Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/331/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814204858
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814204858.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne zložený z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty
Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa F. Q. T., s.r.o., so sídlom v P., Y. 5, IČO:
XX XXX XXX, zastúpeného B. Q., s.r.o., so sídlom v P., Y. 5, IČO: XX XXX XXX, proti odporcom: 1/ L. R.,
trvale bytom Y., L. XXX/XX, t.č. bytom Y., L. XX/XX, 2/ D. R., trvale bytom Y., L. XXX/XX, t.č. bytom P., I.
XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov L., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Y. Y.,

advokátom so sídlom v P., O. XX, o zaplatenie 2.205,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 07. januára 2015, č. k. 5C/139/2014-101 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v
sume 99,68 eur, do troch dní, k rukám JUDr. Y. Y., advokáta.

Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúduložilodporcom1/,2/povinnosťzaplatiťnavrhovateľovispoločnea
nerozdielne sumu 1.148,16 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.102,56 eur od 21.02.2012
až do zaplatenia v mesačných splátkach po 30,- eur, vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci,

s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, pod následkom
straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z
ktorého mal za preukázané, že odporcovia 1/ , 2/ uzatvorili dňa 23.02.2007 s právnym predchodcom
navrhovateľa - T. zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol odporcom poskytnutý úver v sume
120.000,- Sk, t.j. 3.983,27 eur. V zmluve si dohodli premenlivú úrokovú sadzbu 12,6% ročne, RPMN

bola dohodnutá vo výške 15,72%. Odporcovia sa zaviazali úver splácať v 60 mesačných splátkach
po 2.768,- Sk, t.j. 91,88 eur od 20.3.2007, konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20.2.2012,
splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. V zmluve bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru
vo výške 2.400,- Sk a poplatok za správu úveru vo výške 60,- Sk. Z návrhu navrhovateľa, výpovede
odporkyne 2/, ako aj prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok súd prvého stupňa vyvodil, že odporcovia
1/, 2/ neuhrádzali splátky riadne a včas a s plnením sa dostali do omeškania. Dňa 27.06.2013 došlo

medzi T. a navrhovateľom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok. Z prílohy k tejto zmluve
vyplýva, že na navrhovateľa prešla aj pohľadávka voči odporcom 1/, 2/. Podľa údajov uvedených v
prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že pohľadávku tvorila suma vo výške 4.277,49 eur,
ktorá pozostávala z istiny 3.004,22 eur, zmluvných úrokov v sume 177,27 eur, úrokov z omeškania
v sume 1.078,06 eur a poplatkov v sume 17,94 eur. Listom zo dňa 09.07.2013 oznámil právny
predchodcanavrhovateľaodporcompostúpeniepohľadávkynanavrhovateľa.Navrhovateľlistomzodňa

13.02.2014 vyzval odporcov na zaplatenie dlžnej sumy vo výške celkom 5.248,47 eur do 28.02.2014.
Navrhovateľ si v konaní voči odporcom uplatnil iba nárok na neuhradené splátky, ktorých splatnosťnastala v období od 20.03.2010 do 20.02.2012 (t.j. splátky, ktoré ku dňu podania návrhu neboli podľa
jeho názoru premlčané v zmysle predpisov obchodného práva) v sume celkom 2.205,12 eur spolu s 9%
ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok až do konečnej

splatnosti úveru, t.j. do 20.02.2012, čo po prepočte vyčíslil na sumu 190,42 eur a s 9% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 2.205,12 eur od 21.02.2012 až do zaplatenia. Po postúpení pohľadávky na
navrhovateľa zo strany odporcov 1/ , 2/ nedošlo k úhrade ani časti dlžnej sumy. Súd prvého stupňa
právny vzťah medzi účastníkmi konania považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 v
spojení s § 879j Občianskeho zákonníka. Mal za to, že predmetnú zmluvu možno podriadiť režimu

zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Dôvodil,
že na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka je potrebné vzhľadom na
ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia o občiansko-
právnych vzťahoch. Po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
je dôvodný iba sčasti. Mal za nepochybné, že medzi odporcami 1/ a 2/ a právnym predchodcom
navrhovateľa bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch

v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania tiež bolo
zistené, že odporcovia podmienky zmluvy nedodržali, dohodnuté splátky nesplácali riadne a včas. Z
prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmé, že odporcovia neuhradili právnemu predchodcovi
navrhovateľa istinu v celkovej výške 4.277,49 eur a táto pohľadávka spolu s príslušenstvom v dôsledku
postúpenia prešla na navrhovateľa. Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie posledných 24

neuhradených splátok, ktorých splatnosť nastala v období od 20.03.2010 do 20.02.2012 v celkovej sume
2.205,12 eur. Uviedol, že v konaní vzniesla odporkyňa 2/, ako aj vedľajší účastník na strane odporcov
námietku premlčania nároku navrhovateľa. (resp. jeho časti). Okrem toho podľa § 5b zákona č. 250/2007
Z .z. je súd povinný skúmať premlčanie z úradnej moci, z ktorého dôvodu sa preto touto námietkou,
resp. premlčaním nároku navrhovateľa zaoberal prednostne. S prihliadnutím na to, že súd na daný

vzťah aplikuje všeobecnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná, priznal
navrhovateľovi len splátky splatné tri roky pred podaním návrhu. Návrh navrhovateľ na súd podal
dňa 13.03.2014, splátky splatné tri roky pred podaním návrhu sú splátky, ktorých splatnosť nastala od
20.03.2011do20.02.2012,t.j.12 splátoká91,88 eur,t.j. 1.102,56 eur. Vtejtočastipovažovalsúdnávrh
za dôvodný, pretože išlo o nepremlčané splátky splatné tri roky pred podaním návrhu. Navrhovateľovi

priznal v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. aj úrok z
omeškania. Splátky splatné od 20.03.2010 do 20.02.2011 považoval súd prvého stupňa za premlčané,
z ktorého dôvodu v tejto časti (vrátane úroku z omeškania vo výške 144,82 eur) návrh ako nedôvodný
zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 502 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,
§ 101 Občianskeho zákonníka, § 2 zákona č. 258/2001 Z. z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 2 O.s.p. a to vzhľadom na takmer totožný úspech ako aj neúspech účastníkov v konaní.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny
napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu, ako aj priznania náhrady trov odvolacieho konania. Súdu
prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu.

Dôvodil, že súd na danú vec nesprávne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa
premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o
zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodnozáväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných
strán je spotrebiteľ. Poukazoval na to, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 23.02.2007, spravuje
sa výlučne Obchodným zákonníkom a použite Občianskeho zákonníka je vylúčené aj vzhľadom na

prechodné ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na podporu svojej argumentácie poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2M Cdo 3/2011, 6M Cdo 4/2012 ako aj na viaceré rozhodnutia
iných krajských súdov.

Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil, návrh zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Uviedol, že právne
posúdenie súdu prvého stupňa o aplikácii Občianskeho zákonníka je v súlade s právnym poriadkom. Vo
svojom vyjadrení poukazoval na tú skutočnosť, že zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou

a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka, ktorý výklad je v súlade so smernicou Rady 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Neplatné je podľa § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka preto aj prípadné dojednanie o režime Obchodného zákonníka. Mal za
to, že neobstojí argument navrhovateľa, že na právny vzťah sa aplikuje výhradne Obchodný zákonník.Poukazoval na tú skutočnosť, že počas konania vzniesol námietku premlčania celého uplatneného
nároku. Považoval za irelevantné, či navrhovateľ úver zosplatnil, alebo nie, nakoľko plynutie premlčacej
doby začína plynúť už od okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho práva, t. j. bez ohľadu na jeho vôľu.

Mal za to, že nárok navrhovateľa bol v čase podania návrhu celý premlčaný, z ktorého dôvodu mal
súd návrh okrem iného zamietnuť v celom rozsahu aj z tohto dôvodu. Poukazoval na tú skutočnosť,
že navrhovateľ si v konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá na neho nebola platne postúpená, nakoľko
nepredložil žiadny dôkaz o splnení povinností vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách. Mal za to,
že úkony vykonané vedľajším účastníkom boli účelne vynaložené, z ktorého dôvodu mu patrí náhrada

trov konania.

K vyjadreniu vedľajšieho účastníka sa následne písomne vyjadril aj navrhovateľ, ktorý navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. § 220 O.s.p. tento zmenil
tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa resp. v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. ho zruší a vráti vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne doručil odvolaciemu súdu ďalšie vyjadrenie v ktorom

uviedol, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou
pre platné postúpenie pohľadávky, čo znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne
nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524
Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo
ZoB, zároveň zaslal výzvu adresovanú odporcovi pred postúpením pohľadávky v zmysle citovaného

zákonného ustanovenia.

Vedľajší účastník následne doručil odvolaciemu súdu ďalšie vyjadrenia, v ktorých i napriek tej
skutočnosti, že odvolanie nepodal, domáhal sa zamietnutia celého návrhu.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým prvostupňový súd v prevyšujúcej časti

návrh zamietol. Rozsudok okresného súdu nebol napadnutý účastníkmi vo výroku, ktorým bolo návrhu
vyhovené. V tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť, a preto krajský súd rozsudok
okresného súdu v tejto časti nepreskúmaval ( § 206 O.s.p. ) .

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil
dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých
dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové
zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne

vyložil. Námietky navrhovateľa, uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu
napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli
mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého
rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa dodáva nasledovné:

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nijako nepopiera že, by zmluva o úvere nebola
absolútnym obchodom a ani dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd
však zdôrazňuje, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou
špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho

zákonníka. O tom, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu nie sú žiadne pochybnosti. Zmluva
o splátkovom úvere bola uzavretá medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa T. dňa
23.02.2007. Navrhovateľ pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Naopak odporca nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Navrhovateľovi je preto dôvodné priznať postavenie dodávateľa a odporcovi

postavenie spotrebiteľa. Odvolací súd nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenia
o premlčacej trojročnej dobe podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej podľa
Obchodného zákonníka a to s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva obsahuje úpravu premlčania a je prenepodnikateľov výhodnejšia. V danej veci vedľajší účastník na strane odporcov ako aj odporkyňa 2/
vzniesli námietku premlčania. Z obsahu spisu vyplýva, že odporcovia uzavreli zmluvu o úvere dňa
23.02.2007, pričom sa zaviazali splácať úver v mesačných splátkach vo výške 2.768,- Sk (91,88 eur)

s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 20.03.2007, splátky úveru v počte 60 boli splatné vždy k 20.
dňu v mesiaci, pričom nepremlčané sú len splátky splatné v období troch rokov pred podaním návrhu
(návrh bol podaný dňa 13.03.2014) počnúc od 20.03.2011 do konečnej splatnosti, t. j. do 20.02.2012.
Ide o 12 splátok, á 91,88 eur t. j. 1.102,56 eur. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď
navrhovateľovi priznal len tieto nepremlčané splátky s príslušným úrokom z omeškania. Nakoľko zo

strany navrhovateľa nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ani k odstúpeniu od zmluvy, bolo
potrebné na predmetnú vec aplikovať ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa
zročnosť každej splátky posudzuje samostatne a teda aj premlčacia lehota plynie pre každú zo splátok
samostatne.

Odvolací súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v

súvislosti s novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zákonom č. 102/2014
Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho

voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o
ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť najmä súdom (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými
zmluvami nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa
nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch
vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania (napr. 3

MCdo 14/2014)

Je nesporné, že dlhšiu dobu bola súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov, vyplývajúcich
z úverových a podobných zmlúv, vrátane zmlúv o osobnom účte uzavretých medzi bankou a
spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka, nejednotná pri posudzovaní týchto právnych vzťahov v

otázke premlčania. Novela Občianskeho zákonníka, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v znení
zákona č. 151/2014 Z. z. v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pripojila vetu: „Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Uvedené ustanovenie nadobudlo
účinnosť01.05.2014aprávnypredpis,ktoréhojesúčasťou,nemáprechodnéustanovenia. To

znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Citovaná právna úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto
novely. Z dôvodovej správy k zákonu č. 102/2014 Z. z. vyplýva, „že na zmluvy uzatvárané

spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka
a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262
Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy
to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom

zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa
na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník“. Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu
v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú
premlčaciu dobu.

Odvolací súd konštatuje, že zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcami na
základe zmluvy zo dňa 23.02.2007 je spotrebiteľským vzťahom, ktorá skutočnosť nie je sporná. Preto
bolo potrebné v danej veci otázku premlčania posúdiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka tak, ako to
správne konštatoval súd prvého stupňa.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 a § 151 ods. 1,2 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešným odporcom by patrili trovy odvolaciehokonania, ktoré im odvolací súd nepriznal z dôvodu, že si tieto neuplatnili a naviac im v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli. V odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal trovy
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 91,29 eur + režijný

paušál 8,39 eur spolu 99,68 eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Iné trovy odvolacieho konania, ktoré
si vedľajší účastník uplatnil v ďalších vyjadreniach k podanému odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za
účelne vynaložené, z ktorého dôvodu mu ďalšie trovy nepriznal.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .