Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 25, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/843/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200733
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815200733.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci žalobcu P., so sídlom v P., B. XXX, S.
K., registračné číslo XXX XX XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária X. X. s.r.o., so sídlom v C., W.
XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., S. XX, o zaplatenie
397,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa

24. júna 2015, č. k. 6C/20/2015-60, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému

domáhal zaplatenia sumy 397,44 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere zo dňa 10.07.2012
uzavretej s jeho právnym predchodcom, spoločnosťou S. E. B., a.s. a žalovaným, predmetom ktorej bolo
poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru s výškou kreditného limitu 320 eur s výškou mesačnej
splátky 4% z dlžnej čiastky, ročná úroková sadzba 26,28 %, 11,88 %.Veriteľ vyzýval žalovaného k
zaplateniu celého dlhu 414,44 eur do 15 dní od doručenia výzvy s tým, že zosplatnil celý úver. Z výpisu
z čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný vyčerpal 431,62 eur a celkovo zaplatil veriteľovi 271,20

eur. Tieto platby započítal veriteľ na úhradu istiny 133,50 eur, úrok za hotovostné transakcie 2,21 eur,
úrok za nevyužitú GP 0,15 eur, úrok 95,61 eur, poistenie PZK 8,50 eur, poplatok za výber z bankomatu
3 eur, poplatok za výpis z účtu 9,78 eur, opravné úroky 11,45 eur, poplatok za zahraničný výber z
bankomatu 7 eur. Oznámením z 10.11.2014 oznamovala advokátska kancelária žalobcu žalovanému
postúpenie pohľadávky S. E. B. vzniknuté z úverovej zmluvy z 10.7.2012 na žalobcu, a to na
základe zmluvy z 18.3.2013. Ďalej bol žalovaný vyzvaný k zaplateniu dlhu 405,86 eur. Súd prvej

inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie bez toho, aby sa bližšie
zaoberal opodstatnenosťou uplatneného nároku. Konštatoval, že žalobca v oznámení o postúpení
pohľadávky oznamuje žalovanému, že nadobudol pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky z
18.3.2013. Žalobca v návrhu neuviedol na základe akej zmluvy bola pohľadávka postúpená, ani ju
listinne nepreukázal. Súd vyzýval žalobcu na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky za účelom
upresnenia dátumu postúpenia pohľadávky, predovšetkým akým dátumom bola žalovaná pohľadávky

postúpená. Uvedené bolo dôležité i z hľadiska skúmania toho, či oznámenie o postúpení je určité,
zrozumiteľnéačiúdajevňomuvedenézodpovedajúvskutočnostiakovzmluveopostúpenípohľadávky.
Pokiaľ žalobca argumentuje, že preukázal v súdnom konaní aktívnu legitimáciu listinným dôkazom, a
to oznámením o postúpení pohľadávky z 10.11.2014, ktoré oznámenie vykonal aj ako splnomocnený
zástupca pôvodného veriteľa, teda postupcu, čím je postúpenie preukázané, súd udáva, že uvedený
následok platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda žalovanému. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa

18.6.2015 uvádza, že pohľadávka bola postúpená dňa 12.9.2012 na žalobcu avšak výzvu k splateniu
celého dlhu zo dňa 22.7.2014 vyhotovil údajný právny predchodca žalobcu. Z uvedeného vyplýva, žesám žalobca nemá „jasno“, kedy bola predmetná úverová zmluva postúpená. V zmysle § 526 ods. 2
Občianskeho zákonníka platí, že ak postúpenie oznámi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať
sa preukázania zmluvy o postúpení. Je pravdou, že žalovaný postúpenie ako také nenamietal, pretože je

v konaní pasívny. Súd však vyzval žalobcu na preukázanie postúpenia pohľadávky s ohľadom na to, že
žalobca uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súd v rámci
poskytovanej súdnej ochrany spotrebiteľovi má oprávnenie skúmať i platné postúpenie pohľadávky,
čo môže učiniť len pri predložení zmluvy ako písomného právneho úkonu. Súdu je známy rozsudok
NS SR v obchodnej veci sp. zn. 4 Obo 210/01, ktorý však rieši primárne vzťah medzi podnikateľmi

a nie je aplikovateľný aj na spotrebiteľský spor. Predmetom skúmania postúpenia je i to, či došlo
k postúpeniu celej pohľadávky a celého príslušenstva, keď žalobca uplatňuje častokrát napríklad i
zmluvnú pokutu, budúce zmluvné úroky a podobne. Okrem toho z listinných dokladov vyplýva, že v
deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.03.2013 (ako tvrdí žalobca v oznámení o postúpení
pohľadávky a v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 18.06.2015 uvádza dátum postúpenia 12.09.2012)
vyzýval pôvodný veriteľ S. žalovaného listom z 22.07.2014 (č.l. 40 spisu) k splateniu celého dlhu na jeho

účet bez toho, aby v liste poukazoval na postúpenie pohľadávky inému veriteľovi, pričom upozorňoval
dlžníka i na možnosť exekučného konania. I uvedená skutočnosť vnáša nejasnosti ohľadom postúpenia
pohľadávky, jej rozsahu, pretože týmto listom pôvodný veriteľ zároveň „zosplatňuje celý dlh“, a preto je
významné posúdenie akú splatnú pohľadávku vôbec mohol pôvodný veriteľ na žalobcu postupovať,
t. j., či len neuhradené splátky, alebo celý zosplatnený úver, už i s poukazom na povinnosti veriteľa pri

využití práva podľa § 565 OZ dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V konaní
zostáva nepreukázané, kedy vlastne došlo k postúpeniu pohľadávky, či celej splatnej pohľadávky, alebo
pohľadávky splatnej i v budúcnosti, a či bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky správne.
Súdzamietolžalobužalobcu,pretožežalobcanepreukázalsvojuaktívnulegitimáciuvsporeakonositeľa
hmotnoprávnehovzťahu zúverovéhovzťahu,ktorý jepredmetomkonania.Samotnýmnárokomžalobcu

sa preto nezaoberal. V konaní bol úspešný žalovaný, trovy konania však neuplatnil, preto súd v súlade
s § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že nesúhlasí so záverom
súdu prvej inštancie, že v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. K postúpeniu pohľadávky

podľa § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka dochádza na základe písomnej zmluvy medzi veriteľom
alebo postupcom a treťou osobou ako postupníkom, pričom jej platnosť nie je podmienená súhlasom
dlžníka. Ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie
postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať neplatnosti, či
neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní, v ktorom sa postupník domáha proti dlžníkovi zaplatenia

postúpenej pohľadávky. Žalobca v konaní predložil jeho oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
10.11.2014, adresované žalovanému na jeho adresu trvalého bydliska. Po zaslaní oznámenia súdu
predložilpodacíhárok,ktorýpovažujezadostatočnýdôkaznapreukázaniesvojhotvrdenia,žežalovanej
bolo oznámenie doručené, resp. dostalo sa do sféry jej dispozície. Uviedol, že žalobca pripojil k žalobe
oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré oznámenie je listinným dôkazom a zároveň aj hmotnoprávny

úkonom, s ktorým sa mohla žalovaná oboznámiť najneskôr dňom, kedy jej súd doručil žalobu na
začatie konania spolu s prílohami. Najneskôr dňom tohto doručenia je voči žalovanej nesporne účinný
aj hmotnoprávny úkon - oznámenie o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie teda na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, eventuálne nesprávne vec právne
posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, kedy v žalobe tvrdil,

že došlo k oznámeniu o postúpení pohľadávky a uniesol aj dôkazné bremeno predložením poštového
podacieho hárku, lebo pri bežnom priebehu veci je namieste logický záver, že oznámenie o postúpení
pohľadávky sa dostalo do sféry dispozície žalovanej. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie, eventuálne navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnostirozhodnépreposúdenieveci,vpotrebnejmierevykonaldokazovanieapreukázanýskutkovýstav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolacím súdom boli podrobne
preskúmané všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní uplatnené a v plnom rozsahu sa
stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli

preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného
titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387
ods. 2 CSP odkazuje.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa S. E. B., a.s. proti žalovanej,
uplatňovaná v tomto konaní, bola postúpená. Žalobca takýto záver vo svojom odvolaní namieta s tým, že
predložiloznámeniepôvodnéhoveriteľaopostúpenípohľadávky,akoajpodacíhárok,podľaktoréhototo
oznámenieboložalovanejprostredníctvompoštyodoslané.Podľanehovzmyslepríslušnýchustanovení
Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od
neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať

neplatnosti, či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní.

7. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane

žalobcu alebo pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej je imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď. rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

8.Odvolacísúdsúhlasísnázoromžalobcu,žeakpodľa§526ods.2Občianskehozákonníkapostúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o

postúpení. V tomto prípade sa však preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník -
žalovaný, ale konajúci súd za účelom overenie žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie, keďže bolo
potrebné zohľadniť, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, pri ktorého posudzovaní platí pre súd primárna
ochrana spotrebiteľa, čo vyplýva z právnej úpravy v ustanovení § 53 ods. 3 písm. b) Občianskeho
zákonníka. Táto požiadavka súdu bola navyše odôvodnená skutočnosťami zistenými z vykonaného

dokazovania, ktoré i u konajúceho súdu prvej inštancie dôvodne vyvolali pochybnosti o postúpení
pohľadávky. Konkrétne, žalobca v oznámení o postúpení pohľadávky (zo dňa 10.11.2014) uvádza dátum
uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 18.03.2013 a vyzýva žalovaného k zaplateniu dlžnej
čiastky vo výške 405,86 eur, pričom nemožno prehliadnuť, že pôvodný veriteľ S. E. B., a.s. vyzýva
žalovaného listom zo dňa 22.07.2014 na splatenie celého úveru vo výške 414,44 eur na jeho účet bez

toho, aby v liste poukazoval na postúpenie pohľadávky inému veriteľovi a upozorňoval žalovaného i
na možnosť exekučného konania. Za tohto stavu bolo úplne namieste, že konajúci súd prvej inštancie
požadoval od žalobcu preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie predložením zmluvy o postúpení
pohľadávky. Žalobca však zostal nečinný a aj svoje odvolanie založil na polemike o tom, čo je významné
z hľadiska posudzovania ním uplatneného nároku, či iba otázka platného oznámenia, alebo otázka

platného postúpenia pohľadávok.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. V odvolacom konaní mal procesný úspech žalovaný. Trovy odvolacieho konania mu nevznikli, preto

odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 CSP rozhodol, že žalovaný nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania.

11. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).