Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Bohuš Hruška
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/261/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712208812
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6712208812.12
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v procesnej veci žalobcu Slovenská advokátska komora, IČO: 30795141, so sídlom
Kolárska 4, 813 42 Bratislava, právne zast. Legium s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Bukurešťská
6, 811 04 Bratislava proti žalovanému JUDr. M. Z., nar. X.X.XXXX, AK G.. A. XX/XX, XXX XX J., o
zaplatenie 232,60 € s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ýnahradiť žalobcovi trovy konania.
III. Súd v r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok z návrhu vo výške 9,80,-€; realizáciu vrátenia
kráteného súdneho poplatku vykoná po právoplatnosti tohto uznesenia prevádzkovateľ platobného
systému, ktorým je Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom
Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.
IV. Súd z r u š u j e uznesenie č. k. 17C/261/2012-41 zo dňa 11.10.2012.
o d ô v o d n e n i e :
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa návrhom zo dňa 01.06.2012 doručeným súdu dňa 04.06.2012 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 232,60 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 108 od 01.05.2010 do
zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 16,60 € od 01.05.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 30Ro/115/2012-29 zo dňa 07.08.2012, proti ktorému podal
žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušil v plnom
rozsahu. Za podaný odpor bol žalovanému vyrubený súdny poplatok vo výške 16,50 € uznesením č. k.
17C/261/2012-41 zo dňa 11.10.2012.
Podaním zo dňa 04.02.2015 doručeným súdu dňa 12.02.2015 žalobca vzal žalobu späť čo do
istiny, nakoľko žalovaný mu istinu uhradil počas konania dňa 11.09.2014. Preto súd uznesením č. k.
17C/261/2012-130 zo dňa 17.02.2015 konanie v tejto časti zastavil.
Podanímzodňa24.03.2015doručenýmsúdudňa27.04.2015žalobcavzalnávrhvozvyšnejčastiúrokov
z omeškania späť. Preto súd uznesením č. k. 17C/261/2012-139 zo dňa 29.04.2015 konanie zastavil a
rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 9,80 € na účet súdu.
Proti uvedenému uzneseniu podal dňa 24.06.2015 odvolanie žalovaný, kde uviedol, že súd vyniesol
rozhodnutie bez toho, aby zistil súhlas žalovaného, nakoľko vo veci už pojednával, a tým mu odňal
možnosť konať pred súdom. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného uznesením
č. k. 17Co/645/2015-145 zo dňa 18.04.2016 uvedené uznesenie zrušil a vrátil na ďalšie konanies tým, že uviedol, že obsah zápisnice o pojednávaní z 12.03.2015 nedovoľuje odvolaciemu súdu
zaujať názor, či bol potrebný súhlas žalovaného k späťvzatiu návrhu na začatie konania, keď súd
prvého stupňa v zápisnici uviedol, čo zistil pred otvorením pojednávania a následne bez toho, aby
súd poznamenal v zápisnici, či pojednávanie otvoril, pristúpil okresný súd k protokolácii prednesu
žalovaného k uplatnenému príslušenstvu pohľadávky. Okresný súd žiadnym spôsobom neodôvodňuje
svoje rozhodnutie u hľadiska potreby súhlasu žalovaného so späťvzatím návrhu. Žalovanému pred
rozhodnutímozastaveníkonaniavčastipríslušenstvaokresnýsúdpísomnépodaniežalobcuospäťvzatí
žaloby nedoručil, preto žalovaný pred rozhodnutím nenamietal, že by od neho mal okresný súd pre
zastavenie konania podľa § 96 ods. 1 O.s.p. žiadať súhlas. Odvolací súd zrušil tiež výrok o vrátení
súdneho poplatku, nakoľko tento bol závislým výrokom k výroku o zastavení konania. Okresný súd v
prvom rade zistí, či žalovaný so späťvzatím návrhu súhlasí alebo nesúhlasí, a následne jeho prípadný
nesúhlas vyhodnotí v závislosti od toho, či pojednávanie dňa 12.03.2015 bolo začaté alebo nie. Svoje
úvahy a rozhodnutia okresný súd riadne a presvedčivo zhodnotí. O náhrade trov odvolacieho konania
taktiež rozhodne prvostupňový súd.
Okresný súd teda vyzval žalovaného, aby sa vyjadril, či so späťvzatím návrhu súhlasí alebo nesúhlasí,
na čo ten zaslal dňa 14.07.2015 podanie, v ktorom uviedol, že so späťvzatím návrhu súhlasí. Taktiež
uviedol, že obsahom mimosúdnej dohody so žalobcom bolo, že pokiaľ zaplatí istinu, žalobca vezme
žalobu v plnom rozsahu späť, pričom žalobca aj žalovaný budú mať v tomto konaní touto úhradou
vzájomné práva a povinnosti z tohto konania vysporiadané a žalobca vezme žalobu v celom rozsahu
späť. Tento však v rozpore s mimosúdnou dohodou žiada priznať náhradu trov konania v sume 16,50 € a
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 406,68 €. Taktiež uviedol ustanovenia o plnom a čiastočnom
úspechu žalobcu, ustanovenia o tom, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa nemusí súd náhradu
trov konania priznať, a taktiež to, že toto konanie bolo drobným sporom od podania návrhu a že
trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané. Napokon poukázal na to, že žalobca je samosprávnou
stavovskou organizáciou zriadenou podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a každý člen tejto
organizácie má právnické vzdelanie. Je preto otázka, či takáto stavovská organizácia, ktorá sa člení na
odbory napr. odbor vnútorných vecí advokácie, ktorých náplňou je zastupovanie organizácie v súdnych
a iných sporoch, potrebuje byť zastúpená advokátskou kanceláriou a či sú aj vynaložené trovy právneho
zastúpenia dôvodnými. Upozornil na nález Ústavného súdu SR č. k. II ÚS 78/2003 zo dňa 09.09.2004,
publikovanývZbierkenálezovauzneseníÚSSRpodč.86/2004,podľaktoréhovšeobecnýsúdneporuší
základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR,
ak navrhovateľovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná
náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelne vynaložené. Taktiež poukázal na
to, že v trestnom konaní Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd rozsudkom č. k. 2To 54/2009
zo dňa 26.11.2009 zrušil Okresného súdu vo Zvolene vo výroku o vine a treste a sám rozhodol tak, že
žalovaného uznal vinným za úmyselný trestný čin poškodzovania cudzích práv a uložil mu trest. Podľa
7 ods. 1 pís. d/ zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho,
kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Žalovaný bol odo dňa 01.07.2004 do 02.05.2006
zapísaný do zoznamu advokátov; od 03.05.2006 do 03.02.2012 mal pozastavený výkon advokácie
(vrátane období, keď bol vyčiarknutý) a teda advokáciu nevykonával a nemal v dôsledku nezákonného
trestného stíhania príjem, nemal ani iný príjem, z ktorého by mohol trovy konania nahradiť, a preto
žalovaný navrhuje, aby súd žalobcovi náhradu trov konania vôbec nepriznal, pretože je v rozpore s
mimosúdnou dohodou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným.
Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z. z. O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho
začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ods. 2 cit. ust., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ods. 3 cit. ust., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu
skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania
do 30 dní od späťvzatia návrhu.Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 cit. zákona, ak je žaloba vzatá späť
celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 cit. zákona, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Žalobca vzal návrh vo zvyšnej časti späť podaním zo dňa 24.03.2015 doručeným súdu dňa 27.04.2015,
t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Z. z. O.s.p. Súd vyzval podľa pokynov odvolacieho súdu žalovaného,
aby sa vyjadril, či so späťvzatím žaloby súhlasí. Tento uviedol, že súhlasí a ďalej sa vyjadroval
k náhrade trov konania. Súd mal za to, že vo veci sa ešte nekonalo pojednávanie, nakoľko dňa
18.04.2013 súd pojednávanie neotvoril, nakoľko žalovaný sa na predvolanie nedostavil a nemal
doručenie predvolania vykázané. Ďalej dňa 12.06.2014 bolo pojednávanie odročené bez otvorenia z
dôvodu, že žalovaný sa nedostavil s tým, že sa písomne ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť
s tým, že do 15.06.2014 prebiehajú mimosúdne rokovania. Ďalej dňa 17.07.2014 taktiež nebol
pojednávanie otvorené, a to z dôvodu nedostavenia sa strán sporu z dôvodu mimosúdnych rokovaní,
ktoré majú prebiehať do septembra 2014. Taktiež dňa 02.10.2014 bolo pojednávanie odročené bez
otvorenia z uvedeného dôvodu. Dňa 12.03.2015 súd taktiež neotvoril pojednávanie, a to z dôvodu,
že sa nedostavil právny zástupca žalobcu, pričom doručenie predvolania mal vykázané, a žalovaný si
nechal zaprotokolovať vyjadrenie ohľadom príslušenstva pohľadávky, ktorá zostala predmetom konania
po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania v časti, pričom však súd nevyniesol ani uznesenie,
že pojednáva v neprítomnosti žalobcu, preto tento prednes nemal charakter pojednávania, nakoľko
neboli splnené procesné náležitosti otvorenia a vedenia pojednávania. Uvedené je dôležité aj z dôvodu
vráteniasúdnehopoplatkuznávrhuaprípadnéhozrušeniapoplatkovejpovinnostizaodpor,ktorávznikla
žalovanému vydaním uznesenia o jeho zaplatenie, keďže žalovaný tento poplatok doposiaľ neuhradil,
pričom uvedené je možné len v konaniach, ktoré sa zastavujú pred začatím prvého pojednávania. Preto
súd mal za to, že sú splnené procesné podmienky na zastavenie konania a toto zastavil.
Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa ods. 2 cit. ust., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Čo sa týka náhrady trov konania, súd podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. C.s.p. postupuje už
podľa nového procesného predpisu. O nároku na náhradu trov konania súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p.,
rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Preto súd rozhodoval podľa § 262 ods.
1 C.s.p. v tomto uznesení iba o tom, komu prináleží náhrada trov konania, a to bez výšky tejto náhrady.
Súd mal za to, že nakoľko žalovaný uhradil sumu istiny počas konania, týmto zavinil počas procesu,
že konanie bolo zastavené (§ 256 ods. 1 C.s.p. vrátane jeho komentáru). Z uvedeného dôvodu súd
priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi. Súd mal za to, že odvolávanie sa žalovaného na
dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p. a § 257 C.s.p.) ako nezákonné trestné stíhanie
(bol napokon právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin), pozastavenie výkonu advokácie (vtedy sa
príspevokznižujenapolovicu),nedostatokpríjmu(niejedôvodomnanevyhoveniežalobe)aoneskorené
vyčiarknutie zo zoznamu advokátov neobstojí, keďže žalovanú sumu istiny napokon uhradil, a o výške
tejto náhrady vrátane posúdenia účelnosti trov právneho zastúpenia žalobcu súd bude rozhodovať vuznesení o výške náhrady trov konania, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník.
Taktiež ak žalovaný tvrdí, že uvedené uplatňovanie náhrady trov konania je v rozpore s mimosúdnou
dohodou, ktorú uzatvorili, o tomto nedal súdu žiadny dôkaz a mal možnosť taktiež pred súdom uzatvoriť
súdny zmier, v ktorom by bol vysporiadaný aj uvedený nárok na náhradu trov konania podľa jeho
predstáv, čo sa však nestalo. Po právoplatnosti uvedeného uznesenia súd rozhodne o výške náhrady
trov konania, kde posúdi účelnosť trov právneho zastúpenia žalobcu.
Podľa § 11 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby
na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie
konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté
z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie
konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa
polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa
konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla
alebo vzala späť pred prejednaním veci.
Podľa ods. 4 cit. ust., okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa
odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa
návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov, orgány uvedené v § 3, ktoré a) nie sú zapojené do centrálneho systému
evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku
alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý
poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7)
a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia,
b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis
právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý
poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia
o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7)
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.
Keďže žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním, podľa § 11 ods. 3 zákona o súdnych
poplatkoch mu vznikol nárok na vrátenie súdneho poplatku zaplateného za žalobu, ktorý bol zaplatený
vo výške 16,50 Eur, avšak podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch krátený o 1%, najmenej
6,70 Eur, teda na vrátenie 9,80 Eur. Preto súd žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 9,80 Eur
podľa § 11 ods. 6 cit. zákona prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa platobného systému.
Podľa § 11 ods. 9 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov v znení do 31.06.2016, poplatok za odpor sa vráti, ak sa návrh na začatie
konania vzal späť pred začatím pojednávania vo veci samej alebo konanie sa zastavilo pred začatím
pojednávania vo veci samej. Pri nezaplatenom poplatku súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej
povinnosti zaplatiť poplatok v celom rozsahu zruší.
Podľa § 18f cit. zákona - Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2016, z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30. júna 2016 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných
do 30. júna 2016, i keď sa stanú splatnými po 1. júli 2016.".
Podľa novelizovanej úpravy zákona č. 71/1992 Z. z. súdny poplatok za odpor sa už nevyrubuje.
Poplatková povinnosť vznikla čo sa týka odporu podľa § 5 ods. 1 pís. g/ cit. zákona v znení do 31.06.2016
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti
s rozhodnutím vo veci samej (dňa 29.11.2012). Pri posúdení súdnych poplatkov právoplatne vyrubenýchza odpor do 31.06.2016 mal súd za to, že keďže z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
júna 2016 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, i keď sa stanú splatnými
po 1. júli 2016, aj na vrátenie uvedených poplatkov, resp. zrušenie uznesení, ktorými bola poplatková
povinnosť stanovená, ak sa stali splatnými podľa pôvodného znenia zákona, treba použiť ustanovenia
pôvodnej úpravy, tým skôr, že uvedená poplatková povinnosť už podľa novelizovanej úpravy neexistuje,
t. j. nie sú upravené právne vzťahy jej sa týkajúce. Preto súd podľa horeuvedených ustanovení zrušil
uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za odpor.
Poučenie:
Proti III. a IV. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Pokiaľ zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti,
v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a
ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.