Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. august 2012

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 3Er/558/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5406202732
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krajčovicová
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2012:5406202732.2

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, proti povinnej: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., L. XXXX/X, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane povinnej: OMBUDSPOT, združenie na ochranu práv spotrebiteľov, so sídlom
Poprad, Šrobárova 2676/30, IČO: 37 872 117, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,

so sídlom Košice, Ľudová 14, IČO: 47 234 466, v konaní o vymoženie pohľadávky v sume 125,47 eur
(3.780,- Sk), trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súd návrh vedľajšieho účastníka na odklad exekúcie z a m i e t a.

Súd povinnej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi Mgr.

Mariánovi Kráľovi vo výške 60,67 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.12.2011 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie označené ako návrh na odklad exekúcie,
na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a návrh na jej zastavenie, ktorým OMBUDSPOT, Združenie
na ochranu práv spotrebiteľov so sídlom Poprad, Šrobárova 2676/30, IČO: 37872117(ďalej ako
„združenie“), prostredníctvom právneho zástupcu oznámilo súdu vstup do exekučného konania na
stranu povinného a navrhlo aby súd povolil odklad exekúcie, následne vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a exekúciu zastavil. Svoj návrh odôvodnilo tým, že proti povinnému prebieha exekúcia na základe
absolútne neplatných ustanovení zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným. Adhézne
formulované ustanovenia úverovej zmluvy obsahujú rozhodcovskú doložku zaväzujúcu povinného
ako spotrebiteľa riešiť spory s podnikateľom v rozhodcovskom konaní alebo splnomocňujúce iný
subjekt na spísanie notárskej zápisnice ako vykonateľného exekučného titulu, na uznanie záväzku
z úveru. Združenie poukázalo na ustanovenia Občianskeho zákonníka obsahujúce ustanovenia

o spotrebiteľskoprávnej ochrane. Analyzovalo rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku
úverovej zmluvy a splnomocnenie dané advokátovi spotrebiteľom za účelom uznania záväzku z
uzavretej úverovej zmluvy v forme notárskej zápisnice, ako exekučného titulu pre vykonanie exekúcie.
Združenie v predmetnom podaní konštatuje, že titulný súd (by) vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie pochybil keď nezistil zjavný rozpor exekučného titulu so zákonom a to ak rozhodol o návrhu
na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo

nepreskúmal nekalú povahu rozhodcovskej doložky a nevyvodil všetky dôsledky s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný, nevyhodnotil rozhodcovský rozsudok ako rozpornýso zákonom, hoci na tento postup existoval zákonný dôvod a poverenie na výkon exekúcie vydané
nemalo byť. S poukazom na uvedené skutočnosti a ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g), § 56 ods. 2 a 5
Exekučného poriadku združenie navrhlo, aby súd povolil odklad exekúcie ak možno očakávať, že bude

zastavená a následne aby exekúciu po vyhlásení za neprípustnú zastavil. V súvislosti so zastavením
konania aby súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal s poukazom na to, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník.

Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„ O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Súd mal preukázané, že vo vyššie uvedenom exekučnom konaní vystupuje na strane povinného

subjekt, ktorým je fyzická osoba, ktorá uzavrela s oprávneným spotrebiteľskú zmluvu o poskytnutí
úveru a vymoženia pohľadávky z takto poskytnutého úveru sa vo vyššie uvedenej exekúcii domáha
voči povinnému oprávnený. Súd mal ďalej preukázané, že OMBUDSPOT, združenie na ochranu práv
spotrebiteľa je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
pričom takýmto predpisom sa rozumie aj zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Cieľom združenia

je okrem iného „ochraňovať práva spotrebiteľov a ich oprávnené záujmy, zastupovať práva spotrebiteľov
v reklamačnom konaní a na súdoch, vykonávať a realizovať mediáciu, mimosúdne vysporiadanie v
spotrebiteľských sporoch a pod. S poukazom na uvedené združenie je spôsobilým subjektom pre vstup
do vyššie uvedeného konania na strane povinného, ktorý je v tomto prípade spotrebiteľom a s poukazom
na ustanovenie § 93 ods.2 O.s.p., vstúpilo do konania na základe vlastného podnetu čím využilo svoje

právo dané ustanovením § 93 ods. 3 O.s.p..

Po preskúmaní spisového materiálu súd zistil, že súdny exekútor Mgr. Marián Kráľ bol poverením
Okresného súdu Dolný Kubín č. 5503 017198* zo dňa 21.04.2006 poverený vykonávaním exekúcie v
prospech oprávneného, a to na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 7079/2005, NZ

68194/2005 spísanej na Notárskom úrade pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 25.12.2005.
Ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie povinná zaplatil oprávnenému sumu vo výške 14.400,-
Sk, preto oprávnený navrhol, aby súdny exekútor v tomto konaní vymohol v prospech oprávneného
príslušenstvo pohľadávky a trovy konania.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „EP“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by
exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Okresný súd DolnýKubín, ako exekučný súd zo zákona preskúmal podmienky zákonnosti exekučného konania a zistil,
že toto je vedené voči povinnej za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného z exekučného titulu,
ktorým je notárska zápisnica č. N 7079/2005, NZ 68194/2005 zo dňa 25.12.2005, vyhotovená JUDr.

Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom, obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a
súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktoré vyhlásenie v mene povinnej
urobil advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorému advokátovi mala pôvodne povinná udeliť plnomocenstvo
na takýto úkon v zmysle zmluvy o úvere č. 5500246 zo dňa 18.02.2005, ktorú uzavrel oprávnený s
povinnou. Neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice je zmluva o úvere č. 5500246 uzavretá

medzi oprávneným a povinnou dňa 18.02.2005, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver v
sume 10.000,-Sk a povinná sa zaviazala zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške 8.000,-Sk, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 18.000,-Sk vo forme 10-tich mesačných splátok po
1.800,-Sk počnúc dňom 17.03.2005 na účet veriteľa, resp. v hotovosti mandatárovi. Podľa vyššie
uvedenej úverovej zmluvy dlžník ako splnomocniteľ splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z vyššie

uvedenéhoúverutak,abysanotárskazápisnicastalavykonateľnýmtitulompresúdnyvýkonrozhodnutia
podľa § 274 písm. e) O.s.p. resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho
majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (rsp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu)
a jej príslušenstva.

Následne Mgr. Tomáša Kušnír konajúci na základe substitučnej plnej moci udelenej povinnou uznal
v mene povinnej dlh v celkovej výške 14.400,-Sk vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne
zo sumy 14.400,-Sk od 15.10.2005 do zaplatenia, a to do notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom č. N 7079/2005, NZ 68194/2005 dňa 25.12.2005.

V zmysle § 41 ods. 2 písm. c ) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a
povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila.

Súd preskúmal exekučný titul z hľadiska materiálnej a formálnej vykonateľnosti a zistil, že z formálnej
stránky vyššie uvedená notárska zápisnica má všetky náležitosti v zmysle Exekučného poriadku. Z
materiálnej stránky súd skúmal či tento exekučný titul má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu a skúmal aj jeho prípadný rozpor s právom, t.j. dovolenosť, rozpor s dobrými mravmi
a podobne.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa cit. ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je potrebné, aby povinný súhlasil s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, záujmy
ktoréhosúvrozporesozáujmamizastúpeného.Vtomtoprípadepovinnánaspísanienotárskejzápisnice
ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou
tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta so sídlom
v Bratislave, a to tak, že udelené plnomocenstvo pre tohto advokáta ako vyplýva z obsahu zmluvy

o úvere bolo na nej vopred predtlačené s vopred určeným advokátom - Mgr. Tomášom Kušnírom. V
tomto prípade sa jednalo o zmluvné zastúpenie. V zmluvnom zastúpení rozlišujeme existenciu zmluvy,
ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia (dohoda o plnomocenstve), a z ktorej vyplývajú vzájomné
práva a povinnosti medzi zástupcom a zastúpeným. Plnomocenstvo je potom osvedčenie o existencii
právneho vzťahu zastúpenia. Súd mal preukázané, že v tejto veci plnomocenstvo, bolo spísané priamo

v zmluve o úvere bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a
povinným. V konaní tak nebolo preukázané, že dohoda o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon
bola platne uzavretá. Dlžník svojim podpisom úverovej zmluvy vyjadril, že súhlasí s tým, že uzatvára
úverovú zmluvu, prijíma sumu, ktorá ako úver mu bola zo strany oprávneného poskytnutá, a že v
súlade so všeobecnými podmienkami úveru sa zaväzuje požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok

vrátiť. Nie je však zrejmé, čo mienil okrem týchto skutočností dlžník prejaviť vo vzťahu k existencii
„zmluvy o plnomocenstve“. Nemožno teda konštatovať, že dlžník podpísaním zmluvy o úvere skutočne
aj mienil uzavrieť zmluvu o plnomocenstve s advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého vybral aurčil oprávnený. Súd má z vykonaného dokazovania preukázané, že povinná nemala možnosť prejaviť
slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý by hájil výlučne len jej záujmy.

V prípade, že by aj takáto dohoda existovala, skutočnosť, že Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval
oprávneného v prevažnej väčšine exekučných konaní vedených na Okresnom súde Dolný Kubín (s
poukazom na § 121 O.s.p.), by sa takáto dohoda o plnomocenstve priečila dobrým mravom, pretože
nie je možné, aby advokát nestranne zastupoval v tomto exekučnom konaní povinného a súčasne
aj oprávneného. Z ustanovení § 18 a nasl. zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií vyplýva, že advokát

(nepochybne aj v postavení obhajcu) je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva
a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne
a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo
podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pri zastupovaní pred orgánmi verejnej moci a inými
právnymi subjektmi, riadiac sa vyššie uvedenom zásadou, nemôže súčasne hájiť záujmy protistrany (v
tomto prípade oprávneného).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto

charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o poskytnutí rýchleho úveru boli bez akýchkoľvek pochybností
všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

V danom prípade povinná v zmluve o úvere, ktorá je exekučným titulom vystupuje ako spotrebiteľ.

Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že povinná obsah dohody o plnomocenstve, ktoré je priamo spísané v
zmluve o úvere, nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, ale len udeliť plnú moc zástupcovi, ktorého
určil oprávnený. Týmto spôsobom vznikla značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech povinnej, keďže povinná musela pri uzavretí zmluvy o úvere súčasne udeliť
plnú moc advokátovi, ktorý v tom čase poskytoval právne služby oprávnenému. Povinná teda nemal

žiadnu možnosť zvoliť si pre uvedený úkon vlastného zástupcu. Keďže ide o neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, udelená plná moc je neplatná.

V danom prípade treba tiež poukázať pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul na to (a to
v zmysle judikovanej praxe Ústavného súdu SR, rozh. č. 18/2000), že zákonodarca kládol dôraz pri

spísaní notárskej zápisnice „na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou, rozhodnutie o vzniku
tohto exekučného titulu teda ponechal v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá potom samozrejme
nesmie byť postihnutá absolútne žiadnymi právne relevantnými vadami.“, „.....nebolo by možné pripustiť
exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob
vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba

bezpodmienečne trvať.“ Súd z vyššie uvedených dôvodov takto spísanú notársku zápisnicu považuje
za materiálne nevykonateľnú, pretože bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci.

Napriek tomu je nepochybné, že úverová zmluva, ktorú oprávnený s povinnou uzatvoril, a ktorá je
nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, obsahuje ďalšie pre povinnú nevýhodné podmienky pre ktoré sa

prieči dobrým mravom. Súd sa už uvedenými skutočnosťami nezaoberal, nakoľko zistil absenciu jednej
zozákladnýchpodmienokprevedenieexekúcievočipovinnej,atoabsenciuúčinnéhoexekučnéhotitulu,
pre ktorý exekúciu vedenú voči povinnej zastavil.
Postup súdu, ktorý zastaví exekučné konanie (aj bez návrhu) a to po vydaní poverenia súdnemu
exekútorovi z dôvodov rozporu exekučného titulu so zákonom (postupujúc podľa § 57 Exekučného

poriadku), korešponduje aj s návrhom na zjednotenie výkladu predloženého ministerkou spravodlivosti
občianskoprávnemu kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, cit. „Predovšetkým je potrebné
uviesť, že pojem „zastavenie“ je spravidla pojmom procesným (porov. napr. § 103 OSP), zastavením
sa konanie končí, ak nie sú splnené podmienky jeho začatia alebo ďalšieho postupu. V terminológiiexekučného konania (i výkonu rozhodnutia) je však tento pojem širší. Z ustanovenia § 57 EP totiž plynie,
že exekúcia sa zastavuje nielen v prípadoch procesných [ods. 1 písm. c) cit. paragrafu], ale aj z dôvodov
hmotnoprávnych. Ak sa preto v súvislosti s exekúciou používa pojem „zastavenie“, nemožno ho vykladať

lenvjehoprocesnomvýzname,tedaakopostupsúduprizistení,ženiesúsplnenépodmienky(ďalšieho)
konania. Naopak, dôvodmi „zastavenia“ exekúcie sú tiež prípady, kedy je exekúcia hmotnoprávne
neprípustná (zakázaná). To plynie aj z terminológie Exekučného poriadku, ktorý na niektorých miestach
rozlišuje medzi zastavením „exekučného konania“ a „exekúcie“ (porov. napr. § 38 ods. 3 a § 40 ods. 2
proti § 57 EP), keď v prvom prípade ide o zastavenie z dôvodov procesných, kým v druhom prípade ide

spravidla o zastavenie z dôvodov hmotnoprávnej neprípustnosti (zákazu) exekúcie.“
Vzhľadom na zistené skutočnosti, súd s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 2 EP exekúciu zastavil.

Čo sa týka návrhu vedľajšieho účastníka na odklad exekúcie do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie,
tento súd zamietol, a to z dôvodu, že súd týmto rozhodnutím rozhodol o zastavení exekúcie, čím sa
vyhovenie návrhu na odklad exekúcie javí ako nadbytočné.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

V danej veci zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý inicioval začatie exekučného konania na
základe exekučného titulu, ktorý nie je v súlade so zákonom. Povinnej tak vzniklo právo na náhradu

trov konania. Táto si však žiadne trovy neuplatnila, v dôsledku čoho ju súd nevyzval ani na ich vyčíslenie
postupom podľa § 151 ods. 4 O.s.p. a vznik trov povinnej nemal súd preukázaný ani zo spisu, preto
rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodoval o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane povinnej- združenia,

ktoré je v tomto konaní právne zastúpené Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o. a to za
použitia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na
okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom
úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd mal preukázané, že právny zástupca podával v mene združenia OMBUDSPOT návrhy na odklad
exekúcii, jej vyhlásenie za neprípustnú a na zastavenie exekúcie v mnohých exekučných konaniach
vedených nielen Okresným súdom Dolný Kubín, ale aj inými súdmi v rámci Slovenskej republiky, kde
ako oprávnený vystupuje resp. vystupovala spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. teda podávalo návrhy
plošne. Vychádzajúc z obsahu návrhu na odklad exekúcie, jej vyhlásenie za neprípustnú a zastavenie,

jedna sa o identický návrh podaný len na tunajšom súde v cca 60 prípadoch, ktorý návrh je všeobecný
- univerzálny, vzťahujúci sa jednak na exekúcie vykonané na základe exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok, keď návrh obsahuje analýzu rozhodcovskej doložky, neprijateľných podmienok
a dojednaní obsiahnutých v zmluvách v rozpore s ustanoveniami spotrebiteľskoprávnej ochrany a
tiež sa vzťahujúci na exekúcie vykonané na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica

obsahujúcavyhlásenieouznaní záväzkuasúhlassexekúciou,atunávrhanalyzujevyhlásenieouznaní
záväzku, ktoré mal za povinného urobiť advokát Mgr. Tomáš Kušnír, zastupujúci vo väčšine exekučných
konaní aj oprávneného a ktorého záujmy sú tak v rozpore so záujmami povinného. Vzhľadom na
uvedené právny vzťah zastúpenia medzi advokátskou kanceláriou a združením nie je založený pre
individuálnu vec, právna náročnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci v jednotlivých veciach je

minimálna a to už zo spomínaného dôvodu, že predmetom týchto konaní je identický právny problém,
resp. návrhy sú postavené na rovnakých podkladoch. Podľa názoru súdu je tak úplne minimalizovaná
prácnosť podávania návrhov. Okrem uvedeného súd je toho názoru, že právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka je neadekvátne a neplniace svoj účel, pretože ak medzi základné úlohy združenia patrí
sprostredkovávanie sporov medzi spotrebiteľmi a dodávateľmi, zastupovanie spotrebiteľov pred súdom

a vystupovanie v súdnych sporoch na jeho strane, ak je vedľajší účastník zastúpený advokátom, popiera
sa tým podstata samotného združenia, ktorým by mala mať schopnosť samo zabezpečiť ochranu
spotrebiteľa (aj vo forme zastupovania v súdnom konaní) vlastnou činnosťou. Aj keď to samozrejme
neznamená, že by sa združenie na ochranu spotrebiteľa nemohlo dať zastúpiť advokátom ani využívať
jeho služby, no trovy ktoré by mu v tejto súvislosti vznikli, musí znášať samo združenie a nie protistrana v

exekučnom konaní, nakoľko tá by nemala „doplácať“ na to, že združenie nedokáže plniť svoje základné
úlohy, resp. vyvíjať činnosť, na ktorú bolo vytvorené, vlastnými silami. Súd tak s poukazom na uvedené
nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, ktoré mu mali vzniknúť
práve s jeho právnym zastúpením a ktoré predstavujú právnym zástupcom združenia uplatnenú odmenuza dva úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom vo
výške 30,705 eura podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 655/20004Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
+ režijný paušál 7,41 eur a odmenu za úkon - podanie návrhu na odklad exekúcie jej vyhlásenie za

neplatnú a zastavenie vo výške 61,41 eura podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004Z.z. + režijný
paušál 7,41 eura, čo spolu činí 106,93 eura. Priznanie trov právneho zastúpenia v uvedenej výške v
každej z cca 60 exekučných vecí, kde združenie podalo návrh je neopodstatnené a znamená neúmerné,
neopodstatnené a ničím neodôvodnené navyšovanie trov exekučného konania.

O trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie súd rozhodol na základe nižšie uvedených
zákonných ustanovení.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1, 2 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu

trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súd teda s poukazom na § 203 ods. 1 EP, uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovi, nakoľko k zastaveniu exekúcie dochádza v tomto prípade zavinením oprávneného, ktorý
podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý je absolútne neplatný.

Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných
ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych exekútorov, platnej do 30.04.2008 (ďalej
len „vyhláška“):

Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak

exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa
počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor
je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. b/ paušálna suma za
každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk).

Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie
poverenianavykonanieexekúcie,b)doručeniepríkazunazačatieexekúcie,c)doručenieupovedomenia
o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné

náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. b/,
ods. 3, § 15 ods.1 vyhlášky vo výške 33,20 € (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 6x, každé ďalšie zisťovaniemajetku povinného, každé ďalšie zisťovanie bydliska povinného), ďalej z odmeny súdneho exekútora
podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky vo výške 6,64 € (vyhotovenie výzvy na dobrovoľné plnenie
20 min., uplatnenie trov exekúcie 20 min., vrátenie poverenia 15 min, - celkom 55 min., t.j. 1 začatá

hodina á 6,64/hodina). Súd priznal exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov vo výške 10,72 € (čo
predstavuje náhradu poštovného) a DPH 20 % v celkovej sume 10,11 €. Súd však krátil súdnym
exekútorom vyúčtovanú odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods.
1 písm. a/ vyhlášky zo sumy 26,56 € na sumu 6,64 €, nakoľko okresný súd vychádzajúc zo skúseností
v rámci rozhodovacej činnosti v obdobných exekučných veciach priznal účelne vynaložený čas trvania

exekútorom uplatneného úkonu exekučnej činnosti „vyhotovenie uplatnenia trov exekúcie“ v dĺžke 20
minút, namiesto 120 minút. V zmysle ustanovenia § 25 vyhlášky zároveň platí, že administratívne
činnosti súdneho exekútora sa nepovažujú za samostatné úkony exekučnej činnosti a odmena za ne
je subsumovaná v odmene za úkony exekučnej činnosti. Súd je teda toho názoru, že za úkony, ktoré
majú administratívny charakter, nepatrí časová odmena, keďže táto je zahrnutá už v odmene za úkony
exekučnej činnosti. Súd preto považoval úkon „prevzatie za spracovanie návrhu“, len za administratívny

úkon a preto časovú odmenu zaň nepriznal.

Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 60,67 €, ktorú je oprávnený povinný uhradiť súdnemu
exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e odvolanie vždy p r í p u s t
n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia.

Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.