Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/333/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116207045
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116207045.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
XXX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Porubskou, advokátkou, Farská 25, Nitra, proti žalovaným: 1/ FINANC
PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 783 323, Jesenského 230/7, Partizánske, 2/ SCORPION 17, s.r.o., IČO:
46 298 631, Cintorínska 2933/13, Nitra, 3/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXX/X, V., 4/ K.

I., nar. XX.XX.XXXX, C. XX/XX, T., o určenie neplatnosti právnych úkonov a návrhu žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia,o odvolaní žalovaného 4/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava,
č.k. 11C/88/2016-28 zo dňa 4. apríla 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním nariadil predbežné opatrenie, ktorým

žalovanému 4/ nariadil, aby sa dočasne zdržal akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v katastrálnom území I., obec I., okres Hlohovec, a to nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXXX ako rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku parc.č. 212/30 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 393 m2, pozemok parc.č. 212/30 zastavané plochy a nádvoria o výmere 393
m2 a to tak, že sa zdrží najmä ich predaja, zámeny, nájmu, darovania, zaťaženia vecným bremenom,
predkupným právom alebo akýmkoľvek iným právom v prospech tretích osôb, až do právoplatnosti

rozhodnutia súdu vo veci samej. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že žalobkyňa sa návrhom
podaným na súd prvého stupňa dňa 24.03.2016 domáhala, aby súd určil, že Zmluva o úvere č.
342/2009 zo dňa 23.09.2009, Záložná zmluva zo dňa 23.09.2009, Zmluva o postúpení pohľadávok zo
dňa 24.09.2012, Kúpna zmluva zo dňa 09.10.2012 a Kúpna zmluva zo dňa 13.12.2012 sú neplatné a
zároveň navrhla nariadiť predbežné opatreni, ktorým by súd uložil žalovanému 4/ zdržať sa akéhokoľvek
nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, katastrálne územie I.. Žalobu žalobkyňa

odôvodnila tým, že dňa 23.09.2009 uzavrela so žalovaným 1/ zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutie jej úveru vo výške 9.000 eur. V súvislosti s touto úverovou zmluvou bola uzavretá aj záložná
zmluva, predmetom ktorej bolo aj zriadenie záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku zo zmluvy o
úvere k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. I., zapísaným na LV č. XXXX, ktoré nehnuteľnosti boli
v čase uzavretia zmlúv vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a dodnes je rodinný dom obydlím žalobkyne
a jej rodiny. Následne listom zo dňa 26.09.20125 bolo žalobkyni oznámené postúpenie pohľadávky zo

zmluvy o úvere na žalovaného 2/ a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.09.2012.
Listom zo dňa 01.10.2012 bolo žalobkyni zaslané oznámenie o začatí výkonu záložného práva a to
priamym predajom zálohu tretej osobe v zmysle záložnej zmluvy. Tesne po oznámení začatia výkonu
bola na návrh žalovaného 2/ uzavretá Dohoda o predaji zálohu pred uplynutím doby, predmetom ktorej
bola dohoda strán o tom, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh priamym predajom pred uplynutím
lehoty podľa ustanovenia § 151m ods. 1 OZ. Rozhodnutím Správy katastra Hlohovec zo dňa 16.10.2012

pod V-1584/12 bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet zálohu v
prospech žalovaného 3/ s tým, že kúpna zmluva bola uzatvorená žalobkyňou v zastúpení žalovaným2/ ako predávajúcim a žalovanou 3/ ako kupujúcou. Žalovaná 3/ je od 10.07.2013 spoločníkom ako
aj štatutárnym orgánom žalovaného 2/. Následne bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prevedené
na žalovaného 4/ a to dňa 13.12.2012, ktorému žalobkyňa hradí nájomné vo výške 110 - 200 eur

za mesiac a ktorý jej oznámil, že mu má uhradiť 17.000 eur alebo nehnuteľnosť predá, k čomu
podnikol aj príslušné kroky, keď v obydlí žalobkyne organizuje ohliadky záujemcov o kúpu nehnuteľnosti
spoločnosťou FreeWay Finance s.r.o., ktorej konateľom je žalovaný 4/. Žalobkyňa poukazuje na
neprijateľné podmienky, ktoré obsahuje zmluva o úvere, tvrdí, že pri zmluve o úvere jej bol poskytnutý
úver 9.000 eur, má však vrátiť 34.200 eur. Jedná sa o viac ako trojnásobné navýšenie poskytnutej

sumy. Pri prepočte na ročný úrok bola istina poskytnutá za 28% ročný úrok na dobu 10 rokov, pričom
priemerná úroková miera bánk v čase uzavretia zmluvy pri úveroch nad 5 rokov bola vo výške okolo
9%. Má za to, že zmluva o úvere je neplatná. Keďže považuje za neplatnú zmluvu o úvere, tak bez
hlavného záväzkového právneho vzťahu nemôže existovať ani záložný právny vzťah, v dôsledku čoho je
neplatná aj záložná zmluva, následne aj ďalšie zmluvy o prevode predmetných nehnuteľností, ktoré boli
predmetom zálohu. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie NS SR, sp.zn. 1 MCdo 1/2009, keď má za to,

že má právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez takéhoto určenia je ohrozené jej vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré už formálne na základe neplatných právnych úkonov
stratila. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že je potrebná dočasná úprava
pomerov, preukazujúc skutočnosť, že žalovaný 4/ vykonáva kroky smerujúce k predaju nehnuteľnosti, čo
bymalozanásledokprevodvlastníckehoprávanaďalšiuosobuastýmspojenústratuobydliažalobkyne

a jej rodinných príslušníkov vrátane maloletých detí. Je potrebné preto, aby do konečného rozhodnutia
súdu vo veci samej bolo nariadené predbežné opatrenie formou zákazu akéhokoľvek nakladania s
nehnuteľnosťou žalovaným 4/, ktoré by malo za následok prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 102 ods. 1, podľa § 74 ods. 1, § 75 ods. 1,2,4,6,8,
podľa § 76 ods. 1 písm. e), ods. 4 O.s.p.. Vecne skonštatoval, že účelom predbežných opatrení je

rýchla, i keď len dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho hoci ešte
nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je,
aby sa aspoň osvedčila potreba predbežnej a dočasnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti,
pričom táto dočasná úprava sa musí javiť ako naliehavá. Predpokladom nariadenia predbežného
opatrenia je osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov

účastníkov. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie
vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav právnych vzťahov účastníkov, a že ujma povinného nesmie

byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Po preskúmaní
žaloby ako aj návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila
dôvody na nariadenie predbežného opatrenia. Nakoľko sa v zmysle § 76 ods. 4 O.s.p. súd stotožnil
so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, považujúc ich za
správne, ďalšie dôvody v odôvodnení uznesenia už neuvádzal a návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. vyhovel v celom rozsahu, keď nariadené predbežné
opatrenie nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaného 4/, pretože má len dočasný charakter,
nemení sa ním podstata vecného práva žalovaného 4/. Nariadením tohto predbežného opatrenia sa
nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, iba sa dočasne odloží
možné nakladanie s nehnuteľnosťami.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný
4/. Uviedol, že v návrhu na začatie konania v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. chýba náležitosť a to
údaj o štátnom občianstve, ktorý údaj nie je uvedený pri žalovaných 3/, 4/, ani pri žalobkyni. Ďalej
namietal hmotnoprávny nedostatok konania a to vecnú legitimáciu. Uviedol, že návrh na začatie

konania predstavuje určovaciu žalobu, pričom ide o 5 samostatne žalovateľných nárokov vyplývajúcich
z hmotného práva, pričom štyri z piatich uplatnených nárokov sa majú týkať iného okruhu osôb. Či bude
žalobkyňa v spore úspešná, závisí aj od toho, či je účastníčkou hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. V časti konania týkajúceho sa zmluvy označenej číslom 1. - 4.
nie je odporca 4/ pasívne vecne legitimovaný, nie je účastníkom ani jedného z týchto hmotnoprávnych

úkonov. V časti týkajúcej sa zmluvy označenej č. 5. nie je žalobkyňa aktívne legitimovaná, teda nie je
účastníčkou tohto hmotnoprávneho úkonu, teda žalovaný 4/ nie je vecne legitimovaný ani v jednom
prípade vo vzťahu k piatim nárokom uplatneným žalovanou. Nedostatok aktívnej či pasívnej legitimácie
účastníkov je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby, preto nie je možné žalobe žalobkyne v rozsahuuplatnených nárokov vyhovieť práve pre tento hmotnoprávny nedostatok v konaní. Žalobkyňa v žalobe
uvádza, že ako spotrebiteľka sa domáha ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Vo vzťahu
k žalovanému 4/ však žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľa, nakoľko žalovaný 4/ je fyzická osoba

a pri kúpe nehnuteľností nevystupoval v postavení dodávateľa. Žalovaný 4/ nie je účastníkom kúpnej
zmluvy zo dňa 13.12.2012. Takže žalovaná v predmetnom konaní vedenom voči žalovanému 4/ nemá
postavenie spotrebiteľa a nie je v tejto časti ani daný základ na jej oslobodenie od súdnych poplatkov.
Uplatňuje tiež námietku miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu, nakoľko má za to, že na konanie
voči nemu s prihliadnutím na návrh na vylúčenie konania voči žalovanému 4/ na samostatné konanie

je miestne príslušný súd v mieste bydliska žalovaného 4/. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa nemá
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov. Naliehavý právny záujem musí byť
preukázaný ku každému požadovanému určeniu. Žalovaný 4/ síce nadobudol nehnuteľnosti v k.ú. I.
zapísanénaLVč.XXXXnazákladekúpnejzmluvy,avšaknienazákladezmluvy,ktorábysaakýmkoľvek
spôsobom dala špecifikovať ako kúpna zmluva zo dňa 13.12.2012. Návrh na vklad vlastníckeho práva
v prospech žalovaného 4/ bol totiž podaný na príslušnom katastrálnom úrade už 21.11.2012. Takže

návrh je v tejto časti neurčitý, nevykonateľný a naliehavý právny záujem na neurčitom a nevykonateľnom
určení nemôže byť daný. Má za to, že žalobkyňa neosvedčila existenciu práva voči odporcom 1/ - 4/
a ani základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana. Súd preto nemohol mať bez ďalšieho právo vo veci samej za dané, resp.
pravdepodobné. Potom ani nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej tomuto právu nemôže byť

preukázané. Rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia považuje za nepreskúmateľné, súd v
uznesení poukazuje na ustanovenie § 74 ods. 1. V prejednávanom prípade však nebolo predbežné
opatrenie nariadené pred začatím konania ale po začatí konania vo veci samej. Súd neuvádza žiadne
zákonné ustanovenie, na základe ktorého by bolo v predmetnej veci predbežné opatrenie nariadené
po začatí konania. Žalobkyňa nepreukázala žiadny titul na užívanie nehnuteľnosti, pričom žalovanému

4/ svedčí podľa zápisu v katastri nehnuteľností platný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva.
Navrhol zmeniť uznesenie súdu prvého stupňa a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť.
K odvolaniu doložil kúpnu zmluvu uzavretú medzi U. F. ako predávajúcou a ním ako kupujúcim dňa
20.11.2012.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dopĺňa svoj návrh o údaj o štátnom
občianstve u žalobkyne, žalovanej 3/ a žalovanom 4/ a upravuje petit návrhu v časti uvedenej pod
bodom 5, ktorý znie nasledovne: kúpna zmluva zo dňa 20.11.2012 je neplatná a dopĺňa petit v poradí
6. výrok nasledovne: súd určuje, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom v Hlohovci, katastrálny odbor, a to rodinného domu číslo súpisné XXX, postavenom

na pozemku parc.č. 212/30 zastavané plochy a nádvoria o výmere 393 m2 a pozemku parc.č. 212/30
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 393 m2, je X. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I. XXX. Zároveň žiadala, aby konajúci súd uznesením pripustil zmenu návrhu v zmysle tejto
zmeny. Následne uviedla k odvolaniu žalovaného 4/ voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia,
že Kúpna zmluva zo dňa 20.11.2012 bola v poradí druhým titulom, na základe ktorého sa previedlo

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa nemôže byť
účastníkom tejto zmluvy keď nehnuteľnosti pravdepodobne účelovo boli prevádzané na ďalšie osoby.
Všetky účelové prevody, pretože inak ich nazvať nemožno, spolu súvisia a preto nemožno žalovanej
vyčítať nedostatok aktívnej legitimácie v spore. Práve naopak, NS SR v konaní sp.zn. 3Cdo 158/2010
uviedol, že účastníkmi súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva musia

byť všetci, ktorí zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia a to buď ako žalobcovia alebo ako
žalovaní. Ak účastníkom konania nie je niektorý z účastníkov zmluvy, súd musí žalobu zamietnuť pre
nedostatok vecnej legitimácie. Žalovaný 4/ hoci tvrdí, že nie je pasívne legitimovaný je účastníkom
kúpnej zmluvy, ktorou žalovaná v čase podania návrhu nedisponovala a preto je pasívne legitimovaný
v predmetnom spore. Má za to, že konanie voči žalovanému 4/ nie je možné vylúčiť na samostatné

konanie. Námietka žalovaného 4/ ohľadom neuvedenia osobitného predpisu, na ktorý sa odvoláva
ustanovenie § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 je podľa názoru žalovanej absolútne irelevantná.
Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené, alebo, ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Je jednoznačné, že v
tomto prípade je právo žalobkyne ohrozené, keďže ako vlastník nehnuteľností je v katastri nehnuteľností

zapísaný žalovaný 4/. Pokiaľ sa týka charakteru predbežného opatrenia poukázala na uznesenie NS
SR sp.zn. 6MCdo 5/2012, v zmysle ktorého dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné
opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, to je pojmovo vylúčené.
Dokazovanie v predbežnom opatrení sa preto označuje výrazom osvedčenie, čo znamená, že súdprostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na predbežné opatrenie. Navrhla preto, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu týkajúcu sa
žalobného petitu vo veci samej a presného označenia účastníkov a aby uznesenie súdu prvého stupňa

o nariadení predbežného opatrenia potvrdil.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana
sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnuté
uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa

§ 380 ods. 1 CSP, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 4/ nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 11C/88/2016 je určenie platnosti
právnych úkonov a to zmluvy o úvere, záložnej zmluvy, zmluvy o postúpení pohľadávok a dvoch kúpnych
zmlúv a nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému 4/, ktorý je v súčasnosti

evidovaný ako vlastník nehnuteľností zapísanými na LV č. XXXX v katastrálnom území I., s týmito
akokoľvek nakladať. V odvolaní žalobkyňa doplnila žalobný petit o výrok o určení jej vlastníckeho práva
o upresnenie označenia strán, o ktorom návrhu rozhodne súd prvej inštancie.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorý predbežné opatrenie nariadil a to v súlade s ustanovením § 102 ods. 1 O.s.p., § 74 O.s.p. a § 76
ods. 1 písm. e) O.s.p..

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie uznesenia

dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver

s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti v odvolaní, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
uznesenia. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že je dôvodné nariadenie predbežného

opatrenia,ktoré predstavujeprocesnýzabezpečovacíprostriedokdočasnéhoaprovizórnehocharakteru
a ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej
ochrany účastníkom konania najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej.
V predmetnej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal
žalovanému 4/ akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami. Žalovaný 4/ je žalovaný správne,

lebo je v súčasnosti evidovaný ako vlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom právnych úkonov,
ktorých neplatnosti sa žalobkyňa domáha. Navyše žalobkyňa písomne v rámci vyjadrenia k odvolaniu
navrhla pripustiť zmenu žalobného petitu tak, že sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam. Vzhľadom na charakter predmetu konania vo veci samej je dôvodné
nariadiť predbežné opatrenie, keď bola dostatočným spôsobom osvedčená aspoň pravdepodobnosť

nároku žalobkyne, pričom samozrejme za účelom jeho preukázania bude potrebné v konaní vo veci
samej vykonať rozsiahlejšie dokazovanie. Rovnako bolo preukázané i nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, nakoľko s prihliadnutím na predmet konania je dôvodné v záujme skončenia
predmetného konania na istý čas obmedziť právo nakladať s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam
za účelom ustálenia okruhu účastníkov konania, ktorým účastníkom musí byť vlastník nehnuteľností.

Je v záujme sporových strán, aby boli ich vzájomné vzťahy trvalo vyriešené, s poukazom na čo možno
považovať zásah do vlastníckeho práva žalovaného 4/ za primeraný uvedenému účelu.

9. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa plne stotožnil s uznesením súdu prvej inštancie, ktoré považuje
za vecne správne, toto v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti

potvrdil.

10. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).