Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sd/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200726
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej

veci navrhovateľky: A.. C. L., R. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8,
Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne z 02.03.2016 č. XXX XXX XXXX X.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zo dňa 02.03.2016 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa ust. § 73 a §
112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z toho dôvodu, že u navrhovateľky

bol zistený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa posudkového záveru posudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 08.02.2016 naďalej 60 %,
preto navrhovateľke patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, pretože sa nezmenili skutočnosti
rozhodujúce pre nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu v zmysle § 73 ods. 2 zákona.
Rozhodnutie odporkyne bolo doručené navrhovateľke dňa 18.03.2016.

Včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľky zo dňa 10.04.2016, doručeným odporkyni dňa

14.04.2016, sa navrhovateľka domáhala preskúmania vyššie označeného rozhodnutia odporkyne. Vo
svojom návrhu tvrdila, že jej zdravotný stav sa oproti predchádzajúcemu psychiatrickému stavu výrazne
zhoršil. Je unavená, telo má ubolené, je ťažkopádna a nesústredená, bez energie. Aj štyrikrát denne
si poleží. Nie je schopná vykonávať zodpovedne svoju intelektuálnu prácu. Zodpovednosť voči práci
ju príliš zaťažuje a robí chyby. Tvrdila, že oproti predchádzajúcemu diabetologickému stavu sa jej
terajší stav tiež výrazne zhoršil, má od októbra 2014 diabetickú polyneuropatiu a následne aj chorobu
nepokojných nôh. Má stŕpnuté a boľavé prsty na nohách, stŕpnuté boľavé chodidlá, ktoré jej opúchajú.

Nepríjemné pocity jej prenikajú až ku kolenám. Cíti to cez deň, ale ešte oveľa horšie v noci, čo ju vyrušuje
zo spánku. Ďalej tvrdila, že bola predvolaná pred posudkovú komisiu, na ktorej jej posudkový lekár dal
podpísať papier, ktorý už bol pripravený, ktorý si neprečítala, lebo nebola schopná vnímať jeho obsah.
Lekár jej povedal, že je to poučenie a týmto sa šetrenie s ňou skončilo. Okrem uvedeného jej ešte
povedal, že na jej zdravotnom stave sa nič nezmenilo. Na záver tvrdila, že ona by sa neponižovala a
neprosila o zvýšenie invalidného dôchodku, keby bola schopná zabezpečiť sa vlastnou prácou. V závere
uviedla, že načo bola predvolávaná, keď má dojem, že jej zdravotný stav je nepodstatný a že mala

zbytočné náklady a námahu, čo je pre ňu zaťažujúce. Stačilo odpísať.

Poverená zástupkyňa odporkyne s poukazom na písomné stanovisko uvedené vo vyjadrení z
29.06.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným
prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a po vypočutí navrhovateľky a poverenej

zástupkyne odporkyne na pojednávaní súdu, po oboznámení sa s obsahom administratívneho
dávkového spisu odporkyne a zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky dospel k záveru, že opravnému
prostriedku navrhovateľky nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet

rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo
mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej
schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 1 - 3 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona).

Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhuzdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so
zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona).

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery
poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8
zákona).

Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať
zárobkovú činnosť, premenného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia
získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku

nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; §
63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako (§ 73 ods. 2 zákona).

Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa
zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky (§ 112 ods. 4 zákona).

Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho
poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár
posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav,
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona).

Z obsahu administratívneho dávkového spisu odporkyne a zdravotnej dokumentácie navrhovateľky
vyplynulo, že navrhovateľka podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Košice zo dňa 08.02.2016, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti
navrhovateľkyozvýšeniesumyinvalidnéhodôchodku,navrhovateľkajenaďalejinvalidnápodľaust.§71

ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 60 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Na základe tohto posudku, pretože nedošlo k zmene miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky, bola žiadosť navrhovateľky o zvýšenie sumy
invalidného dôchodku napadnutým rozhodnutím zamietnutá.Po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne hodnotený
a posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 02.05.2016, ktorý

posudkový lekár zotrval na svojom posudku zo dňa 08.02.2016, a preto predložil zdravotnú
dokumentáciu navrhovateľky na posúdenie jej zdravotného stavu druhostupňovému posudkovému
lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredia.

Druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia hodnotil zdravotný

stav navrhovateľky v posudku zo dňa 22.06.2016.

Z obsahu posudku druhostupňového posudkového lekára, ako aj z obsahu zdravotnej dokumentácie
navrhovateľky ďalej vyplynulo, že navrhovateľkin zdravotný stav bol prehodnotený dňa 12.02.2013 na
základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 12.02.2013, kedy bola navrhovateľka uznaná
invalidnou od 03.01.2013 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Dňa

16.06.2014 bol na základe podanej žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku
opätovne prehodnotený zdravotný stav navrhovateľky, pričom bola uznaná invalidnou s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % naďalej. Na základe ďalšej žiadosti navrhovateľky o
zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 05.10.2015 bola navrhovateľka dňa 08.02.2016 uznaná
invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % naďalej.

Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol podaný kontrolný posudok, ktorý vyhotovil
druhostupňový posudkový lekár po zhodnotení odborných lekárskych vyšetrení navrhovateľky
(kontrolného psychiatrického vyšetrenia z 29.06.2015, výsledkov hospitalizácie na psychiatrickom
oddelení od 02.07.2015 do 31.07.2015, kontrolného psychiatrického vyšetrenia z 08.09.2015, výsledkov

hospitalizácie na psychiatrickom oddelení od 14.09.2015 do 01.10.2015, kontrolného psychiatrického
vyšetrenia z 10.12.2015, diabetologického vyšetrenia z 02.12.2015, interného vyšetrenia z 11.08.2015,
neurologického vyšetrenia z 25.01.2015 a endokrinologického vyšetrenia z 25.04.2016), tento
posudkový lekár konštatoval u navrhovateľky, že jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú
endokrinné choroby, porucha výživy a premeny látok v zmysle kapitoly IV, položka 1, písm. c) prílohy č. 4

k zákonu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Za iné zdravotné postihnutie,
a to recidivujúcu depresívnu poruchu, dorzalgiu a primárnu hypertenziu jej bolo navýšené percento miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v maximálne možnej miere o 10 %. Takže celková
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky bola stanovená spolu v rozsahu
60 %. Uvedenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou

osobou u navrhovateľky posudkový lekár odôvodnil nasledovne:
„Posudzovaná s vysokoškolským vzdelaním pracuje ako projektantka, bola uznaná invalidnou s
celkovou MPSVZČ 60 % od roku 2013 pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - cukrovku kompenzovanú
inzulínom s výskytom jednej diabetickej komplikácie v zmysle diabetickej polyneuropatie dolných
končatín s MPSVZČ 50 % navýšením o 10 % pre iné zdravotné postihnutia - dorzalgiu, epizódu

stredne ťažkej depresie, hypertenziu a zhubný nádor pravej obličky v počínajúcom štádiu ochorenia v
roku 2011. Podľa aktuálne doložených kontrolných odborných vyšetrení zisťujeme, že u posudzovanej
nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu oproti predchádzajúcim posudkom. Naďalej je sledovaná a
liečená diabetologickou ambulanciou pre cukrovku dobre kompenzovanú inzulínom s výskytom jednej
diabetickej komplikácie v zmysle diabetickej polyneuropatie dolných končatín. Hypertenzia je liečbou

dobre kompenzovaná bez orgánových komplikácii. V priebehu roku 2015 bola 2x hospitalizovaná na
psychiatrickom oddelení za účelom preliečenia depresívnej poruchy a to v 07/2015 a 09/2015. Po
preliečení dochádza k čiastočnej úprave stavu, podľa kontrolného psychiatrického vyšetrenia naďalej
pretrváva depresívna porucha stredne ťažkého stupňa. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je
naďalej cukrovka dobre kompenzovaná inzulínom s prítomnou diabetickou polyneuropatiou dolných

končatín so zaradením do kapitoly IV, položka 1, písmeno c (prílohy č. 4 k zákonu) s MPSVZČ 50 %
s navýšením o 10 % pre iné zdravotné postihnutia uvádzané vyššie. Uznaná invalidnou s celkovou
MPSVZČ 60 % naďalej.“

Na základe takto vykonaného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky posudkový lekár vyriekol vo

výroku posudku, že navrhovateľka je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách je 60 %.Na pojednávaní súdu sa navrhovateľka pridržiavala svojho opravného prostriedku a uviedla, že nie je
schopná vykonávať svoju prácu, pretože je vyčerpaná.

Na otázku samosudcu uviedla, že teraz už nemá žiadne novšie odborné výsledky lekárskych vyšetrení,
ktoré by mohla súdu predložiť. Dodala, že päťkrát denne si poleží a zaspí.

Zo strany poverenej zástupkyne odporkyne na navrhovateľku neboli kladené žiadne otázky.

Navrhovateľka po konštatovaní skutkového a právneho stavu sa zodvihla a odišla bez slov z
pojednávacej miestnosti.

Súd na základe vyššie uvedeného zistenia skutkového stavu o zdravotnom stave navrhovateľky, po
vyššie uvedenom vykonanom dokazovaní v správnom konaní, ako aj v súdnom preskúmacom konaní,

vychádzajúc predovšetkým z vlastného posudkového záveru druhostupňového posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia v Košiciach zo dňa 22.06.2016, aplikujúc na takto
zistený skutkový stav vyššie citované zákonné ustanovenia, dospel k záveru, že skutkové okolnosti
týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené a jednoznačne
z nich vyplynulo, že zistené poškodenie zdravia u navrhovateľky vyššiu mieru poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobu ako 60 % neodôvodňuje.

Pretože ani v súdnom preskúmacom konaní po opätovnom zhodnotení výsledkov odborných lekárskych
vyšetrení navrhovateľky, keďže navrhovateľka na pojednávaní súdu už novšie odborné výsledky
lekárskych vyšetrení nepredložila, nebol preukázaný subjektívny pocit navrhovateľky v tom smere, že jej

zdravotný stav sa výrazne zhoršil, súd uzavrel, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na svoje
tvrdenie, a preto podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne
a vydané v súlade so zákonom potvrdil.

Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľkin zdravotný stav sa skutočne podstatne zhorší, avšak

o tom budú svedčiť odborné výsledky jej novších odborných lekárskych vyšetrení, môže v budúcnosti
požiadať o invalidný dôchodok opätovne.

Navrhovateľke ako neúspešnej účastníčke konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal a
odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží (§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods.

2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.