Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 13, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10Cpr/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215212551
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215212551.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci
žalobkyne: T. M., U.. X.K. XXXX, R. XXX XX F. U. O. Č.. XX právne zastúpenej JUDr. Evou Bubniakovou,
advokátkou so sídlom Krížna 8, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanej: Obec Trstená na Ostrove, IČO:
00 305 782, 930 04 Trstená na Ostrove č. 20, konajúc Mgr. Zuzanou Bónovou, právne zastúpenej JUDr.
Ladislavom Pongráczom, advokátom so sídlom Alžbetínske nám. č. 1203, 929 01 Dunajská Streda, o
náhradu platu vo výške 1810,48 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 322,99 eur na účet jej právneho
zástupcu, vedeného vo VÚB, a.s., č.účtu: 661841122/0200, a to v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným súdu dňa 8.júla 2015 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal
žalovanú zaplatiť náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku v sume 1810,48 eur. Žalobu odôvodnila
tým, že bola starostkou obce do 2.januára 2015, kedy jej skončilo funkčné obdobie zložením sľubu
novozvoleného starostu. Komunálne voľby do miestnych samospráv sa konali 15.novembra 2014.
Žalobkyňa 8.decembra 2014 utrpela úraz a stala sa práceneschopnou a je ňou do dnes. Žalobkyňa,
keďže sa stala práceneschopnou a taktiež bolo ukončené jej volebné obdobie požiadala listom zo dňa
12.januára 2015 žalovanú o vyplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za 22 pracovných dní.
Žalovaná listom zo dňa 6.februára 2015 jej v prílohe zaslala výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva,
ktorým obecné zastupiteľstvo neschválilo jej žiadosť. Obecné zastupiteľstvo nezdôvodnilo svoj nesúhlas,
bolo si vedomé skutočnosti, že žalobkyňa je ešte stále práceneschopná a tak čerpanie jej dovolenky
bolo znemožnené aj touto práceneschopnosťou, nehovoriac o tom, že žalobkyňa ako starostka obce
musela v priebehu roka riešiť všetky závažné úlohy obce sama. Jedná sa o malú obec, kde bola
zamestnaná iba jedna pracovníčka, príprava volieb bola náročná a okrem toho sa museli riešiť aj
bežné veci obce, čo plne zamestnávalo žalobkyňu. Úlohy boli v roku 2014 tak náročné, že si žalobkyňa
nemohla dovoliť zostať viac ako týždeň mimo úradu. Čerpanie dovolenky, keďže si ho ako štatutár
obce určovala sama, plánovala až po komunálnych voľbách. Žalobkyňa cestou právnej zástupkyni
požiadala Inšpektorát práce v Trnave o prešetrenie správnosti postupu obce. Inšpektorát práce Trnava
vo svojom oznámení zo dňa 13.apríla 2015 skonštatoval, že nemožno urobiť záver, že by žalobkyni bolo
znemožnené čerpanie dovolenky, ktorú mala naplánovanú a o ktorú si požiadala. S týmto konštatovaním
žalobkyňa nemôže súhlasiť, nakoľko nemala koho požiadať o dovolenku, túto si predsa určovala sama.
Náročnosť úloh v priebehu roku 2014 jej neumožnila vyčerpať si celú dovolenku a úraz, ktorý utrpela si
predsa nemohla naplánovať, ani s ním nemohla v žiadnom prípade počítať. V tomto smere Inšpektorát
bezpečnosti práce neobjektívne vec posúdil. V tejto súvislosti poukázala na právny názor JUDr. Daniely

Franzenovej, riaditeľky sekcie legislatívy Združenia miest a obcí Slovenska zverejnený v časopise
„Územná samospráva, 1-2011, jan.2011, v ktorom uviedla, že podľa § 2 ods. 2 zák.č. 253/1994 Z.z.
o právnom postavení a platových pomeroch starostov obci a primátorov miest v znení neskorších
predpisov, možno náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku poskytnúť starostovi vtedy, ak si ju nemohol
vyčerpať ani do konca budúceho kalendárneho roku a ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo.
Náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku sa určuje podľa tohto predpisu. Starosta zastupuje obec v
pracovnoprávnych vzťahoch, preto má možnosť určovať si sám čerpanie dovolenky. Teda mal by si túto
povinnosť tiež splniť a v priebehu roka si určiť obdobia, v ktorých si bude čerpať dovolenku. Neskôr by
mal /už v pozícii zamestnanca/ svoj plán dovolenky aj dodržiavať. Pričom môžu sa vyskytnúť prekážky čí
už na jeho strane alebo prekážky z dôvodu verejného záujmu /prítomnosť starostu je na úrade potrebná/
a k čerpaniu dovolenky vo vyhradenom období nepríde. To však nemôže byť sankcionované nepriznaním
náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku. Preto zastáva názor, že starosta má možnosť nevyčerpať
si aj celú dovolenku za príslušný rok a má nárok na náhradu platu za dovolenku, ktorú si nestihol
v predchádzajúcom kalendárnom roku vyčerpať, bez ohľadu na dôvody, pre ktoré si ju nevyčerpal.
Náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku podľa výplatnej listiny za mesiac december 2014 a januára
2015 činí je 27 nevyčerpaných dní sumu, už zdanenú vo výške 1.810,48 euro. Táto suma nebola ku
dňu podania žaloby vyplatená.

K žalobe sa vyjadrila žalovaná podaním z 30.septembra 2015 (č.l. 28 a nasl.) v tom smere,
že so skutočnosťami uvedenými v žalobe nesúhlasí a navrhla žalobu zamietnuť. Žalobkyňa bola
starostkou obce do 2.januára 2015, komunálne voľby sa konali 15.novembra 2014, pričom žalobkyňa
v týchto voľbách nekandidovala o post starostu. Počas roka 2014 v obci neprebiehali žiadne časovo
náročné práce, žiadne rekonštrukcie, obec sa neuchádzala o poskytnutie dotácie z Európskych
fondov, neboli realizované žiadne projekty, pričom obec je malá, s malým počtom obyvateľov, teda
žalobkyňa vybavovala počas celého roka iba bežnú agendu obce. Žalobkyňa nekandidovala vo voľbách,
práceneschopná bola iba od 8.decembra 2014, teda počas celého roka mala dostatok času na čerpanie
dovolenky. Zastáva názor, že žalobkyňa zámerne nevyčerpala dovolenku (počas výkonu funkcie starostu
mala dostatok voľného času aj bez čerpania dovolenky), aby následne požiadala obec o vyplatenie
náhrady, a to napriek tomu, že ona ako dlhoročná starostka vedela o veľmi zlej finančnej situácie obce.
Poukázala na výsledok inšpekcie Inšpektorátu práce Trnava, s ktorým v plnom rozsahu sa stotožnila a
korešponduje s jej názorom o nevyčerpaní dovolenky. Navrhla, aby žalobkyňa zdokladovala preukázanie
každodennej pracovnej činnosti za celé obdobie, počas ktorej nečerpala dovolenku, v prípade potreby
tiež navrhla vypočuť zamestnancov obecného úradu o zaneprázdnenosti a každodennej pracovnej
činnosti bývalej starostky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi,
najmä potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti (č.l. 5), lekárskym nálezom zo 6.decembra 2014,
žiadosťou o vyplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku (č.l. 6), výpisom z uznesenia č. 23/2015,
oznámením Inšpektorátu práce Trnava z 13.apríla 2015 (č.l. 9), výplatnými páskami (č.l. 11 - 12), ako
aj výsluchmi žalobkyne a zástupkyne žalovanej.

Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (č.l. 5) je zrejmé, že žalobkyňa bola práceneschopná
od 8.decembra 2014 s diagnózou S42.20/3018, pričom mala povolené vychádzky od 9.00 do 11.00 a
od 14.00 do 16.00.
Z lekárskeho nálezu zo 6.decembra 2014 je zrejmé, že žalobkyňa bola v tento deň prijatá pohotovostnou
chirurgickou ambulanciou, pričom jej boli zistené zlomeniny ľavého ramena a zápästia. Z prepúšťacej
správy je zrejmé, že 8.decemra 2014 bola operovaná a dňa 10.decembra 2014 bola prepustená z
hospitalizácie.
Zo žiadosti (č.l. 6) je zrejmé, že žalobkyňa v tejto deň požiadala obecné zastupiteľstvo o vyplatenie
náhrady za nevyčerpanú dovolenku za rok 2014 v počte 22 dní, ktoré si z dôvodu plnenia povinností pri
výkone funkcie starostu obce, práce neschopnosti a ukončenia mandátu nemohla vyčerpať.
Z výpisu z uznesenia zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce č. 23/2015, konaného 4.februára
2015 je zrejmé, že žiadosť žalobkyne bola prejednaná obecným zastupiteľstvom, pričom neschválilo
vyplatenie náhrady platu na nevyčerpanú dovolenku za rok 2014.

Z oznámenia Inšpektorátu práce Trnava z 13.apríla 2015 (č.l. 9) je zrejmé, že v období od 11.marca
2015 do 10.apríla 2015 bola vykonaná inšpekcia práce ohľadne nevyplatenia náhrady za nevyčerpanú
dovolenku. Obec nemala spracovaný plán čerpania dovolenie. Z predložených dokladov k výkonu
inšpekcie práce nevyplývalo, že by bývala starostka nemala možnosť rerpať dovolenku počas
kalendárneho roka 2014. Vzhľadom k tomu, že neexistuje pán čerpania dovolenky, nie je možné urobiť
záver, že menovanej bolo znemožnené čerpanie dovolenky, ktorú mala naplánovanú a o ktorú si
požiadala. Menovaná v priebehu roka 2014 nevyužila možnosť, ktorú jej zákon umožňoval, čerpanie
dovolenky si neurčila sama v súlade so zákonom. Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa
4.februára 2014 neodsúhlasilo žiadosť menovanej vyplatiť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.
Z výplatných pások (č.l. 11 - 12) za mesiac december 2014 a január 2015, je zrejmé, že tarifný plat
mala žalobkyňa vo výške 1360 eur, zvýšenie platovej tarify 544 eur, teda spolu 1904 eur. V mesiaci
december 2014 mala neodpracované dni v počte 23 dní, ďalej mala zúčtovanú náhradu príjmu počas
práceneschopnosti za desať dní vo výške 182 eur a za čerpanie dovolenky za 37,50 hod v sume 413,92
eur. Tiež je zrejmé, že v rozsahu 14 dní bola práceneschopná. Zostatok nevyčerpanej dovolenky mala
27 dní. V mesiaci január 2015 mala neodpracované dni v počte 2 dní, ďalej mala vyúčtované odstupné
v sume 5340 eur. Zostatok nevyčerpanej dovolenky ostal v počte 27 dní.
Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že v roku 2014 čerpala dovolenku za rok 2013, nesúhlasí s tvrdením
žalovanej, že v roku 2014 neprebehli žiadne časovo náročné práce, totiž sama pripravovala správu
zriadených autobusových zastávok, údržbu verejnej siete, prípravu volieb tak na prezidenta, ako aj
komunálne voľby a pod. Dňa 8.decembra 2014 utrpela úraz, následkom čoho bola pracovne neschopná,
mienila si nevyčerpanú dovolenku čerpať v novom roku, avšak zistila, že od 2.januára 2015 už bola
odhlásená zo Sociálneho poistenia. Na otázku ako čerpávala dovolenku, uviedla, že ako starostka
nemohla riadne čerpať dovolenku, nakoľko v roku 2011 dostali peniaze z Európskeho fondu, ktoré boli
spojené s vyúčtovaním a zdokladovaním, preto si nemohla čerpať dovolenku, preto od tej doby sa jej
nahromadila nevyčerpaná dovolenka, teda vždy v ďalšom roku čerpala dovolenku za predchádzajúci rok.
Na otázku od kedy - do kedy čerpala dovolenku a v akom rozsahu, uviedla, že nevie, asi týždeň, raz brala
týždeň, potom postupne. Podľa toho ako jej práca dovolila. Na otázku či bol vopred určený termín alebo
plán dovoleniek, či ho niekomu odovzdala, uviedla, že komu ho mala odovzdávať, bola štatutárom obce.
Na otázku koľko trvala tá príprava na komunálne voľby, uviedla, že je to určené zákonom, tieto termíny
musela dodržiavať, väčšinu ona ich pripravovala a nie zamestnankyňa. Právna zástupkyňa žalobkyne
poukázala na skutočnosť, že podľa nej na daný vzťah neplatí Zákonník práce, ale z.č. 253/1994,
pričom poukázala aj na právne posúdenie združenia miest a obci, ďalej pripomenula, že žalobkyňa
bola práceneschopná od 8.decembra 2014 až do septembra 2015, teda nemohla si dovolenku vyčerpať
v nasledujúcom kalendárnom roku, nakoľko bola už 2.januára 2015 odhlásená. Tu vidí znemožnenie
vyčerpať si dovolenku.
Z výsluhu zástupkyne žalovanej súd zistil, že je bývalou obecnou poslankyňou, t.č. je starostkou obce,
a teda vedela aké práce vykonáva starosta, resp. obec a môže potvrdiť, že v roku 2014 neprebiehali
také vážne a časovo náročne práce, ktoré by neumožňovali čerpať dovolenku. Má za to, že prebehnuté
voľby neboli tak zaťažujúce, aby to zasahovalo do jej práv. Žalobkyňa ako bývala starostka už do
nového funkčného obdobia nekandidovala, pričom mala vedomosť o nevyčerpanej dovolenke, ktorú
mala postupne čerpať. Ani administratívna pracovníčka nebola chorá, že by nemohla v tomto smere
vykonávať prácu. Nevedeli, ako obec, že by chcela čerpať dovolenku, totiž aj v predchádzajúcich
rokoch si nežiadala o preplatenie nevyčerpanej dovolenky. Na otázku či má nejaký prehľad, ako čerpala
žalobkyňa dovolenky, uviedla, že len orientačne, tejto otázke sa venovala administratívna pracovníčka,
vie, že nejaké dovolenky čerpala, ale nevie aké. Ešte dodala, že k vykonávaným prácam ohľadom
nových autobusových zastávok, ešte v roku 2013 prebehla dokumentácia a papierovanie tejto zákazky
a v roku 2014 došlo už len k výkonu týchto prác. Na nemožnosť vyčerpania dovolenky uviedla, že rok
má 12 mesiacov a to je čistá špekulácia ponechať si dovolenku na posledné dni. Koncom novembra
sa dohodli, že 15.decembra 2014 žalobkyňa odovzdá agendu, avšak neskôr na to reagovala tak, že
túto agendu na tento dátum neodovzdá, lebo bola v nemocnici a nech sa zástupkyňa žalovanej, vtedy
ešte samostatne zárobkovo činná osoba, prihlási na Úrad práce. Pripomenula, že sa jedná o 27 dní
nevyčerpanej dovolenky, má za to, že vedela, že ku skončeniu funkcie nebude môcť vyčerpať dovolenku.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov
obcí a primátorov miest, starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka na zotavenie; na jej účely sa
primerane použije osobitný predpis (Zákonník práce). Náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku možno
starostovi poskytnúť, len ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roku a
ak o tom rozhodlo obecné zastupiteľstvo.

Podľa § 7 ods. 1 až 3 tohto zákona, starosta nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani
nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru. Nárok na plat starostovi zaniká dňom
zániku jeho mandátu. Nárok na plat starostovi nezaniká, ak bol starosta do funkcie opätovne zvolený.
Zrážky z platu starostu možno vykonať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

Podľa § 100 Zákonníka práce (účinného v čase trvania pracovného pomeru), zamestnancovi vzniká za
podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú
časť; b) dovolenku za odpracované dni; c) dodatkovú dovolenku.

Podľa § 101 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k
tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na
dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas
celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval
prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Podľa § 102 Zákonníka práce, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac
nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Podľa § 103 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka
zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej
päť týždňov.

Podľa § 110 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, týždňom dovolenky je sedem po sebe nasledujúcich
dní. Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného
pomeru a bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému
zamestnávateľovi.

Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce, čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní
so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov
zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca
kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na
oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch
týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia
prekážky v práci na strane zamestnanca.

Podľa § 110 ods. 5 Zákonníka práce, ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň
jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie
dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže
byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.

Podľa § 112 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré
mu bez jeho zavinenia vznikli preto, že zamestnávateľ mu zmenil čerpanie dovolenky alebo ho odvolal z
dovolenky. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie,
keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a na obdobie,
počas ktorého je zamestnanec na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke. Počas ostatných
prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky
len na jeho žiadosť.

Podľa § 113 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj
keď dosiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že zamestnanec
tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia
pracovného pomeru. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku
v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane
zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila
najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi
čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec
vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.

Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30
dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená. Podľa ods. 4 tohto
ustanovenia, ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol uznaný za dočasne pracovne
neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú
dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
Podľa ods. 5 tohto ustanovenia, ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol dlhodobo
uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ
poskytne po skončení výkonu verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.

Podľa § 114 Zákonníka práce, ak nastúpi zamestnanec v priebehu dovolenky službu v ozbrojených
silách, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz alebo ak ošetruje chorého
člena rodiny, dovolenka sa mu prerušuje. To neplatí, ak zamestnávateľ určí čerpanie dovolenky na
čas ošetrovania chorého člena rodiny na žiadosť zamestnanca. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom
materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.

Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume
jeho priemerného zárobku. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri
týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho
kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Podľa ods. 3
tohto ustanovenia, za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi
vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia
pracovného pomeru.

Podľa § 118 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada
mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky
zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie
zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za
pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi
v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo
pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa bola starostkou žalovanej obce, pričom
jej mandát skončil k 2.januáru 2015. Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa odo dňa
8.decembra 2014 bola práce neschopná, ako aj to, že žalobkyňa mala nevyčerpanú dovolenku ku
dňu skončenia mandátu v rozsahu 27 dní. Súd z vykonaného dokazovania jednoznačne zistil, že
žalobkyňa nepožiadala o čerpanie dovolenky, a práve ku koncu volebného obdobia sa spoliehala, že
táto nevyčerpaná dovolenka jej bude preplatená po skončení mandátu.
Žalobkyňa požiadala o náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku listom 12.januára 2015 v rozsahu 22
dní, nakoľko si ju nemohla vyčerpať. Na to obecné zastupiteľstvo uznesením č. 20/3/2015 rozhodlo tak,
že neschválilo vyplatenie náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku za rok 2014 bývalej starostke.
Za takýchto okolností mal potom súd jednoznačne za to, že i keď žalobkyňa, ako bývalá
starostka požiadala o náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku, pričom takáto žiadosť podlieha
schváleniu obecného zastupiteľstva, obecné zastupiteľstvo takúto žiadosť neschválilo. Preto na základe
vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobkyni nevznikol nárok na náhradu platu za nevyčerpanú
dovolenku. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a procesne úspešnému účastníkovi priznal
náhradu trov konania, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal, spolu vo výške 322,99 eur (pozostávajúcich z 3 úkonov právnej služby:
prevzatie a príprava, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní á 81,33 eur; režijný paušál 3x po 8,39
eur a 4x po 8,39 eur; a teda náhrada trov konania bez DPH 269,16 eur + 20% DPH v sume 53,83 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).