Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/196/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414200612
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5414200612.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: EUROTIM
GmbH, s.r.o., so sídlom Zlatovská 27, 911 05 Trenčín, IČO: 36 343 811, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Ľubomírom Porubanom, advokátom, so sídlom V. X, XXX XX G., proti žalovanému:
Milan Zboroň, s miestom podnikania Bysterecká 2065/21, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 40 169 120,
zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so sídlom XXX XX B. č.
XXX, v konaní o zaplatenie 4.832 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Dolný Kubín č.k. 8Cb/3/2014-134 zo dňa 24. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8Cb/3/2014-134 zo dňa 24. marca 2015 p o t v
r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy tohto odvolacieho konania, a to trovy právneho
zastúpenia v sume 443,20 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho
zástupcu žalovaného JUDr. Miroslava Bachynca, advokáta, so sídlom XXX XX B. č. XXX.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách súdneho konania rozhodol tak, že
priznalžalovanémunáhradutrovkonaniapozostávajúcichztrovprávnehozastúpeniavovýške1.278,99

Eur a iných trov vo výške 289,50 Eur, ktorú náhradu trov je žalobca povinný zaplatiť zástupcovi
žalovaného v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení po vykonanom
dokazovaní poukázal na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/385/2014 zo dňa
28.01.2015, ktorým bol pôvodný rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. V
tomto rozhodnutí krajský súd uviedol, že ak je pri inom zmluvnom type dohodnutý hmotno-právny inštitút
konkurenčnej doložky, ktorá je výslovne upravená v zmluve o obchodnom zastúpení podľa § 672a ods.
1, ods. 2 Obchodného zákonníka, tak kritériá tohto inštitútu sú použiteľné aj v prípade jeho dojednania pri

inom zmluvnom type, ako to bolo v predmetnej veci pri zmluve o dielo. Krajský súd v ďalšom uviedol, že
nebolo nesprávne, ak okresný súd podrobil posudzovane článku 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo,
ktorý článok bol označený ako konkurenčná doložka kritériám konkurenčnej doložky zadefinovaným pri
zmluvnom type o obchodnom zastúpení. Žalobca však kumuloval nárok tak cez konkurenčnú doložku,
ako aj cez zmluvnú pokutu. Bolo preto uložené okresnému súdu posúdiť nárok žalobcu v zmysle
uplatnenia žalobcom, a to nielen cez konkurenčnú doložku, ale aj ako nárok na zmluvnú pokutu
podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 300 a nasl. ustanovenia Obchodného

zákonníka, ktoré upravujú len niektoré ustanovenia zmluvnej pokuty v spojení s využitím moderačného
oprávnenia súdom z titulu obrany žalovaným, pokiaľ by bolo konštatované platné dojednanie zmluvnej
pokuty v článku 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo. Vzhľadom k uvedenému zrušujúcemu uzneseniu
krajského súdu bolo potom potrebné v novom konaní pred okresným súdom vyhodnotiť a posúdiť,či dojednanie článku 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo je platným dojednaním o hmotnoprávnom
inštitúte zmluvnej pokuty a v závislosti od uvedeného, t.j. pri závere platnosti dohodnutej zmluvnej pokuty
a súčasného preukázania porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným sa mal okresný súd zaoberať

obranou žalovaného s využitím moderačného oprávnenia podľa § 301 Obchodného zákonníka.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 261 ods. 1, § 672a ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka, v spojení s ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobe žalobcu
nie je možné vyhovieť. Okresný súd poukázal na to, že sa primárne zaoberal tým, či bola medzi

účastníka konania platne dojednaná konkurenčná doložka, upravená v čl. 9. bodu 9.1. Zmluvy o dielo
zo dňa 15.03.2013. Doložka upravovala záväzok žalovaného, že neuzavrie tri roky od podpísania
zmluvy žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi žalobcu a investora, pre ktorého sa dielo vykonáva a
ani s jeho obchodnými partnermi, ktorí s investorom uzavreli zmluvy na predmetné dielo. Pre prípad
porušenia tohto záväzku žalovaným bola zmluvne upravená sankcia vo forme zmluvnej pokuty vo
výške 20.000 Eur, z ktorej si žalobca v predmetnom konaním uplatnil časť vo výške 4.832 Eur. Už

v pôvodnom rozsudku okresného súdu bolo týmto súdom skonštatované, že konkurenčnú doložku
je možné dohodnúť aj pri uzavretí iných zmlúv, než zmluvy o obchodnom zastúpení a kritériá tohto
inštitútu upravené v zmluve o obchodnom zastúpení v § 672a Obchodného zákonníka
sú použiteľné aj v prípade jeho dojednania pri inom zmluvnom type, ako tomu bolo v danej veci,
s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Keďže konkurenčná doložka zasahuje do základných slobôd,

predovšetkýmprávanaslobodnépodnikanie,jenevyhnutnéjuregulovať,atodostatočnýmobmedzením
(zúžením) geografickým a obmedzením vecným a časovým. Podstatné náležitosti konkurenčnej doložky
podľa ust. § 672a Obchodného zákonníka bolo potrebné aplikovať aj pre dojednanie konkurenčnej
doložky pri iných zmluvných typoch, než pri zmluve o obchodnom zastúpení, pretože nebol dôvod,
aby pri iných zmluvných typoch bol zákaz konkurencie vymedzený prísnejšie a rozsiahlejšie, či

neobmedzene v porovnaní s úpravou v § 672a Obchodného zákonníka. Podstatnými náležitosťami
konkurenčnej doložky je jej písomná forma, platnosť len počas stanovenej doby (najviac dva roky
po ukončení zmluvy) a vymedzenie jej platnosti pre konkrétne územie alebo voči určitému okruhu
osôb na tomto území, primerane vymedzený zákaz činnosti v priamej súvislosti s ochranou záujmov
oprávneného. V predmetnej konkurenčnej doložke nebol vymedzený jej územný rozsah, čo je jedna z

podstatných náležitosti konkurenčnej doložky, ktorej absencia spôsobuje jej neplatnosť. Nevymedzenie
tohto územia je súčasne neprimeraným zásahom do práva slobodného podnikania, čo bolo judikované
aj Najvyšším súdom ČR v rozhodnutiach sp. zn. 32Odo/659/2005, sp. zn. 23Cdo/508/2009, sp. zn.
23Cdo/4912/2008. V predmetnej konkurenčnej doložke bol zákaz konkurencie vymedzený až na dobu
troch rokov od podpísania zmluvy, t.j. na 9 mesiacov počas trvania zmluvného vzťahu a na 27

mesiacov od jeho ukončenia, teda po dobu prevyšujúcu dva roky od ukončenia zmluvného vzťahu
účastníkov, čo je v § 672a Obchodného zákonníka zákonodarcom upravené ako najviac prípustná doba
obmedzenia formou konkurenčnej doložky, t.j. aj časové vymedzenie konkurenčnej doložky predstavuje
neprimerané obmedzenie žalovaného. Nebolo ani vyvážené, že žalovaný pracoval pre žalobcu na
základe zmluvy o dielo 9 mesiacov a konkurenčná doložka bola upravená až na tri roky. Ak na jednej

strane žalobca vyžaduje obmedzenie činnosti žalovaného ako podnikateľa po určitú dobu, musí byť
zákaz kompenzovaný nejakým protiplnením. Mali by byť vyrovnané pre neho z doložky vyplývajúce
obmedzenia, tak ako je to pri zmluve o obchodnom zastúpení upravené v § 669 ods. 1 písm. b)
Obchodného zákonníka. Toto právo na spravodlivé odškodnenie je kompenzáciou jeho možných strát.
Predovšetkým z dôvodov, že konkurenčná doložka neobsahovala podstatné náležitosti vymedzené

zákonom v § 672a Obchodného zákonníka, a to teritoriálne obmedzenie, presahovala zákonom najviac
prípustnú dobu obmedzenia (viac než dva roky od ukončenia zmluvného vzťahu) a predstavovala tak
neprimerané obmedzenie žalovaného z hľadiska naplnenia účelu bez úpravy protiplnenia, ktorým by
bol kompenzovaný zákaz vymedzený konkurenčnou doložkou, okresný súd posúdil zmluvné dojednanie
uvedené v čl. 9. bodu 9.1. zmluvy o dielo za neplatne dojednanú konkurenčnú doložku, a preto na jej

základe nevznikli účastníkom zmluvného vzťahu z nej vyplývajúce práva a povinnosti.

Na základe zrušujúceho uznesenia krajského súdu sa okresný súd zaoberal aj posúdením žalobcovho
nároku cez hmotno-právny inštitút zmluvnej pokuty. Vo vzťahu k tomuto inštitútu okresný súd uviedol,
že zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Záväzok

z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu
na hlavný záväzok. Ak ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického
záväzku, ktorý mal zabezpečiť plnenie zmluvnej povinnosti (judikát R 44/1999). Ak okresný súd posúdil
konkurenčnú doložku dojednanú účastníkmi v čl. 9. bodu 9.1. zmluvy o dielo za neplatnú, nevznikol najej základe žalovanému záväzok neuzavrieť tri roky od podpísania zmluvy žiadnu zmluvu s obchodnými
partnermi objednávateľa a investora, pre ktorého sa dielo (uvedené v zmluve) vykonáva, pričom jedine
na nesplnenie tejto povinnosti bola viazaná zmluvná pokuta, ktorej časť bola žalobou uplatňovaná.

Žalobcovi preto podľa názoru okresného súdu nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty,
keďže bola viazaná na nesplnenie záväzku žalovaným, ktorý bol posúdený ako neplatný (upravený
neplatnou konkurenčnou doložkou). Preto okresný súd žalobu zamietol.

O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako

úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov súdneho konania, ktorá pozostávala z trov
právneho zastúpenia vo výške 1.278,99 Eur a iných trov vo výške 289,50 Eur, ktoré trovy je žalobca
povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Zdôraznil, že žalobou sa domáhal
zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá síce formálne bola označená ako tzv. konkurenčná doložka, čo

však nemení nič na tom, že sa jedná o klasickú zmluvnú pokutu. Žalobca považoval rozhodnutie
okresného súdu za nesprávne, keď podľa názoru žalobcu v konaní došlo k vadám, pretože žalobcovi
ako účastníkovi konania bola postupom okresného súdu odňatá možnosť konať pred súdom, ako
aj, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zdôraznil, že
žalobe nemohlo byť vyhotovené, pretože zmluvná pokuta bola okresným súdom posudzovaná podľa

predpokladov odlišného hmotno-právneho inštitútu. Žalobca odkázal na zrušujúce uznesenie krajského
súdu, v ktorom bolo vyslovené, že ak určité zmluvné dojednanie je neplatné cez hmotno-právny inštitút
konkurenčnej doložky, neznamená to, že sa tu nejedná o dojednanie o inom hmotno-právnom inštitúte,
v danom prípade o uplatnenej zmluvnej pokute. Podľa názoru žalobcu okresný súd sa neriadil týmto
názorom krajského súdu, vyjadreným v zrušujúcom uznesení z dôvodu, že skonštatoval to, že zmluvná

pokuta zabezpečuje tzv. konkurenčnú doložku. Pokiaľ by krajský súd mal na mysli, že zmluvná pokuta
zaisťuje konkurenčnú doložku, uviedol by to v odôvodnení svojho rozhodnutia, alebo by to aspoň
z neho vyplývalo. Odvolací súd vyjadril inštitút konkurenčnej doložky a zmluvnej pokuty ako vedľa
seba dva existujúce samostatné inštitúty. Účastníkmi zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá
zabezpečovala povinnosť žalovaného zotrvať počas trvania zmluvy a dokončiť zhotovenie diela, na

ktoré sa zaviazal, a jednak nevstúpiť do súťaže so žalobcom počas trvania zmluvy. Účelom zmluvnej
pokuty bola ochrana oprávnených záujmov žalobcu a preventívne zabránenie vzniku ujmy z konania
druhého zmluvného partnera. Žalovaný po obdržaní informácií, ktoré v Nemecku získal len vďaka
žalobcovi, obišiel žalobcu a začal pracovať priamo pre jeho obchodného partnera. Týmto postupom
žalovaného žalobca stratil miesto na trhu, z ktorého bol vytlačený osobou, ktorú naň sám pôvodne

umiestnil. Okresný súd sa už nemal zaoberať tzv. konkurenčnou doložkou podľa § 672a Obchodného
zákonníka, ale mal posudzovať uplatnený nárok žalobcu ako nárok na zmluvnú pokutu. Bol vyjadrený
záväzok na strane žalovaného, podľa ktorého je žalovaný povinný zdržať sa v zmluve špecifikovaného
konania, a to od uzavretia danej zmluvy nevstúpiť do zmluvného vzťahu s niektorým z obchodných
partnerovobjednávateľa;tomuzodpovedalooprávneniežalobcutoodnehopožadovať,pričomvprípade

porušenia takejto povinnosti mu vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Žalobca ďalej poukázal na rozdielnosť zmluvných typov, a to zmluvy o dielo a zmluvy o obchodnom
zastúpení, pretože žalovaný nevykonával žiadnu sústavnú činnosť smerujúcu k uzatváraniu určitého
druhu zmlúv na nejakom vymedzenom území. Teritoriálna zložka preto nebola podstatná pre účastníkov

konania, pretože dojednanie o nevstupovaní do zmluvných záväzkov sa obmedzovalo iba na osoby.
Žalobca poukázal na to, že pri zmluvných prípadoch je potrebné postupovať od prípadu k prípadu a
nie je možné automaticky vzťahovať znaky podľa ust. § 672a Obchodného zákonníka na nesúvisiace
záväzky, ktoré sa ponášajú na tzv. konkurenčnú doložku podľa ust. § 672a Obchodného zákonníka.
Takéto uprednostňovanie vonkajšej formy pred obsahom záväzku by zákonite viedlo k tomu, že

dojednanie akejkoľvek povinnosti označenej ako „konkurenčná doložka“ by bolo neplatné. Podľa názoru
žalobcu okresný súd aplikoval neprípustný formalizmus. Naviac, žalovaný námietku neplatnosti takéhoto
dojednania v zmluve nevzniesol, avšak bránil sa až v štádiu, keď žalobca uplatnil svoj nárok súdnou
cestou. Okresný súd svojim postupom narušil princíp autonómie vôle v súkromno-právnych vzťahoch,
pretože má byť daná priorita skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad formálnym prejavom tejto vôle.

Aj podľa Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich
jazykového vyjadrenia, ale hlavne tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. Okresný súd svojim
rozhodovaním nerešpektoval princíp zmluvnej voľnosti a naviac okresný súd mal pri vykladaní právnych
úkonov, v danom prípade zmluvy o dielo, postupovať tak, aby sa nezakladala jeho neplatnosť. Ak bysa aj malo jednať o konkurenčnú doložku podľa § 672a Obchodného zákonníka, tak okresný súd mal
ponechať v platnosti dojednanie žalobcu so žalovaným a iba ho limitovať. Zákonodarca uprednostňuje
obmedzenie pred neplatnosťou. Žalobca mal za to, že takýmto postupom okresného súdu mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom. Súčasne žalobca poukázal aj na náležitosti odôvodnenia súdneho
rozhodnutia, ktoré kritériami musí zodpovedať ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Žalobca zotrval na tom, že
rozhodnutímokresnéhosúduboloporušenéajprávožalobcunaspravodlivýproces,keďžeodôvodnenie
rozsudku okresného súdu je nepresvedčivé a nepreskúmateľné, pokiaľ išlo o dôvody, na základe ktorých
okresný súd rozhodol. Súčasne okresný súd nerozhodol ani o trovách odvolacieho konania, v ktorom

bol žalobca úspešný, napriek tomu bola žalovanému priznaná náhrada trov právneho zastúpenia,
pozostávajúca z odmeny za vyjadrenie k odvolaniu, hoci v odvolacom konaní ani nebol úspešný.
Okresný súd mal preto priznať žalobcovi 100% náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní a
ostatných trov konania za plný úspech v odvolacom konaní. Vzhľadom k tomu, že dojednanie povinnosti
žalovaného nie je konkurenčnou doložkou podľa § 672a Obchodného zákonníka a so zreteľom na to,
že súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal s argumentáciou žalobcu v tomto ohľade, porušil

žalobcovezákladnéprávonasúdnuainúprávnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky
a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, preto žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu v tom

zmysle, že čl. 9. bod 9.1. zmluvy o dielo pod názvom „Konkurenčná doložka“ je potrebné kvalifikovať ako
„zmluvnú pokutu“. V predmetnom článku žalobca podmienil nedodržanie podmienky stanovenej v tomto
článku pod názvom „konkurenčná doložka“ založením povinnosti zo strany žalovaného na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 20.000 Eur. Záväzkom žalovaného podľa čl. 2. zmluvy o dielo bola výroba a
montáž kovových konštrukcií, potrubí, dymovodov, nádrží, montáž vykurovacích, vetracích, sanitárnych

a chladiarenských vecí alebo súborov vecí a výrobnotechnických rozvodov podľa technickej a výrobnej
dokumentácie poskytnutej zahraničným projektantom a podľa príslušných noriem STN noriem a EÚ
noriem a predpisov tak, aby predmet diela bol schopný plniť jeho obvyklý prevádzkový účel. Záväzok
vyplývajúcizozmluvyodieložalovanýsplnil.Konkurenčnádoložkapodľanázoružalovanéhonesmiebyť
v rozpore s právom, v rozpore s dobrými mravmi, krytá neúmerne vysokou zmluvnou pokutou a musí byť

navzájom vyvážená. V odvolaní žalobca sa odchýlil od pôvodného tvrdenia a toto zmenil, keď má za to,
ženeuzatvorilkonkurenčnúdoložku,alezmluvnúpokutu.Stakýmtotvrdenímžalovanýnesúhlasil.Nebol
preukázaný postup zo strany účastníkov zmluvy, z ktorého by bolo možné vyvodiť závery o uzavretí
zmluvnej pokuty tak, ako to vyžadujú príslušné ustanovenia občianskeho a obchodného zákonníka. Ak
by sa malo jednať o zmluvnú pokutu platne uzavretú, tak bolo potrebné dostatočne, presne a určito

identifikovať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho by nebolo možné zistiť
či a kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty. Krajský
súd v zrušujúceho uznesení uviedol, že v čl. 9. pod bodom 9.1. zmluvy je potrebné skúmať, či pod
názvom „konkurenčná doložka“ ide o určité a platné dohodnutie zmluvnej povinnosti, pre porušenie
ktorej by bolo možné uplatňovať zaplatenie zmluvnej pokuty a či bola platným spôsobom dohodnutá

zmluvná pokuta. Vzhľadom k tomuto názoru odvolacieho súdu sa diametrálne odlišuje názor žalobcu
ako odvolateľa v tom, že súd prvého stupňa sa už nemal zaoberať konkurenčnou doložkou preto,
lebo ani odvolací súd nemal na mysli, že zmluvná pokuta zaisťuje konkurenčnú doložku. Ak by tomu
tak bolo, tak by to z dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu vyplývalo. S týmto názorom žalobcu ako
odvolateľa sa nestotožnil žalovaný, lebo v záujme presadzovania svojho názoru sa žalobca snaží

uvádzať dôvody účelovo a tendenčné bez toho, aby vzal do úvahy už uvedené stanovisko odvolacieho
súdu. Prvostupňový súd dôsledne vychádzal zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu a ak vyslovil
názor, že zmluvná pokuta tak, ako je koncipovaná v čl. 9. zmluvy o dielo, zabezpečuje tzv. konkurenčnú
doložku a v zmysle tohto názoru aj rozhodol a žalobu zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne. Iný
záver než ten, ktorý vyslovil prvostupňový súdu v napadnutom rozsudku, pri logickom a gramatickom

výklade článku 9. zmluvy o dielo ani nie je možný. Pokiaľ tzv. „konkurenčná doložka“ nebola platne
uzatvorená, tak platne nemohla byť uzatvorená ani zmluvná pokuta a žalobcovi nevzniklo právo túto
pokutu vymáhať. Súdy nemajú povinnosť prispôsobovať svoje rozhodnutia jednému alebo druhému
účastníkovi konania. Ich rozhodnutia sú autonómne, nezávislé od tvrdení účastníkov konania a majú
vychádzať z objektívne zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom žalobcu

ako odvolateľa v rovine trov odvolacieho konania. Každý úkon zo strany účastníka konania alebo
jeho právneho zástupcu je potrebné považovať za účelné bránenie jeho práva. Práve účelovosť a
tendenčnosť konania žalobcu v rozpore s objektívnym stavom veci, ktorá sa prejavila ako pri uzatváraní
zmlúv o dielo, tak aj v priebehu pojednávania, je potrebné považovať za neúčelné bránenie práv apoškodzovanie cudzích práv, preto žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne
správny s priznaním trov tohto odvolacieho konania, za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k
odvolaniu spolu s režijným paušálom a DPH = 215,23 Eur, ktoré je žalobca povinný nahradiť žalovanému

na účet jeho právneho zástupcu.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p.beznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.zarešpektovaniaust.§156ods.1,3O.s.p.
a verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne

rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/196/2015-158 zo dňa 08.10.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.11.2015,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu napadnutý
odvolaním žalobcu, posudzovaný v medziach ním podaného odvolania zo dňa 11.05.2015. V rámci
odvolacích dôvodov je potrebné k nim pristupovať jednotlivo, keďže žalobca namietol aj to, že rozsudok

okresného súdu v časti odôvodnenia nemá náležitosti tak, ako sú vyžadované ust. § 157 ods. 2
O.s.p.. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalobcu krajský súd uvádza, že nebola relevantná. V
odvolacom konaní existoval spôsobilý predmet posudzovania, a to rozhodnutie okresného súdu, ktorého
odôvodnenie malo atribúty vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. To, že ide o súdne rozhodnutie
odôvodnené v súlade so zákonnou požiadavkou, vyplývajúcou z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., vychádza aj

z ustálenej rozhodovacej činnosti tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. V zmysle tejto
rozhodovacej činnosti je nepochybné, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m.m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS
209/04). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý

argument účastníkov konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho
rozhodnutievovecipodstatnéaprávnevýznamné.Podľanázorukrajskéhosúdupredmetnérozhodnutie
uvedené atribúty spĺňa.

Nemožno sa stotožniť s argumentáciou odvolateľa o prekvapivosti záverov a formalistického posúdenia
sporovej právnej veci, pretože okresný súd už v pôvodnom rozsudku č.k. 8Cb/3/2014-76 zo dňa 24.
júna 2014, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 13Cob/285/2014 zo
dňa 28.01.2015, vyslovil svoje právne zhodnotenie k posudzovaniu čl. 9. bodu 9.1. uzavretej Zmluvy

o dielo medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 15.03.2013 (ďalej len „zmluva o dielo“). V podstate
postup okresného súdu bol zákonný, keďže vychádzal z dôkaznej povinnosti sporových strán, v rovine
ktorej posudzoval tvrdenia účastníkov súdneho konania, vymedzený nárok žalobcom za dôslednej
aplikácie ust. § 226 O.s.p., keď postupoval podľa zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/285/2014 zo dňa 28.01.2015. Nie je namieste, pokiaľ sporové strany viedli „polemiku“ ohľadne

záverov vyplývajúcich zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/285/2014,
pretože predmetné rozhodnutie krajského súdu len reagovalo na potrebu vyčerpania celého predmetu
sporu, keď žalobca kumuloval svoj nárok tak cez konkurenčnú doložku, ako aj cez zmluvnú pokutu.
Z dôvodu takto vymedzovaného a odvodzovaného nároku potom pri zrušení pôvodného rozsudku
okresnéhosúduboltentookresnýsúdpovinnýposudzovaťnárokžalobcuajcezzmluvnúpokutu,kčomu

po zrušení a vrátení veci okresným súdom došlo. Nebola preto relevantná námietka žalobcu v podanom
odvolaní, že by sa okresný súd neriadil tým, čo vyplynulo zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu
sp. zn. 13Cob/285/2014. Pri tomto opätovnom postupe nebolo relevantné ani namietanie žalobcom o
prílišnom formalizme, ktorý mal byť podľa jeho názoru aplikovaný okresným súdom nielen v súvislosti sjeho postupom, ale hlavne s posudzovaním čl. 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo. V podstate okresný
súd a aj krajský súd z titulu vyvolaného súdneho sporu vychádzali len z toho, čo si vyjadrili žalobca
a žalovaný ako zmluvné strany v uzavretej zmluve o dielo v čl. 9. bodu 9.1.. Obsahové znenie bodu

9.1. žalobca a žalovaný umiestnili pod čl. 9. konkurenčná doložka. Bolo vyjadrené, že žalovaný ako
zhotoviteľ sa zaväzuje, že neuzavrie tri roky od podpísania tejto zmluvy žiadnu zmluvu s obchodnými
partnermi objednávateľa a investora, pre ktorého sa dielo vykonáva a ani s jeho obchodnými partnermi,
ktorí s investorom uzatvorili zmluvy na predmetné dielo. V prípade nedodržania tejto podmienky je
zhotoviteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20.000 Eur. Ak na základe tohto obsahového

dojednania žalobca uplatnil nárok, ktorý kumuloval tak cez konkurenčnú doložku, ako aj cez zmluvnú
pokutu, zákonite bolo nevyhnutné takto sformulovaný nárok podrobiť posudzovaniu a skúmaniu.

Krajským súdom v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/285/2014 zo dňa 28.01.2015 už bolo vyslovené,
že nie je vylúčené, aby sa hmotno-právny inštitút konkurenčnej doložky dohodol aj pri inom zmluvnom
type, v danom prípade v zmluve o dielo, pričom ak k tomu dôjde, tak kritériá tohto inštitútu vyjadrené

pri zmluvnom type o obchodnom zastúpení podľa ust. § 672a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka sú
aplikovateľné aj v prípade jeho dojednania pri inom zmluvnom type, t.j. pri zmluve o dielo, ktorá
bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným. Bol preto vecne správny postup okresného súdu a v
zhode s vysloveným záverom krajským súdom v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/285/2014 zo
dňa 28.01.2015, pokiaľ okresný súd vyjadrený hmotno-právny inštitút konkurenčnej doložky v uzavretej

zmluve o dielo podrobil kritériám konkurenčnej doložky zadefinovaným pri zmluvnom type o obchodnom
zastúpení. Okresný súd práve cez aplikáciu týchto kritérií hmotno-právneho inštitútu konkurenčnej
doložky vyjadrenej pri zmluve o obchodnom zastúpení podľa ust. § 672a Obchodného zákonníka
dospel k vecne správnemu záveru, že čl. 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo cez konkurenčnú doložku
nie je platným dojednaním práve pre absenciu podstatných kritérií tohto hmotno-právneho inštitútu,

vyplývajúcich z ust. § 672a Obchodného zákonníka, resp. tie kritériá, ktoré boli dohodnuté v čl. 9. bodu
9.1. zmluvy o dielo, neboli v súlade s podstatnými kritériami zadefinovanými v ust. § 672a Obchodného
zákonníka, nevyhnutnými ku konštatovaniu platného dojednania konkurenčnej doložky so zákonom
vyžadovanými podstatnými náležitosťami. V tomto vyhodnotení okresným súdom je namieste poukázať
naaplikáciuust.§219ods.2O.s.p.avpodrobnostiachpoukázaťnazáveryokresnéhosúdu.Krajskýsúd

v zhode s postupom okresného súdu pri vymedzenom predmete konania žalobcom práve postupoval
v súlade s tým, čo si vymienili žalobca a žalovaný ako zmluvné strany v čl. 9. bodu 9.1. uzavretej
zmluvy o dielo. Žalovaný ako druhá zmluvná strana, ktorej bol prejav vôle vyplývajúci zo zmluvy o
dielo určený, uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by v zmluve o dielo neuzavreli konkurenčnú
doložku, ale zmluvnú pokutu. Naviac, žalovaný sa bránil, že toto dojednanie nemôže byť ani platným

dojednaním zmluvnej pokuty, ak sa vzťahovala k neurčito identifikovanej povinnosti, ktorej splnenie mala
zabezpečovať.

V zrušujúcom uznesení krajského súdu sp. zn. 13Cob/285/2014 zo dňa 28.01.2015 bolo okresnému
súdu, vzhľadom k vymedzenému predmetu sporu žalobcom, ktorý kumuloval žalobný nárok tak cez

konkurenčnú doložku, ako aj cez zmluvnú pokutu, uložené, aby okresný súd vyhodnotil a posúdil, či
dojednanie čl. 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo je platným dojednaním o hmotno-právnom inštitúte
zmluvnej pokuty. Okresný súd aj uvedeným spôsobom postupoval a vyvodil záver, že žalobcovi nemohol
vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ak táto bola viazaná na nesplnenie záväzku žalovaným,
ktorýbolposúdenýakoneplatnýztituluneplatnejkonkurenčnejdoložky.Stýmtozhodnotenímazáverom

okresného súdu sa rovnako krajský súd stotožňuje. Je nepochybné, že záväzok z dohody o zmluvnej
pokute je akcesorickým záväzkom, a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok.
Ak hlavný záväzok nie je platným spôsobom dohodnutý, nemôžu nastať ani účinky akcesorického
záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti a táto podľa výsledkov dokazovania
nebola platným spôsobom dohodnutá vzhľadom na neplatnosť vymedzenej povinnosti žalovaným cez

konkurenčnú doložku. Na základe výsledkov dokazovania a posúdenia obsahu zmluvy o dielo je
nevyhnutné konštatovať, že ak vyjadrená povinnosť v konkurenčnej doložke mala väzbu na zmluvnú
pokutu, a táto bola vyhodnotená ako neplatná, tak potom bolo namieste, ak okresný súd žalobu o
zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Zmluvná pokuta preto nebola dohodnutá na platný záväzok, ak
vyplývaltentozáväzokzneplatnejkonkurenčnejdoložky.Zmluvnýmistranamivyjadrenázmluvnápokuta

mala väzbu na konkurenčnú doložku a v nej obsiahnutý záväzok, povinnosť žalovaného, ktorá ak je
neplatnou, čo bolo skonštatované vyššie, tak potom žalobca nemohol mať dôvodný nárok na zmluvnú
pokutu.V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že okresný súd postupoval podľa zrušujúceho uznesenia
krajskéhosúdusp.zn.13Cob/285/2014zodňa28.01.2015,keďžeokresnémusúduvnovomkonaníbolo
uložené, aby vyčerpal celý predmet konania uplatnený žalobcom nielen cez posúdenie konkurenčnej

doložky, ale aj ako vyjadrený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Okresný súd v napadnutom rozsudku
posúdil čl. 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo cez ustanovenia o zmluvnej pokute a dospel k záveru,
že žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže táto bola viazaná na
nesplnenie záväzku žalovaným, ktorý bol posúdený ako neplatný. Žalobca v rámci svojej dôkaznej
povinnosti nepreukázal, že dojednanie čl. 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo je platným dojednaním

o zmluvnej pokute, keďže táto sa podľa výsledkov dokazovania a uzavretej zmluvy o dielo vzťahovala
ku konkurenčnej doložke, ktorá bola správne vyhodnotená ako neplatne dohodnutá. Aj v novom konaní
pred okresným súdom výsledky dokazovania preukázali len to, že zmluvná pokuta mala väzbu na
neplatne dohodnutú konkurenčnú doložku. Opak žalobca v konaní nepreukázal. Aj žalovaný v rámci
svojej obrany uviedol, že v čl. 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo išlo o vyjadrenie konkurenčnej
doložky. Krajský súd poukazuje na samotné vyjadrenie žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu

na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 13. mája 2014 kde bolo uvádzané, že súčasťou
zmluvného dojednania uzavretej zmluvy o dielo bola tzv. konkurenčná doložka, v ktorej dohodnutá
zmluvná pokuta mala chrániť know-how a obchodné kontakty žalobcu z dôvodu sprostredkovania
prác v zahraničí podnikateľom - živnostníkom. Aj z tohto vyjadrenia žalobcu nesporne vyplynulo, že
zmluvná pokuta mala väzbu na konkurenčnú doložku a obsahovo z nej vyplývajúcu povinnosť - záväzok

žalovaného. Ak žalobca nepreukázal, že čl. 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo je platným dojednaním
o zmluvnej pokute, tak potom nemohol byť úspešný so svojim nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteniam, ktoré sú v súlade aj so závermi okresného súdu, potom
postupom a rozhodnutím okresného súdu nebolo žalobcovi odňaté jeho právo konať pred súdom.

Okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, a to rozhodné ustanovenia
Obchodného a Občianskeho zákonníka, ktoré v citácii uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku,
ktoréajsprávnymspôsobominterpretoval.Priebehavýsledkydokazovaniapredokresnýmsúdompodľa
názoru krajského súdu boli garanciou práva na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
súdny proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (sp. zn. II. ÚS
3/97, II. ÚS 251/03). Ani z tejto roviny nazerania nebolo možné postup okresného súdu vyhodnotiť ako
rozporný so zákonom, a tým nebolo ani v tejto časti relevantné odvolanie žalobcu.

Pre vecnú správnosť bol preto rozsudok okresného súdu potvrdený podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v
spojení aj so závislým výrokom o trovách súdneho konania, u ktorého rovnako krajský súd konštatuje
jeho vecnú správnosť. Nie je možné v zmysle návrhu žalobcu vyjadreného v podanom odvolaní deliť
jednotlivé štádiá súdneho konania a podľa ich výsledkov rozhodovať o náhrade trov, keďže je určujúci

konečný výsledok súdneho sporu a v ňom vyjadrená zásada úspechu alebo neúspechu v konaní. Pokiaľ
žalobca nebol úspešný so svojim nárokom, ktorý uplatnil na súde, tak z titulu jeho neúspešnosti potom
žalovaný ako úspešný účastník súdneho konania má právo na plnú náhradu účelne vynaložených a
uplatnených trov konania. Ak z titulu tejto zásady úspechu v spore, za aplikácie ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
okresný súd žalovanému priznal náhradu všetkých účelne vynaložených a uplatnených trov súdneho

konania, tak jeho postup bol vecne správny a vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom
potvrdený. V konečnom dôsledku obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 4
Ústavy SR je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore uspel, má zásadne právo na to,
aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.
Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje základnú zásadu, uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník

konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov konania. V takomto prípade sa uplatňuje zásada
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu). Výsledkom tejto sporovej veci je neúspech žalobcu,
preto žalovaný proti nemu mal právo na náhradu trov súdneho konania a tieto mu boli vecne správnym
postupom zo strany okresného súdu priznané.O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bola priznaná

náhrada uplatnených trov odvolacieho konania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to trov právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 170,97 Eur, + 1 x 8,39 Eur
režijný paušál + 20% DPH = 35,87 Eur, za účasť na verejnom vyhlásení rozsudku uplatnená odmena
42,50 Eur, 8,39 Eur režijný paušál + 20% DPH = 10,18 Eur, náhrada za stratu času Podbiel - Žilina a späť
6 x 13,98 Eur = 83,88 Eur + 20% DPH = 16,78 Eur, cestovné Podbiel - Žilina a späť, uplatnená náhrada

za cestovné 2 x 92 km x 0,30 Eur = 55,20 Eur, pri použití osobného motorového vozidla MERCEDES-
BENZ, pri spotrebe paliva 7,1 l / 100 km, + DPH = 11,04 Eur, súčtom dôvodné trovy tohto odvolacieho
konania zodpovedali sume 443,20 Eur, ktoré je žalobca povinný nahradiť žalovanému v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného v zmysle ust. § 149 ods.
1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.