Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Alena Záhumenská
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/77/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114216424
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114216424.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa E. J. I., s.r.o., IČO XXXXXXXX, so sídlom D., N. 5,
zastúpený T. J., s.r.o., so sídlom v D., N. X proti odporkyni O. Q., bytom C. XX, T., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne U. N., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. O. P., advokátom so sídlom
J. J. X/A, Q. o zaplatenie 2.027,14 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. septembra 2015, č. k. 17C/14/2015-53, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi m e
n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového
konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 239,23 eur, k rukám právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka JUDr. O. P., advokáta, do troch dní.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 23,02 eur, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. O.
P., advokáta, do troch dní.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil, rozhodol o vrátení zaplateného preplatku
súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania vo výške 114,80 eur navrhovateľovi. O trovách
konania rozhodol tak, že odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne nemajú právo na náhradu
trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie
konanie domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 2.027,14 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Pred začatím pojednávania zobral navrhovateľ svoj návrh na začatie konania späť v celom rozsahu
bez uvedenia dôvodu, preto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Súd prvého stupňa
konštatoval, že odporkyňa bola v konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov konania, avšak
nakoľko jej žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú a žiadne trovy si neuplatnila právo na náhradu trov
jejnepriznal.Konštatoval,žeprávonanáhradutrovkonaniamáajvedľajšíúčastníknastraneodporkyne.
Vsúvislostisrozhodovanímonáhradetrovkonaniavedľajšiehoúčastníkasazaoberalotázkou,čiprávne
zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je U. je účelné. Vyslovil záver, že právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka advokátom v konaní účelné nebolo. Uviedol, že vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu
v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných
nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Uvedený názor súdu
je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo vyplýva napr. z
jeho uznesenia sp. zn. 6 MCdo 9/2013 z 20.06.2014. V danom prípade právny zástupca vedľajšieho
účastníka urobil v konaní dva úkony právnych služieb, za ktoré si uplatnil právo na náhradu trov konania.
Išlo o prevzatie zastúpenia a o písomné vyjadrenie k návrhu. Po posúdení obsahu tohto vyjadrenia súd
prvého stupňa konštatoval, že ide o posúdenie právne a skutkovo nenáročné, ide o vyjadrenie, ktoré
právny zástupca vedľajšieho účastníka zasiela v desiatkach prípadov, ktoré prejednáva konajúci súd.
Tieto vyjadrenia sa vo svojej podstate nijako nelíšia. Je v nich uvedená námietka premlčania, sú citované
ustanovenia právnych predpisov a je v nich uvedená rovnaká právna argumentácia. Vyjadrenie moholurobiť vedľajší účastník aj bez svojho právneho zástupcu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 96
ods. 1, 3 a § 146 ods. 2 O.s.p. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 2 zákona č. 71/92 Zb.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote
odvolanie vedľajší účastník na strane odporkyne. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného
súdu v tejto časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi prizná náhradu trov konania vo výške
239,23 eur a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 64,84 eur. Poukazoval na tú skutočnosť, že
navrhovateľ skupuje veľké množstvo pohľadávok, ktoré sú premlčané, prípadne pohľadávok, na ktoré
nemá platný právny titul, pričom ich následne, aj napriek vedomosti o ich nedostatkoch a taktiež napriek
nedostatku listinných či iných dôkazov (ako tomu je aj v danej veci), uplatňuje v konaní pred súdom.
Odporcamisúprevažnejväčšinespotrebitelia,ktorímajúvrámcidodávateľsko-spotrebiteľskýchvzťahov
postavenie slabšej zmluvnej strany. Poukazoval aj na tú skutočnosť, že aktívnym prístupom a ochranou
žalovaného spotrebiteľa vedľajším účastníkom bol v súčasnosti vytvorený stav, kedy navrhovateľ a
jemu obdobné spoločnosti prestali podávať na súdy návrhy založené na pochybných právnych tituloch,
resp. tieto podávajú už len v minimálnej miere. Dôvodil, že úlohou vedľajšieho účastníka je pomoc v
spore odporcovi. Uviedol, že je to práve dodávateľ, ktorý v obdobných konaniach podáva jednoduché
(formulárové)návrhy,ktorévmnohýchprípadochniesúanilenskutkovočiprávnedôvodné.Navrhovateľ
ako „dominus litis“ vymedzuje v návrhu predmet sporu, uvedie svoje skutkové tvrdenia a právne
argumenty. Úlohou právneho zástupcu vedľajšieho účastníka je v konečnom dôsledku brániť práva
slabšieho v konaní (spotrebiteľa) a nemôže mu byť na ujmu to, že vecne reaguje a rozporuje obsahovo
jednoduché podanie navrhovateľa. Trval na tom, že trovy boli účelne vynaložené, právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka je potrebné hodnotiť ako dôvodné a účelné, sledujúce legitímny cieľ. Svoj vstup
do konania považoval za opodstatnený, pretože navrhovateľ vzal návrh späť až po vstupe vedľajšieho
účastníka do konania, v písomnom vyjadrení zo dňa 21.05.2015, ktoré bolo preukázateľne účinným
prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Navrhovateľ teda až po písomnom vyjadrení a
oboznámení sa s obsahom podaného vyjadrenia vzal návrh v celom rozsahu späť, čo nasvedčuje
tomu, že vstup do konania naplnil svoj primárny účel a teda ochranu práv žalovanej spotrebiteľky. V
súvislosti s uvedeným treba brať do úvahy, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný a v dôsledku
aktivity vedľajšieho účastníka, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým
je ochrana spotrebiteľa sú trovy konania, náhradu ktorých požaduje, objektívne účelné. Navrhovateľ
svojimi neúspešnými pokusmi, ktoré spočívajú v žalovaní nedôvodných nárokov na súdoch spôsobuje
trovy konania, ktoré by mal byť v prípade jeho neúspechu povinný nahradiť úspešnej protistrane, v
danej veci vedľajšiemu účastníkovi. Dôvodil, že nemožno mať žiadne ilúzie o ušľachtilých pohnútkach
navrhovateľa vo vzťahu k späťvzatiu návrhu. Navrhovateľ veľmi pragmaticky v snahe nenavyšovať
vo svoj neprospech trovy konania a zachrániť podstatnú časť zaplateného súdneho poplatku berie
návrhy späť na súdoch, kde združenie vstupuje do spotrebiteľských konaní, pretože si je dobre vedomý,
že zahlcuje súdy desaťtisíckami návrhov o premlčané spotrebiteľské pohľadávky aj o pohľadávky z
neprijateľnýchzmluvnýchpodmienokapohľadávokvzniknutýchpopoužitínekalýchobchodnýchpraktík.
Domáhal sa použitia princípu rovnosti zbraní. Uviedol, že v predmetnej právnej veci sú uplatňované
nároky proti spotrebiteľovi, teda je nutné použiť normy spotrebiteľského práva, aj výkladové pravidlá pri
ich aplikácii. Nezastupiteľnú úlohu pri napĺňaní cieľov EÚ v rámci ochrany spotrebiteľa musí zohrávať
aj súdna moc náležitou aplikačnou praxou, a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov,
ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľov. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu činnosť krajských súdov.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 64,84 eur. Zastával
názor, že vedľajší účastník, U. musí byť samé z podstaty svojej existenciu schopné poskytnúť
právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je okrem iného
kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup
do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. U. ako vedľajší účastník vstupuje do
množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe, ktoré obsahuje
žiadosť o zaslanie návrhu a návrh na priznanie trov konania. Združenie nemá žiadnu vedomosť o
prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec.
Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod,
zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa
ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Nevidel význam v
právnom zastúpení vedľajšieho účastníka. Zastával názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe
jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnostikonania, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa správne prihliadol, keď vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/15/2014
a sp. zn. 6MCdo/5/2013.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu
k vedľajšiemu účastníkovi a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa
§ 220 O.s.p. zmeniť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté. že vedľajšiemu
účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení
konania, vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania odporkyni a vrátení súdneho poplatku nebolo
účastníkmi odvolanie napadnuté, v tejto časti uznesenie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť,
a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).
V sporovom občianskom súdnom konaní má účastník zásadne právo na náhradu trov konania, ak bol v
konaní úspešný, prípadne má právo na náhradu podľa pomeru úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Výnimka zo zásady stanovenej v ust. § 142 O.s.p. je uvedená v § 146 O.s.p., podľa ktorého nemá
žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. platí náhradu trov konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie
muselo byť zastavené (zodpovednosť za zastavenie konania). Toto zavinenie je možné
posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má
oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o otázke, či účastník konania zavinil, že konanie
muselo byť zastavané, je z pohľadu relevancie významný iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k
späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre správanie sa odporcu, je povinný hradiť trovy
konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).
Z obsahu spisu vyplýva, že k späťvzatiu návrhu zo strany navrhovateľa došlo pred začatím
pojednávania vo veci samej. Z procesného hľadiska v tomto prípade zásadne platí, že zastavenie
konania zavinil navrhovateľ, a preto je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania. V predmetnom
konaní vystupoval na strane odporkyne vedľajší účastník, preto navrhovateľ je v danom prípade povinný
zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne.
Zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny
poriadok, zákonodarca umožnil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka i takej právnickej osobe,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov. Cieľom tejto novej právnej
úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby
a združenia. Takýmto osobitným predpisom je i zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane práv spotrebiteľa,
z § 3 ods. 4 ktorého vyplýva právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach
a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy
spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach
spotrebiteľov. Združenie môže právo spotrebiteľov chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti
porušiteľovi práva, môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do
konania ako vedľajší účastník. I keď vedľajší účastník je treťou osobou, o právach a povinnostiach
ktorej sa v konaní nekoná, môže v konaní vykonať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré
znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania a úkonov, ktoré učinil sám účastník.
Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník vo svojom mene, ak však odporujú úkonom podporovaného
účastníka, posudzuje ich súd po uvážení všetkých okolností. Keďže vedľajší účastník má rovnaké práva
a povinnosti ako účastník konania, má právo zvoliť si i právneho zástupcu v občianskoprávnom konaní
v zmysle zákonom ustanovených možností /§ 24, § 25 ods. 1 O.s.p./. V tomto smere už Ústavný súd
Slovenskej republiky prijal záver, že právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj
právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana, pričom hlavný význam
práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 ústavy /súdy,
iné štátne orgány, orgány verejnej správy/ majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v
konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t.j.
do právoplatného rozhodnutia. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu
účelne vynaložených trov konania. Neúčelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka nemožno
pritom vyvodiť len zo skutočnosti, že ide z jeho strany o paušálne vstupy do mnohých konaní, že bymal vedieť sám poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc alebo že jeho podania sú vyhotovené vo
všeobecnej rovine, keďže takéto oprávnenie mu vyplýva priamo zo zákona a vstupom do konania
len napĺňal cieľ a základné poslanie svojho vzniku. Za situácie, že sa vedľajší účastník konania
vo veci kvalifikovaným spôsobom vyjadril tak ako v tomto prípade, keď vzniesol odôvodnenú námietku
premlčania nemožno trovy vynaložené vedľajším účastníkom v tomto konaní označiť za neúčelné,
neefektívne alebo nehospodárne.
Ak aj vedľajší účastník vo svojich podaniach používa opakujúce sa argumenty, vychádzajúce zo súdnej
praxe, Občiansky súdny poriadok takýto spôsob obrany nevylučuje a zároveň nemožno prehliadnuť,
že druhá procesná strana v obdobných právnych sporoch na uplatnenie svojho práva používa rovnakú /
takmer totožnú/ argumentáciu, čo je odvolaciemu súdu známe z úradnej činnosti. Okrem uvedeného je
samotnú účelnosť trov podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať aj vo väzbe na výsledok
sporového konania, ktoré pre odporkyňu po intervencii vedľajšieho účastníka dopadlo v konečnom
dôsledku úspešne.
Odvolací súd konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu by znamenalo
v konečnom dôsledku porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je
prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa názoru súdu prvého
stupňa nespĺňa znaky právne zložitejšieho prípadu a v prípade svojho procesného úspechu by mu
bola priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na
strane odporkyne, vychádzajúc z § 93 ods. 4 O.s.p., zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní
zastupovať a ktorému pri splnení zákonných predpokladov rovnako prislúcha právo na náhradu trov
právneho zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti
v prejednávanej veci odvolacím súdom zistené neboli.
Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo
výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.
Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 239,23 eur. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia
2.027,14 eur s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
sa určuje z tejto istiny a podľa ust. § 10 ods. 1 Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb predstavuje 91,29 eur. Právny zástupca
vedľajšieho účastníka vykonal dva úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods.
1 písm. a) cit. vyhlášky) a vyjadrenie k žalobnému návrhu (§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky), za ktoré
mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 182,58 eur. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške 2 x 8,39 eur, t. j. spolu 16,78 eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca vedľajšieho
účastníka je platiteľom daní z pridanej hodnoty, zvýšila sa odmena a náhrady vo výške 199,36 eur podľa
§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky o 20 % DPH, t. j. o sumu 39,87 eur. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred
súdom prvého stupňa tak spolu predstavujú sumu vo výške 239,23 eur.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 3, § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 23,02 eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 239,23 eur, predstavujúca náhradu trov
konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania spočívajúca v odmene
za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky č.
655/2004 Z. z., vypočítaná z tejto hodnoty za jeden úkon právnej pomoci 21,58 eur, znížená na polovicu
základnej sadzby, t. j. 10,79 eur za podanie vyjadrenia, režijný paušál 8,39 eur + 20 % DPH z
odmeny a náhrad, t. j. 3,84 eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 23,02 eur.
Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.