Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/78/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106210558
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5106210558.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: T. J., nar. XX.X.XXXX, bytom X., O. XXXX/X, zastúpená Mgr. Dr. Antonom Kušnírom,
advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Žiline, Jána Reka 13, proti odporcom: 1/ J. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX, 2/ B. J., nar. XX.X.XXXX, bytom X., B. XXXX/XX, odporcovia 1/
a 2/ zastúpení JUDr. Zdenkou Hruškovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie v Žiline,
Makovického 7, 3/ O. E., nar. X.X.XXXX, bytom X., Ľubľanská XXXX/X, v konaní o určenie vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. O. a to rodinný dom stojaci na pozemku

KNC parc. č. XXXX/X a pozemky označené ako KNC parc. č. XXXX/XX zast. plocha o výmere 532 m2,
KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1327 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 217
m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 52 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 87 m2,
KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, KNC
parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 357 m2, KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 103 m2, KNC
parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 96 m2 a KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 154 m2
patria do dedičstva po zosnulom Ing. I. J., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom č. O. č. XX, ktorý zomrel

dňa 13.8.2007.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 11.5.2006 domáhala voči W.. I. J., J. J. a O. E. určenia, že W.. I. J. je
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. O. a to rodinný dom stojaci na pozemku
KNC parc. č. XXXX/X a pozemky označené ako KNC parc. č. XXXX/XX zast. plocha o výmere 532 m2,
KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1327 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 217
m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 52 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 87

m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2,
KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 357m2, KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 103 m2,
KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 96 m2 a KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 154
m2 ako aj určenia, že plná moc spísaná 20.11.2002 formou notárskej zápisnice N 810/02, NZ 805/02
JUDr. Annou Švachovou je neplatná.

Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/78/2006-314 dňa 13.9.2001 tak, že nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XXXX pre k. ú. O. a to rodinný dom stojaci na pozemku KNC parc. č. XXXX/X a pozemky
označené ako KNC parc. č. XXXX/XX zast. plocha o výmere 532 m2, KNC parc. č. XXXX/X orná pôda
o výmere 1327 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 217 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast.
plocha o výmere 52 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 87 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhradao výmere 25 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, T. parc. č. XXXX/X záhrada o výmere
357m2, KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 103 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere
96 m2 a KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 154 m2 patria do dedičstva po zosnulom Ing. I. J.,

nar. X.X.XXXX, naposledy bytom č. O. č. XX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a návrh v časti na uzavretie
darovacej zmluvy zamietol.

Na základe odvolania odporcov v 1/ a 2/ rade súd odvolaním napadnutý rozsudok v časti o určenie
vlastníckeho práva zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pričom rozsudok v

nenapadnutej časti zamietnutia neplatnosti darovacej zmluvy ponechal nedotknutý. Zároveň uložil
prvostupňovému súdu odstrániť vady konania a to tak, že mu uložil povinnosť rozhodnúť o pripustení
zmeny návrhu z určenia vlastníckeho práva Ing. I. J. na určenie, že označené nehnuteľnosti patria do
dedičstva a zároveň mu uložil povinnosť riadne odôvodniť, prečo nevykonal odporcami navrhované
dokazovanie.

Navrhovateľka návrh v konaní odôvodnila tým, že odporca v mesiaci august 2002 utrpel ťažkú formu
mozgovo cievnej príhody následkom čoho bol hospitalizovaný a operovaný. Po operácii ju ani jej matku
odporca nespoznal. Ďalšie operácie na zlepšenie zdravotného stavu po hospitalizácii v C. neboli možné
pre veľké riziko ohrozenia života. Odporca po 6-7 týždňoch bol prevezený na NsP v K. T. na odd. LDCH,
kde sa 20.11.2002 dostavil za ním syn J. J. spolu s notárkou JUDr. S. E. a dvoma svedkami a na mieste

samom spísala notárka notársku zápisnicu N 810/02, NZ 805/02, ktorou bol J. J. splnomocnený na
zastupovanie Ing. I. J.. Zároveň na mieste samom bola formou notárskej zápisnice spísaná darovacia
zmluva, ktorou I. J. daroval J. J. vyššie označené nehnuteľnosti. Následne J. J. pozemky KN-C parc.
č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2 a KN-C parc. č. XXXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 52 m2 k.ú. O. vymenil zámennou zmluvou zo dňa 15.7.2003 za novovytvorený

pozemok KN -C parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 336 m2, ktorého výlučným vlastníkom sa stal
na základe tejto zmluvy. Vzhľadom na zlý zdravotný stav Ing. I. J. sa domnievala, že úkon darovacej
zmluvy, ktorý bol povolený Správou katastra v Žiline pod V5262/02 je podľa ust. § 37, § 38 ods. 2, § 39
O.Z. neplatný. Neplatnosť darovacej zmluvy, ktorú žiadali posúdiť prejudiciálne spôsobuje aj neplatnosť
zámennej zmluvy.

Odporca Ing. I. J. sa v konaní nevyjadril, vyjadrenie v jeho mene podal vyjadrenie J. J.. Ing. I. J. zomrel
dňa XX.X.XXXX. Súd následne konal podľa ust. § 107 ods. 3 O.s.p. s jeho právnymi nástupcami, ktorými
sú jeho dedičia a to navrhovateľka a terajší odporcovia v 1/ a 2/ rade. Nakoľko pôvodný odporca 1/ stratil
smrťou spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností.

Terajší odporca v 1/ rade vo vyjadrení k návrhu uviedol, že súd nemôže konať proti vôli darcu. Poukázal
na to, že dňa 20.12.2011 uzavrel kúpnu zmluvu, ktorou Ing. I. J. previedol na syna J. J. 1 dvojdomu.
Tvrdil, že navrhovateľka odporcu nenavštevovala a nemohla mať vedomosti o jeho zdravotnom stave,
pričom jeho zdravotný stav sa v K. T. zlepšil. D. skutočnosť, že sa nevie plynulo vyjadrovať nerobila s

I. J. nesvojprávnu osobu, čo potvrdil aj primár oddelenia LDCH. Nehnuteľnosť mu bola darovaná, lebo
sa ju zaviazal dofinancovať a postarať sa o otca. Rozporoval, že konanie navrhovateľky je v rozpore s
dobrými mravmi, pretože od úrazu sa domáhala aj vyživovacej povinnosti. Návrh žiadal zamietnuť.

Prvostupňový súd je v konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p.. Z

uvedeného dôvodu nakoľko pôvodným návrhom sa domáhala navrhovateľka určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam Ing. I. J., tak súd pripustil zmenu návrhu uznesením č.k. 14C/78/2006-386 zo dňa
19.11.2012 tak, že rozhodoval o vlastníckom práve odporcu ku dňu smrti a o tom, že takéto právo
prechádza aj na dedičov a teda nehnuteľnosti patria do dedičstva.

Na nariadené pojednávania sa nedostavil ani raz odporca v 3/ rade, ktorý mal vykázané doručenie na
všetky predvolania náhradným spôsobom a preto vec prejednal podľa ust § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho
neprítomnosti.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že kým jej otec nedostal mozgovú

príhodu, tak všetko bolo v poriadku, chodil ju navštevovať, platil jej výživné. Prvý krát dostal mozgovú
porážku v Martine, kde mu bola ihneď poskytnutá prvá pomoc a na jeho zdravotnom stave sa to moc
neprejavilo, druhú porážku dostal v Žiline, vtedy ochrnul na polovicu strany a stal sa imobilný, ďalšiu
porážku dostal v Žiline. Chodila ho aj navštevovať lebo odporca 1/ kričal po jej matke, že čo tam robia,že nemá študovať, ale má sa zamestnať. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 22.12.2001 kúpnou zmluvou
previedol na odporcu 1/ polovicu dvojdomu, rozporovala, že by po porážke chcel darovať druhú polovicu.
Zároveň poukázala aj na vzájomnú rozpornosť a protichodnosť vyjadrení svedkov. Zastupovanie na

základe neplatnej plnej moci prinieslo aj vady v ostatných konaniach, v ktorých vystupoval za Ing. I. J.
jeho syn J. J.. Navrhovateľka jeho konaním bola ukrátená na svojom dedičskom nároku a prejednanie
dedičstva nie je možné bez určenia, že Ing. I. J. je vlastníkom nehnuteľných vecí, resp. patria do
dedičstva. Týmto odôvodnila aj naliehavý právny záujem na určovacej žalobe o určenie vlastníckeho
práva. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti úkonov odôvodnila naliehavý právny záujem možnosťou obnoviť

konania uskutočnené na základe takejto plnej moci.
Poukázala na to, že základné náležitosti právnych úkonov vyplývajú z Obč. zák. z ust. § 35, 37, 38, 39
a 40 Obč. zák. Jednou zo základných náležitostí alebo podmienok platnosti právneho úkonu v zmysle
ust. § 40 ods. 1 je, že právny úkon musí byť urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákona alebo dohoda
účastníkov a to pod sankciou neplatnosti právneho úkonu. Z hľadiska udržania formy pre každú zmluvu,
predmetom ktorej je prevod vl. práva k nehnuteľnostiam je dodržanie písomnej formy. Poukázala aj na

ust. § 51 ods. 2 notárskeho poriadku podľa ktorého, ak účastník nemôže čítať alebo písať, musí byť
okrem svedkov úkonu vybratý jeho dôverník, ktorý sa s ním vie dorozumieť. Prostredníctvom práve
dôverníka notár zisťuje a do zápisnice potom uvedie, či účastník zápisnicu schvaľuje alebo nie, pričom
prejav vôle je potrebné vykladať podľa ust. § 35 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého prejav vôle musím byť
urobený tak, alebo výslovne alebo iným spôsobom každopádne takým spôsobom, ktorý nevzbudzuje

pochybnosť o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade zotrvali na svojich vyjadreniach a na tom, že neb. Ing. I. J. bol ku dňu
vykonania napadnutého úkonu v plnom rozsahu spôsobilý na jeho vykonanie, chápal jeho obsah, jeho
zmysel a chápal aj následky z neho vyplývajúce. Poukazovali na skutočnosť, že tieto skutočnosti

nepotvrdzujú len svedkovia laici, ale aj ošetrujúci lekár zosnulého MUDr. T.. Poukázali na správy
MUDr. E., MUDr. G., Mgr. K., z ktorých vyplýva, že neb. Ing. J. mal poruchu čo sa týka rozprávania,
písania, pri inak zachovaní chápania zmyslu a obsahu tak, ako hovoreného, tak aj prečítaného. JUDr.
E. vykonala všetko pre to, aby jasne zistila, či osoba, ktorej sa právny úkon týka chápe jeho zmysel
a obsah. Podľa ich názoru z vyjadrení a výpovede svedkov vyplýva, že Ing. J. bol ku dňu vykonania

právneho úkonu na tento úkon spôsobilý. Naopak namietali, že znalecké posudky vychádzajú iba z
čisto zo zdravotnej dokumentácie, ktorá podľa zistení znalca bola nanovo vyhotovovaná a neúplná a
nemusela korešpondovať so zdravotným stavom pacienta. Poukázali tiež na názor, že je nevyhnutné
zachovávať vôľu poručiteľa. Uviedli, že odporca J. J. sa o darovaní predmetných nehnuteľností, ktoré sú
aj predmetom tohto konania, s otcom rozprával už od svojich 20-25 rokov a pravdepodobne vzhľadom

na uvedené došlo aj k vydržaniu vlastníckeho práva J. J..

Odporkyňa v 2/ rade uviedla, že sa o otca po úraze 1,5 roka intenzívne starala. Je presvedčená,
že jej otec bol schopný vnímať okolie, rozhodovať sa a reagovať. Aj keď nebol niekedy reagovať
verbálne, reagoval rukami, hlavou, niekedy vedel povedať nejaké slová, napr. nevedel povedať jej meno,

miesto J. povedal Bobo, na jeho brata povedal I., niekedy vedel povedať aj jednu jednoduchú vetu. Bol
schopný aj sám sa pohybovať prechádzať po záhrade, obliekať sa, cvičila sním, učili sa hovoriť. Za celé
obdobie však nevidela navrhovateľku ho navštíviť. Bola sním aj na rehabilitácii v Piešťanoch a to pred
prepustením do domácej starostlivosti. Keď staval dvojdom, tak chcel časť darovať J., aby tam neskôr
býval s ním. Či pripravoval nejakú takúto darovaciu zmluvu nevedela. Jeho názor bol taký, keďže bývala

v Žiline tak chcel, aby bývala v Rosine spolu s ním a J.. Po úraze sa snažili dostavať dom a presťahovať
ho do nového domu. Myslela si, že vlastníkom domu je jej otec, rozprávali sa o nejakej darovacej zmluve,
ale či sa to neskôr uskutočnilo, to ona nevie, pretože si na to nepamätá.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením listinných dôkazov ako
aj znaleckým dokazovaním a oboznámil aj obsah pripojených spisov Okresného súdu v Žiline sp.zn.
15D/796/2007, spz.zn. 14C/289/2002 a sp.zn. 16C/216/03, spis not. úradu JUDr. Anny Švachovej N
810/2002 NZ 805/02.Súd hodnotil vykonané dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Dokazovanie bolo v danom spore sťažené skutočnosťou, že W.. I. J., ktorý bol darcom v darovacej
zmluve z 20.11.2002 spísanej formou notárskej zápisnice N 808/02, NZ 803/02 počas pojednávania
zomrel a jeho zdravotný stav bolo možné zistiť len zo zdravotných záznamov. Hoci odporcovia v
1/ a 2/ rade predkladali rôzne potvrdenia lekárov o zdravotnom stave a spôsobilosti Ing. I. J. na

vykonanie úkonov, súd tieto hodnotil v spojení so znaleckým dokazovaním, ktoré bolo zamerané na
zistenie zdravotného stavu darcu a s tým spojenej jeho schopnosti prejaviť vôľu a posúdiť následky
svojho konania. Totiž žiaden z účastníkov netvrdil a ani nepreukazoval, že by k 20.11.2002 došlo
k náhlej pozitívnej zmene zdravotného stavu Ing. I. J., hoci aj krátkodobej. Preto súd považoval
za nevyhnutné celkové posúdenie zdravotného stavu. Naviac súd jednotlivé potvrdenia o zdravotnej
spôsobilosti vykonávať právne úkony Ing. I. J. sami osebe hodnotil aj s poukazom na možné „účelové“

vystavenia potvrdení pre riešenie bežných životných situácii pacienta, ktoré sám pre zdravotný stav
nebol schopný riešiť, napr. konanie voči orgánom sociálnej a zdravotnej poisťovni, daňovým úradom,
preberanie zásielok a pod..

V konaní súd na zistenie zdravotného stavu a tomu zodpovedajúcej spôsobilosti Ing. I. J. nariadil aj

znalecké dokazovanie.

MUDr. Dagmar Tobolová, znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia v znaleckom
posudku 1/2009 zo dňa 3.11.2009 na položené otázky súdu uviedla, že zdravotný stav Ing. I. J., nar.
XX.XX.XXXX k dňu 20.11.2002 dovoľoval mu vnímať okolie a podnety, ale reagovať na ne primeraným

spôsobom nemohol, pretože jeho porucha reči mu nedovoľovala pochopiť obsah hovoreného slova.
Preto aj k danému dňu nedokázal vnímať prečítaný návrh darovacej zmluvy a ani nemohol pochopiť
obsahprávnehoúkonuapreporuchurečivovyjadrovacejzložkeakoajvzložkepochopeniahovoreného
slova, nemohol primeraným spôsobom vyjadriť svoj nesúhlas alebo súhlas s daným právnym úkonom.
Svoje závery odôvodnila tým, že v čase vzniku ochorenia 05.08.2002 sa jednalo o 61 ročného

pacienta, ktorý bol hypertonik, v roku 1997 prekonal subarachnoideálne krvácanie (krvácanie do
mozgu) riešené operačne s tým, že bola vykonaná operácia mozgovej aneuryzmy (cievnej výdute)
na arteria cerebri media. Po výkone bol stav pacienta plne stabilizovaný. Dňa 05.08.2002 bol pacient
prijatý na neurochirurgické oddelenie v Žiline po príhode bezvedomia. Vyšetrením CT mozgu bolo
zistené krvácanie do mozgu- intracerebrálny hematom temporálne vľavo s pretlakom stredových

štruktúr. Nasledujúci deň 06.08.2002 bol Ing. I. J. operovaný a v celkovej anestéze bola vykonaná
craniotomia osteoplástica temporálne vľavo a evakuácia hematomu. Po operácii došlo k úprave stavu
vedomia pričom v objektívnom neurologickom náleze pretrvávala pravostranná hemiplegia t.j. úplné
ochrnutie pravých končatín a afázia t.j. porucha reči. Neurologický nález nevykazoval zmenu ani
počas nasledujúcej hospitalizácie na neurologickom oddelení v Žiline. Dňa 17.09.2002 bol pacient

prijatý na neurologickú kliniku do Martina. Pri príjme bol pri vedomí, globálne afatický, percepcia
chybná, nedokázal nevyhovieť žiadnej výzve, v expresívnej zložke produkuje nezrozumiteľný „slovný
šalát“. Napriek liečbe sa stav pacienta podstatne nezmenil a pri preložení na oddelenie bol globálne
afatický s konštatovaním pravostrannej hemiplégi. V objektívnom náleze pri prijatí do LDCH v Dolnom
Kubíne dňa 04.10.2002 bola konštatovaná diagnóza prítomná hemiplegia vpravo, imobilný s afáziou

v expresívnej a perceptívnej zložke. V dekurze počas pobytu v LDCH v Dolnom Kubíne bolo
opakovane dokumentované, že afázia trvá a po prepustení bol záznam v dokumentácii len o sporadickej
neartikulovanej reči.
Z LDCH Dolný Kubín bol pacient preložený dňa 26.11.2002 do NSP Trenčín - FRO Trenčianske Teplice.
V objektívnom neurologickom náleze bola popisovaná perceptívna aj expresívna afázia s tým, že

pacient rozumie len jednoduchým povelom. V priebehu pobytu dochádza k zlepšeniu senzorickej zložky,
pacient lepšie rozumie príkazom. Dokumentácia z následnej rehospitalizácie v LDCH Dolný Kubín od
11.12.2002 do 02.01.2003 uvádzala, že u pacienta pri prijatí a pri prepustení stále pretrváva afázia. Pri
nasledujúcich hospitalizáciách na FRO NsP Žilina bolo vykonané logopedické vyšetrenie so záverom
afázia totálna senzoricko-motorická, pri prepustení bola s miernym zlepšením. Pri ďalšej hospitalizácii

na LDCH NsP Žilina bolo vykonané logopedické vyšetrenie s diagnostikovaným záverom senzoricko-
motorická Wernickeho mnestická afázia. V objektívnom náleze po prijatí bola konštatovaná zmiešaná
afázia s dovetkom, že pacient nespolupracuje pri vyšetrení. Zdôraznila, že termín afázia označuje fatické
funkcie, ktoré patria k symbolickým funkciám mozgovej kôry. Jednotlivé symbolické funkcie sú viazanéna isté centrá t.j. na ohraničené oblasti mozgovej kôry. Fatické funkcie znamenajú schopnosť hovoriť,
písať, počítať, rozumieť hovorenej i písanej reči, schopnosť dohovoriť sa rečou, písmom s ostatnými
ľuďmi,schopnosťmyslieťvabstraktnýchpojmoch..Fatickéfunkciesúviazanénadominantnúhemisféru,

u pravákov je to na ľavú mozgovú hemisféru, u ľavákov na pravú mozgovú hemisféru. Poškodenie
mozgu môže vzniknúť pôsobením patologického ložiska priamo-bezprostredne alebo nepriamo - tlakom
zo vzdialeného miesta, alebo súčasne. Pri poškodení dominantnej hemisféry v zadnej časti čelového
laloka vznikne porucha fatickej funkcie- motorická t.j. expresívna afázia, ktorá sa prejavuje poruchou
schopnosti hovoriť spontánne i na výzvu, pacient nevie takisto opakovať počuté. Pri miernej poruche sa

chorý ťažko vyjadruje, hovorí len niekoľkými slovami, slovná zásoba je značne obmedzená. V ťažkých
prípadochvznikáúplnástrataschopnostihovoriť,alebochorývydávalenneartikulovanézvuky,prípadne
opakuje iba niektoré slová alebo slabiky, ktoré používa na všetky prejavy. Pri poškodení dominantnej
hemisféry v kôrovej časti spánkového laloka a temenného laloka vznikne percepčná alebo senzorická
afázia označovaná ako Wernickeova afázia. Klinicky sa prejavuje neschopnosťou rozumieť hovorenej
reči. Pri senzorickej afázii chorý síce počuje slová a vety, ale im nerozumie, vníma ich len ako zvuky,

nemôže preto opakovať slová. Reč je mu nezrozumiteľná, akoby sa s ním hovorilo celkom neznámym
jazykom. Nemôže kontrolovať a riadiť ani vlastnú reč, preto jeho prejav je nezrozumiteľný. Chorý si svoju
chybuneuvedomuje.Senzorickáafáziajepretonajťažšiasymbolickáporucha,priktorejpostihnutýmôže
mať celkom porušený kontakt s okolím.
Zdôraznila, že I. J. bol pravák a v dôsledku mozgového krvácania sprevádzaného opuchom mozgu došlo

k poškodeniu ľavej dominantnej mozgovej hemisféry nastala porucha zdravia prejavujúca sa úplným
ochrnutím pravých končatín, neschopnosťou chôdze a vznikom motorickej a senzorickej afázie. Preto I.
J. po krvácaní do mozgu bol neschopný chôdze, mal ochrnuté pravé končatiny a mal poruchu schopnosti
hovoriť a súčasne nebol schopný rozumieť hovorenej reči, čo bolo konštatované v prepúšťacej správe z
neurologickej kliniky v Martine s popisom globálnej afázie v expresívnej aj senzorickej zložke, podobne

v zázname pri prijatí do LDCH v Dolnom Kubíne za obdobie od 4.10.2002 až 26.11.2002. Uviedla,
že z dekurzov v LDCH V Dolnom Kubíne je zrejmé, že afázia trvala po dobu hospitalizácie a bola
dokumentovaná v dekurze aj inkriminovaný deň t.j. 20.11.2002, ako aj po ostatné nasledujúce dni až
do prepustenia t.j. 25.11.2002, kedy bolo zaznamenané v dekurse stav po AMCP/ (stav po cievnej
príhode mozgovej, neurologická symptomatologia trvá), to znamená že trvá ochrnutie pravých končatín

a afázia v expresívnej a senzorickej zložke ako je uvedené pri prijatí. Diagnózu potvrdzujú aj následné
hospitalizácie a logopedické konziliárne vyšetrenia.

Na základe návrhu odporcov po tom, ako svedkovia ktorých výsluch navrhli odporcovia v 1/ a 2/ rade
uvádzali skutočnosti o tom, že Jaroslav Beniač bol schopný komunikácie, komunikoval s nimi, sám

chodil, vyjadroval sa, nariadil kontrolné znalecké dokazovanie.

Znalkyňa MUDr. Zlatica Cifráková, zapísaná v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia na otázky súdu uviedla,
že zdravotný stav Ing. I. J. dňa 20.11.2002 mu dovoľoval vnímať podnety, ale mu nedovoľoval správne

reagovať na ne a správne pochopiť ich význam. Podľa jej zistení v záznamoch v chorobopisu počas
hospitalizácie na LDCH v Dolnom Kubíne ( 04. 10. - 26. 11. 2002 ) v epikríze pri prijatí pacienta sa uvádza
ťažká hemiplegia vpravo s afáziou v expresívnej aj perceptívnej zložke. V dekurze dňa 20.11.2002 je
záznam ako pokračujúci (ďalšie slovo je nečitateľné), neurologicky nález trvá ako aj afázia. Preto podľa
jej zistení Ing. I. J. dokázal vnímať prečítaný návrh darovacej zmluvy len ako zvuky, ktoré nechápal ani

im nerozumel vzhľadom na jeho poškodenie mozgu s popisovanou „Wernickeovou afáziou“. Pri čítaní
mohol kývať aj hlavou na znak, že rozumie alebo súhlasí, lenže skutočnosť je taká, že obsahu nemohol
chápať ani rozumieť a preto Ing. I. J. nedokázal pochopiť obsah právneho úkonu. Ing. I. J. nedokázal
relevantným spôsobom vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas s daným právnym úkonom, pretože keby mal
len poruchu reči v zložke expresívnej, to znamená ,že by mohol pri ťažkostiach s vyslovením súhlasiť

alebonesúhlasiťsdanýmprávnymúkonom,aleonmalajporuchurečivzložkeperceptívnej,toznamená
v zložke pochopenia obsahu daného právneho úkonu. Poruchy mozgu spojené s narušením produkcie
alebo porozumenia reči v akustickej alebo vizuálnej podobe sú lokalizované takmer výhradne v ľavej
mozgovej hemisfére kde u pána Ing. I. J. došlo k zakrvácaniu a tým aj k poruche tvorby a porozumenia
reči. Po dôkladnom preštudovaní znaleckého posudku číslo 1/2009, ktorý vypracovala znalkyňa MUDr.

K. P., po zistení obsahu svedeckých výpovedí, ich vzájomnou konfrontáciou konštatovala, že závery v
posudku č. l/2009 sú správne.
Hoci tak ako poukazovala právna zástupkyňa odporcov znalec nie je oprávnený právne hodnotiť
skutkové zistenia, súd konštatovania znalkyne o rozporoch znaleckých zistení nepovažoval zavyvodenie právnych záverov, ale za vyjadrenia sa k reálnosti opísaných skutkových zistení z hľadiska
aplikácie poznatkov lekárskej vedy pri preskúmaní predošlého posudku v nadväznosti na skutkové
zistenia uvádzané svedkami a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Súd však s poukazom na

vyššie uvedené neakceptoval závery znalkyne o vzájomných rozporoch vo výpovediach jednotlivých
svedkov a účastníkov, avšak tieto skutočnosti vyhodnotil sám aj keď s obdobnými závermi, aké uviedla
znalkyňa. Z vyjadrení znalkyne akceptoval len poukaz na nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácii,
upozornenia na rôzne lekárske vzájomne si protirečiace správy, ktoré sám nemal ako zistiť, ako aj na
rozpornosť skutočností opisovanými svedkami s jej zisteniami.

Súd zistil vo výpovediach svedkov závažné vzájomné rozpory, ktoré spochybňujú dôveryhodnosť ich
výpovedí.

Svedkyňa JUDr. S. E., notárka, ktorá vyhotovila právny úkon o darovacej zmluve ako aj o plnomocenstve
uviedla, že o vyhotovenie úkonu bola požiadaná odporcom 1/, synom pána Ing. I. J. s tým, že notárska

zápisnica mala byť vyhotovená na mieste samom z dôvodu pobytu účastníka v nemocnici. Pamätala si
naň, nakoľko v lete prišiel k nej vybavovať nejaké podklady pre prepis nehnuteľnosti, ktorú vybavovali
spolu so synom. Ona mu oznámila, ktoré podklady je potrebné si zabezpečiť, pričom sa chystal u
nej spísať tento právny úkon, avšak postihla ho choroba. Pri spisovaní zápisnice žiadala o lekárske
svedectvo, pretože sa jednalo o ochorenie mozgu, ktoré jej bolo predložené. Keď začala robiť úkon

spýtala som sa ho, či ju pozná s tým, že na to prikývol. Dokonca mu povedala, že je pani Dr. Vrlíková,
on na to pokrútil hlavou, že nie. Keď sa ho spýtala či je Dr. E., tak prikývol. Následne spísala úkon rukou
na mieste samom ako verejnú listinu v prítomnosti dvoch svedkov úkonu. Na záverečný dotaz či súhlasí
s tým, aby sa takáto darovacia zmluva uskutočnila a či teda chce dať tento dar on prikývol. Sama bola
presvedčená, že darca chápal obsah právneho úkonu, ináč by ho nerobila. Nepovažovala za potrebné

prizvať dôverníka, pretože I. J. nebol hluchý a nemý, ale vedel komunikovať posunkami.

Svedok MUDr. I. T., ošetrujúci lekár zosnulého Ing. I. J. uviedol on nemal úraz, ale vrodenú cievnu
poruchu mozgu. Bol pripravený na operačný zákrok, ktorý však vzhľadom na lokalizáciu ložiska nebol
možný. Bol sním vo veľmi úzkom kontakte, ošetroval ho až do skonu a nebom žiaden problém s

komunikáciou, on prijímal informácie zvonku akurát nevedel sa vyjadriť slovne pretože mal afáziu
poruchu rečového centra. Odpovedať vedel len posunkami a to kývnutím alebo točením hlavy. Hovorené
slovo vnímal. S I. J. bol minimálne raz mesačne, posledné obdobie možno raz za týždeň, niekedy aj
denne. Bol sním aj po prepustení z LDCH v Dolnom Kubíne v mesiaci november. Bol sa slovne vyjadriť
a má za to, že všetkému rozumel. Na otázku súdu, aby sa vyjadril k záverom znalca uviedol, že hoci

sa jedná o názor odborníka, nevie k tomu zaujať stanovisko, ale znalec nedospel k iným záverom ako
uviedol on. Rozdiely si vysvetlil len tým, znalec čerpal len z dokumentácie a nemal živý styk s pacientom,
hoci on ho poznal od roku 1963.

Znalkyňa MUDr. Zlatica Cifráková však správne upozornila súd na dokumentáciu v zdravotných

záznamoch Ing. I. J. podľa ktorej, úkony ošetrujúceho lekára neboli vykonávané tak často, ibaže by
ich neevidoval, čo by súd považoval za konanie v rozpore so záujmami pacienta ako aj ošetrujúceho
lekára, čo podľa názoru súdu svedčí o určitej účelovosti výpovede. Zároveň súd s poukazom na
upozornenia znalkyne zistil, že MUDr. I. T. vydal viacero vzájomne si protirečiacich potvrdení, pričom
v potvrdení z 02.03.2006 Dg I 69 I 10. uviedol, „Na základe lekárskeho vyšetrenia a zdravotnej

dokumentácie potvrdzujem psychickú aj fyzickú nespôsobilosť k právnym úkonom. Potvrdenie vydané
na žiadosť menovaného ako doklad“, rovnako ako pri potvrdení z 13.3.2006. Pritom v predchádzajúcich
potvrdeniachz6.12.2004a26.7.2005konštatoval,žepsychickystavprimeranýajeplneschopnýpoveriť
splnomocnením inú osobu v zastupovaní pri právnych úkonoch. Znalkyňa poukázala tiež na skutočnosť,
že v zdravotnej dokumentácii je 11x uvedená poradňa cez telefón, hoci takáto komunikácia nebola

možná ako aj celkové rozporuplné a nevhodné vedenie záznamov ošetrujúceho lekára v zdravotnej
dokumentácii.

Súd pritom poukazuje aj na zistenia, že podľa obsahu výpovedí svedkov, najmä R. N., ktorá sa o Ing. I.
J. starala od 1.1.2005 sa zdravotný stav pacienta po verbálnej a komunikačnej stránke postupom času

zlepšoval, preto považuje za nepredstaviteľné, že bez žiadneho zistiteľného záznamu o úraze alebo
zmeny zdravotného stavu podľa ošetrujúceho lekára bol Ing. I. J. bezprostredne po operácii schopný
vyjadriť sa k právnym úkonom a v čase, keď už produkoval slová, navštevoval logopéda, t.j. v roku 2006
bol na právne úkony nespôsobilý. Naviac jednotlivé vydané potvrdenia o spôsobilosti na právne úkonysú v rozpore s potvrdením z 13.03.2003, ktoré bolo vydané potvrdenie psychiatrom a podľa ktorého
nebol Jaroslav Beniač spôsobilý k právnym úkonom (čl. 274 spisu, ako príloha znaleckého posudku).
Podobné závery boli konštatované aj vo vyšetrení z 12.3.2003 podľa ktorého bol I. J. schopný vnímať len

jednoduché podnety a to len po vysvetlení, zložitejšie situácie a úkony nebol schopný riešiť a porozumieť
im.

Svedkyňa R. N. uviedla, že o I. J., ktorý bol jej bratranec sa začala starať od 1.1.2005 a od tejto
doby s ním bola dennodenne. Na otázku súdu či ho opatrovala aj pred rokom 2005 uviedla, že si

to nepamätá. Toto tvrdenie súd považuje za účelové len v snahe vyhnúť sa negatívnej odpovedi
spochybňujúcej ňou vyslovené skutočnosti k času vyhotovenia právnych úkonov. Navyše v súvislosti s
inými otázkami súdu uviedla, že v roku 2002 ho nenavštevovala. Hoci súd aj vzhľadom na vyslovené
závery znalkyne o nemožnosti používania mnemotechnických pomôcok a pokrokoch je presvedčený, že
svedectvo svedkyne skôr bolo ovplyvnené snahou prezentovať vlastný prínos ako snahou o zavádzanie.
S poukazom na závery znalcov, závery psychologických vyšetrení čl. 273, 374, závery logopedických

vyšetrení na čl. 275, 276, ako aj závery logopedických konziliárnych vyšetrení (čl. 270) je možné
používanie týchto pomôcok, pričom však odpovede boli iba opakovaním jednoduchých slov bez
pochopenia významu len s využitím stereotypných stôp v pamäti. Samotné tvrdenia svedkyne o tom, že
I. J. všetko chápal vyvracajú jej ďalšie vlastné tvrdenia, že vedel povedať nejaké slová a vedel aj rátať,
väčšinou však len vrtel hlavou. Súd pri hodnotení výpovede svedkyne vzal do úvahy aj blízky vzťah

svedkyne s odporkyňou v 2/ rade, ktorú pozná od malého dievčatka, pretože chodila ku starej mame,
boli ako rodina, odporcov vídavala, pretože býva blízko pri nich. Blízky vzťah a možnosť ovplyvnenie
výpovede či už vedomím alebo nevedomým „nadržiavaním“ súd musí brať do úvahy najmä vtedy, keď
sú skutkové zistenia vzájomne rozdielne.

Svedok I. M. uviedol, že na deň vyhotovenia právneho úkonu si pamätá, pretože spoločne šli na izbu,
J. chcel podopierať otca, ktorý v jednej ruke mal palicu a v druhej sa držal madla a dokonca nechcel,
aby mu ani pomáhal. V jedálni notárka prečítala papiere a hoci sa I. J. aj snažil, nerozumeli mu, preto
mu ukazovali rukami. Myslí si, že pochopil všetko, pretože kýval hlavou a poznal ich. Podľa neho bol
normálny človek, akurát to, že nemohol rozprávať. K úkonu za svedka ho pozval odporca 1/.

V rozpore s výpoveďou (a v absolútnom rozpore s lekárskymi závermi) bola výpoveď svedka W. C. ktorý
uviedol, že boli za I. J. v Dolnom Kubíne aj s notárkou. Keď prišli k nemu na izbu, jeho syn povedal, že
tu má návštevu, spoznal ich a začal sa na nich smiať a povedal „vy kurvy, čo tu robíte“, povedali mu o
čo ide. Pani notárka mu prečítala celý list, debatovali sním, síce horšie rozprával, ale niečo povedal. Bol

pri vedomý, všetko vedel o čo ide. Oni potom podpísali zápisnicu a I. J. ich vyprevadil von na chodbu.
Tam bolo také madlo, on sa tam držal, ešte podebatovali, pozdravili a išli preč. Rozprávali sa o bežných
veciach v robote. Hoci sa zle vyjadroval dokázal slovne prejaviť svoj názor. Keď sa ho pýtali na zmluvu
on povedal doslovne J., vyjadril sa, že všetko J..

Súd však tvrdeniam svedkov o tom, že I. J. s nimi komunikoval a prejavil vôľu darovať majetok
synovi J. neuveril z dôvodu, že tieto ich tvrdenia si vzájomne odporujú, napr. W. C. nebohého I. J.
opisuje ako pacienta, ktorý rozpráva s problémami, jeho dcéra, notárka a I. M. jeho vyjadrovacie
schopnosti opísali ako stav, kedy sa nevedel vyjadrovať verbálne len posunkami, pričom podľa záverov
lekárskych vyšetrení a záverov znaleckého dokazovania vôbec nebol schopný verbálnej komunikácie

s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou a zároveň nedokázal ani riadne vnímať podnety, pripisovať
podnetom a slovám význam a jeho výrazové schopnosti neboli schopné odraziť jeho vôľu vzhľadom na
poškodenie zodpovedajúcich centier mozgu.

Vo vzťahu k dôveryhodnosti posúdenia výpovede JUDr. S. E. o spôsobilosti Ing. I. J. na právne

úkony a jeho schopnosti prejaviť vôľu súd poukazuje na skutočnosť, že sama vo výpovedi uviedla,
že Ing. J. nebol schopný sa vyjadrovať slovne a vychádzala z potvrdenia o spôsobilosti predloženého
lekárom. Odborná lekárska správa, potvrdenie o spôsobilosti fyzickej osoby k právnym úkonom
môže byť vydané až po odbornom psychiatrickom vyšetrení alebo znalcom z príslušného odvetvia,
ktoré je u fyzickej osoby zdravotne poškodené. Znalkyňa v chorobopise z LDCH Dolný Kubín k

osobe poškodeného Ing. I. J. vyšetrenie psychiatra nenašla, hoci psychiatrické vyšetrenie malo byť
realizované pred samotným právnym úkonom, kde by psychiater zaujal stanovisku k celkovému stavu
pacienta vzhľadom k jeho deficit, ktorý vznikol po prekonaní závažného ochorenia mozgu. Psychiatrické
vyšetrenie bolo realizované dňa 13. 03. 2003, kde psychiater vyslovil záver, že Ing. I. J. nie jeschopný sa vyjadriť k právnym úkonom. Súd poukazuje aj na stanovené diagnózy a rozsah poškodenia
zdravia, nakoľko menovaný podľa vyšetrenia logopéda a záverečných správ a lekárskych záznamov
trpel postihnutím označovaným ako Senzomotorická Wernickeova afázia, čo znamená, že poškodený

nemohol dostatočne rozumieť obsahu právneho úkonu ani pochopiť obsah darovacej zmluvy a mal
poruchu reči označovanú ako expresívna aj percepčná afázia.

Vo vzťahu k hodnoteniu skutkových okolností z výpovede MUDr. I. T.. súd poukazuje na skutočnosť,
že zo zdravotných záznamov je zrejmé, že Ing. I. J. bol hospitalizovaný sústavne bez prerušenia teda

od 05.08.2002 do 21. 05. 2003, teda v tomto čase ako ošetrujúci lekár sním do kontaktu neprišiel, o
jeho ošetrení alebo vyšetrení všeobecným lekárom neboli v zdravotnej dokumentácii žiadne záznamy.
Naviac samotné potvrdenia vydané MUDr. T. sú rozporuplné, nakoľko podľa potvrdenia z 06.04.2004
bol Ing. J. fyzicky postihnutý - upútaný na invalidný vozík, psychicky stav bol primeraný, je plne
schopnýpoveriťsplnomocneníminúosobuvzastupovanípriprávnychúkonoch,pričomoznačenýdôvod
vydania potvrdenia bola označená žiadosť menovaného, ktorý objektívne nebol schopný žiadať o takéto

potvrdenie. Naviac potvrdenie je v úplnom rozpore s konštatovaním odborného lekára psychiatra po
vyšetrení z 13.03.2003, ktorý konštatoval nespôsobilosť na právne úkony. V rozpore s jeho tvrdeniami je
aj jeho potvrdenie spôsobilosti na právne úkony z 14.3.2006 podľa ktorého je Ing. I. J. od roku 2003 trvalé
fyzicky aj psychicky nespôsobilý k právnym úkonom, nie je schopný verbálnej ani fyzickej komunikácie.
V roku 2003 a 2004 strávil prevažne pobyt v zdravotníckych a rehabilitačných zariadeniach. Potvrdenie

bolo vydané na žiadosť príbuzných, ktorí obstarávali komplexnú starostlivosť o postihnutého Preto súd
tvrdenia MUDr. I. T. o spôsobilosti Ing. I. J. na právne úkony považuje za účelové s veľmi nízkou až
nulovou výpovednou hodnotou.

Vo vzťahu k hodnoteniu skutkových okolností z výpovede svedkyne R. N. k spôsobilosti Ing. I. J. vykonať

právne úkony súd opätovne poukazuje na to, že svedkyňa sama potvrdila, že sa starala o Ing. J. až od
roku 2005, teda súd vylučuje také znalosti osoby I. J., aby takéto zistenia mohli prevážiť lekárke správy o
zdravotnom stave. Tvrdenia svedkyne o verbálnych schopnostiach sú však v rozpore so závermi správ
z logopedických vyšetrení.

Výpoveď svedka W. C. súd hodnotil ako úplne nepravdivú a účelovú, kedy svedok si väčšinu okolností
vymyslel, pretože jeho výpoveď je nie len v rozpore s objektívnymi lekárskymi závermi, ale aj svedeckými
výpoveďami ostatných svedkov, ktorí tvrdili, že Ing. I. J. nerozprával, vyjadroval sa posunkami, svedok
I. M. uviedol, že I. Beniač sa aj snažil, ale oni mu nerozumeli. Osoba I. J. bola svedkom W. C. opísaná
ako osoba pacienta, ktorý nie len že komunikoval, ale bol schopný aj určitých narážok a „humoru“ čo je

úplne v rozpore so všetkými skutočnosťami.

Súd preto výpovede svedkov MUDr. T., I. M., R. N., I.. E. hodnotil ako účelové a výslovne nepravdivé
a zavádzajúce W. C..

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom MUDr. B. L. a I. J., nakoľko výsluchom týchto svedkov by súd
nemohol zistil iné okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv pre jeho rozhodnutie a teda boli by nadbytočné
a nehospodárne. Výpoveď svedkov by bola súdom hodnotená ako čiastočne v prospech odporcov a to
pre príbuzenský pomer s I. J. a predchádzajúce potvrdenie vydané MUDr. L., ktorého dôvodnosť by sa
snažil vyhotoviteľ aspoň čiastočne obhájiť. Preto ak aby aj svedkovia vypovedali v prospech odporcov,

zhodne s ich tvrdeniami, stále by boli skutkové zistenia v rozpore so zisteniami znalcov a skutkovými
okolnosťami vyplývajúcimi zo zdravotnej dokumentácie, ktorej súd v konaní prikladá väčšiu váhu. Súd
nemôže opomenúť ani dlhšie uplynutie času a zníženú schopnosť navrhovaných svedkov rozpamätať
sa na jednotlivé okolnosti a teda zo strany svedkov skôr hodnotenie spomienok ako opis faktov.

Návrh na vykonanie znaleckého dokazovania ústavom súdneho inžinierstva súd zamietol z dôvodu, že
v konaní súd nezistil rozpory medzi skutkovými zisteniami znalcov a obsahom zdravotnej dokumentácie,
pričom ani odporcovia neuviedli relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili zistené závery. Návrh sa
súdu javí skôr ako účelový v snahe oddialiť rozhodnutie a „vyskúšať aj iné možnosti“, pričom nemožno
opomenúť ani hospodárnosť konania a doterajšie náklady na vykonanie dokazovania, ktoré odporcovia

odmietajú preddavkovo hradiť a doposiaľ ich znáša štát.

Súd pri hodnotení platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu Darovacej zmluvy zo dňa 20.11.2002
spísanej vo forme notárskej zápisnice N808/02, NZ 803/02 ktorou Ing. I. J. daroval odporcovi 1/ J. J.nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX pre k. ú. Rosina a to rozostavaný rodinný dom stojaci na pozemku
s parc. č. KNC XXXX/X a pozemky KNC parc. č. XXXX/XX zast. plocha o výmere 532 m2, KNC parc. č.
XXXX/X orná pôda o výmere 1327 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 217 m2, KNC parc.

č. XXXX/X zast. plocha o výmere 52 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 87 m2, KNC parc. č.
XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. XXXX/
X záhrada o výmere 357m2, KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 103 m2, KNC parc. č. XXXX/X
zast. plocha o výmere 96 m2 a KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 154 m2 nemohol opomenúť
ani skutočnosť, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2011, ktorej vklad bol povolený pod V 5929/01

dňa 18.1.2002 previedol na syna, odporcu 1/ novovytvorenú KN parc. č. XXXX/X zast. plochy o výmere
149 m2 spolu so stavbou rodinného domu na parcele postavenej za kúpnu cenu 558.500,- Sk. Súd preto
považuje za nedôveryhodné tvrdenia odporcu v 1/ rade o tom, že otec mu chcel nehnuteľnosti darovať už
dávno, pretože by inak neuzatváral v pomere krátkom období pred „darovacou zmluvou“ kúpnu zmluvu,
ktorou časť stavby odplatne previedol. Súd pri darovaní takisto nenachádza záujem darcu na takomto
konaní najmä ak predmetom daru mala byť časť dvojdomu, ktorý mal po dostavbe užívať darca ako aj

okolité pozemky a predmetom kúpy bola časť domu s pozemkom, ktorú mal užívať obdarovaný. Súd
považuje za nelogické, aby Ing. I. J. predal odporcovi v 1/ rade ako jeho synovi časť dvojdomu, ktorá
mala slúžiť práve jeho synovi a následne časť domu, ktorá mala slúžiť jemu spolu s okolitými pozemkami
by mu daroval najmä v čase náhlej zdravotnej zmeny. Logické vysvetlenie by bolo len v snahe obmedziť
možné dedenie navrhovateľkou, pričom však takáto vôľa nebola v konaní ani len prezentovaná.

Pri prejudiciálnom hodnotení platnosti darovacej zmluvy súd vychádzal aj zo skutočnosti, že pri darovaní
sa predpokladá najmä prejav darcu, ktorý bezplatne prevádza časť majetku v prospech obdarovaného,
pričom podstatné vyjadrenie vôle darcu - uvedenie toho, čo chce darovať a že veci chce darovať a až
následne sa vyžaduje prejav obdarovaného, že dar prijíma. Len taký prejav, z ktorého obsahu musí

byť nepochybná dohoda o základných a podstatných náležitosti právneho úkonu, možno zachytiť do
zápisnice. Práve adekvátne a relevantné vyjadrenie vôle darovať určité veci darcom, vzhľadom na
vyjadrenie svedkov, že Ing. I. J., ktorý mal byť darcom sa nedokázal slovne vyjadriť, ako aj vzhľadom na
lekárske závery o zdravotnom stave darcu, že vôbec nebol schopný vyjadriť názor a právnemu úkonu
nerozumel, súd považuje sa vylúčené a vlastne darovacia zmluva spísaná notárom len vyjadrovala

prejav vôle alebo predstavy J. J., teda obdarovaného.

Súd z vyššie uvedeného mal preukázané, že Ing. I. J. nemohol vykonať úkon darovacej zmluvy slobodne
a vážne ani zrozumiteľne a určite. Podľa komentáru k Občianskemu zákonníku ust. § 37 Sloboda a spol.
ASPI, sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania

vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle,
neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že
vôľa je slobodná. Treba však zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu
vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj
na neslobodu vôle.

Súd dospel k názoru, že vzhľadom na zdravotný stav ku dňu 20.11.2002 Ing. I. J. jednak nemohol
urobiť prejav vôle z ktorého by sa dalo usudzovať, že chce darovať opísané veci svojmu synovi a ak
by aj určitý nešpecifický prejav urobil po tom, ako mu bol prečítaný návrh zmluvy, ktorý sám nemohol
koncipovaťavdanýdeňnemoholanipochopiťanijehovýznam,nemoholurobiťprejavvôlezrozumiteľne

a určite, nakoľko jeho zdravotný stav vylučoval aj v prípade vedomia pre poruchy vo vyjadrovacej fáze,
prezentovať jeho vôľu. Preto konštatovanie súhlasu notárkou spisujúcou úkon a svedkami bolo len
snahou o prispôsobenie objektívnych skutočností pre dosiahnutie požadovaného cieľa.

Podľa vyjadrenia názoru v citovanom komentári, zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát

(adresáti) je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu,
prípadne aj pomocou prekladu (poručiteľ urobí závet v maďarskom jazyku) alebo prevodu do spisovného
(prirodzeného) jazyka. Na ujmu zrozumiteľnosti teda nie je to, že adresát nerozumie niektorým výrazom
použitým pri prejave (napríklad z toho dôvodu, že nemá potrebné vzdelanie). Stačí, že takýto prejav
je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený

(objasniteľný) alebo vysvetlený (vysvetliteľný) primerane povahe právneho úkonu (relatívna povaha
zrozumiteľnosti).Súd preto prejudiciálne rozhodol, že darovacia zmluva zo dňa 20.11.2002 spísaná vo forme notárskej
zápisnice N808/02, NZ 803/02 ktorou Ing. I. J. daroval odporcovi 1/ J. J. nehnuteľnosti zapísané na LV
č.XXXX pre k. ú. O. a to rozostavaný rodinný dom stojaci na pozemku s parc. č. T. XXXX/X a pozemky

KNC parc. č. XXXX/XX zast. plocha o výmere 532 m2, KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1327
m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 217 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere
52 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 87 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2,
KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 357m2, KNC
parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 103 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 96 m2 a

KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 154 m2 je neplatná.

Nakoľko neplatným úkonom nemohol odporca v 1/ rade nadobudnúť vlastnícke právo k veciam, ktoré
mali byť predmetom prevodu a z dôvodu, že odporca nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k
opísaným veciam iným spôsobom, v zmysle zásady Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam
ipse habet nemohol previesť vlastnícke právo na základe zámennej zmluvy zo dňa 15.7.2003 ktorej

vklad bol povolený Správou katastra v Žiline pod V 3413/03 na O. E., teda nemohol platne vymeniť
pozemky KN C parc. č. XXXX/X zastavané plochy o výmere 224 m2 a KN C parc. č. XXXX/X zastavané
plochy o výmere 52 m2 predtým zapísané na LV č. XXXX k.ú. O. za novovytvorený pozemok na základe
geometrického plánu č. 50/2003 vyhotoveného Ing. Annou Panouškovou a to KN C parc. č. XXXX/X
zastavané plochy o výmere 272 m2 a KN C parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 336 m2.

Súd mal zároveň preukázané, že navrhovateľka má daný naliehavý právny záujem na danej určovacej
žalobe, pretože žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti odporcovho
práva a neistoty v jeho právnom vzťahu, nakoľko ako dedička sa nemá možnosť iným spôsobom, ako
deklaratórnym rozhodnutím súdu o vlastníckom práve odporcu ku dňu smrti a súčasne deklarovaním

skutočnosti, že tomu zodpovedajúce právo stále trvá, teda že majetok možno prejednať v dedičskom
konaní.

Nakoľkodarovaciazmluva,ktoroumalIng.I.J.previesťvecioznačenévovýrokovejčastinebolaplatnáa
zároveň nebola platná ani zámenná zmluva uzavretá medzi odporcami v 1/ a 3/ rade z dôvodu absencie

náležitosti vôle, súd návrhu vyhovel a určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. O. a to
rodinný dom stojaci na pozemku KNC parc. č. XXXX/X a pozemky označené ako KNC parc. č. XXXX/
XX zast. plocha o výmere 532 m2, KNC parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 1327 m2, KNC parc. č.
XXXX/X zast. plocha o výmere 217 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 52 m2, KNC parc.
č. XXXX/X záhrada o výmere 87 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č.

XXXX/X záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 357m2, KNC parc. č. XXXX/
X orná pôda o výmere 103 m2, KNC parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 96 m2 a KNC parc. č. XXXX/
X zast. plocha o výmere 154 m2 patria do dedičstva po zosnulom Ing. I. J., nar. X.X.XXXX, naposledy
bytom č. O. č. XX, ktorý zomrel dňa 13.8.2007.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v
konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota
troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd preto odložil rozhodnutie

o trovách konania na obdobie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).