Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/249/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115213741
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4115213741.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom v

Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 34127798, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica,
advokát, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, proti odporcom: 1/ U. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. V. č. XX, 2/ P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. V. č. XX, o zaplatenie sumy 2.035,18 eura s
prísl., sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcom v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným dňa 04.05.2015 domáhal voči odporcom zaplatenia sumy
2.035,18 eura s úrokom a úrokom z omeškania z titulu neuhradeného prečerpania účtu.

Súd vo veci pojednával v neprítomnosti navrhovateľa v zmysle §101 ods. 2 O.s.p.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu a písomných vyjadrení. Čo
sa týka dvoch dodatkov č. 3 pri tom z 12.8.2004 išlo o chybu v písaní, pravdepodobne ide o dodatok č.

2. Odporca v 2.rade sa stal dlžníkom na základe uvedeného dodatku, teraz jednoznačne nevie uviesť
koľko čerpala dovtedy odporkyňa, resp. aký bol dlh k tomuto dátumu, keďže išlo o kontokorentný úver
v ktorom sa mohlo čerpať do debetu a aj splácať.
Právny zást. navrhovateľa v záverečnom návrhu uviedol, že preukázal nárok navrhovateľa voči
odporcom. V zmysle tohto žiada návrhu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

Odporkyňa v 1. rade uviedla, že si uvedomuje dlh voči navrhovateľovi, aj že ho bude musieť splatiť.

Bližšie sa k výpočtom nevie vyjadriť. Naposledy niečo uhrádzala pred piatimi rokmi.
Odporkyňa v 1.rade v záverečnom návrhu uviedla, že predmetný dlh nemá z čoho splácať. Je
nezamestnaná, teraz skončila materskú, nemá žiaden príjem.

Odporca v 2. rade uviedol, že potom ako sa rozviedli sa dohodli, že odporkyňa bude splácať svoje dlhy a
on svoje. K tomuto dlhu pristúpil ako dlžník, keď mu stále vyvolávali. BSM nebolo vyporiadané, rozvedení
sú päť rokov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to :
výpisom z OR navrhovateľa, zmluvou zo dňa 13.05.2004, dodatkom č. 1 zo dňa 27.07.2004, dodatkom
č. 3 zo dňa 12.08.2004, dodatkom č. 3 zo dňa 12.02.2005, odstúpením od zmluvy zo dňa 23.05.2011,oznámenímopost.pohľadávkyzodňa07.10.2014,všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami,vyjadrením
navrhovateľa z 15.6.2015, vyjadrením navrhovateľa z 22.7.2015 a zistil tento doplňujúcu skutkový a
právny stav:

Dňa 13.05.2004 uzavrel právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a.s. zmluvu o
kontokorentnom úvere s odporkyňou z možnosťou čerpania do debetu s odporkyňou podľa § 497-507
Obchodného zákonníka č. 513/1991 Sb. Dňa 27.07.2004 s odporkyňou uzavrel dodatok č. 1, dňa
12.08.2004 s oboma odporcami dodatok č. 2 (navrhovateľ upresnil, že chybou v písaní bol označený

ako č. 3), dňa 10.02.2005 s oboma odporcami dodatok č. 3. odporcovia mali možnosť stále čerpať a
splácať peňažné prostriedky. Listom zo dňa 23.05.2011 právny predchodca navrhovateľa od zmluvy
odstúpil.Dosiedmichdníoddoručeniamaliodporcoviadlžnúsumuvovýške1.665,35euruhradiť.Podľa
časti C, článku 10.3 je zásielka doručená tretí deň po jej odoslaní. Podľa údajov na listoch k zrušeniu
zmluvy došlo ku dňu 27.05.2011. Pohľadávka bola postúpená na navrhovateľa vo výške 2.035,18 eura
pozostávajúca z istiny v sume 1.663,28 eura a príslušenstva v sume 371,90 eura. Išlo o vyčíslený úrok

11,85 % a 8 % úrok z omeškania od 18.08.2013 do 25.09.2014. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa
04.05.2015. Uplatňoval si i po odstúpení od zmluvy nielen úrok z omeškania, ale aj úrok. Odporcovia
sú fyzické osoby, nepodnikatelia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

Podľa § 657 Občianskeho zákona zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 778 Občianskeho zákonníka zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou osobou
(ďalej len "vkladateľ") a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím
peňažným ústavom.

Podľa § 3 ods. 3 zák č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu

pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 5b zák č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované

a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami z úradnej moci súdu sa tak týka rozmanitých zmluvných vzťahov, vrátane úverov, ktoré
nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov, teda spotrebiteľ má právo na ochranu voči
neprijateľným zmluvným podmienkam, aj tým ktoré nie sú v Občianskom zákonníku, alebo zákone o
spotrebiteľských úveroch kogentne upravené tak ako je tomu v súčasnosti.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a nasledujúcich.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov
vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho
poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu

ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho
zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už
v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných
podmienok,ktorébymalipodľaneskoršejprávnejúvahypovahutzv.neprijateľných,resp.neprimeranýchpodmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex
lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka
používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline

sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009,
rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba
na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

Záväzkový vzťah založený zmluvou o kontokorentnom úvere je obchodným záväzkovým vzťahom.

Ide o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného
zákonníka). Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi
ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu.
Medzi takého záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený zmluvou o kontokorentnom úvere (§ 497 a
nasl. Obchodného zákonníka). Teda tu nie je rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu.
Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým

je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka.
Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho
zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku
špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od
01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu

účinná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Preto na otázku premlčania aplikoval súd trojročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka (§
101), a nie štvorročnú podľa Obchodného zákonníka (§ 397). Uvedený právny záver súdu je súladný aj s
rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp.zn. 3MCdo 12/2014
zo dňa 21.04.2015).

Nastolená tak bola otázka, kedy sa má postupovať podľa Obchodného, a kedy podľa Občianskeho
zákonníka. Toto má aj vplyv na určenie rozhodného práva. Navrhovateľ nevysvetlil v čom by mali
odporcovia ako spotrebitelia výhodu pri posudzovaní veci podľa Obchodného zákonníka a podľa
súdu takýto fakt ani neexistuje. Predchádzajúci odsek by mohol nabádať pri podobných zmluvných

vzťahochpriurčitýchvzniknutýchprávnychotázkachčisporochnamožnosťpostupupodľaObchodného
zákonníka a pri iných podľa Občianskeho zákonníka. Súd chce tak poukázať na tú skutočnosť, že
je právne možné aby sa celý zmluvný vzťah riadil Občianskym zákonníkom. Úprava spotrebiteľských
práv sa sústreďuje do Občianskeho zákonníka nie do Obchodného zákonníka. Úmysel zákonodarcu
z toho vyplývajúcu je riešiť spotrebiteľské vzťahy podľa Občianskeho zákonníku. Je pravdou, že

neznalosť zákona neospravedlňuje, avšak je logické, že občan ako spotrebiteľ bude mať skôr prehľad
o občianskom práve, ako o obchodnom, teda o všeobecnom zákone ako o špeciálnom. Veriteľovi
nič nebránilo v postupe podľa Občianskeho zákonníka. Občianske právo je na to aby upravovalo
všeobecne vzťahy medzi osobami, právnickými a fyzickými. Obchodný zákonník je špeciálne na úpravu
obchodných vzťahov. Odporcovia neboli podnikatelia, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské

účely. Navrhovateľ nemôže tvrdiť, že v občianskom práve nie je ustanovenie podľa ktorého by zmluvný
vzťah uzavreli. Súd napríklad poukazuje na § 51 O.z., § 657 O.z. a § 778 O.z.. Podľa Obchodného
zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne
premlčania, výšky úrokov, zmluvnej pokuty. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver,
prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Úroky je možné si uplatňovať i

po skončení zmluvy do úplného splatenia, podľa Občianskeho zákona do skončenia zmluvy, zmluvné
pokuty sú možné vo vyššej miere ako podľa Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je o rok kratšia
v Občianskom zákonníku ako v Obchodnom. Podľa súdu je toto jasný dôvod výhodnejšej úpravy ako u
Obchodného zákonníku. Tento inštitút slúži k ochrane spotrebiteľa. Dlžník má tak väčšiu právnu istotu.
Vie, že veriteľ si môže bez námietky premlčania uplatniť voči nemu pohľadávku do troch rokov a nie

až do štyroch od jej splatnosti. Kratší čas znamená menšie riziko straty podkladov, možnosť pamätať si
svedkov, resp. konkrétne situácie. Teda väčšia ochrana spotrebiteľa. V konečnom rade neprichádza k
väčšiemu navýšeniu pohľadávky do uplatnenia si na súde. V Slovenskom práve bola napríklad upravená
trojročná doba na uplatnenie si pohľadávky voči spotrebiteľovi v exekúcii v § 61b ods. 2, 3 exekučnéhoporiadku (nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným
titulom) na rozdiel od iných exekučných konaní. Doba uplatnenia má teda preukázateľne význam pre
spotrebiteľa. Premlčanie má v každom prípade väčší vplyv na dlžníka, ako na veriteľa. Spotrebiteľ je

vždy dlžník. Súd mal teda za to, že rozhodné právo vo veci účastníkov i z tohto pohľadu je občianske
právo SR.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na zistené skutočnosti súd návrh zamietol. Súd
posudzoval vzťah podľa Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu

ustanovení Občianskeho zákonníka aj na posúdenie premlčania i z právneho vzťahu, ktorý je podľa
Obchodného zákonníka absolútny obchod. Na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa prihliada súd i v prípade zmluvných vzťahov vzniknutých pred kodifikáciou uvedeného
zákonného ustanovenia. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia O.z. všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Obe tieto normy nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy,

ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj
na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Aj v prípade pochybností o obsahu zmlúv platí výklad
pre spotrebiteľa priaznivejší. Návrh bol podaný 04.05.2015 a k splatnosti dlhu došlo dňa 27.05.2011
podľa dokladov navrhovateľa. Súd mal za to, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi sa riadi Občianskym
zákonníkom a ako taký je premlčaný. Premlčacia doba podľa zákona je trojročná. Od splatnosti dlhu do

podania návrhu uplynuli viac ako tri roky. Na premlčanie prihliadal s poukazom na ustanovenie § 5b zák.
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že nepriznal odporcom náhradu trov
konania keďže im žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.