Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/107/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914202672
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914202672.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym zástupcom
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47233516, so sídlom v Bratislave, Kubániho
č. 16, proti odporcom: 1/ X. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom v Y. W., V.S. T. Č.. XXXX/X, v súčasnosti
bytom v K. O., Č.. XX, a 2/ U. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom

v Y. W., V. T. Č.. XXXX/X, v súčasnosti bytom v K. O., Č.. XX, za účasti Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, IČO: 42362962, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 7, ako vedľajšieho
účastníka na strane odporcov, zastúpeného
JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova č. 13, o zaplatenie
1.698,75 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
č. k. 8C/275/2014-52 zo dňa 10. 04. 2015,

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov trovy konania (tretí výrok) m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n
n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy konania v sume 179,44 € na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta so sídlom v Bratislave, Dobrovičova č. 13, do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy odvolacieho
konania v sume 14,43 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta so sídlom
v Bratislave, Dobrovičova č. 13, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol (prvý výrok), odporcom 1/ a 2/
náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznal (druhý výrok), navrhovateľovi uložil povinnosť

nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy konania v sume 277,55 € na účet jeho
právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok). Výrok o trovách konania medzi
navrhovateľom a vedľajším účastníkom na strane odporcov odôvodnil okresný súd tým, že vedľajšiemu
účastníkovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v súlade
so zásadou úspechu právo na náhradu trov konania. Okresný súd vedľajšiemu účastníkovi priznal
uplatnené trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia

a vyjadrenie k návrhu) a to u každého z odporcov (t.j. dvakrát po
81,33 € a dvakrát po 40,665 € so štyrmi režijnými paušálmi po 8,39 €) spolu v sume 277,55 €; základnú
sadzbu tarifnej odmeny znížil okresný súd u odporkyne 2/ o 50 %, pretože vychádzal z názoru, že v
prípade právneho zástupcu vedľajšieho účastníka išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb.

Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku o povinnosti nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcov (tretí výrok) podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včasodvolanie zo dňa 17. 06. 2015 (č. l. 64-66 spisu). Navrhol zmenu napadnutého výroku rozsudku v
zmysle nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Vyjadril názor, že okresný súd vec
nesprávne právne posúdil. Trovy vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelne vynaložené. Vyčítal

okresnému súdu, že sa účelnosťou trov konania vedľajšieho účastníka v odôvodnení napadnutého
uznesenia dôsledne nezaoberal. Vedľajší účastník má byť sám spôsobilý na poskytovanie právnej
pomoci spotrebiteľom bez potreby právneho zastúpenia. Poukázal na to, že paušálny vstup vedľajšieho
účastníka do konania nepredstavuje žiadny prínos a spôsobuje len vynakladanie neúčelných trov
právneho zastúpenia. V tejto súvislosti tiež odkázal na v predmetnej otázke zásadné rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2013 zo dňa 20. 06. 2014 a sp. zn.
6MCdo/5/2013 zo dňa 19. 03. 2014, ktorý sa vyjadril k neúčelnosti vynaložených trov právneho
zastúpenia v prípadoch zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom a vznášania formulárového
podania v každom konaní, do ktorého vstúpi, bez oboznámenia sa s meritom veci. Vyjadril názor, že
vedľajší účastník ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, pretože podľa právneho stavu
účinného od 01. 01. 2015 mal vedľajší účastník povinnosť predložiť súhlas každého z odporcov s

vystupovaním na jeho strane, čo však vedľajší účastník nesplnil.

Vedľajší účastník vo vyjadrení zo dňa 30. 03. 2016 (č. l. 72-76 spisu) k odvolaniu navrhovateľa uviedol,
že navrhuje napadnutý výrok rozsudku okresného súdu potvrdiť. Vyjadril názor, že má právo nechať sa
v konaní zastupovať advokátom a trovy konania boli z jeho strany vynaložené účelne. Poukázal na to,

že k zamietnutiu návrhu došlo v dôsledku jeho procesnej aktivity. Uplatnil trovy odvolacieho konania.

Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia

pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o
trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov (tretí výrok) podľa ustanovenia § 220 O. s.
p., zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.

Podľa § 220 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie (§ 219 O. s. p.), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1
O. s. p.).

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 prvá veta O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

Odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 14. 11. 2013 sa navrhovateľ
voči odporcom spoločne a nerozdielne domáhal zaplatenia sumy 1.698,75 € s príslušenstvom a

zmluvnoupokutouztituluneuhradenýchsplátokúveruposkytnutéhonazákladezmluvyorevolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX G. P.U. XX. XX. XXXX. V priebehu konania dňa 02. 12. 2014 doručil vedľajší
účastník okresnému súdu písomné podanie, ktorým oznámil svoj vstup do konania na strane odporcov;
oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania doručil okresný súd právnemu zástupcovi
navrhovateľa a odporcovi na vedomie. Vedľajší účastník vo vyjadrení k návrhu vzniesol konkrétne

špecifikovanévýhrady(zameranénachýbajúcenáležitostispornejzmluvyospotrebiteľskomúvere)proti
nároku navrhovateľa; uplatnil si aj náhradu trov konania spolu v sume 277,55 € za dva úkony právnych
služieb po 81,33 € (prevzatie a príprava zastúpenia; vyjadrenie k návrhu) a dva režijné paušály po 8,39
€ u odporcu 1/ a za dva úkony právnych služieb znížené o 50 % po 40,665 € (prevzatie a príprava
zastúpenia; vyjadrenie k návrhu) a dva režijné paušály po 8,39 € u odporkyne 2/. Následne okresný súd

vo veci napadnutým rozsudkom rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľa a o trovách konania.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Presprávne rozhodnutie o odvolaní je potrebné primárne zodpovedať na otázky, či vedľajší účastník,
ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom

a či mu v súvislosti
s týmto právnym zastúpením môže vzniknúť právo na náhradu trov konania vrátane trov právneho
zastúpenia.

Od účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinným

od 01. 01. 2015 sa v ustanovení § 93 ods. 3 O. s. p. za prvú vetu vložila nová druhá veta, ktorá
znie: "Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená
alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe
musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe
neprihliada."; predmetný zákon v tejto súvislosti nezakotvil žiadne prechodné ustanovenia, v zmysle
ustálenýchprocesnýchzásadsapretovplnomrozsahuaplikujeajnavšetkyneskončenésúdnekonania;

súčasne v zmysle zásady zákazu retroaktivity platí, že všetky účinky procesných úkonov a legitímne
očakávania, ktoré nastali podľa právneho stavu účinného do 31. 12. 2014, zostávajú v týchto konaniach
v plnej miere zachované a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok zavedených novou
právnou úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31. 12. 2014 nevyžadovala.

Ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. p. (v znení účinnom do 31. 12. 2014) upravovalo spôsob, akým vedľajší
účastník vstúpi do konania, resp. akým získa procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Účinky vstupu
vedľajšieho účastníka do konania sú v zmysle citovaného ustanovenia spojené s okamihom doručenia
oznámenia o jeho vstupe súdu; oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania predstavuje
procesný úkon, ktorého účinky súd posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase uskutočnenia

takéhoto úkonu; žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2014
nevyžadovalo výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
na jeho strane tak, ako na to poukazoval navrhovateľ v odvolaní, keď zjavne nesprávnym spôsobom
vykladá uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013;
Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do

31. 12. 2014 umožňuje konajúcemu súdu rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na
návrh (§ 93 ods. 3 posledná veta v znení účinnom do 31. 12. 2014), čo znamená, že prípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia
vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý
tento oznámi súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas

podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho
účastníka, ktoré v konaní vykoná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013). Z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. vyplýva samostatné procesné
postavenie vedľajšieho účastníka v konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k
procesným právam a procesným povinnostiam. Zo spisu vyplýva, že odporcovia proti vstupu vedľajšieho

účastníka do konania na jeho strane nenamietali.

Z citovaného ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho

poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom
č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva
možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa
(podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2 O. s. p.) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej
cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby
a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. je
z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym

ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre
pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia
právneho záujmu na výsledku konania. Z toho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský
charakter sporu, vedľajší účastník na strane odporcov má oprávnenie vystupovať v tomto konaní akovedľajší účastník s tým, že nemusí preukazovať svoj právny záujem na jeho výsledku, pretože (ako už
bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcov (spotrebiteľov)
mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Z ustanovenia

§ 93 ods. 4 prvá veta O. s. p., podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník, možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a

samozrejme má i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam podľa ustanovenia §
137 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Súčasne platí,
že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho
zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého
v konaní vystupoval.

Nakoľko v konaní došlo k zamietnutiu návrhu a právo na náhradu trov konania vzniklo podľa ustanovenia
§ 142 ods. 1 O. s. p. odporcom, vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcov, ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil náhradu
trov konania za poskytnuté právne služby. Ako bolo uvedené vyššie, zo žiadneho ustanovenia právneho
poriadku nevyplýva nemožnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z

radov advokátov. Pri rozhodovaní o jeho trovách konania posudzuje súd len účelnosť ich vynaloženia.
Vzhľadom na to, že argumentácia vedľajšieho účastníkom na strane odporcov viedla v konečnom
dôsledku k zamietnutiu návrhu (čo vyplýva z porovnania obsahu vyjadrenia vedľajšieho účastníka k
návrhu a odôvodnenia rozsudku okresného súdu vo veci samej), jeho náklady vynaložené na právnu
pomoc považoval aj odvolací súd za vynaložené účelne.

V prejednávanej veci vzniklo vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov právo na náhradu trov konania
voči navrhovateľovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnych služieb - 1.
prevzatie a príprava zastúpenia v sume 81,33 € spolu s režijným paušálom v sume 8,39 € a 2. vyjadrenie
k návrhu v sume 81,33 € spolu s režijným paušálom v sume 8,39 €, spolu trovy konania vedľajšieho

účastníka v sume 179,44 €, ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcov. V prejednávanej veci neboli splnené podmienky
na aplikáciu ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., pretože nešlo o spoločné úkony
pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb; právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcov
vykonával úkony právnych služieb len v prospech totožného vedľajšieho účastníka (jeden zastúpený

subjekt) a preto nemožno hovoriť o spoločných úkonoch pri zastupovaní viacerých osôb; skutočnosť, že
vedľajší účastník vystupoval na strane viacerých odporcov tu je bez právneho významu.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní konkrétne namietal, že vedľajší účastník musí byť sám schopný zo
svojej podstaty poskytovať právnu pomoc, v tomto smere odvolací súd poukazuje na vyššie uvedenú

argumentáciu o práve vedľajšieho účastníka dať sa v občianskom súdnom konaní zastúpiť zástupcom z
radov advokátov (právo na právnu pomoc), z ktorého vyplýva aj právo na náhradu účelne vynaložených
trov právneho zastúpenia; ďalej skutočnosť, že vedľajší účastník na strane odporcu je právnickou
osobou založenou za účelom ochrany práv spotrebiteľov je odvolaciemu súdu známa z vlastnej činnosti.
Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou navrhovateľa ohľadne neúčelne vynaložených

trov právneho zastúpenia vzhľadom na tvrdený paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konania bez
vedomosti o merite veci, pretože z jeho vyjadrenia k návrhu vyplýva, že vedľajšiemu účastníkovi
bola známa konkrétna špecifikácia uplatnenej pohľadávky a ďalších relevantných údajov (suma
pôžičky, konkretizácia zmluvy, náležitosti zmluvy) potrebných na vznesenie konkrétnej a špecifikovanej
argumentácie vo vzťahu k uplatnenému nároku; trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka preto

považuje odvolací súd za vynaložené účelne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý výrok uznesenia okresného súdu o
trovách konania vedľajšieho účastníka podľa § 220 O. s. p. zmenil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142
ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vedľajší účastník bol
v odvolacom konaní pomerne úspešnejší a uplatnil trovy odvolacieho konania. Preto odvolací súduložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy odvolacieho
konania v sume 14,43 €, ktoré pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie k
odvolaniu v sume

40,67 € (odmena znížená na polovicu podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 07. 2013, pretože nešlo o odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej; vzhľadom na predmet odvolania predstavovala odmena za jeden úkon právnej služby sumu
81,33 € a to podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z. v znení účinnom od 01. 07. 2013) spolu s režijným paušálom v sume 8,58 €, spolu trovy odvolacieho

konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov v sume 49,25 €, z ktorých 29,30 % (vychádzajúc
z predpokladu, že suma trov konania podľa napadnutého výroku predstavovala 277,55 €, t.j. 100 %,
suma 179,44 €, t.j. 64,65 % ako úspech vedľajšieho účastníka a suma 98,11 €, t.j. 35,35 % ako úspech
navrhovateľa) predstavuje 14,43 €, ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcov.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.