Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/190/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612205521
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3612205521.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa X., s.r.o., so sídlom X. ul. XX, B., IČO XX XXX XXX,
zastúpeného G. X., s.r.o., so sídlom U. ul. 4, B., IČO XX XXX XXX, proti odporcovi Q. J., o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Partizánske, č.k. 3C/71/2012-199 zo dňa 04. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania
zo dňa 21.08.2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na § 109 ods. 1 písm. b), ods. 2
písm. c) O.s.p.. Dňa 24.01.2014 bol súdu doručený návrh navrhovateľa na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti navrhovateľa,
predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na

nestranný súd, ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia
sudcu povereného prejednaním veci. Uznesením č.k. 3C/71/2012-67 zo dňa 30.01.2014 tamojší súd
konanie prerušil. Proti tomuto uzneseniu podal odporca včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský
súd v Trenčíne č.k. 5Co/207/2014-78 zo dňa 09.04.2014 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa
zmenil tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Dňa 21.08.2014 bol súdu opäť
doručený návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti navrhovateľa, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení
práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, ktorej dôsledkom bude zrušenie
rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci. Vzhľadom na
podanú sťažnosť na Ústavný súd SR sú podľa navrhovateľa dané dôvody na prerušenie konania podľa
ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Z obsahu spisu vyplýva, že
Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 4NcC/560/2012-16 zo dňa 22.10.2012 rozhodol o nevylúčení

sudcu Okresného súdu Partizánske z prejednávania a rozhodovania vo veci. Nadriadeným súdom bolo
o vznesenej námietke zaujatosti právoplatne rozhodnuté, a preto podľa súdu prvého stupňa nebolo
možné konanie prerušiť podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku.
Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že podanie sťažnosti na Ústavný súd SR, ktoré navrhovateľ ani
jednoznačným spôsobom nepreukázal, predstavuje mimoriadny opravný prostriedok s tým, že konanie
pred Ústavným súdom nespadá pod definíciu "prebiehajúceho občianskeho súdneho konania" tak, ako

to deklaruje ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Navyše navrhovateľ v
návrhu na prerušenie konania jednoznačným spôsobom nešpecifikoval konanie na Ústavnom súde SR,
do právoplatnosti ktorého má byť konanie vedené na tamojšom súde prerušené. Súd prvého stupňa
vychádzajúc z právneho názoru nadriadeného súdu ako aj z vyššie uvedených skutočností návrh
navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov
podľa § 221 ods. 1 písm. h) v spojení s § 205 ods. 2 písm. a), c), b) a f) O.s.p. Súdu prvého stupňavytýkal, že v odôvodnení uznesenia nie je uvedené, prečo sa súd prvého stupňa domnieval, že neboli
splnené podmienky na prerušenie konania, z ktorého dôvodu považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné
v zmysle ustálenej súdnej praxe s odvolaním sa na Nález Ústavného súdu pod

sp. zn. III. ÚS 25/06. Vyjadril nesúhlas s tvrdením súdu prvého stupňa, že návrh na prerušenie konania
nepodporil žiadnymi dôkazmi, keď návrh na prerušenie konania podal spolu s ústavnou sťažnosťou v
prílohe. Zastával názor, že riadne a včas požiadal o prerušenie konania. Zároveň uskutočnil podanie,
z ktorého vyplýva, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie, je potrebné z konania vylúčiť.
Zotrval na tvrdení, že v prejednávanej veci nemožno sudcu považovať za nestranného, pričom poukázal

na skutkovo a právne rovnaké iné veci, v ktorých odvolacie súdy, Krajský súd v Nitre, Krajský súd
v Trnave a Krajský súd v Prešove, vylúčili z prejednávania veci všetkých sudcov príslušných súdov
prvého stupňa. S vedomím, že názor odvolacieho súdu v prejednávanej veci neobstojí pre rozpor s
rozhodovaním iných odvolacích súdov, Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské
práva a s vedomím, že navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť v súvislosti s rozhodnutím
odvolacieho súdu, nie je podľa názoru navrhovateľa prípustné, aby sa v konaní naďalej pokračovalo a

rozhodoval vylúčený sudca. Preto malo byť konanie prerušené až do rozhodnutia Ústavného súdu o
otázke nestrannosti súdu a osoby sudcu. S poukazom na uvedené navrhovateľ navrhol,
aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie
okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Vo veci bolo
rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia a obsahu súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvého stupňa v otázke posúdenia dôvodnosti návrhu navrhovateľa dospel k správnym skutkovým
záverom a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito
skutkovýmizávermi,akoajsprávnymposúdenímveciapodľa§219ods.2O.s.p.nanevplnomrozsahu
poukazuje.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka vecí, je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh

Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dá na takéto konanie podnet.

V prejednávanej veci bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.10.2012, č.k.
4NcC/560/2012-16 právoplatne rozhodnuté o tom, že vec konajúci sudca Okresného súdu Partizánske
JUDr. M. Q. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nakoľko odvolací súd nezistil
dôvody na jeho vylúčenie.

Z tohto vyplýva, že o námietke zaujatosti vznesenej voči zákonnému sudcovi už odvolací súd rozhodoval
a na svojom názore nemá dôvod nič meniť. Preto neobstoja námietky zo strany navrhovateľa v tom
smere, že týmto postupom ako prvostupňového, tak odvolacieho súdu boli porušené práva navrhovateľa
na zákonného sudcu. Subjektívny názor navrhovateľa o zaujatosti zákonného sudcu nič nemení na

skutočnosti, že o takomto jeho návrhu už bolo Krajským súdom v Trenčíne rozhodované, týmto
rozhodnutím sú viazaní účastníci konania s tým, že obsahom samotnej vznesenej námietky zaujatosti sa
odvolací súd predmetným uznesením už zaoberal, preto navrhovateľova žiadosť o prerušenie konania
s poukazom na § 109 ods. 1 písm. b) neobstojí, nakoľko o jeho vznesených námietkach zaujatosti už
bolo odvolacím súdom rozhodnuté a nejedná sa preto o otázku, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený

odvolací súd riešiť. Čo sa týka samotnej námietky ohľadom rozhodovania vylúčeným sudcom, dôvodom
navylúčeniesudcuniejebezďalšiehoanito,ževykonávasúdnictvonasúde,ktorýúdajnepodľatvrdenia
navrhovateľa svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu
za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.Čo sa týka prípadného dôvodu konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., odvolací súd poukazuje
na tú skutočnosť, že v tomto prípade sa jedná o možnosť tzv. fakultatívneho prerušenia občianskeho

súdneho konania, čo znamená, že súd v tomto prípade (na rozdiel od situácie upravenej v § 109 ods. 1
písm. b) prvá veta O.s.p., čo však nie je prejednávaný prípad, kedy je povinný prerušiť svoje konanie,
lebo jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú v tomto konaní nie je oprávnený riešiť), nemusí (nie je
povinný) konanie prerušiť ani vtedy, ak prebieha iné občianske súdne konanie, kde sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre výsledok jeho konania. Okrem toho, podanie sťažnosti na Ústavný súd

predstavuje mimoriadny opravný prostriedok s tým, že konanie pred Ústavným súdom nespadá pod
definíciu "prebiehajúceho občianskeho súdneho konania" tak, ako to deklaruje § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že ak súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. nepreruší
konanie, neodníme týmto postupom účastníkovi možnosť konať pred súdom.

Navyše odvolací súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že o sťažnosti navrhovateľa pre porušenie

základného práva, zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - t.j. práva na súdnu ochranu
a osobitne práva na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným súdom a základného
práva na spravodlivý súdny proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, t.j. práva na nestranný súd zriadený zákonom, uzneseniami Krajského súdu v
Trenčíne, ktorými bolo rozhodnuté o navrhovateľovej námietke zaujatosti sudcov súdov prvého stupňa,

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol nálezom č.k. I.ÚS 250/2013-10 zo dňa 30. 04. 2013 tak,
že ich odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na prerokovanie a
rozhodnutie, pričom rovnako rozhodol aj v obdobných veciach, a to nálezom II. ÚS 436/2013 - 11 zo dňa
12.09.2013, nálezom I. ÚS 280/2014 - 9 zo dňa 04.06.2014.

Na základe uvedeného odvolací súd považoval za nedôvodné námietky navrhovateľa v odvolaní
na nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvého stupňa, na jeho názory ohľadne požiadaviek, rozhodných
pre posúdenie otázok, či je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodnutia vo veci, ako
aj námietky na rozhodnutia iných súdov, týkajúce sa skutkovo a právne obdobných vecí.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .