Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 14, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010128
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010128.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému L. V., pre zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák. a zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.zák., na verejnom
zasadnutí dňa 14. júla 2016 prejednal odvolanie obžalovaného L. V. proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza, sp.zn. 3T/40/2015 zo dňa 4. mája 2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného L. V. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/40/2015 zo dňa 4. mája 2016, bol obžalovaný L. V.
uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák. a zločinu znásilnenia podľa § 199
ods. 1 Tr.zák. na skutkovom základe, že

- dňa 16.9.2014 dopoludnia prišiel z Dolných Vesteníc s poškodenou T. W. do Prievidze z dôvodu, že jej
vybaví zamestnanie a v presne nezistenom čase v poobedňajších hodinách dňa 16.9.2014 išli spolu do
parku na Dlhej ulici v Prievidzi, tu ju zatiahol do kríkov, zobral jej kabelku, bil ju po tvári, trhal ju za vlasy
a hovoril jej, že ak to niekomu povie, zlomí jej väzby, nedožije sa rána, následne s ňou išiel na sídlisko
Sever v Prievidzi, odmietal jej vrátiť kabelku, ktorú mal po celý čas vo svojej dispozícii a poškodená s
ním išla len zo strachu a z dôvodu, že v kabelke mala doklady a osobné veci, na presne nezistenom

mieste v parku na sídlisku Sever v Prievidzi, v presne nezistenom čase od 15.00 hod. do 19.00 hod.
proti vôli poškodenej T. W. jej násilím stiahol nohavice a spodné prádlo, sotil ju na zem tak, že spadla na
chrbát, ľahol si na poškodenú, jednou rukou jej držal ústa a druhou si stiahol nohavice a spodnú bielizeň
a vykonal s poškodenou pohlavný styk, napriek tomu, že poškodená s ním nesúhlasila a opakovaným
fyzickým napadnutím spôsobil poškodenej krvné podliatiny v oblasti krku, lakťa pravej ruky, pravého
pleca a driekovej chrbtice, čo si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu života 5 až 7 dní a poškodenej

sa opakovane pred pohlavným stykom a po ňom vyhrážal, že ak o tom niekomu povie, zlomí jej väzy
a nedožije sa rána.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný L. V. odsúdený podľa § 199 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 41
ods. 2 Tr.zák., § 37 písm. m/ Tr.zák., § 38 ods. 5 Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 7
rokov a 6 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého ho okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák.

zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho bezprostredne po jeho
vyhlásení napadol odvolaním obžalovaný L. V. pre nesprávnosť výroku o vine týkajúceho sa zločinu
znásilnenia a pre nesprávnosť výroku o treste.

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu, obžalovaný namietol,
že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým priamymi dôkazmi, a to výsluchomobžalovaného v prípravnom konaní, výsluchom poškodenej a následne nepriamymi dôkazmi výsluchmi
nepriamych svedkov (W., W. O., O.). Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu ďalej uviedol, že
nepriami svedkovia W. - rodičia poškodenej boli prítomní pri vyšetrovacom úkone, a to výsluchu

poškodenej, kde počuli a oboznámili sa o všetkých skutočnostiach, ktoré uvádzala poškodená pri svojej
prvotnej výpovedi. Ich výpovede pokladá za účelové a z objektívnych dôvodov nie je možné na ne
prihliadať. Poukázal na to, že je zarážajúce, že osoba vo veku 33 rokov potrebuje, aby boli pri jej
výsluchu rodičia, ale predovšetkým, že orgány činné v trestnom konaní pripustili takúto možnosť, a to aj
s prihliadnutím na to, že sa jednalo o trestný čin znásilnenia. Týmto konaním orgánov činných v trestnom

konaní v žiadnom prípade nemôže byť poškodený obžalovaný L. V.. Podľa jeho názoru ide o vážne
procesné porušenie, ktoré vyplýva z toho, že rodičia poškodenej boli prítomní pri jej vypočutí a následne
boli vypočutí ako svedkovia, či už v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom. Poukázal na to,
že žiadny svedok pred tým, ako má byť vypočutý, nemá právo oboznámiť sa s výpoveďou poškodenej,
pričom od počiatku tohto konania poukazuje na to, že poškodená má tak prísnych rodičov, že má pred
nimi strach. Procesná chyba, že rodičia boli pri výpovedi poškodenej, ovplyvnilo jej výpoveď. Obhajca

obžalovaného ďalej poukázal na to, že je pravda, že obžalovaný na konfrontácii uviedol, že sa priznáva
ku skutku, ale následne aj zdôvodnil, prečo tak spravil. Je labilný a nezvláda tieto trestné konania.
Obhajca obžalovaného odôvodnil priznanie obžalovaného aj tým, že sám svedok L. W. na otázku
predsedu senátu, ako by hodnotil obžalovaného, odpovedal, že obžalovaný vždy bol ten, kto na všetko
pritakáva. Obžalovaný L. V. od samého začiatku konania tvrdí, že poškodená nebola psychiky v poriadku

a mala vážne zdravotné problémy. Je pravdou, že znalci tieto skutočnosti nepotvrdili, ale vychádzali
z výpovedí poškodenej a ich analýzou neprešli dôkazy, a to predovšetkým komunikáciu na portáli
www.pokec.sk. Obhajca obžalovaného uviedol, že z uvedenej komunikácie je zjavné a preukázané
tvrdením poškodenej, že sa necíti v poriadku po psychickej stránke. Takéto podstatné skutočnosti
viedli obhajobu k záveru, že bude potrebné vykonať ďalšie znalecké dokazovanie, čo okresný súd

neumožnil. Obhajca obžalovaného má za to, že ak by znalci dôkladne prešli celý spisový materiál,
zistili by vážne zdravotné problémy poškodenej. Ďalej poškodená T. W. vypovedala v uvedenej veci
5-krát, pričom raz bola vykonaná aj konfrontácia. Už fakty, že musela byť 5-krát vypočutá, svedčia o
tom, že svojimi výpoveďami uvádzala okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že skutok si vymyslela. Obhajca
obžalovaného poukázal na to, že vo svojej prvej výpovedi zo dňa 17.9.2014 uviedla, že bola pannou v

čase spáchania skutku a medzi obžalovaným a ňou nebol žiadny vzťah. Či bol medzi nimi vzťah, svedčí
niekoľkodôkazov.Následnenakonfrontáciidňa18.9.2014priznala,žemalasobžalovanýmniekoľkokrát
pohlavný styk. Počas ďalších výsluchov prichádzalo k ďalším zavádzaniam orgánov činných v trestnom
konaní, a to výpoveďou zo dňa 3.11.2014, kde uviedla okrem iného, že sa rozišli ešte pred 30.8.2014
(čím vyvrátila svoju predchádzajúcu výpoveď o tom, že nemali vzťah) a že ju znásilnil aj dňa 30.8.2014

(správne má byť dátum 29.8.2014) u nich doma, pričom sa obžalovaný mal vyhrážať ublížením jej
rodičom a popritom ju mal fyzicky napádať, a to aj pri iných pohlavných stykoch. V tejto výpovedi uviedla
aj tú skutočnosť, že u nich nikdy neprespal. Obhajca obžalovaného uviedol, že aj svedok L. W. potvrdil,
že na druhý deň ráno o približne 6.00 hod. išiel obžalovaný z Vesteníc. Skutočnosť, že obžalovaný u
nich prespal, poškodená potvrdila až na hlavnom pojednávaní, pričom dovtedy to zásadne popierala. V

nasledujúcej výpovedi dňa 5.2.2015 upravila svoju výpoveď, a to tým spôsobom, že s obžalovaným mala
pohlavný styk niekedy s jej súhlasom a niekedy bez. Obhajca obžalovaného zdôraznil, že poškodená
aj po znásilneniach t.j. po 30.8.2014 sama niekoľkokrát prišla do Prievidze za obžalovaným aj k nemu
domov, kde bola aj matka obžalovaného, ktorá vypovedala, že ich vzťah bol pekný, túlili sa k sebe,
taktiež aj obžalovaný chodil domov k poškodenej. Poškodená deň po prvom pohlavnom styku 30.8.2014

(t.j. deň na to, ako ju mal znásilniť) mu písala sms správu, kedy mu ide autobus do Vesteníc, teda
aby prišiel za ňou. Na všetky rozpory boli obhajobou kladené otázky, aby ich odstránila, čo v žiadnej
výpovedi neurobila a nevysvetlila, prečo každou výpoveďou uvádza iné skutočnosti. Podľa názoru
obhajcu ani opätovnou výpoveďou z hlavného pojednávania poškodená neodstránila zásadné rozpory.
Jednu skutočnosť až pri piatej výpovedi potvrdila, že obžalovaný dňa 29.8.2014 u nich prespal. Obhajca

obžalovaného poukázal i na to, že poškodená nevysvetlila, prečo sa stretávala s obžalovaným i keď
ju znásilňoval a bil. Nevysvetlila ani to, ako mohla žena, ktorú chlap znásilní, opätovne na druhý deň
vykonať s ním dobrovoľný pohlavný styk, pritom takto sa to malo opakovať niekoľkokrát. Okresný súd
odôvodnil rozdielne výpovede poškodenej tým, že išlo o drobné rozpory. Obhajca obžalovaného má
za to, že vo výpovedi sa nenašli len drobné rozpory, ale závažné skutočnosti, pri ktorých sa nakoniec

preukázalo, že poškodená klamala. S hodnotením dôkazov okresným súdom jednoznačne nesúhlasí,
pretože skutočnosti, ktoré uviedla poškodená a následne, ktoré vyvrátila sama v ďalšej výpovedi, sú dosť
podstatné pre celý kontext prípadu. Ide predovšetkým o to, že poškodená uviedla, že pred skutkom bola
ešte pannou a ďalej, že mala byť znásilnená aj pred týmto skutkom, a to hneď niekoľkokrát, popritom aleboli medzi tým aj pohlavné styky dobrovoľné. Obhajca obžalovaného má za to, že uvedené tvrdenia sú
tak nelogické a rozporuplné, že v zmysle nich sa na výpoveď poškodenej musí vzhliadať ako na účelovú
a zavádzajúcu, dokonca ako na krivú výpoveď. Okrem iného okresný súd uviedol vo svojom rozhodnutí,

že poškodená opísala skutok zhodne. Obhajca obžalovaného poukázal na ďalší fakt, a to, že výpoveď
pred okresným súdom bola naučená výpoveď, ktorú od slova do slova okopírovala z jej predchádzajúcej
výpovedi v prípravnom konaní. Samotný fakt, že sa ju musela naučiť naspamäť, dáva jasný signál, že
jej tvrdenia nie sú pravdivé. Podľa obhajcu obžalovaného je nepochopiteľné, aby poškodená, ktorá má
vypovedať pravdu v trestnom konaní, sa musí naučiť naspamäť svoju výpoveď. Okresný súd sa ale

týmito skutočnosťami vo svojom odôvodnení vôbec nezaoberal. Na záver poukázal aj na tú skutočnosť,
že poškodená mala mobilný telefón a bola v kontakte so svojou matkou, teda, ak by bola v ohrození, tak
by to jej matka bola vedela. Obhajca obžalovaného má za to, že v prípade pochybností, ktoré v tomto
konaní jednoznačne boli preukázané, by mal súd postupovať podľa zásady in dubio pro reo. Obhajca
obžalovaného z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo
výroku o vine obžalovaného z trestného činu znásilnenia a vo výroku o treste a uložil mu primeraný trest,

respektíve alternatívne pre prípad, že odvolací súd bude mať za to, že bude potrebné vykonať znalecké
dokazovanie, navrhol zrušiť celý výrok o vine a treste a vec vrátiť okresnému súdu.

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal sám obžalovaný L. V. a ktoré doplnil podaním zo dňa
23.5.2016 (doručené okresnému súdu dňa 25.5.2016) a zo dňa 8.6.2016 (doručené krajskému súdu

dňa 13.6.2016) uviedol, že odvolanie podáva voči výroku o vine pre žalovaný skutok znásilnenia
podľa § 199 ods. 1 Tr.zák., ako aj voči výroku o treste a pre podstatné chyby konania, pretože boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, taktiež pre nejasnosť a neúplnosť
skutkových zistení a nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Do
pozornosti odvolacieho súdu obžalovaný dal skutočnosť, že poškodená bola vypočúvaná dňa 17.9.2014

v prítomnosti rodičov, pričom ich prítomnosť zásadným spôsobom ovplyvnilo tvrdenia poškodenej.
Zároveň obžalovaný poukázal na fakt, že pre takýto výsluch neexistuje žiadna zákonná možnosť.
Obžalovaný uviedol, že výsluchom poškodenej v prítomnosti jej rodičov bolo závažným spôsobom
porušené ustanovenie, ktorým sa má zabezpečiť objasnenie veci. Okrem iného poukázal na to, že dňa
14.11.2014 boli ako svedkovia k danej veci vypočutí opäť rodičia poškodenej, ktorí vzhľadom na ich

prítomnosť pri výsluchu ich dcéry dňa 17.9.2014 už v ďalšom konaní nemali byť pribratí ako svedkovia.
Obžalovaný L. V. na dané skutočnosti upozorňoval, avšak zostali bez povšimnutia. Obžalovaný aj na
základe týchto nezákonných úkonov požiadal, aby bola predmetná vec vrátená do prípravného konania,
kde navrhol, aby bola opäť vypočutá poškodená a aby bola vykonaná konfrontácia pre možné rozpory,
ktoré neboli doteraz odstránené a ani sa k nim strany nevyjadrili. Výsluch poškodenej v prítomnosti

rodičov v prípravnom konaní a postup orgánov činných v trestnom konaní je podľa názoru obžalovaného
o to závažnejší, že sa jedná o dôkaz, resp. procesný úkon, ktorým bolo jednak začaté trestné stíhanie
vo veci a ktorý je jednak procesným základom vykonávania všetkých ostatných dôkazov a procesných
úkonov. Obžalovaný poukázal na to, že nezákonne vykonaný úkon, resp. dôkaz nemôže byť podkladom
na vykonanie ďalších zákonných dôkazov a úkonov. Týmto postupom vyšetrovateľa a nielen týmto došlo

kzávažnémuporušeniuprávanaobhajobuasamotnýchprocesnýchpredpisov.Úkonyzodňa17.9.2014
o 9.30 hod. a zo dňa 14.11.2014, ktoré boli a mali byť podstatným dôkazom na určenie skutočností,
ako i právnej kvalifikácie, sú podľa názoru obžalovaného nezákonným dôkazom a nepoužiteľným
dôkazom. Predmetné porušenie príslušných procesných ustanovení predstavuje závažný zásah do
procesných práv, najmä práva na obhajobu a nemôžu byť podkladom pre vyvodzovanie trestnoprávnej

zodpovednosti.Ďalejkveciuviedol,žeod17.9.2014muneboloumožnenévykonaťazabezpečiťdôkazy,
a to najmä v prípravnom konaní. Žiadal o záznamy z kamerových systémov z mesta Prievidza, rovnako
záznam z reštaurácií, ako i výsluchy obsluhy v reštauráciách na preukázanie faktu, že k poškodenej
sa nesprával tak, ako uvádzala vo svojich výsluchoch a tieto mohli jednoznačne preukázať, že boli na
inýchmiestachakoukazujepoškodenávofotodokumentácii.Taktiežžiadalvýpisyzarchívovtelefónnych

čísel, ktoré používali, a to výpis hovorov a výpis sms správ, žiadal opätovný znalecký posudok znalca
z odboru psychiatrie na poškodenú, keďže pôvodný znalecký posudok je založený na zmätočných,
zavádzajúcich a neúplných informáciách v podaní poškodenej, keď okrem iného znalcom preukázateľne
zamlčala úmyselne traumatický rozchod s jej bývalým priateľom O. T. a pokus o samovraždu v mesiaci
júl 2014, pričom tieto udalosti sa odohrali tri týždne predtým, ako sa obžalovaný s poškodenou zoznámil.

Obžalovaný uviedol, že náležité zistenie skutkového stavu veci vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá
pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za
náležité zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti
dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšakna druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Obžalovaný poukázal na
to, že orgány činné v trestnom konaní nemôžu dôveryhodnosť dôkazu odôvodniť len okolnosťami, ktoré
svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu. Obžalovaný tento stav, že v konaní neboli doposiaľ odstránené

rozpory a pochybnosti, nezapríčinil, ale naopak podľa jeho názoru vznikli nové v tvrdeniach svedkov a
poškodenej. Ďalej obžalovaný poukázal na skutočnosť, že okresný súd dospel k predčasným skutkovým
zisteniam a právnym záverom, najmä v nadväznosti na uvedený chybný postup v prípravnom konaní.
Obžalovaný pokladá odôvodnenie napadnutého rozsudku nie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Tr.por. a v uvedených smeroch je nepreskúmateľné. Obžalovaný navrhol vykonať opätovný znalecký

posudok z odboru psychiatria na poškodenú, nakoľko pôvodný posudok je vzhľadom k neúplným
zisteniamneobjektívny.Obžalovanýmázato,žejepotrebnézistiť,čizáveryznalcamajúoporuvsprávne
zistených skutkových okolnostiach, či sú závery znalca náležite odôvodnené, logické a úplné, čo však
najmä posudok na poškodenú úplne vyvracia tvrdeniami, že poškodená nemá sklony ku klamstvám
a k fantazírovaniu, pretože podľa názoru obžalovaného bolo jednoznačne preukázané, že poškodená
od 16.9.2014 sústavne klame. Znalec podľa obžalovaného navyše nedisponoval všetkými potrebnými

informáciami, keďže poškodená úmyselne zamlčala „traumatický rozchod“ s jej bývalým priateľom O.
T., ako i zamlčala pokus o samovraždu v mesiaci júl 2014 (dňa 10.7.2014), kde v rámci toxikologického
vyšetrenia bolo konštatované, že mala pozitívny nález na „BZD“ (Benzodiazepam). Tento pokus o
samovraždu bol následkom rozchodu, čo vyplýva i z dôkazov vykonaných počas konania a rovnako i
zo samotného tvrdenia poškodenej, keď uvádzala i na sieti „Pokec“, že je práceneschopná a psychicky

je na tom zle od rozchodu s O. T.. Obžalovaný podotkol, že s poškodenou sa zoznámil tri týždne po
týchto udalostiach. Ďalej uviedol, že doposiaľ nebolo zabezpečené ani vyjadrenie gynekológa, ktoré
považoval za nutné aj T.. J.. Ku znaleckému posudku z odboru elektrotechnika obžalovaný uviedol,
že tento preukazuje skutočnosť, že s telefónom poškodenej bolo manipulované ešte pred odovzdaním
ku znaleckému skúmaniu, a to najmä na tom základe, že na strane 20 tohto posudku sa nachádza

sms správa zo dňa 16.9.2014 o 19.53 hod., ktorú zasielala poškodená obžalovanému v znení „vezú
ma záchrankou preč“. Obžalovaný podotkol, že sms správa v telefóne poškodenej počas skúmania
sa už nevyskytuje, a teda je zrejmé, že s týmito údajmi bolo manipulované. Znalecký posudok navyše
vyvracia tvrdenia poškodenej v tom zmysle, že obžalovaný jej mal úmyselne zadržiavať kabelku s
osobnými vecami a rovnako mobilný telefón, keďže z dokazovania je zrejmé, že v čase o 14.21 hod.

16.9.2014 odoslala poškodená svojej matke správu v znení už som v PD potom zavolám - v tomto
čase ju obžalovaný mal podľa jej slov biť 15 minút, čiže ak by tomu tak bolo, predpokladá, že by
zaslala matke správu v inom znení, alebo by nezaslala žiadnu správu, keďže jej mal podľa jej tvrdení
zadržiavať osobné veci. Obžalovaný ďalej podotkol, že poškodená svojej matke telefonovala i v čase
17.19 hod., a teda ak obžalovaný mal násilím zadržiavať poškodenej kabelku s telefónom, aby nemohla

nikam telefonovať, ako je logicky možné, že viackrát poslala sms správy, ako i telefonovala v čase,
keď malo dochádzať k páchaniu skutkov a ňou popisovaných udalostí. Obžalovaný namietol i výpovede
jednotlivých svedkov. K výpovedi svedka Y. O. dal do pozornosti, že svedok O. vo viacerých výpovediach
uvádza, ako si všimol ušpinený odev poškodenej, ako i zranenie na krku poškodenej. Avšak na výsluchu
dňa 14.10.2015 pred súdom uviedol: „V nemocnici a príjme som si všimol, že bola špinavá,

zranenie som si nevšimol“, čím sa stávajú pochybné jeho predošlé a účelové tvrdenia. K výsluchu
svedka O. T. zo dňa 3.6.0215 uviedol, že tento uviedol, že poškodená T. W. sa nechcela s ním rozísť
a brala rozchod dosť zle, kde citoval: „nevedela sa cez rozchod preniesť“. Obžalovaný od 17.9.2014
upozorňuje orgány činné v trestnom konaní, že T. zažila traumatický rozchod, čo si však vyšetrovateľ
nechcel všimnúť, pričom poukazoval na fakt, že poškodená bola od tohto rozchodu práceneschopná

a dňa 14.7.2014 sa poškodená pokúsila spáchať samovraždu užitím liekov „benzodiazepam“. Do
pozornosti dával i fakt, že matka poškodenej vzhľadom k tomu, že pracuje v totožnej nemocnici, kde
bola pre tieto problémy hospitalizovaná, riešila túto situáciu prostredníctvom interného oddelenia, nie
prostredníctvom psychiatrického oddelenia. Podľa jeho názoru túto skutočnosť zvýrazňuje i prepúšťacia
správa, kde je v rámci toxikologického vyšetrenia konštatované, že mala poškodená pozitívny nález na

„benzodiazepam“. Svedok T. potvrdil i fakt, že mu poškodená v auguste 2014 písala prostredníctvom
sociálnych sietí, cituje: „písala mi o tebe, že si bol vo väzení a že ťa jej rodičia nechcú dovoliť, nechcú,
aby bola s tebou.“ Podotkol, že svedok T. mu uviedol, aby poškodenej neveril, že jej šibe. Podotkol,
že ani znalec z odboru psychiatria sa pri posudzovaní uložených otázok na poškodenú nezaoberal
traumatickým rozchodom, ktorý zažila, pričom podľa názoru obžalovaného tieto fakty boli úmyselne

znalcovi zatajené, pričom tieto psychické ťažkosti preniesla poškodená do údajného znásilnenia, ktoré
sa nikdy nestalo. K výsluchu svedka Y. W., otca poškodenej, obžalovaný uviedol, že tento svedok bol
prítomný dňa 16.9.2014 pri podaní trestného oznámenia v Partizánskom, taktiež bol 16.9.2014 o 23.10
hod. prítomný v Prievidzi pri výsluchu dcéry a rovnako 17.9.2014 o 9.30 hod. bol opäť prítomný privýsluchu svojej dcéry, čo vyplýva z výsluchu tohto svedka zo dňa 3.6.2015, ale i z výsluchu poškodenej v
prítomnosti jej rodičov. Z vyjadrenia svedka Y. W. vyplýva, že práve tento svedok žiadal byť pri výsluchu
svojej dcéry, čo opäť odporuje zisteniam, že to mala žiadať dcéra. Taktiež Y. W. dňa 14.11.2014 prehlásil

do výpovede, že jeho dcéra bola v čase údajného znásilnenia pannou, čím mal potvrdiť vyjadrenia
poškodenej zo dňa 17.9.2014. Z výpovedí svedka Y. W. podľa obžalovaného vyplýva veľké množstvo
pochybností a rozporov, čo zvýrazňujú ďalšie dôkazy, ktoré boli vykonané, pričom tvrdenia svedka Y.
W. odporujú logickému mysleniu. Rodičia poškodenej smerovali svoje výpovede k tomu záveru, aby
sa potvrdili skutočnosti uvádzané poškodenou, keďže títo mali vedomosť čo konkrétne dcéra uvádzala

počas výsluchov, keďže tam boli prítomní. Obžalovaný ďalej uviedol, že dňa 16.9.2014 sa matka
poškodenej dozvedela, že jej dcéra mala mať s ním intímny styk, pričom bol následne obvinený zo
znásilnenia. Taktiež sa matka poškodenej dozvedela, že mali styk aj 19.8.2014 (podotkol celkom prvý
u nich doma), z čoho bol opäť následne obvinený poškodenou vo výpovedi dňa 3.11.2014. Obžalovaný
dal do pozornosti, že by bolo absolútne jedno, kedy by mal s poškodenou intímny styk, pretože rodičia
by každý považovali za znásilnenie, čo vyplýva aj z ich jednotlivých tvrdení. Obžalovaný uviedol, že

skutočnosti uvádzané matkou poškodenej sú v rozpore s tvrdeniami svedkov a rovnako v rozpore s
viacerými faktami, ktoré si navzájom odporujú, čo vyplýva jednoznačne z dokazovania. Poukázal i na
to, že matka poškodenej taktiež uviedla, že dňa 12.9.2014 bola doma, čo však práve svedok Y. W. dňa
3.6.2015 počas hlavného pojednávania vyvrátil tým, že uviedol, že dňa 12.9.2014 bola jeho manželka
v práci celý deň, čím obžalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že táto svedkyňa sa mu snaží poškodiť,

keď klame a zavádza orgány činné v trestnom konaní, a to i preto, že sa ho chceli rodičia poškodenej
zbaviť, nakoľko ako sami uviedli, nechceli, aby bol s ich dcérou. Obžalovaný dodal, že všade, kam
išla poškodená, či už podať trestné oznámenie, k lekárom, k psychológom, k znalcom, všade bola
výlučne v prítomnosti jej rodičov, čím nemala najmenšiu možnosť uviesť objektívne skutočnosti zo dňa
16.9.2014. Obžalovaný má za to, že rodičia poškodenej zatajili skutočnosť, že ich dcéra sa pokúsila

spáchať samovraždu v mesiaci júl 2014, kde sa iba vyjadrili, že ju bolelo brucho. Ďalej obžalovaný
poukázal na výpoveď svedka L. W., ktorý vo svojich výpovediach potvrdil, že ho v ranných hodinách
stretol v obci Dolné Vestenice, keď obžalovaný odchádzal od jeho priateľky T. W., u ktorej prespal.
Svedkyňa H. V. - matka obžalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že si brával počas vychádzok s
poškodenounaprechádzky„deku“(naktorejsamilovali),akoifakt,žepotýchtoviacerýchprechádzkach

obžalovaný mal odev ušpinený, čo bolo zapríčinené stykom a stykmi v prírode. Poukázal na to, že
poškodená zatajila a ani neuviedla skutočnosť, že k rodine obžalovaného chodila na návštevy, ako i iné
fakty ohľadom ich vzťahu. Okrem iného mu dňa 17.9.2014 prišla od jeho matky sms správa po jeho
zadržaní v znení: „Načo sem stále chodila a oblizovala Ťa“. Týmto obžalovaný poukázal na skutočnosť,
že poškodená mu lásku vyznávala a vyjadrovala i pred jeho rodinou. Ďalej uviedol, že jeho matka taktiež

vo svojej výpovedi potvrdila, že medzi ním a poškodenou bol veľmi pekný vzťah, čo však rodičia W.
popreli, keďže nechceli, aby ich dcéra bola s ním vo vzťahu. Obžalovaný dal do pozornosti výpoveď
svedkyne Q. X., u ktorej ide o jedinú priamu svedkyňu, ktorá vyvracia zavádzajúce tvrdenia poškodenej
v konkrétnych okolnostiach. Podľa vyjadrení tejto svedkyne, táto išla okolo nich v čase o 18.11 hod.,
pričom si jednoznačne nevšimla žiadne násilné správanie medzi ním a poškodenou, ale naopak, videla

ich v objatí sedieť na lúke. Tieto tvrdenia podľa názoru obžalovaného vyvracajú klamstvá poškodenej,
že od príchodu na miesto kvázi skutku po odchod bol voči nej neprestajne agresívny a že ju neustále
fyzicky napádal. K tejto svedkyni obžalovaný s poškodenou boli chrbtom, pričom obžalovaný podotkol,
že on o tejto pani nevedel a ani ju nevidel, čo opäť vyvracia klamstvo poškodenej, keď uviedla, že
obžalovaný jej mal povedať, aby bola ticho, že jej zlomí väzy, pričom jej mal vykrúcať hlavu v čase, keď

táto pani išla okolo nich. Taktiež táto svedkyňa vo výsluchoch uviedla, že sedeli na lúke a od plotu boli
vzdialení 5 metrov. Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodená taktiež zamlčala úmyselne bozkávanie pred
stykom, jej vzrušenie sa pred a počas styku a taktiež orgánom činným v trestnom konaní neuviedla, že
po milovaní jej povedal, že súlož ukončil do nej a že dúfa, že bude tehotná, pričom poškodená ihneď
spanikárila. Ďalej poukázal na to, že z komunikácie medzi ním a poškodenou na portáli azet.sk (pokec)

je evidentné, že poškodená zavádzala orgány činné v trestnom konaní a neuviedla im pravdivé tvrdenia
o ich vzťahu, intímnom živote, ale i o jej psychických ťažkostiach po rozchode s jej bývalým priateľom
O. T.. K výpisu sms správ ako dôkazu obžalovaný uviedol, že s ich obsahom bolo manipulované,
nakoľko v nich absentuje sms správa zo dňa 16.9.2014 o 19.53.27 hod., ktorú mu zaslala poškodená
v znení: „vezú ma záchrankou preč“ a ktorý je i v znaleckom posudku na strane „20“. Obžalovaný

týmto dal súdu do pozornosti, že ako prvá ho v čase 19.28 hod. a 19.53 hod. kontaktovala práve
poškodená, pričom on len reagoval na jej sms správy. K lekárskym správam zo dňa 16.9.2014 a zo
dňa 17.9.2014 obžalovaný uviedol, že tieto sú v rozpore so zisteniami jednotlivých lekárov a v rozpore
s tvrdeniami poškodenej, ako i v rozpore s fotodokumentáciou, pretože všetky obsahujú iný obsah, aso zistenými skutočnosťami sú v extrémnom a nelogickom rozpore. Okrem iného poukázal na to, že
dňa 4.2.2015 v lekárskej správe T.. J., tento lekár žiadal nutne najmä vyjadrenie gynekológa, čo doteraz
nebolo vykonané i keď ho žiadala i obhajoba. Opakovane obžalovaný uviedol, že všetkým stranám a

všetkým lekárom je doposiaľ zatajovaná skutočnosť, že poškodená dňa 14.7.2014 sa pokúsila spáchať
samovraždu užitím liekov, čo len zvýrazňuje fakt, že jej traumatický rozchod s bývalým priateľom O. T.
preniesla do údajného znásilnenia, ktoré sa nikdy nestalo. Rovnako na základe neúplných informácií
zo strany poškodenej nemohol objektívne vyhotoviť znalecký posudok ani Y.. K., keďže disponoval
nesprávnymi a zavádzajúcimi informáciami. K samotnému dôkazu na č.l. 663-666 spisu uviedol, že

vzhľadom k vyjadreniam v danej správe a k vyjadreniam svedkov a listinných dôkazov sa jedná o
jednoznačné rozpory v tvrdeniach, čo sa týka samotného trestného oznámenia. Obžalovaný uviedol, že
z vyjadrenia OR PZ Partizánske vyplýva, že v čase 21.05 hod. prijali oznámenie od T.. J., že má na
ošetrenípacientku,ktorámalabyťznásilnená.Obžalovanýďalejuviedol,žetietovyjadreniasúvrozpore,
nakoľko v čase o 19.56 hod. telefonovala poškodenej kriminálna polícia z tel. čísla +XXXXXXXXXXXX
(s poukazom na znalecký posudok elektrotechnika), čím obžalovaný dal do pozornosti fakt, že ako

mohla polícia z Prievidze v čase 19.56 hod. telefonovať poškodenej, keď skutok mal byť ohlásený až
v čase 21.05 hod. Ďalej obžalovaný poukázal na skutočnosť, že pri podaní trestného oznámenia v
Partizánskom bola s poškodenou spisovaná zápisnica v prítomnosti jej otca, pričom tieto skutočnosti
potvrdili zhodne aj otec poškodenej, ale i poškodená, avšak táto zápisnica doposiaľ nebola dodaná
do spisu. K samotným tvrdeniam a výsluchom poškodenej T. W., ako i k dokazovaniu, obžalovaný

uviedol, že jej tvrdenia nachádzajúce sa v obsahu úradného záznamu sú nelogické a zavádzajúce
pri porovnaní s predošlými výsluchmi ako i výsluchmi po ňom. Obžalovaný poukázal na to, že k
zápisnici o trestnom oznámení sú zjavné celkom odlišné tvrdenia ako tie, ktoré sú uvedené v úradnom
zázname zo dňa 17.9.2014, ktoré boli vykonané po trestnom oznámení. K výpovediam poškodenej
počas prípravného konania obžalovaný uviedol len toľko, že tieto sú logickým klamom poškodenej,

ktorá tieto výpovede podávala pred vyšetrovateľom v prítomnosti rodičov, ktorým sa bála uviesť pravdu
o ich vzťahu a o ich intímnom živote, a teda bolo jednoznačne chybou vyšetrovateľa vykonať takýto
výsluch, ktorým sa začínalo konanie. Obžalovaný má za to, že pri porovnaní výpovedí v jednotlivých
štádiách konania je evidentné, že poškodená klame a klamala pri podaní trestného oznámenia, čo
zvýrazňujú viaceré svedecké výpovede a iné dôkazy, keďže jej nezmysly boli vyvrátené takmer všetky.

Obžalovaný uviedol, že poškodená dňa 2.9.2015 uvádzala vymyslené odpovede, ktoré nie sú v súlade
so zistenými skutočnosťami. Poškodená vo svojej výpovedi dňa 2.9.2015 uviedla, že sa zoznámili v
mesiaci júl 2014, čo odporuje zisteniam, keďže z komunikácie Pokec vyplýva, že sa zoznámili dňa
4.8.2014.Ďalejpoškodenávovýpovediuviedla,žepánO.sajejponúkol,žejuzavezie,avšakzvýpovedí
a výsluchov svedka O. vyplýva, že tohto mala požiadať práve poškodená. Poškodená ďalej vo svojej

výpovedi uviedla, že po skutku jej mal obžalovaný písať sms správu a volať jej, pričom z dokazovania
vyplýva, že ako prvá v čase 19.28 hod. a 19.53 hod. kontaktovala poškodená obžalovaného, pričom túto
skutočnosť podporuje znalecký posudok z odboru elektrotechnika. Obžalovaný dal do pozornosti, že
poškodená sa v tomto výsluchu absolútne nevyjadrila k priebehu skutku ani k priebehu ich milovania zo
dňa 16.9.2014. Poškodená uviedla, že dňa 30.8.2014 obžalovaný u nich prespal. Obžalovaný podotkol,

že k tomuto priznaniu ju donútila len dôkazná situácia, a to až v jej šiestej výpovedi priznala túto
skutočnosť,oktorejpodľaobžalovanéhoklamalaod16.9.2014aždo2.9.2015.Ďalejpoukázalnaotázku
prokurátorky, či bol medzi nimi aj iný násilný styk - poškodená neuviedla nič, a to i napriek tomu, že dňa
3.11.2014 ho vo svojej výpovedi obvinila zo znásilnenia, ktorého sa mal dopustiť dňa 30.8.2014. Ďalej
na otázku prokurátorky, či obžalovaný poškodenej povedal o jeho odsúdeniach, poškodená uviedla „nie

nič mi nepovedal“, avšak obžalovaný poukázal na to, že je preukázané, že poškodená i tu zavádza,
pretože svedok T. dňa 3.6.2015 pred súdom vo svojej výpovedi uviedol, že mu v mesiaci august 2014
poškodená písala o tom, že obžalovaný bol vo väzení, a teda logicky o tom vedela, čo však poškodená
pred súdom zamlčala. Ďalej poškodená vo svojej výpovedi dňa 2.9.2015 uviedla, že sa nepamätá, že
by bol medzi nimi taký styk ako 16.9.2014, pričom obžalovaný podotkol, že v predošlých výpovediach

najmä dňa 3.11.2014, ale i pred znalcom z psychiatrie uviedla, že násilný styk mal obžalovaný na nej
vykonať opakovane. Poškodená podľa názoru obžalovaného svoju výpoveď dňa 2.9.2015 sa naučila
a zopakovala od slova do slova, na čo reagoval i jeho obhajca, pretože nie je logicky možné pamätať
si úplne všetky slová uvádzané vo výpovedi pri podaní trestného oznámenia zo dňa 16.9.2014. Ďalej
poškodená vo svojej výpovedi dňa 2.9.2015 uviedla, že keď ich videla pani X., tak sa rozprávali.

Obžalovaný podotkol, že táto svedkyňa bola od nich šesť metrov a nevidela ich rozprávať sa, ale
videla ako sa objímajú. Okrem iného obžalovaný uviedol, že poškodená ani v jedinej predošlej výpovedi
neuviedla, že sa rozprávali, ale uvádzala, že od príchodu na miesto skutku ju mal obžalovaný ihneď biť
a znásilňovať, čo je rovnako podľa názoru obžalovaného nelogické pri porovnaní dôkazov a jednotlivýchtvrdení poškodenej v otázkach, čo malo predchádzať kvázi znásilneniu, pretože poškodená vždy tvrdí
niečo iné, a to tak, aby sa jej výpovede dostali do súlade so zistenými skutočnosťami. Obžalovaný
poukázal na to, že ani v jednej z predošlých výpovedí neuvádzala, že by na uvedenom mieste sedeli,

pretože vo výpovediach predošlých uvádzala, že ihneď po príchode do tohto parku ju mal obžalovaný
začať biť a znásilňovať, čo je v rozpore s jej tvrdením na hlavnom pojednávaní. Poškodená vo svojej
výpovedi dňa 2.9.2015 nevedela vysvetliť, prečo tvrdila, že v čase znásilnenia bola pannou. Obžalovaný
dal súdu do pozornosti, že pri podaní trestného oznámenia bola vypočúvaná v prítomnosti rodičov, ktorí
o ich intímnom živote nič nevedeli a rovnako je preukázané, že práve ich prítomnosť ovplyvnila obsah

podania trestného oznámenia. Ďalej obžalovaný uviedol, že poškodená na položenú otázku, kedy vám
obžalovaný dňa 16.9.2014 urobil svojimi ústami na krku „cucflek“ uviedla, že si to nepriala, čiže podľa
názoru obžalovaného vylúčila, že to má od škrtenia, avšak až na dotaz predsedníčky senátu poškodená
uviedla, že vylučuje „cucflek“ a vo svojej výpovedi uviedla, že to má od škrtenia. Obžalovaný dal do
pozornosti, že na túto kvázi modrinu poškodená uvádzala rozdielne tvrdenia. Na otázku obžalovaného:
„pýtal som sa vás pred milovaní, či sa chcete so mnou milovať?“, poškodená uviedla: „nespýtal sa ma,

či sa chcem milovať“. Rozpor podľa názoru obžalovaného je jednoznačný, keď práve dňa 17.9.2014 v
čase 19.50 hod. uviedla vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom, že obžalovaný sa jej pýtal, či sa chce
s ním milovať, ale že si nevie spomenúť ako jej obžalovaný položil túto otázku. Na položenú otázku
obžalovaného, či obžalovanému písala v minulosti, že sa bojí chlapov, mužov, uviedla: „nepísala som
ti, že sa bojím chlapov, mužov.“ Obžalovaný ďalej podotkol, že najmä v komunikácii Pokec existuje

o tomto jej tvrdení dôkaz. Obžalovaný ďalej uviedol, že počas výsluchu poškodenej dňa 2.9.2015
obžalovaný upozornil a namietal fakt, že splnomocnená zástupkyňa poškodenej radí poškodenej očami
ako má odpovedať, alebo či má odpovedať na položené otázky, pričom poškodená odpovedala až
po tomto jej znamení očami, resp. po tomto pokyne, čím sa podľa názoru obžalovaného stal proces
neobjektívnym. Taktiež obžalovaný poukázal na to, že poškodená mala počas svojej výpovede dňa

2.9.2015 poznámky, z ktorých čerpala a navyše celú výpoveď zo dňa 17.9.2014 zopakovala od slova
do slova tak, že sa ju naučila, pretože nebola schopná zapamätať si svoje klamstvá. Poškodená na
otázku obžalovaného, prečo ho po skutku kontaktovala dvakrát ako prvá, uviedla: „nepísala som, prvá
som nekontaktovala“. Obžalovaný uviedol, že tieto zavádzajúce tvrdenia zvýrazňuje najmä posudok
z elektrotechniky, pretože obžalovaného mala kontaktovať ako prvá. Obžalovaný ďalej uviedol, že

vo výpovediach poškodenej sa nachádza veľké množstvo rozporov a pochybností, pričom poukázal
len na niektoré, nakoľko poukázať na všetky by bolo zjavne rozsiahle. Obžalovaný taktiež podotkol
ako je logicky možné, ak jej mal držať ústa, aby mu poškodená čokoľvek hovorila. Je podľa názoru
obžalovaného rovnako absurdné, ak vo všetkých výpovediach poškodená tvrdí, že svedkyňa X. išla
okolo nich pred milovaním dokonca i na výsluchu na hlavnom pojednávaní a na otázku predsedníčky

senátu, kedy išla okolo svedkyňa, poškodená uviedla „po milovaní“, teda obžalovaný má za to, že je
jednoznačné, že poškodená si odpovede prispôsobuje ku štádiu konania. Obžalovaný ďalej uviedol,
že doposiaľ nebola zodpovedaná otázka prečo svedok O. uvádzal, že o údajnom znásilnení mu mala
hovoriť poškodená, keď práve túto skutočnosť popiera, pričom ako môže okresný súd tvrdiť niečo, čo
nebolo povedané a navyše je dostatočne preukázané, že svedok O. bol poškodenou ovplyvňovaný.

Dňa 3.11.2014 poškodená obžalovaného obvinila, že ju mal prinútiť k styku i dňa 30.8.2014. Samotní
rodičia poškodenej sa o ich intímnom živote dozvedeli až počas vyšetrovania a práve vtedy bol obvinený
i za skutok zo dňa 30.8.2014, pričom obžalovaný nechápe a nedáva mu zmysel prečo nie je stíhaný
i za tento skutok. Obžalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozsudku
je uvedené, že poškodená o skutku povedala rodičom až keď prišla z polície, pričom toto je podľa

obžalovaného zavádzajúce tvrdenie, nakoľko z výpovedí otca ako i matky poškodenej vyplýva, že títo
boli prítomní počas troch výpovedí ich dcéry s poukazom na výsluch zo dňa 3.6.2015. Ďalej obžalovaný
uviedol, že matka poškodenej potvrdila skutočnosť, že jej dcéra viackrát telefonovala, čo odporuje
tvrdeniam poškodenej, že jej obžalovaný zadržiaval telefón, aby nemohla nikam telefonovať. Ďalej
obžalovaný poukázal na to, že poškodená uviedla svedkovi O., aby ju zaviezol za matkou do nemocnice

v Partizánskom, s čím svedok O. súhlasil, preto obžalovanému nie je jasné ako mohla matka poškodenej
tvrdiť, že dcéra jej telefonovala, že ide domov, keď bolo vopred so svedkom O. dohodnuté, kam ju
zavezieeštepredtýmakopoškodenákomunikovalasmatkou.Obžalovanýopakovaneuviedol,žematka
poškodenej taktiež zamlčala stranám v konaní samovražedný pokus dcéry v mesiaci júl 2014 ako
následok rozchodu s bývalým priateľom, pričom z dokazovania je zrejmé, že poškodená má dlhodobo

psychické ťažkosti. Ďalej obžalovaný poukázal na to, ako mohol otec poškodenej ísť na políciu v
Partizánskom nahlásiť skutok, keď sa mal o ňom dozvedieť až v nemocnici po vyšetrení dcéry, pretože z
výpovede otca poškodenej vyplýva, že bol najskôr nahlásiť skutok a až potom sa mal o ňom dozvedieť.
Obžalovaný uviedol, že svedkyňa X. ani v jedinej výpovedi neuvádzala akékoľvek kríky, ale ako samaspontánne uviedla, videla nás sedieť na lúke medzi stromom a prašiakom a nevidela žiadne násilné
správanie. Okrem iného poškodenú táto svedkyňa opoznala až na hlavnom pojednávaní dňa 1.4.2015,
a nie na polícii ako je to podľa obžalovaného zámerne uvedené v obsahu rozsudku, pričom svedkyňa

len videla poškodenú v čase previerky na mieste, kde sa milovali. K svedkovi O. obžalovaný ešte
uviedol, že až do 8.1.2015 on nevedel nič o údajnom znásilnení, na ktoré si po niekoľkých stretnutiach s
poškodenouspomenulažvovýpovedi vroku2015.Obžalovanýďalejuviedol,žesvedokO.niejeznalec
z odboru psychiatria, pretože tvrdil, že poškodená bola psychicky zrútená, pričom obžalovaný podotkol,
žepoškodenázačalapanikáriť,keďjejobžalovanýuviedol,žesúložukončildonejažeju nepustídomov

a bude spať u neho, čo uviedol v reštaurácii u O.. Podľa jeho názoru je zarážajúce ťahať do dôkazov
deti O., pretože je maximálnym klamstvom tvrdiť, že týmto deťom mala poškodená vravieť o znásilnení,
keďže ani poškodená neuviedla, že by im čokoľvek z ich rodiny v tom čase hovorila. Obžalovaný má
za to, že poškodená si znásilnenie vymyslela pred rodičmi, pretože o ňom vravela práve pred svojimi
rodičmi. Taktiež obžalovaný uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku ohľadne vyjadrenia znalca
T.. K. sa nachádzajú zavádzajúce tvrdenia. Otázky na znalca v súvislosti so skúmaním poškodenej T.

W. boli uložené zodpovedať v čase, keď táto nemala žiadnu traumu. Navyše tieto boli podstatné na
zodpovedanie otázky v súvislosti so spáchanými údajnými skutkami, pričom okresný súd odôvodnil, že
poškodená v čase traumy nemala sklony ku klamstvám, a teda súd ani orgány činné v trestnom konaní
sa nezaoberali otázkou, prečo klamala pri podaní trestného oznámenia. I z toho dôvodu obžalovaný
namieta fakt, že odpovede znalca mali byť smerované ku skutku, a nie ku traume, ktorú si poškodená

vytvorila po jej pochybnej výpovedi zo dňa 3.11.2014. Poškodená môže tvrdiť a zotrvávať na skutočnosti,
žemalabyťobžalovanýmznásilnená,avšakniejemožné,abyuvádzala,žemátraumuzosexu,zostyku,
zmilovania,keďžestykymávalipravidelne,atietopripustilaažpodťarchoudôkazov.Dokonca16.9.2014
orgány činné v trestnom konaní poškodená zavádzala v tom zmysle, že v čase údajného skutku mala byť
panna. Podľa názoru obžalovaného klamstvá a výmysly poškodenej vznikli najmä tým, keď vyšetrovateľ

povolil výsluchy poškodenej v prítomnosti jej rodičov, ktorí trvali na tom, aby pri týchto výsluchoch boli.
Taktiež znalec sa pri vyhotovovaní otázok a odpovedí nevysporiadal so skutočnosťou, že poškodená
bola v minulosti liečená a hospitalizovaná pre psychické ťažkosti, pretože tieto informácie znalcovi boli
účelovo a úmyselne zamlčané zo strany poškodenej, pretože o tomto existujú dôkazy, a to komunikácia
„pokec“, ale i zdravotná dokumentácia poškodenej, a to zo dňa 8.11.2012, ale i zo dňa 10.7.2014 a

15.7.2014. To, že sa okresný súd vysporiadal s výpoveďou obžalovaného tým, že mala byť účelová, je
založené prevažne na domnienkach, pretože tvrdenia obžalovaného sú podložené dôkazmi, ktoré práve
okresný súd nechcel účelovo pripustiť. Podľa názoru obžalovaného výpovede O., O., matky poškodenej,
otca poškodenej, sú vyvrátené práve výpoveďou poškodenej, keďže sú v zjavnom rozpore pri porovnaní
ich jednotlivých tvrdení. Zo skutku údajného znásilnenia je obžalovaný usvedčovaný šiestimi rozdielnymi

výpoveďami poškodenej, ktorej evidentne hrozilo reálne trestné stíhanie a i preto sa naučila od slova
do slova výpoveď zo dňa 16.9.2014. Je nesporné, že dôkazy a tvrdenia, ktoré obžalovanému majú
vinu preukázať, sa od 16.9.2014 do 4.5.2016 ohýbajú na jeho vrub. Obžalovaný ďalej uviedol, že pre
skutok v zmysle § 234 ods. 1 Tr. zák. zo dňa 10.3.2004, sp.zn.2T/291/03 bol odsúdený na trest, ktorý
vykonal v roku 2007. Obžalovaný uviedol, že bol podmienečne prepustený paradoxne za rozsudok

sp.zn.3T/146/00, čiže trestnej činnosti, ktorej sa mal dopustiť dňa 16.9.2014 voči T. W. sa mal dopustiť
v skúšobnej dobe pre prečin. Obžalovaný podotkol, že trest vo výmere 4 roky za trestný čin lúpeže
vykonal celý. Z výkonu trestu odňatia slobody bol obžalovaný prepustený dňa 19.6.2009. Pre trestný
čin krádeže v konaní sp.zn.3T/146/00, pričom okrem iného mu práve trest vo veci sp.zn.3T/146/00
bol dňa 2.1.2013 amnestovaný prezidentom Slovenskej republiky. Obžalovaný aj na tomto základe z

opatrnosti požiadal odvolací súd o zváženie uloženia trestu, ktorý mu bol dňa 4.5.2016 uložený za
použitia § 38 ods. 5 Tr. zák. Obžalovaný zároveň požiadal odvolací súd o doplnenie dokazovania,
nakoľko je zrejmé, že okresný súd sa nevysporiadal s dôkazmi na základe objektívnych skutočností,
ale rozhodnutie o vine je založené na nevykonaných dôkazoch a rovnako na zavádzajúcich tvrdeniach
poškodenej, svedkov W. a svedkov O.. Obžalovaný požiadal vykonať dôkazy, resp. dokazovanie v

rozsahu potrebnom pre zistenie skutočností závažných pre trestné konanie. Obžalovaný navrhol najmä
vykonať opätovný znalecký posudok na poškodenú, z odboru psychiatria a zodpovedať otázku, prečo
poškodená klamala a fantazírovala. Navyše znalci uviedli, že poškodená nemá sklony ku klamstvám,
pričom z dokazovania je evidentné, že pravdivé skutočnosti ako i okolnosti zo dňa 16.9.2014 neuvádzala
a navyše znalcom zamlčala „pokus o samovraždu“ a iné rozhodné údaje, a teda znalec, resp. znalci

vychádzali z neúplných informácií. Obžalovaný ďalej navrhol vykonať konfrontáciu medzi obžalovaným
a poškodenou na odstránenie rozporov počas celého procesu, ktoré nevznikli jeho zavinením. Taktiež
navrhol zabezpečiť vyjadrenie znalca z odboru gynekológia, ktoré doposiaľ nebolo zabezpečené, pričom
ho navrhoval i T.. U. J. v lekárskom zázname zo dňa 4.2.2015, kde sa vyjadril, že je nutné aj vyjadreniegynekológa. Obžalovaný dal do pozornosti, že nebolo doposiaľ zabezpečené ani sexuologické znalecké
skúmanieanijehoosobyaanipoškodenej,atoinapriektomu,žeobžalovanýchcedobrovoľnepodstúpiť
sexuologické skúmanie. Obžalovaný podal odvolanie voči rozsudku okresného súdu Prievidza zo dňa

4.5.2016 sp.zn.3T/40/2015, nakoľko boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie
veci ako i pre nejasnosti v skutkových zisteniach, a taktiež pre množstvo pochybností, ktoré neboli
odstránené. Na základe argumentov uvedených v obsahu odvolania a jeho doplnení voči napadnutému
rozsudku obžalovaný požiadal o oslobodenie spod obžaloby zo žalovaného skutku v zmysle § 199 ods.
1 Tr. zák., keďže obžalovaný je nevinný a tohto skutku sa voči poškodenej nedopustil. Zároveň požiadal,

aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, a aby sám vo veci rozhodol, respektíve v prípade nejasností
požiadal o doplnenie dokazovania, a to najmä vykonanie dôkazov, o ktoré požiadal.

K odvolaniu obžalovaného sa do konania verejného zasadnutia krajského súdu prokuratúra a ani
poškodená písomne nevyjadrili.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla, aby odvolací súd
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol, nakoľko napadnutý rozsudok
považuje za zákonný a vecne správny.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd zrušil

napadnutý rozsudok vo výroku o vine z trestného činu znásilnenia v zmysle § 199 ods. 1 Tr.zák. a vo
vzťahu k trestu a uložil obžalovanému primeraný trest, respektíve alternatívne navrhol, aby odvolací súd
zrušil celý výrok o vine a treste a vec vrátil okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný L. V. na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedol, že je nevinný a navrhol, aby bol spod

obžaloby za znásilnenie oslobodený, pretože ho nespáchal.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 9. júna 2016, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1
Tr.por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por., vykonal vo

veci verejné zasadnutie dňa 14. júla 2016. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa §
317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie
obžalovaného L. V. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por.
a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom (a to i vo vzťahu k právnej kvalifikácie

znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.zák.). Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen
o výpoveď obžalovaného L. V., ale o výpovede svedkov T. W. ml., ktorá má i procesné postavenie
poškodenej (ďalej len „poškodená“), o výpovede svedkov T. W. st., Y. W., Q. X., L. W., H. V., Y. O., Y.
O., O. T., o výsluchy znalcov N.. P. H., T.. Q. R., T.. I. K. a o ďalšie listinné dôkazy, na ktoré poukázal v
napadnutom rozsudku, o vierohodnosti, ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom

spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia dostatočne podrobne, vecne správne a presvedčivo
odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že skutok sa stal a že ho spáchal
obžalovaný spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom
na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré
vykonal okresný súd a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú

ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného L. V. zo spáchania
žalovaného skutku. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a
to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por. Úvahy a závery okresného súdu sú založené
na zásadách logického konania a uvažovania, sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo

vzťahu ku skutkovým zisteniam, preto ich nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil, že obžalovaný dňa 16.9.2014 v parku na Dlhej ulici v Prievidzi,násilím a hrozbou násilia iného nútil, aby niečo konal, opomenul a trpel a v parku na sídlisku Sever
v Prievidzi násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži, čím tak po stránke
subjektívnej, ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa §

189 ods. 1 Tr.zák. a zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.zák.
Okresný súd správne dospel k záveru, že obranu obžalovaného vyvracia a zo spáchania trestnej činnosti
ho usvedčuje výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní, ktorá popísala priebeh skutku konania
obžalovaného tak v parku na Dlhej ulici v Prievidzi ako i parku na Sídlisku Sever v Prievidzi. Odvolací
súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že isté rozpory poškodenej vo výpovedi na hlavnom

pojednávaní oproti výpovediam z prípravného konania nie je možné hodnotiť ako podstatné, pričom
išlo o drobné (nepodstatné) odlišnosti, ktoré nemajú podstatný vplyv na význam jej výpovede. Odvolací
súd zdôrazňuje, že poškodená v podstatných okolnostiach skutku, tieto popísala zhodne. Okresný súd
veľmi správne zhodnotil, že isté drobné rozpory majú základ v povahe trestnej činnosti, no hlavne z
pohľadu hodnotenia osoby poškodenej, ktorá je povahovo citlivá mladá žena, ktorá sa hanbila o veci
vypovedať, pričom zo záverov znalca z odboru psychiatrie jednoznačne vyplynulo, že poškodená trpela

postraumatickoustresovouporuchou,nemásklonykuvedomémuskresľovaniu,klamstvuapodvplyvom
tejto poruchy nebola dlhšiu dobu schopná i samotného výsluchu ohľadne pripomínania si prežitých
okolností. Okresný súd taktiež správne poukázal i na výpoveď obžalovaného z prípravného konania pri
konfrontácii s poškodenou a jeho výpoveď pred sudcom pre prípravné konanie, v ktorých sa obžalovaný
L.V.kspáchaniutrestnéhočinuznásilneniapriznaltak,akosamutokládlozavinuvuzneseníovznesení

obvinenia a neskôr v obžalobe. Jeho obrana na hlavnom pojednávaní spočívala v tom, že tejto trestnej
činnosti (okrem vydierania, ku ktorému sa v celom rozsahu priznal) sa nedopustil, pričom poukázal na
to, že síce s poškodenou v parku Prepadliny mali pohlavný styk, no tento bol dobrovoľný. Okresný súd
zároveň správne zhodnotil, že obrana obžalovaného, že poškodená okolnosti násilného prinútenia k
súloži tvrdí pod tlakom rodičov, je vyvrátená výpoveďou svedka O., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že

cestou z Pohostinstva u O., čo bolo krátko bezprostredne po skutku spontánne hovorila o znásilnení
v čase, kedy ešte poškodená ani nebola so svojimi rodičmi. Taktiež vina obžalovaného je nepriamo
potvrdená i výpoveďami svedkov T. W. st. a JC. W., ktorí sa o tom mali dozvedieť bezprostredne po
skutku, keď im o tom povedala poškodená. Zároveň násilné správanie voči poškodenej potvrdzujú i
existujúce stopy po tomto násilí vyplývajúce z listinných dôkazov, lekárskych záznamov a potvrdení. Z

lekárskej správy zo dňa 16.9.2014 (na č.l. 258 až 259 spisu) vyplýva, že poškodená bola dňa 16.9.2014
v zdravotníckom zariadení - Nemocnica Partizánske vyšetrená, pričom jej bolo zistené pomliaždenie
pravej ušnice s oderkou a pomliaždenie prednej časti krku. K mechanizmu vzniku týchto zranení
poškodená lekárovi uviedla, že vznikli tým, že bola napadnutá priateľom, škrtil ju a znásilnil, pričom jej
zranenie si vyžiadalo liečenie 5 až 7 dní. Ďalej zo záznamu z vyšetrenia vykonaného dňa 17.9.2014

o 2.07 hod. (na č.l.260 spisu) vyplýva, že poškodená bola vyšetrená gynekologicky s tým, že okolie
genitálu i konečníka bolo bez poranenia a bola u nej zistená na chrbte v oblasti driekovej chrbtice sufúzia
priemeru 1,5 cm, na pravej ruke exkoriácia do veľkosti 2 cm, na pravom pleci exkoriácia vo veľkosti 1,5
cm, na krku exkoriácia do 2,5 cm (poškodená uviedla, že to má po škrtení).

K námietke obžalovaného L. V. ohľadne postupu, ktorým v prípravnom konaní vyšetrovateľ policajného
zboru nesprávne umožnil rodičom poškodenej byť prítomnými pri jej výsluchu a následne ich vypočul ako
svedkov v predmetnej trestnej veci, odvolací súd uvádza, že rodičia poškodenej sa o skutočnostiach,
ktoré sa mali udiať v inkriminovanom čase, nedozvedeli na výsluchu poškodenej T. W. ml., ale tieto im
poškodená oznámila bezprostredne po skutku (ešte pred jej výsluchom). Z výpovede T. W. st. predsa

vyplynulo, že v inkriminovaný deň okolo 19.30 hod. jej telefonovala dcéra T. W. ml., že ju vezie nejaký
pán, že ide domov a ona jej povedala, aby prišla za ňou do práce, lebo mala z toho telefonátu zlý pocit
(vycítila to z hlasu dcéry) a keď prišla dcéra za ňou do nemocnice, poškodená plakala, bola špinavá,
mala dotlčené ruky, zranenie na krku a povedala jej, čo sa jej malo stať, že ju obžalovaný znásilnil v
kríkoch a hovorila jej, že ju mal obžalovaný aj biť. Rovnako i svedok Y. W. (otec poškodenej) vo svojej

výpovedi potvrdil, že v čase keď sa mal skutok stať, jeho manželka bola v práci, pričom podvečer mu
volala manželka, či je dcéra doma, že sa jej nemôže dovolať. Potom mu volala dcéra, aby prišiel pre
ňu do Prievidze, že je v nejakej reštaurácii. Keď bol vo Vesteniciach, volala mu manželka, že ich dcéru
vezie nejaký pán do práce ku nej do Partizánskeho. Tam prišiel i on a v čase po 19.30 hod. prišla
do nemocnice aj jeho dcéra. Svedok sa v tom čase dozvedel, že ju priviezol pán O., jeho dcéra bola

špinavá, na krku mala asi 4 cm podliatiny a už vtedy sa dozvedel, že obžalovaný sa jej mal vyhrážať,
že ju zastrelí, že ju mal obžalovaný znásilniť s tým, že jeho dcéra bola vtedy veľmi rozrušená. Za
takýchto okolností, keď obaja rodičia ako svedkovia v predmetnej trestnej veci sa o skutočnostiach,
ktoré vypovedali, dozvedeli ešte pred tým, ako bola vypočutá v procesnom postavení poškodenejich dcéra T. W. ml., nemožno ich výpovede hodnotiť ako procesne bezvýznamné a v predmetnej
trestnej veci procesne nepoužiteľné. Taktiež neobstojí námietka, že poškodená pred vyšetrovateľom
v ich prítomnosti vypovedala pod vplyvom istého tlaku, prípadne strachu, nakoľko poškodená obom

svojim rodičom bezprostredne po skutku (ešte pred jej výpoveďou pred vyšetrovateľom) ozrejmila, čo
sa jej v inkriminovaný deň stalo. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že poškodená bola riadne a
zákonným spôsobom vypočutá na hlavnom pojednávaní okresného súdu (výsluch zo dňa 1.4.2015
bol prerušený pre náhlu nevoľnosť poškodenej, kvôli čomu nebolo možné pokračovať v jej výpovedi,
avšak jej výsluch bol riadne, v celom rozsahu a zákonným spôsobom vykonaný na hlavnom pojednávaní

dňa 2.9.2015), kde boli dôsledne okresným súdom dodržané zásady kontradiktórnosti a zároveň i
právo obžalovaného na obhajobu, pričom po samostatnej spontánnej výpovedi poškodenej T. W. ml.
jej boli kladené doplňujúce otázky zo strany prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza, zo strany
obhajcu obžalovaného, taktiež predsedníčkou senátu a i samotným obžalovaným. Zároveň na hlavnom
pojednávaní okresného súdu dňa 2.9.2015 boli odstraňované i rozpory medzi výpoveďou poškodenej
vykonanou na hlavnom pojednávaní v porovnaní s jej výpoveďami z prípravného konania.

Pokiaľ obžalovaný namietol, že výpoveď poškodenej T. W. ml. je rozporuplná, plná klamstiev a
nedôveryhodná, odvolací súd uvádza, že znalec z odboru psychiatrie T.. I. K. v záveroch svojho
znaleckého posudku pri skúmaní duševného stavu poškodenej konštatoval, že poškodená T. W. ml.
nemá chorobné sklony k fantazírovaniu a skresľovaniu prežitých udalostí, ku klamstvám, dokáže

riadne vnímať priebeh udalostí, tieto si dokáže riadne zapamätať a zároveň ich dokáže reprodukovať.
Navyše odvolací súd dodáva, že znalec vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že poškodená
sa toho času lieči na posttraumatickú stresovú poruchu a úzkostnú depresívnu poruchu, ktoré u nej
vznikli ako následok trestného činu. Znalec sa jednoznačne na hlavnom pojednávaní vyjadril, že takýto
stav nemožno privodiť po rozchode partnerov. Zároveň T.. I. K. konštatoval, že z tohto pohľadu je

doplnenie znaleckého posudku nadbytočné. Odvolací súd považuje uvedenú námietku obžalovaného za
neopodstatnenú.TaktiežnazákladezáverovznalcaT..I.K.jeneopodstatnenáinámietkaobžalovaného,
ktorou sa domáha doplnenia znaleckého posudku, keďže obžalovaný tvrdí, že poškodená po rozchode
s predchádzajúcim partnerom O. T. mala v mesiaci júl 2014 spáchať pokus o samovraždu (v jej tele
boli zistené zvyšky benzodiazepamu) a jej zlý psychický stav bol znalcovi úmyselne zatajený, pretože

znalec na hlavnom pojednávaní jednoznačne konštatoval, že takýto stav poškodenej ako u nej zistil,
nemožno privodiť po rozchode partnerov. Odvolací súd z tohto hľadiska rovnako ako okresný súd
považuje doplnenie znaleckého posudku znalca z odboru psychiatrie za nepotrebné a nadbytočné.

K námietke obžalovaného, že okresný súd podľa § 277 ods. 2 Tr.por. odmietol vykonať ním navrhnuté

dôkazy a že sa nevyrovnal so všetkými, pre rozhodnutie významnými okolnosťami tým, že odmietol
vykonať opätovný znalecký posudok na poškodenú, z odboru psychiatrie a zodpovedať otázku, prečo
poškodená klamala a fantazírovala, navyše znalcom zamlčala „pokus o samovraždu“ a iné rozhodné
údaje, a teda znalec vychádzal z neúplných informácií, ďalej odmietol vykonať konfrontáciu medzi
obžalovanou a poškodenou na odstránenie rozporov počas celého procesu, odmietol zabezpečiť

vyjadrenie znalca z odboru gynekológia, odmietol vykonať sexuologické znalecké skúmanie na jeho
osobuaosobupoškodenej,odmietolznaleckýposudokbundy,odmietolnávrhnadoplneniedokazovania
znaleckým posudkom z odboru traumatológie na vyjadrenie sa k vzniknutým zraneniam, odvolací súd
rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že tieto navrhované dôkazy vzhľadom na už vykonané dôkazy
nie je potrebné vykonať za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci, nakoľko poškodená bola

podrobená znaleckému skúmaniu, znalec T.. I. K. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý,
existencia zranení u poškodenej bola listinnými dôkazmi preukázaná, pričom neexistujú pochybnosti
o povahe a spôsobe vzniku týchto zranení a taktiež z listinného dôkazu vyplynulo, že u poškodenej
v oblasti genitálií neboli zistené žiadne stopy po násilí. Vykonávanie ďalších dôkazov nie je ani podľa
záverov odvolacieho súdu potrebné.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného L. V. ako zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a zločinu znásilnenia
podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a
zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel preto nielen k rovnakým skutkovým

zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd. V tomto smere nezistil dôvody
na zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní
vo vzťahu k právnemu posúdeniu jeho konania, nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V
podrobnostiach odvolací súd poukazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutéhorozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými
sa stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o treste odňatia slobody.
Nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému L. V. na samej dolnej zákonom
upravenej trestnej hranici trestu odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov podľa
trestnej sadzby ustanovenej v § 199 ods. 1 Tr. zák. (s dolnou hranicou trestu odňatia slobody vo
výmere 5 rokov a hornou hranicou vo výmere 10 rokov; po zákonnej úprave pri opakovanom spáchaní

zločinu v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov) považuje aj krajský súd za
zákonný a správny. Okresný súd správne pri ukladaní druhu a výmery trestu u obžalovaného nezistil ani
jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 Tr. zák., na druhej strane zistil jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že bol už za trestný čin odsúdený. Zároveň správne okresný súd
nepoužil ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák., nakoľko vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Prievidza,
sp.zn. 2T/291/03 zo dňa 10.3.2004 pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr.zák. účinného do

1.1.2006, ktorý má povahu zločinu, pri ukladaní trestu obžalovanému použil ustanovenie § 38 ods. 5 Tr.
zák., teda pri opakovanom spáchaní zločinu zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej v § 199
ods. 1 Tr. zák. (ako trestného činu prísnejšieho v porovnaní so zločinom vydierania podľa § 189 ods.
1 Tr. zák.) vo výmere 5 rokov o jednu polovicu na 7 rokov a 6 mesiacov (výpočet: 10 rokov - 5 rokov
= 5 rokov; z toho jedna polovica predstavuje 2 roky a 6 mesiacov; 5 rokov + 2 roky a 6 mesiacov = 7

rokov a 6 mesiacov). Okresný súd taktiež správne zistil, že obžalovaný L. V. predmetný skutok spáchal v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu posledného odsúdenia, pričom predchádzajúce
odsúdenia nemali na obžalovaného dostatočný prevýchovný účel, keďže sa opätovne dopúšťa trestnej
činnosti. Trest uložený obžalovanému L. V. okresným súdom zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám
stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky

zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu,
jehoindividuálnejigenerálnejprevencie,pričomuloženýtrestodňatiaslobodyvtaktostanovenejvýmere
je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Rovnako vecne správny je výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného L. V. podľa § 48 ods.
2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetných trestných činov bol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k
výrokom o vine, o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, preto neakceptoval ani v tomto
smere odvolacie námietky obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe

náležite zisteného skutkového stavu veci, zákonne a vecne správne, preto odvolanie obžalovaného L.
V. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.