Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. august 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sd/300/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200921
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3013200921.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: N. C.,

bytom E. pod N. č. XXX, zastúpeného JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, Bratislava, Štefánikova 7,
proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku úrazovej renty, na
návrh navrhovateľa o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 23. septembra
2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 23. septembra
2013 podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22. mája 2014 sp. zn. 12Sd/300/2013-39 bolo potvrdené
rozhodnutie odporkyne č. XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 23. septembra 2013, ktorým rozhodla tak,
že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu dňa 6. decembra 1994,
priznala nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 v sume 57,93 Eur mesačne.

-podľa§293bzákonač.461/2003Z.z.vznenízákonač.721/2004Z.z.,ktorým sameníadopĺňazákon

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov sumu úrazovej renty zvýšila od 1. januára 2005 o 7,54 % sumy úrazovej renty priznanej týmto
rozhodnutím na celkovú sumu 62,31 Eur mesačne.

- podľa § 293az ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov sumu úrazovej renty zvýšila od 1. júla 2005 o 8,85% na celkovú

sumu 67,85 Eur mesačne.

- podľa§ 82 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 229/2006 Z. z. sumu úrazovej renty zvýšila od 1. júla 2006 o 5,95%
na celkovú sumu 71,90 Eur mesačne.

- podľa§ 82 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 197/2007 Z. z. sumu úrazovej renty zvýšila od 1. júla 2007 o 6,25%
na celkovú sumu 76,42 Eur mesačne.- podľa§ 82 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 136/2008 Z. z. sumu úrazovej renty zvýšila od 1. júla 2008 o 5,00%
na celkovú sumu 80,27 Eur mesačne.

- podľa§ 82 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 450/2008 Z. z. sumu úrazovej renty zvýšila od 1. januára 2009 o
6,95% na celkovú sumu 85,90 Eur mesačne.

- podľa§ 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v súlade s
opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009
Z. z. sumu úrazovej renty zvýšila od 1. januára 2010 o 3,05% na celkovú sumu 88,60 Eur mesačne.

- podľa§ 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v súlade s opatrením
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z. z. sumu

úrazovej renty zvýšila od 1. januára 2011 o 1,8% na celkovú sumu 90,20 Eur mesačne.

- podľa§ 89 ods. 8 v súlade s § 82 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.
z. sumu úrazovej renty zvýšila od 1. januára 2012 o 3,3% na celkovú sumu 93,20 Eur mesačne.

- podľa§ 89 ods. 8 písm. a), § 89 ods. 9 písm. a) prvého bodu a § 89 ods. 10 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 252/2012 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. sumu úrazovej renty zvýšila od 1. januára 2013
o 3,05% na celkovú sumu 96,10 Eur mesačne, na ktorú sumu bude mať nárok do zmeny podmienok

rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne včas odvolanie žiadajúc,
aby odvolací súd rozsudok krajského súdu, ako aj rozhodnutie odporkyne zmenil tak, že rozhodnutie

krajského súdu zo dňa 22. mája 2014 sp. zn. 12Sd/300/2013, ako aj rozhodnutie odporkyne č.
XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 23. septembra 2013 zrušil a vec jej vrátil na nové rozhodnutie.
Odôvodňoval to tým, že odporkyňa i súd postupovali nesprávne, pretože suma 1745,- Sk navrhovateľovi
za mesiac december (konkrétne k 31.12.2013) nepatrila, bola len vypočítaná z podkladov získaných
za mesiac december 2003 (priemerného zárobku navrhovateľa z čiastočného invalidného dôchodku

a z pravdepodobného príjmu, ktorý súd vypočítal zo zárobkov iných zamestnancov, ktorí v mesiaci
december pracovali u odporcu, pričom aj príjem - mzda týmto zamestnancom bola vyplatená vo forme
mzdy v miesiaci januára 2004). Tvrdil, že keby mu táto suma k 31.12.2003 patrila, tak by Okresný súd
Prievidza priznal navrhovateľovi úrok od 01.01.2014 a nie o mesiac neskôr (od 01.02.2014). Tým, že
rozhodnutie odporkyne potvrdil, dospel podľa záveru navrhovateľa k nesprávnemu právnemu záveru,

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Ďalej právna zástupkyňa
navrhovateľa tvrdila, že odporkyňa v právnej veci jej mandanta mala byť premietnutá zmena, ktorá je
účinná od 01.01.2008 s poukazom na novelu zákona o sociálnom postení č. 555/2007, pričom tento
postup nedodržala a nie je však pravdou jej tvrdenie, že žiadosť podal až 18.11.2013, nakoľko za žiadosť
sa v zmysle zákona považuje akékoľvek podanie, ktoré smeruje k tomu, aby sa premietla táto zákonná

úprava. Domáhal sa tiež toho, aby odporkyňa aj za obdobie od 01.01.2004 mu platila sumu 3.160,- Sk
a nie 1.745,- Sk, pretože k 31.12.2003 bola splatná iba suma 3.160,- Sk.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny a zákonný potvrdiť. V rozsiahlom písomnom vyjadrení, okrem iného, predovšetkým

uviedla, že Sociálna poisťovňa, ústredie, ako vecne príslušná organizačná zložka na základe rozsudku
Krajského sudu Bratislava zo dňa 15. februára 2011 vydala rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-BA
zo dňa 5. mája 2011 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 5. mája 2011“), ktorým navrhovateľovi opätovne
priznala podľa § 272 ods. 9 zákona nárok na úrazovú rentu od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 v
sume 52,15 Eur (1 571 SKK), následne valorizovanou sumou v zmysle príslušných ustanovení zákona,

naposledy od 1. januára 2011 v sume 81,30 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ prostredníctvom
právnej zástupkyne podal opravný prostriedok, pretože opätovne nesúhlasil s náhradou za stratu na
zárobku k 31. decembru 2003, určenou v sume 52,15 Eur. V preskúmavanom konaní Krajský súd v
Trenčíne rozsudkom zo dňa 30. januára 2012 sp. zn. 15Sd/234/2011-36 zo dňa 30. januára2012, zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu § 250j ods. 2 psím. a) d) OSP a vec vrátil odporkyni na
ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa odvolanie, v ktorom navrhla aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej len „NS SR“) zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30. januára 2012 z
dôvodu, že Krajský súd v Trenčíne z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne
posúdenie veci, a aby potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 5. mája 2011.

O odvolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 26. júna 2013 sp.
zn. 9So/72/2012-59, právoplatného dňom 2. augusta 2013 (ďalej len rozsudok NS SR zo dňa 26. júna
2013“) ktorým síce potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30. januára 2012 a
napadnuté rozhodnutie odporkyne, zo dňa 5. mája 2011 zrušil, ale z iných dôvodov.

V odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. júna 2013

okrem iného uviedol, že z odôvodnenia rozsudku Okresného sudu Prievidza zo dňa 12. septembra 2006
vyplýva, že za december 2003 navrhovateľovi patrila náhrada za stratu na zárobku vo výške 1 745 SKK
(57,93 Eur) ako rozdiel medzi pravdepodobným zárobkom vo výške 10 773 SKK (357,60 Eur), sumou
priemerného mesačného zárobku vo výške 16 899 SKK (560,94 Eur) a sumou čiastočného invalidného
dôchodku vo výške 4 371 SKK (145,10 Eur). Vzhľadom na uvedené nie je dôvodná požiadavka

navrhovateľa, aby za základ pre ďalšiu výplatu náhrady, ktorá sa považuje od 1. januára 2004 za úrazovú
rentu, bola braná suma 3 160 SKK (104,90 Eur) mesačne, a teda odporkyňa správne zistila, že k 31.
decembra 2003 navrhovateľovi patrila náhrada vo výške 1 745 SKK (57,93 EEr).

Ďalej uviedla, že na základe vyššie citovaného rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.

januára 2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. júna 2013
vydala rozhodnutie č. XXXX-XX/XXXX-BA dňa 23. septembra 2013 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 23.
septembra 2013“), ktorým navrhovateľovi priznala podľa § 272 ods. 9 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nárok na úrazovú rentu od 1. januára 2004
do 31. decembra 2004 v sume 57,93 Eur (1 745 SKK), následne valorizovanou v zmysle

príslušných ustanovení zákona, naposledy od 1. januára 2013 v sume 96,10 Eur mesačne. Proti tomuto
rozhodnutiu navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne podal návrh na preskúmanie zákonnosti
tohto rozhodnutia, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, nakoľko odporkyňa pri
výpočte úrazovej renty vychádzala zo sumy 1 475 SKK (57,93 Eur), ktorá mu údajne mala patriť k 31.
decembru 2003.

O opravnom prostriedku navrhovateľa rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 22. mája
2014, sp. zn. 12Sd/300/2013-39, a to tak, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 23. septembra 2013 potvrdil
ako zákonné a vecne správne. Krajský súd v Trenčíne v preskúmavanom konaní dospel k záveru,
že Sociálna poisťovňa, ústredie, riadne a úplne zistila skutkový stav veci, pri svojom rozhodovaní

vychádzala z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30. januára 2012 sp. zn.
15Sd/234/2011 a predovšetkým z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. júna
2013 sp. zn. 9So/72/2012. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím zo dňa 23. septembra 2013
priznala navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 v sume 1
745 SKK (57,93 Eur) mesačne, valorizovanou v zmysle príslušných ustanovení zákona, čo je v súlade

s odôvodnením rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiyk zo dňa 26. júna 2013. V odôvodnení
tohto rozsudku na 4. strane v poslednom odseku okrem iného uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie,
mala výplatu náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti vyplácať ako úrazovú rentu
od 1. januára 2004 v sume 1 745 SKK (57,93 Eur) mesačne, ktorú mala ďalej valorizovať.

Námietke navrhovateľa o nezákonnom postupe Sociálnej poisťovne, ústredie, tým, že nezohľadnila
ustanovenie § 293ao zákona, ktoré bolo do zákona doplnené zákonom č. 555/2007 Z. z.,
ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2008 bolo potrebné vykonať prepočet pri úrazových rentách
a zohľadniť, resp. odpočítať od priemernej mzdy (nie pravdepodobný zárobok) 75% minimálnej mzdy,
ktorá platila k 31.12.2003, pričom všetky úrazové renty v zmysle citovaného zákona bolo potrebné

prepočítať, ak o to poškodený požiadal a v zmenenej výške vyplácať od 1.1.2008 uviedla nasledovné:

V zmysle § 293ao zákona, ak pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktorá sa podľa § 272 ods. 3 považujeza úrazovú rentu alebo sa vypláca ako úrazová renta podľa § 293o ods. 1 a 2, sa zohľadní počas trvania
nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004 pravdepodobný zárobok a nárok na výplatu
tejto úrazovej renty má trvať aj po 31. decembri 2007, úrazová renta sa vypláca od splátky splatnej

po 31. decembri 2007 v sume, v ktorej sa pravdepodobný zárobok zohľadní vo výške 75%
minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačne mzdou, ktorá patrila k
31. decembru 2003. Sociálna poisťovňa rozhodne o výške úrazovej renty podľa prvej vety na žiadosť
navrhovateľa.

Sociálna poisťovňa, ústredie, upraví výšku súm úrazovej renty v zmysle § 293ao prvá veta zákona
výlučne na žiadosť jej poberateľa. Uvedené vyplýva aj z čl. ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tejto súvislosti zdôraznila, že aplikácia § 293ao zákona
prichádza do úvahy len za predpokladu, že ide o úrazovú rentu podľa § 293o ods. 1 a 2 zákona, čo
však nie je prípad navrhovateľa. Predpokladom pre aplikáciu § 293ao zákona je splnenie podmienok

uvedených v § 293o ods. 1 a 2 zákona, t. j. dovŕšenie 65 rokov veku poberateľa, resp. priznanie
predčasného starobného dôchodku alebo starobného dôchodku k 31. júlu 2006. Navrhovateľ dosiahol
k 31. júlu 2006 vek 34 rokov.

K ďalšej námietke navrhovateľa, že Krajský súd v Trenčíne pochybil aj tým, že nezohľadnil námietku

navrhovateľa v opravnom prostriedku, ktorá smerovala voči odporkyni, ktorá do rozhodnutia neuviedla
sumu, ktorá je splatná ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia a uvedeným postupom sa podľa
tvrdenia navrhovateľa odňala navrhovateľovi možnosť konať pred súdom odporkyňa uviedla, že je
pravdivé, ale i logické, že sumu, ktorú má Sociálna poisťovňa, ústredie uhradiť navrhovateľovi za
obdobie od 1. januára 2004 do vydania rozhodnutia a sumu, ktorú Sociálna poisťovňa, ústredie

vyplatí navrhovateľovi v prípade, že rozhodnutie zo dňa 23. septembra 2013 nadobudne právoplatnosť,
nemohla v napadnutom rozhodnutí uviesť, keďže vopred nevie určiť, kedy rozhodnutie zo dňa 23.
septembra 2013 nadobudne právoplatnosť. Jednoducho povedané, určenie tejto sumy je jednoznačne
závislé od dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 23. septembra 2013. Zdôraznila,
že súčasťou základného práva na prejedanie veci pred súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka konania. Obsahom tohto ústavného práva
je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh na začatie konania (vrátane opravného prostriedku) a
následne o ňom meritórne alebo procesne rozhodnúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 9. júla 2015, sp. zn. 1So/122/2014 napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22. mája 2014, sp. zn. 12Sd/300/2013-39 zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie pre nedostatok dôvodov rozhodnutia a tým aj jeho nezrozumiteľnosť.

Po tom, čo Najvyšším súdom Slovenskej republiky bol rozsudok krajského súdu zo dňa 22. mája 2014
sp. zn. 12Sd/300/2013-39 zrušený a vrátený na ďalšie konanie, krajský súd s usmernením odvolacieho

súdu vykonal dokazovanie a zistil, že odporkyňa rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXX-BA. zo dňa 23.
septembra 2013 navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu dňa 6.
decembra 1994, priznala nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 v sume
57,93 Eur mesačne s príslušnou valorizáciou podľa § 293b zákona a ďalších príslušných ustanovení

neskorších predpisov za obdobie od 1. januára 2005, od 1. júla 2005, od 1. júla 2006, od 1. júla 2007,
od 1. júla 2008, od 1. januára 2009, od 1. januára 2010 a od 1. januára 2011 na celkovú sumu 96,10 Eur
mesačne, na ktorú sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na
úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov.

Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom
stanovenej lehote návrh na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia odporkyne. V jeho písomných
dôvodoch podstate uviedol, že odporkyňa pri svojom rozhodovaní opätovne pri výpočte úrazovej renty
vychádzala zo sumy 1 745,- Sk, ktorá mu údajne mala patriť k 31. decembru 2003. Tvrdí, že tento

postup je nesprávny, pretože k 31. decembru 2003 patrila mu suma 3 160,- Sk, ako to vyplýva z
rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4C 244/2001. Postup odporkyne v tomto smere považuje za
nesprávny a chybný z dôvodu, že podľa ustanovenia § 279 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení PN alebo uznaní invalidityalebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do
31.7.2006 sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto náhrada za
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidného dôchodku alebo

čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ak nárok na ich výplatu trval aj po 31. decembri sa
považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu a poskytujú sa v sume, v akej patrili k 31. decembru
2003 po zvýšení podľa tohto zákona, pričom na zvyšovanie úrazovej renty platí ustanovenie § 82 zákona
č. 461/2003 Z. z. rovnako. Ďalej uviedol, že je nesporné to, že konanie o náhrade za stratu na zárobku
po skončení PN nebolo právoplatne skončené do 31.7.2006, preto mu patrí úrazová renta v sume, v akej

patrila k 31. decembru 2003. Ďalej okrem iného uviedol, že odporkyňa postupovala nesprávne nielen
preto, že nevychádzala zo zákonného ustanovenia, a teda nevychádzala zo sumy 3 160,- Sk, ale za
základ pre stanovenie zobrala sumu 1 745,- Sk ktorá mu mala byť vyplatená k 31. januáru 2004 (podľa
právoplatných rozsudkov OS Prievidza a KS TN) sa odporkyňa až dňom 1. februára 2004
dostala do omeškania, a teda suma 1745,- Sk nemôže byť suma, ktorá mu patrila k 31. decembru 2003.
Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a zároveň mu priznať trovy

právneho zastúpenia.

Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne a správne potvrdiť s poukazom na jej písomné
stanovisko zo dňa 13. januára 2014. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/72/2013 zo dňa 26. júna 2013.

Na pojednávaní dňa 20. augusta 2015 opätovne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
a zákonné potvrdiť s poukazom na písomné vyjadrenie zo dňa 13. januára
2014, pretože výpočet a celkovo priznaná suma úrazovej renty je správna a v súlade s rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. júna 2013 sp. zn. 9So/72/2012 zo dňa 26. júna
2013, z ktorého jednoznačne vyplýva, že správne vypočítala náhrady za straty na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti vyplácať úrazovú rentu od 1. januára 2014 v sume 1 745 Sk, t.j. 57,93 Eur a
túto následne valorizovala. Zároveň poukázala, že podrobne sa vyjadrila aj k podanému odvolaniu dňa
21. augusta 2014 a na tých dôvodoch naďalej zotrváva. Ďalej uviedla, že žiadosť navrhovateľa zo dňa

18. novembra 2013 o prepočítanie výšky úrazovej renty s poukazom na ustanovenie § 293ao zákona o
sociálnom poistení považuje za podanú žiadosť, na základe toho vydala rozhodnutie dňa 9. decembra
2013 č. XXXX-XX/XXXX-BA, ktorým prerušila konanie z dôvodu konania o predbežnej otázke, teda až
do právoplatnosti tohto rozodnia o o nároku poškodeného na úrazovú rentu. Zároveň opis rozhodnutia
založila do základného spisu tunajšieho súdu.

Krajský súd postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu
predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so
zákonom a bolo potrebné podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ho potvrdiť.

Navrhovateľ bol vypočutý ako účastník konania. Na pojednávaní konanom dňa 20. augusta 2015
opätovne uviedol, že on k napadnutému rozhodnutiu sa nebude vyjadrovať.

Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že naďalej sa pridržiava dôvodov uvedených v opravnom
prostriedku, na svojom prednese na pojednávaní zo dňa 22. mája 2014, rovnako zotrvala aj

na písomných dôvodoch uvedených v písomnom odvolaní zo dňa 17. júla 2014, v ktorom sa podrobne
vyjadrila k prejednávanej veci a z toho dôvodu žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu § 250j
ods. 2 písm. a),b),c), d) O.s.p. a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Opätovne uviedla a
zastáva názor, že rozhodnutie odporkyne je nesprávne, pretože odporkyňa mala navrhovateľovi zaplatiť
za obdobie od 1.1.2004 sumu 3.160 Sk a nie 1.745 Sk, nakoľko k 31.12.2003 bola splatná iba suma 3

160 Sk. Tiež uviedla, že odporkyňa nesprávne postupovala pri stanovení straty na zárobku po skončení
PN, ako aj samostatnej úrazovej renty, keď zákonodarca vydal zákonnú úpravu účinnú od 1.1.2008, teda
zákonom č. 555/2007, ktorým u poberateľov úrazovej renty zohľadnil to, že v predchádzajúcom
období pri stanovení výšky dochádzalo k anomáliám a k odpočtom fiktívnych zárobkov, ktoré evidentne
poberatelia nemohli získať a bol tým porušený celý princíp náhrady škody.

Krajský súd z administratívneho spisu odporkyne, z jej písomného vyjadrenia zo dňa 7. mája 2012, 21.
augusta 2014, zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Sd/234/2011 a z rozsudku tunajšieho súdu
sp. zn. 15Sd/234/2011-36 zo dňa 30. januára 2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. 9So/72/2012 zo dňa 26. júna 2013, z výpovede navrhovateľa a jeho právnej
zástupkyne zistil, že rozhodnutie odporkyne číslo XXXXX-X/XXXX-BA. zo dňa 5. mája 2011, ktorým
odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ, ktorý v dôsledku pacovaného úrazu zo dňa 6. decembra 1994

utrpel poškodenie zdravia, má nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 9 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) od 1. januára
2004 do decembra 2004 v sume 52,15 Eur mesačne s príslušnou valorizáciou podľa § 293b zákona a
ďalších príslušných ustanovení zákona v znení neskorších predpisov za obdobie od 1. januára 2005, od
1. júla 2005, od 1. júla 2006, od 1. júla 2007, od 1. júla 2008, od 1. januára 2009, od 1. januára 2010 a

od 1. januára 2011 na celkovú sumu 81,30 Eur mesačne bolo rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 30. januára 2012, sp. zn. 15Sd/234/2011-36 v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. júna 2013, sp. zn. 9So/72/2012 zrušené a vec vrátená odporkyni
na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku zo dňa 26. júna 2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky
uviedol, že nebolo sporné, že navrhovateľ ako zamestnanec Hornonitrianskych baní, a. s., utrpel dňa 6.
decembra 1994 pracovný úraz. Tiež nie je sporné, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 12.

septembra 2006, sp. zn. 4C/244/2001-275, bola navrhovateľovi priznaná náhrada za stratu na zárobku
do 31. decembra 2003, včítane mesiaca december 2003.

Spornou bola otázka, ktorú sumu priznanú v rozsudku okresného súdu má odporkyňa vziať za základ
pre výplatu náhrady za stratu na zárobku od 1. januára 2004, ktorá sa od 1. januára 2004 považuje za

úrazovú rentu podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Ďalej uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi,
sp. zn. 4C 244/2001 zo dňa 12. septembra 2003, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 9. januára 2007, bola zamestnávateľovi navrhovateľa uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi za obdobie od 1. júla 1998 do 31. decembra 2003 náhradu v celkovej sume 45 403
Sk spolu s úrokom z omeškania určeným za jednotlivé obdobia. Z výroku uvedeného rozsudku, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňom 9. februára 2007 pritom vyplýva, že úrok z omeškania vo výške 12%
ročne patrí zo sumy 3 160 Sk od 1. januára 2004 do zaplatenia a zo sumy 1 745 Sk od 1.
februára 2004 do zaplatenia. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva (strana 11 rozsudku), že za
december 2003, navrhovateľovi patrila náhrada vo výške 1 745 Sk ako rozdiel medzi pravdepodobným
zárobkom vo výške 10 773 Sk a sumou rozdielu priemerného mesačného zárobku 16 899 Sk a

čiastočného invalidného dôchodku v sume 4 374 Sk. Vzhľadom na splatnosť mzdy za december 2003
v januári 2004 v zmysle Zákonníka práce, bola uložená povinnosť zaplatiť úrok z omeškania zo sumy
1 745 Sk od 1. februára 2004. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je dôvodná požiadavka navrhovateľa,
aby za základ pre ďalšiu výplatu náhrady, považovanej za úrazovú rentu, bola braná suma 3 160 Sk
mesačne. Odporkyňa teda správne zistila, že k 31. decembru 2003 navrhovateľovi patrila náhrada iba

vo výške 1 745 Sk.

Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že odporkyňa však pochybila, keď sumu 1 745 Sk
znížila o daň zo mzdy a preskúmavaným rozhodnutím rozhodla o výplate náhrady (považovanej za
úrazovú rentu) v sume 1 571 Sk (52,15 Eur), pretože z výroku rozsudku okresného súdu Prievidza,

sp. zn. 4C 244/2001-275 totiž vyplýva, že úrok z omeškania bol určený zo sumy 1 745 Sk. Úrok z
omeškania patrí z netto sumy; výrok právoplatného rozsudku okresného súdu je pre odporkyňu záväzný.
Z toho dôvodu odporkyňa mala od 1. januára 2004 výplatu náhrady za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti vyplácať ako úrazovú rentu od 1. januára 2004 v sume 1 745 Sk mesačne a túto
sumu ďalej valorizovať.

Odporkyňa v súlade s uvedeným právnym názorom uvedenom v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne,
zodňa30.januára2012,sp.zn.15Sd/234/2011-36vspojení s rozsudkomNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky zo dňa 26. júna 2013, sp. zn. 9So/72/2012 vydala rozhodnutie č. XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa
23. septembra 2013, ktorým navrhovateľovi priznala podľa § 272 ods. 9 zákona v znení neskorších

predpisov nárok na úrazovú rentu od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 v sume 57,93 Eur
s príslušnou valorizáciou podľa § 293b zákona a ďalších príslušných ustanovení zákona v znení
neskorších predpisov za obdobie od 1. januára 2005, od 1. júla 2005, od 1. júla 2006, od 1. júla
2007, od 1. júla 2008, od 1. januára 2009, od 1. januára 2010, od 1. januára 2011, od januára 2012 a
od 1. januára 2013 na celkovú sumu 96,10 Eur mesačne.

Podľa § 272 ods. 1 zákona č. 461/203 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“). Sociálna
poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vplývajúcich z zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky
vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom
úraze a chorobe z povolania.

Podľa § 272 ods. 2 zákona, nároky na výplatu plnení uvedených v ods. 1 sa posudzujú podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003,
poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.

Podľa § 272 ods. 3 zákona náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo
uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31
decembru 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú za úrazovú rentu, a to v sume,
v akej patrili do 31. decembra 2003.

Podľa § 272 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon“), v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri
uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne
skončené do 31. júla 2006 ( 272 ods. 5) sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
decembra2003.Tátonáhradazastratunazárobkuposkončenípracovnejneschopnostialebopriuznaní
invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ak nárok na ich výplatu trval aj

po 31. decembri 2003, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu a poskytujú sa v sume, v akej
patrili k 31. decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82
zákona rovnako.

Krajský súd námietky navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne o nezákonnom postupe Sociálnej

poisťovne, ústredie, tým, že odporkyňa nezohľadnila ustanovenie § 293ao zákona, ktoré bolo
do zákona doplnené zákonom č. 555/2007 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2008, bolo
potrebné vykonať prepočet pri úrazových rentách a zohľadniť, resp. odpočítať od priemernej mzdy (nie
pravdepodobný zárobok) 75% minimálnej mzdy, ktorá platila k 31. 12. 2003, pričom všetky úrazové
renty v zmysle citovaného zákona bolo potrebné prepočítať, ak o to poškodený požiadal (žiadosťou zo

dňa 18.11.2013) a v zmenenej výške vyplácať od 1.1.2008 v tomto konaní považuje za irelevantné s
poukazom na nižšie uvedené:

V zmysle § 293ao zákona, ak pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktorá sa podľa § 272 ods. 3 považuje

za úrazovú rentu alebo sa vypláca ako úrazová renta podľa § 293o ods. 1 a 2, sa zohľadní počas trvania
nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004 pravdepodobný zárobok a nárok na výplatu
tejto úrazovej renty má trvať aj po 31. decembri 2007, úrazová renta sa vypláca od splátky splatnej
po 31. decembri 2007 v sume, v ktorej sa pravdepodobný zárobok zohľadní vo výške 75%
minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačne mzdou, ktorá patrila k

31. decembru 2003. Sociálna poisťovňa rozhodne o výške úrazovej renty podľa prvej vety na žiadosť
navrhovateľa.

Sociálna poisťovňa, ústredie, upraví výšku súm úrazovej renty v zmysle § 293ao prvá veta zákona
výlučne na žiadosť je poberateľa. Uvedené vyplýva aj z čl. ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy

Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tejto súvislosti zdôraznila, že aplikácia § 293ao zákona
prichádza do úvahy len za predpokladu, že ide o úrazovú rentu podľa § 293o ods. 1 a 2 zákona, čo
však nie je prípad navrhovateľa. Predpokladom pre aplikáciu § 293ao zákona je splnenie podmienok
uvedených v § 293o ods. 1 a 2 zákona, t. j. dovŕšenie 65 rokov veku poberateľa, resp. priznanie

predčasného starobného dôchodku alebo starobného dôchodku k 31. júlu 2006. Navrhovateľ dosiahol
k 31. júlu 2006 vek 34 rokov.

K ďalšej námietke navrhovateľa, že Krajský súd v Trenčíne pochybil aj tým, že nezohľadnil námietku
navrhovateľa v opravnom prostriedku, ktorá smerovala voči odporkyni ktorá do rozhodnutia neuviedla

sumu, ktorá je splatná ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia a uvedeným postupom sa podľa
tvrdenia navrhovateľa odňala navrhovateľovi možnosť konať pred súdom odporkyňa uviedla, že je
pravdivé, ale i logické, že sumu, ktorú ma Sociálna poisťovňa, ústredie, uhradiť navrhovateľovi za
obdobie od 1. januára 2004 do vydania rozhodnutia a sumu, ktorú Sociálna poisťovňa, ústredie,vyplatí navrhovateľovi v prípade, že rozhodnutie zo dňa 23. septembra 2013 nadobudne právoplatnosť,
nemohla v napadnutom rozhodnutí uviesť, keďže vopred nevie určiť, kedy rozhodnutie zo dňa 23.
septembra 2013 nadobudne právoplatnosť. Jednoducho povedané, určenie tejto sumy je jednoznačne

závislé od dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 23. septembra 2013.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žiadosť navrhovateľa zo dňa 18. novembra 2013 o prehodnotenie
úrazovej renty bola odporkyni doručená až dňa 21. novembra 2013, odporkyňa sa touto žiadosťou
nemohla zaoberať v rozhodnutí zo dňa 23. septembra 2013. S ohľadom na tú skutočnosť, ako aj

skutočnosť, že na krajský súd sa na základe opravného prostriedku navrhovateľa zo dňa 19. novembra
2013 (keďže ho navrhovateľ zaslal aj na Krajský súd v Trenčíne) začalo konanie o opravnom prostriedku
proti rozhodnutiu zo dňa 23. septembra 2013, odporkyňa dňa 9. novembra 2013 vydala rozhodnutie č.
XXXX-XX/XXXX,. ktorým podľa § 193 ods. 1 zákona prerušila konanie o nároku navrhovateľa podľa §
293ao zákona v znení neskorších predpisov do právoplatného rozhodnutia o nároku navrhovateľa podľa
§ 272 ods. 9 zákona v znení neskorších predpisov. Ďalej však krajský súd zdôrazňuje, že súčasťou

základného práva na prejedanie veci pred súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je
povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka konania. Obsahom tohto ústavného práva je iba povinnosť
súdu prejednať každý návrh na začatie konania (vrátane opravného prostriedku) a následne o ňom
meritórne alebo procesne rozhodnúť.

Krajský súd zhodnotil hore uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a zákonné, preto ho podľa § 250 q ods.
2 O.s.p. potvrdil. Odporkyňa vo veci zistila riadne úplný skutkový stav veci, pri svojom rozhodovaní
správne vyhádzala z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30. januára 2012, sp. zn.
15Sd/234/2011-36 a predovšetkým s rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. júna

2013, sp. zn. 9So/72/2012. Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 23. septembra 2003 navrhovateľovi, ktorý
utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu dňa 6. decembra 1994, priznala navrhovateľovi
správne nárok na úrazovú rentu na podklade § 272 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 v sume 1 745 SKK
(57,93 Eur) mesačne spolu s príslušnými valorizáciami, čo je v súlade so zákonom a s odôvodnením

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. júna 2013, sp. zn. 9So/72/2012.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa
ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú
alebo čiastočnú náhradu trov konania. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní neúspešný, preto

nemá právo na náhradu trov konania proti odporkyni a odporkyňa v konaní podľa piatej časti nemá nárok
na priznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 OSP odvolanie musí mať tieto náležitosti:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané s uvedením dátumom vyhotovenia odvolania, proti ktorému
rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.