsobil navrhovateľ.
Na takto uvedenom skutkovom základe, nie je preto možné uznať dôvodnosť, vznik a opodstatnenosť
jednostranného právneho úkonu - započítania pohľadávok zo dňa 14.04.2010 odporcom. Odvolací

súd sa stotožnil aj so záverom súdu I. stupňa, ktorý mal v konaní vedenom pod č.k. 1Cbi/60/2010 za
preukázaný naliehavý právny záujem na strane navrhovateľa na určení neplatnosti právneho úkonu
cestou súdneho rozhodnutia. Odvolací súd v zhode so záverom súdu I. stupňa konštatuje, že bez
určenia neplatnosti právneho úkonu, bez rozhodnutia súdu v merite veci v konaní vedenom pod č.k.
1Cbi/60/2010, by navrhovateľ bol ukrátený na svojich právach v konkurznom konaní vedenom na

Okresnom súde Bratislava I pod č.k. 2K/7/2009. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto
odvolací súd nemôže prihliadnuť k dôvodom odvolania žalovaného.Na takto zistenom skutkovom základe preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu I. stupňa
vydaný dna 23.10.2014 v konaní pod č.k. 1Cbi/60/2010 potvrdzuje. O trovách odvolacieho konania
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ

nebol úspešný a navrhovateľ si trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 223 O.s.p., odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak
rozhoduje uznesením.

Odvolací súd na základe posúdenia veci dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto, že súd
prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyslovil správny právny názor, vydal rozhodnutie,
ktorým potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.