Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 17, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/138/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116207077
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116207077.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom

Boulevard Haussmann1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a
spoločností pod č.542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 821 08,
IČO: 47 258 713, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16,
Bratislava, proti žalovanému: Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, J., o zaplatenie sumy 3.121,49 eura
s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 17.3.2016 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.121,49 eura s úrokom vo výške 11,47 % ročne
zo sumy 2.8894,94 eura od 2.12.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 3.081,59 eura od 12.2.2015 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že dňa 4.2.2009 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, poskytol mu úver
vo výške 7.300 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť spolu s celkovými nákladmi formou 84 splátok

po 137,48 eura, pre neplnenie dohodnutých splátok žalobca vypovedal zmluvu dňa 9.12.2014. Dňa
11.2.2015 nadobudla výpoveď účinnosť a dlh sa stal splatný v celom rozsahu. Žalovaná suma 3.121,49
eura pozostáva zo sumy 2.894,94 eura, čo je zvyšná dlžná úverová istina, zo sumy 132,,77 eura, čo sú
dlžné úroky z úveru, zo sumy 53,88 eura, čo je dlžné poistné úveru, zo sumy 39,90 eura, čo sú náklady
spojené s uplatnením pohľadávky.

2.Súd vo veci pojednával v neprítomnosti strán sporu s poukazom na ustanovenie § 180 CSP a vykonal

dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, výpisom z obchodného registra žalobcu,
zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského o úveru, výpoveďou zmluvy, výpisom z účtu, špecifikáciou dlžnej
sumy, potvrdením odfinancovania peňažných prostriedkov, potvrdením o prijatí splátok, nákladmi
spojenými s uplatnením pohľadávky a zistil tento skutkový a právny stav:

3.Žalobca uzatvoril dňa 4.2.2009 so žalovaným Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe
uzatvorenej zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 7.300 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť

v 84 mesačných splátkach po 137,48 eura, ročná úroková sadzba bola dohodnutá na sumu 11,47 %,
RPMN vo výške 14,66 %, priemerná RPMN vo výške 12,81 %, celkové nálady spotrebiteľa boli 4.248,32
eura. Žalovaný čerpal dňa 4.2.2009 sumu 7.300 eur. z úverového rámca peňažné prostriedky vo výške
468,49 eura, čo vyplýva z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a z výpisu z úverovéhoúčtu. Z potvrdenia o prijatí splátok vyplýva, že žalovaný zaplatil sumu 8.505,74 eura, posledná splátka
bola zaplatená dňa 16.5.2014. Žalobca listom zo dňa 9.12.2014 zmluvu vypovedal a top pre omeškanie
so splácaním úveru, výpoveď nadobudla účinnosť 11.2.2015. Dlžná suma 3.121,49 eura vyplýva z

vyčíslenia žalobcu a pozostáva zo sumy 2.894,94 eura, čo je zvyšná dlžná úverová istina, zo sumy
132,77 eura, čo sú dlžné úroky z úveru, zo sumy 53,88 eura, čo je dlžné poistné úveru, zo sumy 39,90
eura, čo sú náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

4.Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase

uzavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej
200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac
zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o
spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

5.Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná.

6.Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

7.Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.8.Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9.Podľa § 4 ods. 5 zák.č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

10.Podľa§52ods.1OZ,účinnéhovčaseuzavretiazmluvy,spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

11.Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka").

12.Podľa § 53 ods. 2 OZ, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

13.Podľa § 53 ods. 3 písm. a/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy.

14.Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15.Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

16.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52
a nasl. O spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá
v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná
novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku
zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000. Základnou

črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda

nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov
vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho
právneho poriadku transformovaný, je treba zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko
materiálne nahliadané pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona
sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená,

že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nálezÚstavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa
30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z
10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov

pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

17.V danom prípade strany sporu uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanoveniami Obchodného
zákonníka.Idevšakospotrebiteľskúzmluvu,naktorúsavzťahujeustanovenie§52 anasl.Občianskeho

zákonníka ako aj ustanovenia osobitného Zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová
zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na
charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový
typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na
tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré

neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka
(rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co
284/2010). Podľa názoru súdu však ide o spotrebiteľskú zmluvu. Súd má za to, že je príkry rozpor
medzi podmienkami, ktoré pre odporcov zo zmluvy vyplývajú v prípade, že by išlo o obchodno-právny
vzťah, a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného

zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne
premlčania, výšky úrokov, zmluvnej pokuty. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver,
prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Odporca neuzatváral zmluvu ako
podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné
množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne

§ 657 a nasl. Spory týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľských úveroch sú občianskoprávnymi vecami
a podstata vzťahu založeného poskytnutím spotrebiteľského úveru je občianskoprávna ( uznesenie
Krajského súdu č.k. 6Co/56/2011-86 z 29.03.2011). Súd tak právny vzťah účastníkov posudzoval podľa
Občianskeho zákonníka.

18.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne, pretože
medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
258/2001 Z.z.. Na daný prípad vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie súd aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch a nie ustanovenia Obchodného
zákonníka. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 7.300 eur, ktorý sa

odporca zaviazal splácať v 84 mesačných splátkach po 137,48 eur, žalovaný zaplatil 8.505,74 eura.
Žalobca zmluvu vypovedal listom zo dňa 9.12.2014. Súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú taxatívne vymenované v ustanovení §4 ods.2,3 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Okrem iného, zákonodarca v tomto ustanovení zakotvil, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať uvedené pod písmenom a) - sumu, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na
možnosťúčtovaniakompenzácieušlýchvýnosov,akveriteľchcetútomožnosťvyužiť,pričomuzatvorená
zmluva obsahuje výšku splátky, nie je však uvedené, koľko z tejto splátky ide na splátku istiny a koľko z
tejtosplátkyidenaúrok,prípadnepoplatky,niejeuvedenácelkovásplatnosťúveru,niejeurčenývýpočet
celkových nákladov spotrebiteľa, z úverovej zmluvy nie je možné zistiť ďalšie podmienky poskytnutia

a splácania úveru, tieto sú zakomponované v úverových zmluvných podmienkach tvoriacich prílohu
zmluvy, sú vytlačené drobným písmom, takmer nečitateľným, preto je možné dôvodne pochybovať, či sa
s podmienkami poskytnutia a splácania úveru mohol vôbec žalovaný oboznámiť. Súd úverové zmluvné
podmienky úverovej zmluvy považoval za neplatné, pretože vzhľadom na spôsob ich prezentácie
a samotný obsah sú pre spotrebiteľa, ktorý má podľa nich plniť, nezrozumiteľné. Pokiaľ zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Znamená to potom, že navrhovateľ žalobca má právo len na vrátenie skutočne poskytnutého
plnenia, teda poskytnutého úveru, nemá právo žiadať ani úroky, ani poistenie, ani náklady spojené s
uplatnením pohľadávky a keďže v danom prípade žalovaný zaplatil viac ako mu bol poskytnutý úver, súd
žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd nepriznal žalobcovi nárok na uplatňovaný úrok po vypovedaní

zmluvy, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do
splatnostidlhu(jehosplátok).Odsplatnostijedlžníkvomeškaníamusíplatiťúrokyzomeškania,pretože
v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak vpodobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahoch
medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských
úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia

spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na
mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú
dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky.
Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje
celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie

už úrokov z úveru. Preto súd dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti
celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak ako to vyplýva z citovaného
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98. Súd poukazuje aj napr. na rozsudok Krajského
súdu v Nitre sp.zn. 25 Co 527/2015 zo dňa 2.12.2015, ktorý ohľadne nepriznania úroku z úveru za čas
po splatnosti úveru tiež poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 143/98, Ústavného súdu SR č.k.
IV.ÚS 476/2012-14, z ktorých vyplýva, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do

splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, v opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu jednak v podobe úrokov z úveru, ako
aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

19.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanému súd náhradu

trov konania nepriznáva, nakoľko vo veci mal úspech, ale žiadne trovy konania si neuplatnil, ani mu
žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a §

362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.