Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 1Cbi/60/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110230763
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Moťovská Dobošová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1110230763.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I rozhodol v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou

v právnej veci navrhovateľa: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR",
Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 proti odporcovi: Ing. Viera Fraňová, SNP 284/3, 902
01 Pezinok, správca konkurznej podstaty úpadcu: TSS Bratislava, a.s., Bratislavská 4, 917 02 Trnava,
IČO: 35 686 707, zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Chovanec, s.r.o., Čajakova 25, 811 05
Bratislava, IČO: 36 860 131, o návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že jednostranné započítanie pohľadávok TSS Bratislava, a.s., Bratislavská 4, 917 02
Trnava, IČO: 35 686 707 (úpadcu) vo výške 572.109,27,- EUR s pohľadávkami navrhovateľa vo výške

250.283,32,-EURprihlásenýmidokonkurzunamajetokúpadcuvedenéhonaOkresnomsúdeBratislava
I pod spisovou značkou 2 K 7/2009, vykonané Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Chovanec, s.r.o.
listom zo dňa 14.04.2010 zastupujúcou správcu konkurznej podstaty úpadcu je neplatné.

Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 08.07.2010 domáha určenia neplatnosti jednostranného
započítania pohľadávok úpadcu - TSS Bratislava a.s. s pohľadávkami navrhovateľa prihlásenými do
konkurzu na majetok úpadcu vo výške 250.283,32,- EUR vykonaným listom zo dňa 14.04.2010.

Uvedeného sa domáha z nasledujúcich dôvodov: Okresný súd Bratislava I uznesením 2K 7/2009 zo
dňa 22.06.2009 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka TSS Bratislava a.s.. Do funkcie správcu konkurznej
podstaty bola ustanovená odporkyňa. Navrhovateľ prihlásil svoje pohľadávky voči úpadcovi v celkovej
výške 250.283, 32,- EUR riadne a tieto boli odporcom zapísané do zoznamu pohľadávok. Listom zo
dňa 25.09.2009 odporca vyzval navrhovateľa na úhradu piatich údajných pohľadávok úpadcu voči
navrhovateľovi v celkovej výške 817.460,27,- EUR. Navrhovateľ požiadavku odporcu písomne odmietol
a to listom zo dňa 07.10.2009, pričom toto odmietnutie aj zdôvodnil a okrem iného poukázal aj na to,

že predmetné faktúry navrhovateľ nikdy neuznal a nároky označil za premlčané. Dňa 16.04.2010 bol
od Advokátskej kancelárie JUDr. Daniel Chovanec s.r.o. navrhovateľovi doručený dokument označený
ako jednostranné započítanie pohľadávok. Podľa tohto dokumentu tvrdenú pohľadávku jeho klienta -
úpadcu vo výške 572.109,27,- EUR jednostranne započítava s pohľadávkami navrhovateľa vo výške
250.283,32,- EUR prihlásenými do konkurzu na majetok úpadcu. To všetko napriek tomu, že úpadca
mal k dispozícii list navrhovateľa zo dňa 20.02.2009, ktorým navrhovateľ oznamoval úpadcovi, že
požiadavku na náhradu škody vo výške ušlého zisku považuje za neoprávnenú a aj eventuálne nároky

za premlčané. Podľa navrhovateľa nemá inú možnosť obrany voči postupu odporcu, keďže v danom
prípade neprichádza do úvahy žaloba na plnenie. Pokiaľ by navrhovateľ nepodal žalobu na určenie
neplatnosti jednostranného započítania a nedošlo by k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu vo veci,
bol by navrhovateľ ukrátený na právach v konkurznom konaní 2K 7/2009. Pokiaľ ide o zmluvu o dielo04/04/2002 zo dňa 06.05.2002, na ktorú sa tvrdená pohľadávka upína, navrhovateľ uvádza nasledovné:
je pravdou, že zmluva s uvedeným číslom bola medzi navrhovateľom a úpadcom uzavretá. Nič nebránilo
spoločnosti úpadcu, aby dielo dojednané touto zmluvou aj nerealizovala. Pokiaľ však spoločnosť

úpadcu dielo nerealizovala, nemá pochopiteľne nárok na zaplatenie. Pokiaľ by realizácii diela zabránil
navrhovateľ, nepochybne by sa najneskôr v prípadnom spore ustálila eventuálna zodpovednosť alebo
spoluzodpovednosť navrhovateľa a tým aj eventuálna miera zodpovednosti, či spoluzodpovednosti
navrhovateľazavzniknutúškodu.Totovšetkobyvšakbolopotrebnéajpreukázať,atedauniesťbremeno
tvrdenia, ako aj uniesť dôkazné bremeno. Je len príznačné, že úpadca sa za celý čas v danej veci

neangažoval, súc si vedomý nepreukázanosti svojich nárokov. Tieto tvrdené nároky, odhliadnuc od
účelovej výzvy zo dňa 08.01.2009 krátko pred vyhlásením konkurzu, boli oživené až po vyhlásení
horeuvedeného konkurzu a zistení, že pohľadávky navrhovateľa sú riadne prihlásené. Navrhovateľ tiež
uvádza, že k uzavretiu zmluvy o dielo 04/04/2002 nepredchádzalo verejné obstarávanie. Podľa právnej
úpravy verejného obstarávania platnej v čase uzatvárania zmluvy bol postup podľa zákona o verejnom
obstarávaní pre zmluvy uzatvárané navrhovateľom obligatórny a zmluvy uzavreté v rozpore so zákonom

o verejnom obstarávaní boli absolútne neplatné, ako to potvrdzuje už konštantná judikatúra. Preto
akékoľvek nároky opierajúce sa o zmluvu 04/04/2002 je nevyhnutné posudzovať ako nároky z absolútne
neplatného právneho úkonu.

Podaním doručeným súdu 29.07.2013 sa k veci vyjadril odporca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu nasledovne: odporca má za to, že žaloba je vecne neopodstatnená a preto navrhuje, aby
ju súd zamietol a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania. Navrhovateľ dostatočne
nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe, ktorou sa domáha vyslovenia
neplatnosti jednostranného započítania pohľadávky úpadcu vo výške 572.109,27,- EUR s pohľadávkami
navrhovateľa vo výške 250.283,32,- EUR prihlásenými do konkurzu na majetok úpadcu, listom zo

dňa 14.04.2010. Navrhovateľ má za to, že petit návrhu nie je dostatočne presný a určitý a obsahuje
viaceré vady a nepresnosti, pre ktoré nie je možné žalobe vyhovieť. Žaloba však nie je opodstatnená
ani po vecnej stránke, pretože jednostranné započítanie vykonané listom zo dňa 14.04.2010 v mene
úpadcu je platné. Navrhovateľ je ten, kto nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, a
teda musí jednoznačne zdôvodniť a preukázať, že predmetné započítanie je neplatné. Navrhovateľ

však v žalobe neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti či právne dôvody, pre ktoré by započítanie
malo byť neplatné. Započítavaná pohľadávka úpadcu voči navrhovateľovi vo výške 572.109,27,-
EUR predstavovala právo na náhradu škody pozostávajúcej z ušlého zisku z dôvodu nerealizovania
zmluvy o dielo 04/04/2002, ktorá bola uzavretá dňa 06.05.2002 medzi úpadcom ako zhotoviteľom a
navrhovateľom ako objednávateľom, a ktorej predmetom bolo zhotovenie stavby: KRŽZ v TÚ Jesenské

- Rimavská Sobota km 0,404 - km 11,081, TÚ/DÚ 3121/02 za cenu vo výške 169.783.767,- Sk bez
DPH a ku ktorej bol uzavretý dodatok č. 1 zo dňa 12.02.2003. Ušlý zisk bol vypočítaný vo výške
17% z časti ceny za zhotovenie diela predstavujúcej cenu za HSV bez DPH v súlade s cenovou
kalkuláciou, ktorá tvorila prílohu č. 1 zmluvy, t. j. vo výške 17% z HSV v sume 101.384.494,- Sk a
preto ušlý zisk predstavoval čiastku vo výške 17.235.364,- Sk (t.j. 572.109,27,- EUR). Táto pohľadávka

bola vyfakturovaná faktúrou úpadcu č. 2008000021 zo dňa 16.12.2008, so splatnosťou 30.12.2008. Je
nepravdivé tvrdenie navrhovateľa, že nič nebránilo úpadcovi, aby dielo dojednané zmluvou realizoval.
Naopak, úpadca nemohol dielo realizovať z dôvodu omeškania navrhovateľa ako objednávateľa s
poskytovaním spolupôsobenia dohodnutého v zmluve o dielo. Navrhovateľ porušil povinnosti, ktoré boli
nevyhnutné k tomu, aby úpadca mohol vôbec začať a následne plynule pokračovať v realizácii diela, a to

najmä porušil povinnosť odovzdať úpadcovi schválenú projektovú dokumentáciu, vypratať a odovzdať
stavenisko a odovzdať stavebné povolenie, dodať úpadcovi materiál potrebný k realizácii diela a zaplatiť
mufinančnúzálohunamateriál,akoajďalšiepovinnosti.Úpadcatedanemoholdielorealizovaťprávepre
omeškanienavrhovateľasposkytovanímspolupôsobenia,pričompodľabodu4.4zmluvyodielopodobu
omeškania navrhovateľa s poskytovaní spolupôsobenia nebol úpadca v omeškaní so splnením záväzku.

Dielo podľa zmluvy o dielo sa nikdy nerealizovalo z dôvodu, že navrhovateľ po určitom čase napriek
svojim zmluvným záväzkom stratil faktický záujem na realizácii zmluvy o dielo a teda na vykonaní diela
úpadcom. Vzhľadom na to, že navrhovateľ porušil svoje povinnosti podľa zmluvy o dielo a zmaril tým
realizáciu dohodnutého diela, spôsobil, že úpadca nielenže dielo nemohol vykonať, ale ani fakturovať
za jeho vykonanie cenu diela, čím úpadcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku vo výške tak, ako je

vyčíslené vyššie. Odporca má za to, že bola jednoznačne daná zodpovednosť navrhovateľa za škodu,
keďže porušil svoje zmluvné povinnosti, úpadcovi vznikla škoda a je daná príčinná súvislosť medzi
porušením povinností navrhovateľom a vzniknutou škodou, ktorá vznikla v dôsledku zmarenia diela zostrany navrhovateľa, teda v dôsledku toho, že neposkytol úpadcovi potrebné spolupôsobenie dohodnuté
v zmluve o dielo.
Odporca má za to, že započítavaná pohľadávka úpadcu voči navrhovateľovi na náhradu škody nebola

premlčaná, pričom navrhovateľ v žalobe len uviedol, že predmetná pohľadávka je premlčaná, avšak bez
toho, aby tieto svoje tvrdenia oprel o nejaké konkrétne skutočnosti či právne argumenty.

Podaním doručeným súdu 16.09.2013 sa opätovne k veci vyjadril odporca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu a založil do spisu dôkazy preukazujúce, že navrhovateľ mal za to, že zmluvný

vzťah medzi ním a úpadcom je platný. Túto skutočnosť preukazuje napríklad zápisnica z porady zo
dňa 17.02.2011. Rovnako túto skutočnosť preukazuje list navrhovateľa zo dňa 04.02.2011 a list zo dňa
25.09.2012 (kde navrhovateľ konštatuje, že nemá záujem na realizácii diela). Odporca má teda za to, že
bola jednoznačne daná zodpovednosť navrhovateľa za škodu, keďže porušil svoje zmluvné povinnosti,
úpadcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku a je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinností
navrhovateľom a vzniknutou škodou, ktorá vznikla v dôsledku zmarenia diela zo strany navrhovateľa,

teda v dôsledku toho, že neposkytol úpadcovi potrebné spolupôsobenie dohodnuté v zmluve o dielo.

Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2013 sa navrhovateľ a právny zástupca odporcu pridržiavali
doterajších návrhov a vyjadrení. Právny zástupca odporcu navrhoval vykonanie znaleckého
dokazovania na preukázanie výšky škody.

Napojednávanídňa02.06.2014bolakosvedokvypočutýIng.Bobek,Dopravná21,Bratislava,predseda
dozornej rady úpadcu, ktorý sa vyjadril k okolnostiam uzavretia zmluvy o dielo medzi úpadcom a
navrhovateľom, ako i k ďalšej spolupráci medzi nimi.

Podaním doručeným súdu na pojednávaní 02.06.2014 sa k veci vyjadril právny zástupca odporcu
nasledovne: čo sa týka tvrdenia navrhovateľa o tom, že zmluva o dielo je absolútne neplatná, pretože
bola uzavretá v rozpore s vtedy platným zákonom o verejnom obstarávaní: navrhovateľ opomína
podstatnú skutočnosť, že zmluva o dielo ako aj iné zmluvy o dielo uzavreté medzi úpadcom ako
zhotoviteľom a navrhovateľom ako objednávateľom boli uzavreté na základe zmluvy o dodávke prác a

výkonov zo dňa 02.08.1996, ktorá súvisela so zmluvou o ekonomickom prenájme číslo 18356/1996 -
0243zodňa31.07.1996uzavretejmedzinavrhovateľomakoprenajímateľomaúpadcomakonájomcom.
Zmluva o dodávke je typickou rámcovou zmluvou, v ktorej sa navrhovateľ a úpadca dohodli jednak na
tom, že úpadca garantuje prenajímateľovi, že ročne bude vykonávať dohodnuté objemy prác a jednak
na tom, že navrhovateľ garantuje pre úpadcu dohodnutý objem výkonov pre každý rok po celú dobu

prenájmu. Nájomná zmluva bola pôvodne uzavretá od 01.08.1996 do 31.07.2001 s opciou na 20 rokov,
ale bolo k nej uzavretých viacero dodatkov a z preambuly dohody o usporiadaní vzájomných vzťahov
číslo 15980/2005 zo dňa 01.03.2006 vyplýva, že platnosť nájomnej zmluvy skončila ku dňu 31.12.2004,
čiže nájomná zmluva bola platná a záväzná aj v čase uzavretie zmluvy o dielo. Podľa článku I, bod
7 zmluvy o dodávkach „výkony rámcovo vymedzené v tejto zmluve budú podrobne špecifikované v

jednotlivých ročných objednávkach“. Namiesto ročných objednávok výkonov a prác boli v praxi nakoniec
uzatváranériadnezmluvyodielonajednotlivéstavby.Predmetomzmluvyodielobolozhotoveniestavby:
komplexná rekonštrukcia železničného zvršku v traťovom úseku Jesenské - Rimavská Sobota. V čase
uzavretia zmluvy o dodávkach ako rámcovej dohody platil iný zákon o verejnom obstarávaní, a to zákon
č. 263/1993 Zb. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác. Počas platnosti zákona o

verejnom obstarávaní z roku 1993 nebolo úplne zrejmé, či navrhovateľ je vôbec obstarávateľom podľa
predmetného zákona, ale predovšetkým zákon o verejnom obstarávaní z roku 1993 neupravoval, a teda
sa ani nevzťahoval na uzatváranie rámcových zmlúv, čo upravil až zákon o verejnom obstarávaní z roku
1999 v § 6 ods. 2.
Z uvedeného vyplýva, že zmluva o dodávkach ako rámcová zmluva platne zaväzovala navrhovateľa

uskutočňovať u úpadcu jednotlivé ročné objednávky na dohodnutý objem prác, a teda uzatvárať s ním
čiastkové zmluvy o dielo. Vzhľadom na to, že Slovenská republika sa v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy
vyhlasujezaprávnyštát,ktoréhoimanentnousúčasťoujerešpektovaniezákazuretroaktivity,novýzákon
o verejnom obstarávaní z roku 1999 sa nemohol žiadnym spôsobom dotknúť platnosti a záväznosti
zmluvy o dodávkach.

Odporca má zato, že zmluva o dielo bola uzavretá použitím metódy verejného obstarávania - rokovacie
konanie bez zverejnenia podľa § 52 ods. 2 písm. a) v spojení s § 53 zákona o verejnom obstarávaní z
roku 1999, keďže obstarávatelia uvedení v § 3 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní z roku 1999 mohli v
danom čase použiť rokovacie konanie bez zverejnenia, ak išlo o uzavretie čiastkovej zmluvy na základeplatnej rámcovej zmluvy. Ako vyplýva aj z dôvodovej správy k § 52 zákona o verejnom obstarávaní z roku
1999 pri rokovacom konaní bez zverejnenia sa jedná o priame zadanie zákazky, čo bolo uskutočnené aj
pri uzavretí zmluvy o dielo. Z uvedeného teda vyplýva, že zmluva o dielo nebola medzi navrhovateľom a

úpadcom uzavretá v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní z roku 1999 a bola teda platná. Záver
o platnosti zmluvy o dielo potvrdzujú aj viaceré písomné doklady podpísané vedúcimi zamestnancami
navrhovateľa, keďže navrhovateľ platnosť zmluvy o dielo sám potvrdil.
Započítaná pohľadávka úpadcu na náhradu škody vo forme ušlého zisku nebola premlčaná v čase, keď
sa stretla so započítanými protipohľadávkami navrhovateľa, t. j. v čase, keď pohľadávky navrhovateľa

prihlásené do konkurzu nadobudli splatnosť. Subjektívna štvorročná premlčacia doba práva na náhradu
škodyplynieododňa,keďsapoškodenýdozvedelalebomoholdozvedieťoškodeaotom,ktojepovinný
na jej náhradu. Škoda vo forme ušlého zisku z titulu nerealizovania zmluvy o dielo vznikla až vtedy,
keď bolo zrejmé, že dielo podľa zmluvy o dielo sa nebude naozaj realizovať. Subjektívna premlčacia
doba nemohla začať plynúť skôr, ako škoda vôbec vznikla, pretože bez vzniku škody sa poškodený ani
nemohol dozvedieť. Škoda teda nevznikla hneď vtedy, ako navrhovateľ prvýkrát porušil svoje povinnosti

nevyhnutnétomu,abyúpadcamoholvôbeczačaťanásledneplynulepokračovaťvrealizáciidiela,keďže
zmluva o dielo platila ďalej. Navrhovateľ bol iba v omeškaní s poskytnutím spolupôsobenia pri plnení
zmluvy, to však ešte neznamenalo, že úpadcovi hneď vznikla škoda predstavujúca ušlý zisk, keďže
zmluva o dielo sa stále ešte mohla zrealizovať. Odporca má zato, že subjektívna premlčacia doba práva
na náhradu škody mohla začať najskôr plynúť od uzavretia dohody o usporiadaní, t. j. od 01.03.2006,

kedy sa úpadca a navrhovateľ dohodli, že ukončia dohodou obchodný vzťah založený zmluvami o dielo
uzavretými v prílohe číslo 2. V takomto prípade by síce premlčacia doba uplynula dňa 01.03.2010,
t. j. tesne pred uskutočnením započítania dňa 14.04.2010, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď
sa vzájomné pohľadávky stali spôsobilé na započítanie. Všetky započítané pohľadávky navrhovateľa
nadobudli splatnosť väčšinou v roku 2008, niektoré v roku 2009, čiže pred uplynutím premlčacej doby.

Podaním doručeným súdu 30.09.2014 sa k veci vyjadril navrhovateľ nasledovne: čo sa týka tvrdenia
odporcu, že v čase uzavretia zmluvy o dodávkach ako rámcovej zmluvy nebolo úplne zrejmé,
či je navrhovateľ obstarávateľom sa nezakladá na pravde. Z § 1 ods. 1 uvedeného zákona
vyplýva: „účelom zákona je ustanoviť postup pri obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác

uhrádzaných z verejných prostriedkov s cieľom dosiahnuť ich hospodárne vynakladanie, efektívne
využitie, zabezpečiť priehľadnosť procesu obstarávania, rovnaké podmienky pre uchádzačov a podporiť
rozvoj konkurenčného prostredia." Z ustanovení § 2 odsek 2 pôvodného znenia zákona o verejnom
obstarávaní, ako i zo znenia účinného od 01.04.1996, ako i z § 10 odsek 3 zákona 258/1993 Z. z.
o železniciach SR jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ bol obstarávateľom a táto skutočnosť bola a

musela byť známa aj odporcovi, keďže prípadná neznalosť zákona neospravedlňuje. Preto tvrdenie o
tom, že v prípade neplatnosti zmlúv ide táto jednoznačne a v celom rozsahu na vrub navrhovateľa je
irelevantné. Ako z výpovede svedka vyplýva, zmluvy s navrhovateľom predstavovali cca 95 a viac %
výrobného portfólia úpadcu. Pokiaľ teda odporca „nevedel“, že navrhovateľ je v postavení obstarávateľa
a že zmluvy majú byť uzatvárané postupom v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, ide jednak

o účelové tvrdenie a tiež v tomto kontexte je potrebné sa okrem iného vysporiadať aj s tým, či zo strany
odporcu nedošlo k tvrdenej škode aj porušením jeho povinností, vrátane povinnosti prevenčnej.

Odporca tvrdí, že zmluvy o dielo boli uzatvárané použitím metódy rokovacieho konania bez zverejnenia.
Odporca sa mýli, ak sa nazdáva, že priame rokovacie konanie bez zverejnenia predstavovalo

akési bezbrehé utajené uzatváranie zmluvy. Aj pre rokovacie konanie bez zverejnenia platili určité
formalizované postupy, vrátane informačných či oznamovacích. V danom prípade neexistuje žiaden
dôkaz o tom, že rokovacie konanie prebehlo zákonom predpísaným spôsobom. Pokiaľ ide o závery
týkajúce sa neplatnosti predmetných zmlúv, navrhovateľ poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu
BratislavaIspisováznačka32Cb148/2005,akoajnakonanievedenénaOkresnomsúdeBratislavaI24

C 130/2007, kde tak rozhodnutia okresného súdu, ako i Krajského súdu v Bratislave jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností ustálili, že zmluva uzavretá 24.02.1998 bez uskutočnenia procesu verejného
obstarávania bola uzavretá v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a teda je absolútne neplatná
pre rozpor so zákonom a navrhovateľovi nebola priznaná ani náhradu škody vo forme bezdôvodného
obohatenia.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa prednesom navrhovateľa a právneho zástupcu
odporcu, výpoveďou Ing. Bobeka a s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: podaným
návrhom na začatie konania zo dňa 08.07.2010, vyjadreniami účastníkov, výpisom z obchodného
registra úpadcu, uznesením Okresného súdu Bratislava I o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu,výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 25.09.2009, stanoviskom k výzve zo dňa 07.10.2009,
jednostranným započítaním pohľadávok zo dňa 14.04.2010, listom navrhovateľa zo dňa 20.02.2009,
listom úpadcu zo dňa 08.01.2009, zmluvou o dielo 04/04/2002 a jej dodatkami, faktúrou 2008000021,

stanoviskomnavrhovateľazodňa04.02.2011,výzvounaplneniezodňa19.01.2011,zápisnicouzporady
zo dňa 03.02.2011 a 17.02.2011, výzvou na plnenie zo dňa 04.06.2012, listom navrhovateľa zo dňa
25.09.2012, dohodou o usporiadaní vzájomných zmluvných vzťahov 15980/2005, zmluvou o dodávke
prác a výkonov, zmluvou o ekonomickom nájme 18356/1996, ako i ostatným spisovým materiálom a
zistil nasledovný stav veci:

Navrhovateľ ako prenajímateľ a úpadca ako nájomca uzavreli dňa 31.07.1996 zmluvu o ekonomickom
nájme na základe ktorej prenajímateľ dal nájomcovi do nájmu časť majetku, ktorého súpis tvorí prílohu
zmluvy. Navrhovateľ ako prenajímateľ a úpadca ako nájomca uzavreli dňa 02.08.1996 zmluvu o dodávke
prác a výkonov, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal nájomcovi prednostne zadávať práce a
garantuje mu objemy prác v súlade s článkom I. odsek 2. Navrhovateľ ako objednávateľ a úpadca ako

zhotoviteľ uzatvorili dňa 06.05.2002 zmluvu o dielo 04/04/2002, predmetom ktorej malo byť zhotovenie
stavby - komplexná rekonštrukcia železničného zvršku v traťovom úseku Jesenské - Rimavská Sobota,
s termínom plnenia 31.12.2002 a s dohodnutou cenou za zhotovenie diela 169.783.767,- Sk bez
DPH. Dňa 12.02.2003 uzatvorili zmluvné strany dodatok k predmetnej zmluve, na základe ktorého
sa zmenil termín ukončenia stavby na 31.12.2003. Dňa 01.03.2006 uzavrel navrhovateľ a úpadca

dohodu o usporiadaní vzájomných zmluvných vzťahov, kde sa účastníci dohodli na ukončení všetkých
neukončených obchodných vzťahov, ktoré boli založené zmluvami o dielo a účastníci sa vzdali nárokov,
ktoré im môžu vyplývať z titulu predčasného ukončenia zmluvných vzťahov. Zároveň sa účastníci
dohodli na uzavretí zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy na prevod majetku železníc. Faktúrou
úpadcu 2008000021 zo dňa 16.12.2008 úpadca vyfakturoval navrhovateľovi náhradu škody vo výške

ušlého zisku nerealizovanej zmluvy o dielo 04/04/2002 vo výške 17.235.364,- Sk. Listom úpadcu zo
dňa 08.01.2009 reagoval úpadca na vrátenie faktúr za náhradu škody vo výške ušlého zisku. Listom
navrhovateľa zo dňa 20.02.2009 oznámil navrhovateľ úpadcovi, že náhradu škody vo výške ušlého
zisku považuje za neoprávnenú a faktúry č. 2008000020 a 2008000021 úpadcovi vrátil. Uznesením
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.06.2009, sp. zn. 2K/7/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť

14.07.2009, súd vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti a ustanovil do funkcie správcu konkurznej
podstaty Ing. Vieru Fraňovú so sídlom kancelárie SNP 284/3, 902 01 Pezinok. Navrhovateľ si u odporcu
prihlásil svoje pohľadávky voči úpadcovi v celkovej výške 250.283,32,- EUR a tieto boli odporcom
zapísané do zoznamu pohľadávok. Listom odporcu zo dňa 25.09.2009 vyzval odporca navrhovateľa
na úhradu pohľadávky vo výške 817.460,27,- EUR vyfakturovanú úpadcom faktúrami č. 2008000020,

2008000021, 2008000022, 2008000023, 2008000024. Listom navrhovateľa zo dňa 07.10.2009 oznámil
navrhovateľ odporcovi, že pohľadávku z vyššie uvedených faktúr neuznáva, že náhradu škody vo
výške ušlého zisku považuje za neoprávnenú a že nároky z jednotlivých zmlúv o dielo sú premlčané.
Listom zo dňa 14.04.2010 úpadca (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) jednostranne započítal
pohľadávku úpadcu voči navrhovateľovi vzniknutú z titulu ušlého zisku s pohľadávkou navrhovateľa

uplatnenou v konkurznom konaní 2 K 7/2009 vo výške 250.283,32,- EUR. Zo zápisnice z porady
navrhovateľa zo dňa 03.02.2011 a 17.02.2011 vyplýva, že došlo k pracovnému stretnutiu za účelom
doriešenia zmluvných vzťahov medzi navrhovateľom a TSS Trnava, a.s.. Z listu navrhovateľa zo dňa
04.02.2011 vyplýva, že požiadavka spoločnosti TSS Grade a.s. na súčinnosti pri vykonávaní diela podľa
zmluvy o dielo 04/04/2002 bude predmetom rokovaní. Z listu navrhovateľa zo dňa 25.09.2012 vyplýva,

že úsek Jesenské - Rimavská Sobota bol navrhovateľ zregenerovaný výmenou drevených hmoždiniek
a výmenou koľajníc a navrhovateľ neuvažuje v súčasnosti ani v budúcnosti so zaradením stavby do
investičného plánu.

Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi bol teda jednostranný zápočet odporcu vykonaný listom

zo dňa 14.04.2010, ktorým odporca jednostranne započítal pohľadávku navrhovateľa vo výške
250.283,32,- EUR s pohľadávkou úpadcu vzniknutou titulom náhrady škody pozostávajúcej z ušlého
zisku z dôvodu nerealizovania zmluvy o dielo 04/04/2002 vo výške 572.109,27,- EUR (ktorá bola
navrhovateľovi fakturovaná faktúrami č. 2008000020, 2008000021, 2008000022, 2008000023,
2008000024. Navrhovateľ (bez bližšej špecifikácie) považuje uvedené právo na náhradu škody za

premlčané, a zároveň má za to, že zmluva o dielo 04/04/2002 je absolútne neplatným právnym úkonom,
nakoľkoprijejuzatváranínebolidodržanéustanoveniazákonaoverejnomobstarávaní.Právnyzástupca
odporcu má za to, že zmluva o dielo 04/04/2002 bola uzavretá použitím metódy verejného obstarávania
- rokovacie konanie bez zverejnenia podľa § 52 ods. 2 písm. a) v spojení s § 53 zákona o verejnomobstarávaní, ktorú bolo možné použiť ak išlo o uzavretie čiastkovej zmluvy na základe platnej rámcovej
zmluvy, ktorou je v uvedenom prípade Zmluva o dodávkach zo dňa 02.08.1996 (uzatvorená v čase, keď
nebolo zrejmé, či navrhovateľ je obstarávateľom alebo nie). Zároveň má odporca za to, že právo na

náhradu škody nie je premlčané, nakoľko škoda vo forme ušlého zisku z titulu nerealizovania zmluvy
o dielo vznikla až vtedy, keď bolo zrejmé, že dielo podľa zmluvy o dielo sa nebude naozaj realizovať.
Subjektívna premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr, ako škoda vôbec vznikla. Odporca má za to, že
subjektívna premlčacia doba práva na náhradu škody mohla začať plynúť najskôr od uzavretia Dohody
o usporiadaní, t. j. od 01.03.2006. V takom prípade by síce premlčacia doba uplynula 01.03.2010 (t.

j. pred uskutočnením započítania), ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa vzájomné pohľadávky
stali spôsobilé na započítanie. Všetky započítané pohľadávky navrhovateľa nadobudli splatnosť v roku
2008 a 2009.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 42 Občianskeho zákonníka Ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa
za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je

rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 2 odsek 2 zákona 263/1993 Z.z. Obstarávateľ je

a) právnická osoba zapojená na štátny rozpočet Slovenskej republiky alebo na rozpočet obce a ňou
zriadená právnická osoba,
b) právnická osoba hospodáriaca s majetkom štátu; toto ustanovenie sa vzťahuje na štátny podnik, ak
sa mu poskytujú na predmet obstarávania prostriedky zo štátneho rozpočtu,
c) právnická osoba hospodáriaca s majetkom obce s výnimkou, ak sa jej neposkytujú prostriedky z

rozpočtu obce,
d) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej sa na predmet obstarávania poskytli prostriedky zo
štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, zo štátneho fondu, z rozpočtu obce alebo sa poskytla iná forma
pomoci z týchto zdrojov, 4a)
e) verejnoprávna organizácia zriadená osobitným zákonom.

Podľa§2odsek1zákona263/1999Z.z.Obstarávateliasúpovinnípriuzatváranízmlúvpoužívaťmetódy
a postupy verejného obstarávania podľa tohto zákona.

Podľa § 2 odsek 2 zákona 263/1999 Z. z. Povinnosť obstarávateľov podľa odseku 1 sa vzťahuje na

obstarávanie
a) výrobkov, zariadení a iných vecí ponúkaných na trhu a určených na predaj (ďalej len "tovar"),
b) stavebných prác a s nimi súvisiacich dodávateľských prác potrebných na zhotovenie stavby (ďalej
len "práce"),
c) finančných služieb, právnych služieb, remeselných služieb a ďalších služieb (ďalej len "služby"),

d) výkonov uhrádzaných obstarávateľmi, a to bez ohľadu na to, či tovar, práce a služby obstarávajú na
plnenie svojich úloh alebo na vlastnú prevádzku.

Podľa § 3 odsek 1 zákona 263/1999 Z. z. Obstarávateľom je
a) štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia a štátny účelový fond,

b) samosprávny kraj, obec, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia samosprávneho kraja
alebo obce,
c) zdravotná poisťovňa,
d) právnická osoba zriadená zákonom ako verejnoprávna inštitúcia,
e) Fond národného majetku Slovenskej republiky,

f) Slovenský pozemkový fond,
g) záujmové združenie právnických osob, ktoré vytvorili obstarávatelia uvedení v písmenách a) až c).Podľa § 3 odsek 2 zákona 263/1999 Z. z. Obstarávateľom je aj právnická osoba, na ktorú má štát alebo
obec rozhodujúci vplyv alebo ktorá má právo využívať osobitné práva pri vykonávaní svojich činností
a ktorá:

a) podniká v energetických odvetviach výrobou, výkupom a rozvodom elektriny, plynu a tepla a tranzitom
elektriny a plynu,
b) podniká vo vodnom hospodárstve výrobou a prevádzkou verejných rozvodov pitnej vody, prevádzkuje
verejné kanalizácie alebo čistiarne odpadových vôd,
c) podniká v geologických činnostiach a v banských činnostiach zisťovaním výskytu a ťažbou ropy,

zemného plynu, uhlia a iných pevných palív,
d) podniká v civilnom letectve zriaďovaním a prevádzkovaním verejných letísk a leteckých pozemných
zariadení,
e) podniká vo vnútrozemskej plavbe udržiavaním vodnej cesty a zriaďovaním a prevádzkovaním
verejných prístavov a zariadení vodnej cesty,
f) spravuje diaľnice, cesty a miestne komunikácie,

g) podniká v cestnej doprave prevádzkovaním verejnej pravidelnej autobusovej dopravy,
h) prevádzkuje železničnú dopravnú cestu,
i) podniká prevádzkovaním dopravy na dráhach,
j) obstaráva a spravuje telekomunikačné zariadenia jednotnej telekomunikačnej siete,
k) podniká v telekomunikáciách poskytovaním verejných telekomunikačných služieb,

l) vykonáva činnosti vyplývajúce z poštovej výhrady štátu.

Podľa § 52 odsek 2 zákona 263/1999 Z. z. Obstarávatelia uvedení v § 3 ods. 2 môžu použiť rokovacie
konanie bez zverejnenia aj vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:
a) ide o uzavretie čiastkovej zmluvy na základe platnej rámcovej zmluvy,

b) ide o doplňujúce plnenie od pôvodného zmluvného dodávateľa určené
1. na čiastočné nahradenie obvyklých dodávok tovaru alebo prác alebo
2.narozšírenieuždodanéhotovarualeboprác,akbyzmenazmluvnéhododávateľanútilaobstarávateľa
získavať technicky natoľko odlišný tovar alebo práce, ktorý by spôsoboval neprimerané technické
ťažkosti v jeho prevádzkarni alebo v údržbe,

c) ide o uzavretie zmluvy na dodanie tovaru za zvýhodnenú cenu, ktorá je nižšia ako trhová cena, a je
platná len v určitom krátkom časovom období,
d) ide o získanie tovaru od likvidátora, správcu konkurznej podstaty alebo exekútora ponúkaného za
výhodných podmienok.

Podľa § 53 odsek 1 zákona 263/1999 Z. z. Obstarávateľ v rokovacom konaní bez zverejnenia uskutoční
výber uchádzača na základe informácií o predmete obstarávania získaných prieskumom trhu.
Podľa § 53 odsek 2 zákona 263/1999 Z. z. Obstarávateľ v rokovacom konaní bez zverejnenia vyzve
vybratého uchádzača na rokovanie a môže ho požiadať o predloženie dokladov potrebných na účasť
vo verejnom obstarávaní.

Podľa § 53 odsek 3 zákona 263/1999 Z. z. Na základe posúdenia splnenia podmienok účasti podľa
predložených dokladov a na základe výsledku rokovania obstarávateľ uzavrie s vybratým uchádzačom,
ktorý splnil podmienky, zmluvu. Do siedmich dní po uzavretí zmluvy obstarávateľ zverejní vo vestníku
výsledok rokovania podľa prílohy č. 3.

Súd sa pri svojom rozhodovaní v prvom rade zaoberal platnosťou zmluvy o dielo 04/04/2002, resp.
zmluvy o dodávkach zo dňa 02.08.1996 a dospel k záveru, že uvedené zmluvy sú neplatné. Navrhovateľ
je právnická osoba zriadená zákonom 258/1993 Z. z., zapojená na štátny rozpočet a jeho právne,
majetkové a finančné postavenie je upravené citovaným zákonom. Je (a aj v roku 1996 išlo) nepochybne
o subjekt, ktorý hospodári s majetkom štátu a je zároveň priamym subjektom vzťahov k štátnemu

rozpočtu. Zákon 263/1993 Z. z. v § 1 vymedzuje, čo treba považovať za verejné obstarávanie, ako
aj to, koho treba považovať za obstarávateľa. Navrhovateľ spĺňal zákonom stanovené predpoklady
obstarávateľa podľa § 2 odsek 2 písmeno a) a b) a preto bol povinný pri uzatváraní zmlúv postupovať
v súlade s týmto zákonom. Pokiaľ teda navrhovateľ uzavrel zmluvu o dodávkach a zmluvu o dielo
04/04/2002 s úpadcom v rozpore so zákonom č. 263/1993 Z. z., resp. 263/1999 Z. z., je táto zmluva

neplatná podľa § 24a zákona 263/1993 Z. z. v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ bol
v roku 1996 a rovnako v roku 2002 povinný postupovať metódami a postupmi ustanovenými v zákone
263/1993 Z. z., resp. 263/1999 Z. z.. Neobstojí ani tvrdenie odporcu, že zmluva o dielo bola uzavretá
použitím metódy verejného obstarávania - rokovacie konanie bez zverejnenia podľa § 52 a 53 zákonao verejnom obstarávaní z roku 1999: v uvedenom prípade totiž absentuje platná rámcová zmluva,
nakoľko zmluvu o dodávkach z 02.08.1996 súd vyhodnotil ako neplatnú (uzavretú v rozpore so zákonom
o verejnom obstarávaní z roku 1993). Ani písomné doklady založené odporcom, z ktorých vyplýva,

že navrhovateľ opakovane potvrdil platnosť zmluvy o dielo 04/04/2002 nič na uvedenej skutočnosti
nemenia. Platnosť zmlúv sa neodvíja od vyjadrení zamestnancov navrhovateľa, ale od ustanovení
zákona o verejnom obstarávaní.
Čosatýkatvrdeniaodporcu,žeakjeajzmluvaodielo04/04/2002neplatná,vzniklomuprávonanáhradu
škody v podobe ušlého zisku v tej istej výške z dôvodu, že neplatnosť zmluvy o dielo jednoznačne

spôsobil navrhovateľ: súd sa síce stotožňuje s tvrdením odporcu, že ak v dôsledku neplatnosti právneho
úkonu vznikne škoda, má oprávnená strana právo na náhradu škody - avšak za splnenia zákonom
stanovených predpokladov. Jednou zo zákonných požiadaviek je, aby ten, kto sa náhrady škody
domáha (odporca), preukázal, že škoda v tomto prípade vznikla výlučne porušením právnej povinnosti
navrhovateľom. Súd nemá za preukázané, že výlučne porušením zákonnej povinnosti navrhovateľa
škoda vznikla.

Súd má za to, že rovnako ako navrhovateľovi malo byť zrejmé jeho „obmedzenie“ pri uzatváraní zmlúv,
rovnako mal mať uvedenú vedomosť o zákonných obmedzeniach navrhovateľa v zmysle zákona o
verejnom obstarávaní, aj úpadca, resp. odporca. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť má súd za to, že
odporcovi nevzniklo právo na náhradu škody v podobe ušlého zisku z dôvodu, že neplatnosť zmluvy o
dielo spôsobil navrhovateľ - tak, ako to požaduje vo svojich vyjadreniach.

V uvedenom prípade navrhovateľ neuznal opodstatnenosť jednostranného právneho úkonu -
započítania pohľadávok zo dňa 14.04.2010 odporcom a súd sa stotožnil s jeho tvrdením, že nemal inú
možnosť, ako požiadať o ochranu súd prostredníctvom žaloby na určenie neplatnosti úkonu. Súd mal
za preukázaný aj naliehavý právny záujem na tomto určení, nakoľko v uvedenom prípade je výrok o
neplatnosti započítania pohľadávok potrebný pre určenie práv navrhovateľa v konkurznom konaní 2K

7/2009. Bez takéhoto určenia by navrhovateľ bol ukrátený na svojich právach ako konkurzný veriteľ.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne a preto rozhodol
tak, ako je uvedené v petite tohto rozhodnutia.
Čo sa týka návrhu na vykonanie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania - v zmysle návrhu
právneho zástupcu odporcu: uvedené dokazovanie sa javilo súdu ako nadbytočné a nehospodárne

(vzhľadom na závery súdu uvedené vyššie) a preto súd tento návrh na vykonanie dôkazu zamietol.
O trovách súd rozhodol tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože ten si žiadnu náhradu trov
konania neuplatnil.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu

ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a

datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).