Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415010018
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415010018.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa XX.XX.XXXX v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu J. sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu J. sp. zn. XT/X/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol obžalovaný N. A. uznaný
vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že
-dňa XX.X.XXXX, okolo XX.XX hod., potom čo požil alkoholické nápoje bližšie nezisteného druhu a
množstva, v úmysle zmocniť sa cudzej veci, sa vlámal do objektu firmy J., s.r.o. P., nachádzajúceho

sa na ulici I. č. XX/I v J., okres J., a to tým spôsobom, že po kovových schodoch vyšiel k vstupným
dverám objektu, kde presne nezisteným spôsobom poškodil osvetlenie so zabudovaným senzorom
pohybu nad vstupnými dverami, rozbil sklenenú výplň okna, cez vzniknutý otvor prestrčil pravú ruku za
účelom otvorenia okna, pričom zvalil a rozbil tam nachádzajúcu sa olejovú lampu, porezal si pravú ruku
a následne z miesta činu ušiel, čím takto, poškodením osvetlenia, rozbitím sklenenej výplne vchodových
dverí a rozbitím olejovej lampy spôsobil škodu pre J., s.r.o. P. v hodnote najmenej XXX,-EUR.

Podľa § 44 Tr. zákona u obžalovaného N. A. bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, pretože
trest, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu J. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, v trvaní X mesiacov, na výkon ktorého
bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, považuje za dostatočný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor proti výroku o vine a treste ihneď po jeho vyhlásení. V
dodatočnepredloženýchdôvodochodvolaniaodvolateľvprvomradezrekapitulovalvýrokynapadnutého
rozsudku a následne vyslovil, že napadnutý rozsudok bol vyhlásený aj napriek tomu, že v trestnej veci
vedenej na Okresnom súde J. pod sp.
zn. XT/XX/XXXX bol rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX obžalovaný P. A. uznaný vinným zo skutku
spáchanéhodňaXX.XX.XXXX(zprečinukrádežepodľa§212ods.2písm.f/,ods.3písm.b/Tr.zákona),

ktorý deň mu bolo vznesené obvinenie pre tento skutok, pričom žalovaný skutok bol obžalovaným
spáchaný dňa XX.XX.XXXX a pre tento skutok mu bolo vznesené obvinenie až XX.XX.XXXX. Vzhľadom
na uvedené považuje obidva skutky za pokračovaciu trestnú činnosť s poukázaním na § 122 ods. 10, 13
Tr. zákona a preto okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 44 Tr. zákona namiesto ustanovenia §
41 ods. 3 Tr. zákona. Po citácii ustanovenia § 41 ods. 3 Tr. zákona vyslovil, že Okresný súd J. sa neriadil
týmto zákonným ustanovením a namiesto uloženia spoločného trestu rozhodol o upustení od uloženia

súhrnného trestu, na čo bolo potrebné reagovať podaním odvolania čo do viny a trestu. S poukázanímna tieto skutočnosti preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť okresnému
súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou
krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa
§ 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že konajúci súd hlavné pojednávanie dňa XX.XX.XXXX vykonal v
súlade s procesným predpisom, keď obžalovaného riadne poučil o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení
vo vzťahu k vine podľa § 257 ods. 1, 5 Tr. poriadku, tak aj o tom, že súdom prijaté vyhlásenie je
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním a dovolaním okrem dovolacieho dôvodu

uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. Konajúci súd po vykonaní úkonov v zmysle § 257
ods. 5 a § 333 ods. 3 Tr. poriadku a na základe vyjadrenia prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného s
tým, že dokazovanie sa vykonalo už iba vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody v zmysle pravidiel
stanovených procesným predpisom pre dokazovanie.

Vzhľadom k tomu, že prokurátor podal odvolanie aj proti výroku o vine namietajúc právnu kvalifikáciu
skutku, hoci paradoxne navrhoval prijať vyhlásenie obžalovaného ku skutku právne kvalifikovaného
ako v napadnutom rozsudku, odvolací súd najprv preskúmaval správnosť skutkových záverov a to
len na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní. Zistil pritom, že skutkové zistenia
sú odrazom skutočností plynúcich z dôkazov predložených obžalobou, v tomto pochybností neboli.

Ostatne obžalovaný sa aj v prípravnom konaní ku skutku priznal a popísal spôsob jeho spáchania, čo
korešponduje ďalším vykonaným dôkazom.

Následne odvolací súd preskúmaval právne posúdenie skutku, pričom konštatuje, že s právnym
záverom a s argumentáciou odvolateľa s poukázaním na § 122 ods. 10 Tr. zákona, že skutok mal byť

posúdený ako čiastkový útok pokračovacieho trestného činu vo vzťahu ku skutku ním spáchanom dňa
XX.XX.XXXX, sa nestotožnil.

Ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zákona vymedzuje pokračovací trestný čin práve objektívnymi
súvislosťami v čase, spôsobe spáchania jednotlivých skutkov, predmete útoku a v jednotiacom zámere

spáchať trestný čin, ktoré kritéria opodstatňujú právne kvalifikovať čiastkové útoky toho istého páchateľa
ako jeden trestný čin.

V posudzovanom prípade však absentuje objektívna súvislosť v čase, keď skutok, ktorý je predmetom
tohto trestného stíhania, obžalovaný spáchal pol roka pred skutkom zo dňa XX.XX.XXXX, za ktorý už bol

obžalovaný odsúdený. Dlhší časový odstup medzi oboma spáchanými skutkami nemožno považovať
za súvisiaci v konaní obžalovaného, keďže z dokazovania nevyplýva, aby si týmto trestným činom
obžalovaný zabezpečoval prostriedky na obživu, resp. chcel ich zabezpečiť, aj keď trestný čin bol
spáchaný iba v štádiu pokusu, čo v konečnom dôsledku znamená absenciu jednotiaceho zámeru ku
skutku z XX.XX.XXXX. Zo zabezpečených dôkazov nemožno vyvodiť ani objektívnu prekážku, pre ktorú

obžalovaný počas doby medzi obidvoma skutkami nespáchal ďalší čiastkový útok krádeže. Z odpisu
registra trestov je zrejmé, že v tomto rozhodnom období obžalovaný nebol vo výkone trestu, ktorá
skutočnosť by mu bránila páchať ďalšie čiastkové útoky. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd
uzavrel, že konajúci súd konanie obžalovaného správne po právnej stránke posúdil, ak ho kvalifikoval
ako samostatný trestný čin krádeže. Z uvedeného dôvodu potom neprichádzalo do úvahy ani ukladanie

spoločného trestu postupom podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona.

Je však faktom, že obžalovaný spáchal prerokúvaný trestný čin po tom, čo bol rozsudkom Okresného
súdu J. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX právoplatne uznaný vinným zo spáchania trestného
činu krádeže, za ktorý bol odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere X roka, ktorý

vykonal dňa XX.XX.XXXX. Táto skutočnosť vyplýva z odpisu registra trestov a zakladá okolnosť, ktorá
podmieňuje použitie vyššej trestnej sadby podľa § 212 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, t. j. hoci bol za taký
čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. Za uvedený prečin podľa § 212 ods.
X zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody na X mesiacov až X roky.Konajúci súd podľa § 44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu obžalovaného s poukázaním
na jeho odsúdenie rozsudkom Okresného súdu J. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa

stal právoplatným dňa XX.XX.XXXX a ktorým bol obž. P. A. uložený za prečin krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere X mesiacov, pre výkon ktorého
bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže tento trest považoval
za dostatočný.

Rozhodnutie konajúceho súdu o upustení od uloženia súhrnného trestu považuje odvolací súd za vecne
správny a zákonu zodpovedajúci. Prerokúvaný skutok obžalovaný spáchal skôr, ako bol vyhlásený
rozsudok v trestnej veci obžalovaného vedenej na konajúcom súde pod sp. zn. XT/XX/XXXX, v dôsledku
čoho prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zákona, keďže trestná činnosť sa
zbiehala. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom tohto spisu a taktiež doplnil dokazovanie aj prečítaním
relevantných časti spisu konajúceho súdu vedeného pod sp. zn. XT/XX/XXXX, z ktorého plynie že

rozsudkom z XX.XX.XXXX bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, ktorý spáchal dňa XX.XX.XXXX, a bolo uňho upustené od
uloženia súhrnného trestu.

Skutky spáchané v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a prerokúvaný skutok je potrebné považovať
za viacčinný súbeh trestných činov, keďže k vyhláseniu rozhodnutia, ktoré vytvorilo prekážku súbehu
páchania trestnej činnosť bolo vyhlásené dňa XX.XX.XXXX v trestnej veci vedenej na konajúcom súde
pod sp. zn. XT/XX/XXXX.

Odvolací súd pri posudzovaní správnosti výroku o treste bral v ďalšom do úvahy dobu, ktorá uplynula
od spáchania skutku. Dobu X a X roka možno považovať za dlhšie obdobie, ktorá už má vplyv na
zhodnotenie všetkých okolností pri ukladaní trestu. Okrem toho nebolo možné opomenúť, že aj v trestnej
veci vedenej pod sp. zn. XT/XX/XXXX v roku XXXX bolo upustené od uloženia súhrnného trestu za
zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Vzhľadom teda na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku, ako aj

následok, ktorý bol trestným činom spôsobený, a okolnosti spáchania skutku, dospel odvolací súd k
záveru, že uložený trest vo výmere X mesiacov je trestom dostatočným.

Ako to z vyššie uvedeného vyplýva, napadnutý rozsudok trpí chybou v právnej kvalifikácii, keď konanie
obžalovaného malo byť posúdené ako prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona,

ktoré zistenie zakladá dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. poriadku. Vzhľadom však k
tomu, že výrok o treste považoval odvolací súd za správny, vyvodil súčasne záver o tom, že citovaný
dovolacídôvodnemožnopoužiťnanápravuvýrokuovine,pretožezistenéporušeniezákonabyzásadne
neovplyvnilo postavenie obžalovaného.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako nedôvodné a
preto ho postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.