Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/227/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201720
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201720.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a

členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 26, zastúpený:
JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia ministra žalovaného č. 6227/2013-1.10 (29/2013-rozkl.) zo dňa 19.07.2013, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného
prostredia SR č. 6227/2013-1.10 (29/2013-rozkl.) zo dňa 19.07.2013 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie
žalovaného), ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného vydané
v prvom stupni č. 3947/2013-2.2 zo dňa 21.05.2013 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2, 3 písm.
c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako
„zákon“ alebo „zákon o ochrane prírody“) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) a f) zákona, a

to usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého do 30.11.2013 žiadateľovi Slovenský poľovnícky zväz,
Poľovnícke združenie Stracenô v poľovnom revíri Stracenô, držať ho a prepravovať.

Žalobca, ktorý sa zúčastnil správneho konania ako jeho účastník, v žalobe namietal, že v konaní
bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia a tiež právo
navrhnúť ich doplnenie. Poukázal na § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku a tvrdil, že z listín, ktoré mu
boli v priebehu konania doručené, nemohol toto svoje právo reálne využiť. Prvostupňový správny orgán

listom zo dňa 15.05.2013 reagoval na jeho žiadosť o poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa k podkladom
tým, že nie je povinnosťou správneho orgánu oboznámiť účastníka konania s podkladmi rozhodnutia,
ale jeho povinnosťou je len dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia
a spôsobu ich zistenia. Žalobca namietal postup žalovaného, ktorý ho odkázal na aktívnu účasť v
konaní spočívajúcu v nahliadnutí do spisu, pričom následne bolo žalobcovi doručené už len rozhodnutie,
proti ktorému neskôr podal rozklad, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím. Žalobca
poukazujúcnaustanovenia§3ods.2,§32ods.2a§33ods.2správnehoporiadkuzdôraznil,žesprávny

poriadok neumožňuje vykladanie ustanovení upravujúcich práva účastníka konania takým spôsobom,
že dôsledky tohto výkladu znamenajú pre účastníka konania nemožnosť využitia svojich práv. Povinnosť
správneho orgánu dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia je limitovaná
troma skutočnosťami a to včasnosťou, úplnosťou a presnosťou. Uvedené skutočnosti charakterizujúcezákonný obsah práva účastníka konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a spôsobom ich zistenia
a povinnosť správneho orgánu umožniť mu realizáciu tohto práva vylučujú možnosť aplikácie § 33 ods.
2 správneho poriadku osvojenú žalovaným.

Argumentáciu žalovaného uvedenú v napadnutom rozhodnutí, že ustanovenie § 23 ods. 1 správneho
poriadku sa vzťahuje výlučne na inštitút nazerania do spisu a „pre správny orgán z neho nevyplýva
povinnosť zasielať účastníkom konania kópie spisu v rámci oboznamovania s podkladmi rozhodnutia
podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku“ označil za ťažko pochopiteľnú. Žalovaný na jednej strane

ospravedlňuje svoj zásah do práva žalobcu údajnou pasivitou spočívajúcou v nenahliadnutí do spisu, na
druhejstranenevysvetľuje,prečomusprávnyorgánprvéhostupňanajehožiadosťnezaslalpožadované
podklady rozhodnutia, čiže kópiu spisu.

Žalobca tiež poukázal na námietky uvedené v rozklade, že z prvostupňového rozhodnutia nie je možné
identifikovať opodstatnenosť žiadosti o udelenie výnimky ani posúdiť jeho vecnú správnosť so zreteľom

na § 40 ods. 1, 3 zákona, keďže rozhodnutie vo svojom odôvodnení a osobitne na strane 3, s výnimkou
posledného odseku, obsahuje všeobecné konštatovania, ktoré sa v niektorých prípadoch v doslovných
formuláciách opakujú nielen vo všetkých ďalších rozhodnutiach o žiadostiach o udelenie výnimiek v
roku 2013, 2012, 2011, ale dokonca aj v roku 2008. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia nebolo
možné vytvoriť si úsudok o dôvodoch, ktoré v predmetnej veci viedli k udeleniu výnimky. Žalovaný síce

uviedol detailnejší postup prvostupňového správneho orgánu pri obstarávaní podkladov rozhodnutia,
napr. správu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej aj len „ŠOP SR“), ale odôvodnenie
rozhodnutia nezodpovedá § 47 ods. 3 správneho poriadku hlavne tým, že neuviedol skutočnosti tvoriace
podklad rozhodnutia ani úvahy, akými bol vedený pri hodnotení dôkazov a nevyrovnal sa ani s jednou
z námietok žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného stavu veci. Nevyjadril sa ani k tomu, či k údajným

stretom medveďov s obyvateľmi dochádza v miestach ich prirodzeného výskytu alebo v oblastiach, ktoré
nie sú prirodzeným biotopom medveďa hnedého. Nebolo vykonané dokazovanie umožňujúce vysloviť
jednoznačný záver, že udelenie výnimky je nevyhnutné z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. c)
zákona, ani že udelená výnimka je spôsobilá naplniť ňou sledovaný účel.

Vzhľadom na to, že správne orgány oboch stupňov uvedené skutočnosti nezisťovali, neexistuje základ,
na ktorom by mohli vybudovať tú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorej z vykonaných
dôkazov vyvodzujú skutkové závery a vôbec nie je možné identifikovať akúkoľvek správnu úvahu a z
nej vyplývajúce právne závery.

Zo zaradenia medveďa hnedého do prílohy č. 4 vyhlášky č. 24/2003 Z. z. vyplýva, že medveď hnedý
je chránený živočích, prioritný druh európskeho významu a vzťahuje sa naň ustanovenie § 35 ods. 1
zákona vymenúvajúce činnosti, ktoré sú voči chráneným živočíchom zakázané, pričom medzi ne patrí
aj úmyselné usmrcovanie.

Správne orgány oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach vychádzali z nesprávneho názoru, že výnimku
v predmetnej veci možno udeliť v rámci akejsi celoplošnej regulácie početnosti medveďa hnedého.
Takýto záver podľa žalobcu neumožňuje ochrana tohto druhu konštruovaná v § 35 a § 40 zákona. V
tejto súvislosti predložil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „Najvyšší súd SR“)
sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo dňa 17.07.2013 v obdobnej veci udelenia výnimky za účelom regulačného lovu

medveďa hnedého.

Vzhľadom na to, že správne orgány oboch stupňov sa vo svojich rozhodnutiach o udelení výnimiek
na usmrtenie medveďa hnedého spravujú dlhoročne tým istým právnym názorom, ktorému zodpovedá
spôsob a rozsah zistenia stavu veci, obsah odôvodnenia rozhodnutí ako aj spôsob posudzovania

dôvodnosti žiadostí žiadateľov o udelenie výnimky, vyššie identifikovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR
označil za inšpiratívny vo vzťahu k námietkam vzneseným v žalobe. V tejto súvislosti poukázal na záver
Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku, že žalovaný v prípade neumožnenia žalobcovi spôsobom
opísaným v odôvodnení predkladaného rozsudku oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, pochybil.

Na základe uvedených skutočností žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. K námietkam ohľadom nezákonnosti rozhodnutia z dôvodov
uvedených v § 250j ods. 2 písm. a), c), d) a e) O.s.p. uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím bola
v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods.

1 písm. a) a f) zákona, t. j. žiadateľovi bolo povolené usmrtiť jedného medveďa hnedého, držať ho a
prepravovať v poľovnom revíri Stracenô, pričom boli presne stanovené podmienky rozhodnutia v zmysle
§ 82 ods. 2 zákona. Výnimku z druhovej ochrany možno splniť len za podmienok ustanovených v §
40 ods. 2 a 3 zákona, pričom prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
konkrétne skutočnosti, ktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v §

35 ods. 1 písm. a) a f) zákona. Žalovaný mal z dostupných údajov ŠOP SR, žiadateľa, ako aj z
ďalších informácií (list obce Ovčiarskeho družstva Dolná Lehota zo dňa 20.11.2012, list Obecného
úradu Dolná Lehota zo dňa 25.11.2012) za preukázané, že populácia medveďa hnedého v predmetnom
revíri nie je ohrozená. Podľa stanoviska ŠOP SR zo dňa 17.04.2013 vrátane stanoviska ŠOP SR,
Správa NAPANT zo dňa 16.04.2013 povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu.
Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia jasne a zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky
výkonu povolenej výnimky.

Uviedol, že svojimi kritériami na povolenie výnimky sa usiluje o udržanie populácie v priaznivom stave v
záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Rozširovanie areálu a postup do oblastí zasiahnutých

ľudskoučinnosťou,častejšievyrušovaniemedveďom,akoajhlásenieoichzvýšenompočtevpôvodných
miestach výskytu, nasvedčuje tomu, že v predmetnom poľovnom revíri je zvýšený stav populácie
medveďa hnedého.

Poukázal na to, že v súčasnosti existujú tri riešenia vzniknutého problému a to odplašenie

problematických jedincov, ďalej odchyt, imobilizácia problematických jedincov, ich prevoz, umiestnenie
vo vhodných aklimatizačných podmienkach a neskôr ich prevoz do oblastí, resp. zariadení s vhodnými
podmienkami pre ich reintrodukciu a napokon operatívny odstrel problematických jedincov. Podľa
dostupných informácií neexistuje na Slovensku subjekt, ktorý by dokázal zabezpečiť všetky podmienky
pre tento konkrétny prípad uvedený ako druhý v poradí. Žalovaný oslovil zoologické záhrady v

Slovenskej republike a v Českej republike, avšak žiadna z nich nebola schopná odchyteného jedinca
umiestniť vo svojich zariadeniach.

Pokiaľ ide o požiadavku zachovania populácie dotknutého druhu, žalovaný považoval za smerodajné
stanovisko ŠOP SR zo dňa 17.04.2013, podľa ktorého usmrtenie jedného medveďa hnedého nie

je považované za skutočnosť ohrozujúcu jeho populáciu. Vznik škodného účinku označil za právne
irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, ustanovenie § 40 ods. 3 písm. c)
zákona stráca na význame. S poukazom na tento prioritný záujem sa preferuje ochrana pred vznikom
škodlivého následku.

K námietke nezákonnosti postupu správnych orgánov oboch stupňov spočívajúcej v porušení práv
žalobcu ako účastníka konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia a v porušení
práva navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, žalovaný uviedol, že bežnou praxou správnych
orgánov pri aplikácii § 33 ods. 2 správneho poriadku je vyzvanie účastníkov konania a zúčastnených
osôbpísomnouformounavyjadreniesakpodkladomakspôsobuichzisteniapredvydanímrozhodnutia,

pričom im určia primeranú lehotu. K takémuto podaniu sa neprikladajú kópie podaní zo spisového
materiálu. Ďalej poukázal na list zo dňa 25.04.2013, ktorým oznámil ukončenie zisťovania stavu veci
a obstarávania podkladov a uviedol, že účastníci majú právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam,
prípadne navrhnúť ich doplnenie. Zároveň uviedol čas, kedy je spisový materiál k dispozícii na
nahliadnutie. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal žalovaný za to, že si splnil povinnosť ustanovenú v §

33 ods. 2 správneho poriadku, umožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k zhromaždeným
podkladom pre rozhodnutie. V tejto súvislosti citoval rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo
199/2010 zo dňa 23.02.2011 a sp. zn. 6Sžo 55/2010 zo dňa 16.16.2010, v zmysle ktorých môže správny
orgán v konaní pokračovať, ak sa účastník konania vzdá práva vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom
alebo v prípade jeho nečinnosti. Žalobca svoje právo nahliadnuť do spisu v stanovenej lehote nevyužil

a o zaslanie podkladov požiadal listom zo dňa 02.05.2013, na ktorý žalovaný reagoval listom, v ktorom
uviedol, že neposkytnutie podkladov vo forme vyhotovenia a zaslania ich kópie nemôže znemožniť
žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.Knámietkežalobcu,že§23ods.1správnehoporiadkuposkytujeúčastníkovikonaniaprávodostaťkópiu
spisu, žalovaný uviedol, že ustanovenia správneho poriadku sa vzťahujú výlučne na inštitút nazerania
do spisu a pre správny orgán z nich nevyplýva povinnosť zasielať účastníkom konania kópie spisu pri

ich oboznamovaní s podkladmi rozhodnutia. Považoval za potrebné zdôrazniť, že k porušeniu práv
žalobcu by došlo iba v prípade, ak by žalovaný neumožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu, čo vyplýva aj
z judikatúry slovenských súdov, napr. z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 199/2010.

K námietke žalobcu týkajúcej sa odôvodnenia rozhodnutia, ktoré podľa neho obsahuje len všeobecné

konštatovania, ktoré sa v niektorých prípadoch v doslovných formuláciách opakujú nielen vo všetkých
ďalších rozhodnutiach o žiadostiach o udelenie výnimiek v roku 2013, 2012, 2011, ale aj v
roku 2008, žalovaný uviedol, že podobnosti sú spôsobené tým, že vo všetkých posudzovaných
prípadoch je skutkový stav vecí v základných črtách rovnaký. Podobnosť odôvodnení je spôsobená
aj dodržaním zásady materiálnej rovnosti ustanovenej v § 3 ods. 5 správneho poriadku. Žalovaný tiež
upozornil na to, že podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje na základe

podkladov pripravených ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom
území Slovenskej republiky, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na
hospodárskych zvieratách ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Každý rozklad hodnotí osobitne
vzhľadom na konkrétny obsah administratívneho spisu vo veci.

V súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo dňa 17.07.2013 uviedol, že
ho nemožno považovať za konečné výkladové stanovisko v tejto ani v obdobných veciach. Požiadavky
uvedené v predmetnom rozsudku označil za nevykonateľné v praxi a to z dôvodov, že náhodné strety
medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je
možné zdokumentovať tak, aby žalovaný mohol poukázať na konkrétneho medveďa hnedého, ktorého

sa bude výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len toho istého,
na územia mimo jeho prirodzený výskyt. Výsledný počet jedincov k určitému časovému momentu nie
je možné explicitne určiť, nakoľko v danom revíri môžu byť pozorované aj iné jedince. Žalovaný sa
tiež nestotožnil s označením hlásenia o stretoch s medveďmi alebo o spôsobených škodách použitým
Najvyšším súdom SR ako o „príhodách zo života“. Aj napriek javiacemu sa neodbornému charakteru

ich nemožno považovať za nekvalifikovaný prejav a neodôvodnený prípad pre povolenie predmetnej
výnimky.

Žalovaný sa tiež nestotožnil s názorom Najvyššieho súdu SR, že samotné stretnutie medveďa s
človekom je nepostačujúce, ale musí ísť o stretnutie atypické miestom ako aj správaním medveďa.

K tomu názoru uviedol, že už jednotlivé hlásenia preukazujú, že sa jednalo o miesta stretov, ktoré
sú jednoznačne atypické. Je nepochybné, že jedinec pohybujúci sa v intraviláne obce či v blízkosti
ľudských osídiel je jedincom nevykazujúcim znaky plachosti. Za absurdné označil zisťovanie správania
sa - „agresivitu“ daného jedinca, nakoľko predmetné výnimky sa udeľujú v zmysle § 40 ods. 2 a 3 písm.
c) zákona. Udelenie výnimky predstavuje preventívne opatrenie, ktoré až po útoku medveďa hnedého

na človeka bude opatrením nedostatočným a v príkrom rozpore s týmto zákonným ustanovením.

Na záver podotkol, že nesplniteľnosť „požiadaviek“ kladených rozhodnutím Najvyššieho súdu SR na
žalovaného bude mať za následok nepovoľovanie výnimiek z týchto zákazov, pričom v prípade vzniku
škôd či neprimeraného ohrozovania zdravia a života ľudí bude niesť zodpovednosť žalovaný ako orgán

monitorujúci, regulujúci a zodpovedný za vývoj populácie tohto druhu, pričom bude znášať aj prípadné
majetkové škody ako aj ujmy nemajetkového charakteru.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§

249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že vydané rozhodnutia i
postup žalovaného boli v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä
s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 31.01.2013 bola žalovanému doručená žiadosť
Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia Stracenô o udelenie výnimky z § 35 ods.
1 zákona č. 543/2002 Z.z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2013 v počte 1 kus.
Žiadateľodôvodnilsvojužiadosťneúnosnýmstavommedveďovvrevíri,čospôsobujenebezpečnéstrety

človeka a medveďa.

Na základe žiadosti žalovaného vypracovala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR)
stanovisko zo dňa 17.04.2013 k regulačnému odlovu medveďa hnedého v roku 2013, v ktorom uviedla
čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku na regulačný lov jedného jedinca s
hmotnosťou do 100 kg. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že ide o jedno z najproblémovejších území

a každý rok tu dochádza k prenikaniu niekoľkých jedincov do blízkosti obývaných objektov s vysokým
rizikom konfliktu s človekom.

Žalobcovi bolo oznámené ukončenie zisťovania stavu veci a obstarávania podkladov a bol poučený o
tom, že má ako účastník konania právo sa s podkladmi na vydanie rozhodnutia oboznámiť a následne

sa k nim vyjadriť, prípadne navrhnúť ich doplnenie a bola mu určená aj lehota a miesto, kde sa môže
s podkladmi oboznámiť.

Žalobca následne vo svojom vyjadrení zo dňa 02.05.2013 spochybnil vyššie uvedený postup a uviedol,
že z listu nevyplýva ani obsah spomínaných podkladov, ani to, akým spôsobom boli získané a k akým

záverom žalovaný došiel.

Žalovaný listom zo dňa 15.05.2013 zaslal žalobcovi stanovisko, v ktorom uviedol, že § 33 ods. 2
správneho poriadku neupravuje zákonnú povinnosť správneho orgánu zasielať účastníkovi konania
podklady rozhodnutia či z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópiu administratívneho spisu a zasielať ho

účastníkovi konania na vyjadrenie a tiež, že účastníkom konania nebolo upreté právo nahliadnuť do
spisu.

Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c) zákona o ochrane
prírody povolil výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a) a f) zákona o ochrane prírody,

t.j. povolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého, držať ho a prepravovať v
poľovnom revíri Stracenô. Zároveň boli stanovené presné podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods.
12 zákona o ochrane prírody. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol konkrétne
skutočnosti, ktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a)
a f) zákona o ochrane prírody. Z dostupných údajov ŠOP SR, žiadateľa, ako aj z ďalších informácií (list

obce Ovčiarskeho družstva Dolná Lehota zo dňa 20.11.2012, list Obecného úradu Dolná Lehota zo dňa
25.11.2012) bolo preukázané, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená.
ŠOP SR zároveň uviedla, že podklady k žiadosti boli pracovníkmi ŠOP SR preverené a považuje ich za
opodstatnené. Nebol preto dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky
na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie

tohto druhu.
Žalovaný mal za to, že pokiaľ žalobca potreboval viac informácií o konaní, mohol využiť svoje právo
v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpisy a odpisy. Podľa
zistených údajov ŠOP SR i žiadateľa o výnimku nie je populácia medveďa hnedého v poľovnom
revíri ohrozená, naopak, všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíri

prosperuje a jeho populácia narastá. V súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu
výnimky sa žalovaný zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO
alebo do iných lokalít, pričom oslovil všetky ZOO v Slovenskej republike aj Českej republike, ktoré
však o medveďa hnedého neprejavili záujem. Žalovaný tiež uviedol, že za účelom predchádzania
stretov medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať populáciu medveďa hnedého v takom počte a na

takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy a
kde je však omnoho väčšia ponuka potravy pre medveďa z umelých zdrojov. Povolenie výnimky na
usmrtenie medveďa hnedého v stanovenej lokalite je podľa žalovaného možné považovať za riešeniepreventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov tak, ako to vyžaduje §
40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z..

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister životného
prostredia SR napadnutým rozhodnutím tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil obdobne ako vyjadrenie k žalobe.

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Správny orgán je povinný dať účastníkov konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

Podľa § 23 ods. 1, 4 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií,

zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho
vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania

pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Povinnosťou žalovaného v konaní o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002
Z.z. je postupovať podľa správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou
z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania,

teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§
3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho
konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť
dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie
jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje

správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca
v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových
okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo
nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.

Účastník má v zmysle § 33 správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré
zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k
jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým
i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam
účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov

povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s
dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska
všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny
orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má
možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať, a teda

vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenie účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá,
alebo ostane v stanovenej lehote nečinný.Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa
ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie
správneho orgánu, a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr.

rozsudky Najvyššieho súdu SR 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008, 4Sžo/10/2011, 3Sžd/72/2009, rozsudky
Najvyššieho správneho súdu ČR 7A 112/2002 a 7As 40/2003).

Zpreskúmavanýchrozhodnutíizadministratívnehospisuvyplýva,žeokremužspomínanéhostanoviska
ŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené

prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území či lokalite. Podkladmi
mali byť aj skutočnosti všeobecne známe ako aj skutočnosti známe ministerstvu z jeho činnosti. Je
nesporné, že žalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené s tým, aby sa k nim vyjadril.
Bolo mu oznámené, že pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený, nestačia, má v
zmysle § 23 správneho poriadku právo nazrieť osobne do spisu.

Ako je uvedené vyššie, zmyslom oprávnenia koncipovaného v § 33 správneho poriadku je
predchádzanie neskorším možným námietkam účastníka konania, ktoré by mohlo viesť k prieťahom v
konaní alebo k iným komplikáciám, pričom v prejednávanej veci žalovaný porušil samotný účel tohto
ustanovenia. Neodôvodnene spôsobil prieťahy v konaní tým, že neumožnil žalobcovi realizáciu práva
oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a to poskytnutím kópie spisu na jeho žiadosť. Aj pre správny

orgán by bolo účelnejšie a rýchlejšie zaslať žalobcovi kópiu spisu poštou ako zabezpečiť prítomnosť
zamestnanca, ktorý umožní žalobcovi osobne nahliadať do spisu a až potom mu poskytnúť kópiu spisu.

Uvedený postup žalovaného bol teda podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods.
2 správneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia

vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia,
prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca navyše vo vyjadrení k začatému konaniu výslovne žiadal o
možnosť oboznámiť sa s uvedenými podkladmi. Súd je toho názoru, že za daných okolností žalovaný
mal žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na základe
ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť na vyjadrenie či už v elektronickej podobe, alebo doručením ich

fotokópií (za náhradu nákladov s tým spojených). Právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia
nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu a tvrdiť, že pokiaľ má účastník právo
nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretože ide o
dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné oprávnenia, a každým z nich sa sleduje iný účel. Naplnenie
práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia sa môže nepochybne realizovať aj inou formou, ako

možnosťou nazrieť do spisu. Právo účastníka na kópiu spisu sa teda neviaže na jeho osobnú prítomnosť
prinahliadanídospisu,aleokópiuspisumôžepožiadaťajpoštou,čojevoväčšineprípadovefektívnejšie
a ekonomickejšie nielen pre samotného účastníka konania ale aj pre správny orgán.

Pre daný prípad je však nutné konštatovať, že žalobca je častým účastníkom týchto konaní, pozná

názor zainteresovaných správnych orgánov a napokon bol vo všeobecnej rovine oboznámený s
podkladmi rozhodnutia (podrobne až v prvostupňovom rozhodnutí...) a mohol na ne reagovať v rozklade.
Vyššie uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil žalobcovi ako účastníkovi
správneho konania plnohodnotne realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 32 ods. 2 správneho
poriadku, nemal za daných okolností podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia

a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p..

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., chráneného živočícha je zakázané
a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,
b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,

c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,
d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,
e) medzidruhovo krížiť,
f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch
povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov
živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populáciídotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,
výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.

Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., výnimku podľa odseku 2 možno povoliť
a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku,

c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane
tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredie,
d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov
alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,

e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, súd rovnako ako v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania
výnimiek na odstrel medveďa hnedého v roku 2007 (napr. sp. zn. 2S 233/07) konštatuje, že celoročná

druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená
na základe zákona č. 543/2002 Z.z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom
zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť
výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí
zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený

niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z..

Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom
počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok
prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou

by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva.
Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. je možné len vtedy,
keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť
ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Ako súd v minulosti
konštatoval v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého, ak má

byť dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán
v konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných
medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby
bolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť
obyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej

realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest
jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Keďže poľovný revír,
ktorého sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je podľa
názoru súdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre
život a zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo

svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka.

ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/1408/2013 zo dňa 17.04.2013 zmenil pôvodné stanovisko
č. ŠOPSR/446/2013 zo dňa 05.03.2013 a navrhol povoliť výnimku zo zákazov ustanovených v § 35
zákona č. 543/2002 Z.z.. ŠOP SR zároveň uviedla, že podklady ku škodám uvedeným v žiadosti boli

preverené a prípady sa na území poľovného revíru stali.
Rozširovanie areálu a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie
medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných
miestach výskytu, nesporne nasvedčujú skutočnosti,
že v poľovnom revíri Stracenô je zvýšený stav populácie medveďa hnedého.

V konaní začatom na základe žiadosti poľovníckej organizácie žiadateľ uviedol, že v posledných
rokoch došlo k značnému nárastu počtu medveďov v jeho poľovnom revíri a pre prirodzený život
nemajú medvede dostatok svojho teritória. Potravu hľadajú v rekreačnej oblasti Krpáčovo, v intraviláneobce Dolná Lehota, pri hľadaní potravy strácajú prirodzenú plachosť a dochádza k častým stretom s
návštevníkmi rekreačnej oblasti a občanmi obce Dolná Lehota. Dokonca sa vyskytli prípady, kedy boli
medvede videné priamo v obci v oplotených záhradách a v dvoch prípadoch došlo k priamemu kontaktu

s občanmi.

Prvostupňové rozhodnutie zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky výkonu povolenej
výnimky. ŠOP SR posúdila žiadosť a na základe znalosti konkrétnych lokalít a skutočností odporučila

požadovanú výnimku udeliť vzhľadom na preukázané pretrvávajúce ohrozovanie zdravia a bezpečnosti
osôb pohybujúcich sa v daných lokalitách. ŠOP SR v zmysle čl. 3 písm. b) a i) Štatútu štátnej ochrany
prírody Slovenskej republiky vydaného rozhodnutím ministra životného prostredia Slovenskej republiky
z 5. decembra 2007 č. 76/2007-1.8. ako odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných
stanovískapodkladovprerozhodovaciuainúčinnosťorgánovochranyprírodyavykonávanieprieskumu
a výskumu osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a

vyhodnocovania údajov o ich stave.

Žalovaný žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje
ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska
i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených

týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov, pričom
jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotia každú jednotlivú žiadosť
s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných
v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri
súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Výskyt

aj väčšieho počtu jedincov medveďa na danom území nie je odôvodneným prípadom
pre povolenie výnimky na odstrel medveďov hnedých, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie
citovaného ustanovenia zákona o ochrane prírody.

Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného

výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca
medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr),
ktorého sa bude predmetná výnimka týkať.
Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého,
na územia mimo jeho prirodzený výskyt, čo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov

uvádzaných v konkrétnych prípadoch orgánom ochrany prírody a krajiny.

Výsledný počet jedincov medveďa hnedého k určitému časovému momentu
nie je možné zatiaľ explicitne určiť (napriek tomu, že táto potreba je výsostne naliehavá), nakoľko v
danom poľovnom revíri môžu byť pozorované aj iné jedince (nie len tie, ktoré sú registrované príslušným

správcom poľovného revíra a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich
revírov (migrácia v rámci susediacich poľovných revírov).

Krajský súd súhlasí s názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo
dňa 17.07.2013, podľa ktorého „vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok,

či dokonca zdravie a život človeka, sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v
nemocniciach, Policajnom či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ
je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa
s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej časti či záhradkárskej
lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a

nedostatok prirodzenej plachosti).

Najvyšší súd Slovenskej republiky na označenie hlásení o stretoch s medveďmi alebo hlásení o škodách
spôsobených medveďom hnedým použil slová... „príhody zo života“. Je nepodstatné, ako a kým sa
„strety medveďov s ľuďmi“ označia, podstatné je , že hlásenia, ktoré sú súčasťou administratívneho

spisu, sú spisované obyvateľmi dotknutých obcí, resp. samotnými obcami.... Aj napriek javiacemu sa
neodbornému (laickému) charakteru týchto hlásení, ich nemožno považovať za nekvalifikovaný prejav
a neodôvodnený prípad pre povolenie predmetnej výnimky. Tieto hlásenia sú relevantným podkladompre rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko aj nimi sa preukazuje odôvodnená obava ohrozenia života
a zdravia, t. j. predmetná výnimka bola povolená v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.

Jednotlivé hlásenia, a to aj v tomto konkrétnom prípade, preukazujú,
že sa jednalo o miesta stretov, ktoré sú jednoznačne atypické, t. j. územia mimo jeho prirodzený
výskyt (intravilán obce, v blízkosti ľudských obydlí) a taktiež je nepochybné, že jedinec pohybujúci sa v
intraviláne obce, či v blízkosti ľudských osídiel
je synantropným jedincom, nevykazujúcim žiadne, prípadne výrazne minimalizované, znaky plachosti.

Agresivitu konkrétneho jedinca skúmať netreba (s najväčšou pravdepodobnosťou by už bolo neskoro na
prevenciu...),nakoľkovýnimkysaudeľujúvzmysle§40ods.2aods.3písm.c)zákonaoochraneprírody
a krajiny. V zmysle § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody je vznik škodlivého účinku na zdraví
a živote ľudí irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie
nepochybne stráca na význame. Ide o preventívne opatrenie, preto povolenie predmetnej výnimky až po

útoku medveďa hnedého na človeka (t. j. jedinca vykazujúceho agresívne správanie) bude opatrením
nedostatočným a v príkrom rozpore s ustanovením § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody a
krajiny.

Žalovaný musí v každom individuálnom prípade skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie

výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody (t. j. či nebude ohrozená populácia medveďa hnedého),
je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú
bezpečnosť ľudí.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté

rozhodnutie i postup žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona. Nakoľko
námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu

trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov konania o
preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.