Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. apríl 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205644
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116205644.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: M. I., G..: X.X.XXXX, C. A. E. X, XXX XX O., zastúpeného
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní o zdržanie sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 16.2.2016 doručenou súdu 18.3.2016 sa žalobca domáha, aby súd vydal rozsudok,
ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX, z 25.5.2015, k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
XXXXXXXXXX, z 25.5.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy, a

nahradiť mu trovy konania.

Súčasťou tohto podania bol aj návrh, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil
povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX,
z 25.5.2015, k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, z 25.5.2015,
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného skončenia veci

samej, a súčasne označenému zamestnávateľovi žalobcu: UNISTAV, s.r.o. Prešov, Ku Surdoku 25, 080
01 Prešov, IČO: 17 147 387 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, z 25.5.2015, uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným.

Svoj návrh odôvodnil tým, že napáda dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.

XXXXXXXXXX, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 25.5.2015. So žalovaným mienil uzatvoriť úverovú
zmluvu. Na získanie úveru mu boli predložené listiny a bolo mu povedané, že ak chce, aby
mu bol úver poskytnutý, je potrebné predložené mu listiny podpísať. So žalovaným tak uzatvoril
zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, zo 25.5.2015. Až od svojho
zamestnávateľa, ktorým je UNISTAV, s.r.o. Prešov, Ku Surdoku 25, 080 01 Prešov, IČO: 17 147 387
sa dozvedel, že dňa 25.5.2015 uzatvoril aj dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Dohoda o

poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, z 25.5.2015 k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu č. XXXXXXXXXX, z 25.5.2015, v čl. II, v bode 2. Obsahuje službu spočívajúcu v možnosti odkladu
splátok úveru. O neprijateľnosti poplatku za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru,
požadovaného žalovaným, už súdy rozhodli.

Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) umožňuje žalovanému, aby od neho vymohol plnenia, ktoré

sú plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok, bez ich súdnej kontroly, ako aj bez súdnej kontroly
náležitostíúverovejzmluvy,absenciaktorýchspôsobujebezúročnosťabezodplatnosťúveru.Vsúvislostis Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) mu nebolo nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie
Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny
jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formulárovej stránke. Aj keď je Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných

príjmov) uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal možnosť ju
odmietnuť, ak chcel úver získať.

Návrh ďalej odôvodnil tým, že žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo
mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť

plniť, zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť.
Jeho zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu
sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba
akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Žiadosť veriteľa jeho zamestnávateľovi
o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje listom zo dňa 11.8.2015. Aj keby dohoda o zrážkach zo

mzdy (iných príjmov) bola platná, tak podľa jeho názoru, vzhľadom na to, že ňou žalovaný chce bez
súdnej kontroly získať aj plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola súdmi vyslovená
a nezohľadňuje absenciu povinných náležitostí úverovej zmluvy, obstojí jeho návrh, aby bol žalovaný
povinný zdržať sa použitia takejto Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov).

Poukázal na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Obava, že žalovaný zasiahne do jeho majetku, bez súdneho
prieskumu zmluvných ustanovení, sa reálne naplnila požiadaním jeho zamestnávateľa o vykonanie
zrážok zo mzdy. V záujme predídenia vzniku majetkovej ujmy navrhuje, aby sa dočasne zakázal výkon
zrážok zo mzdy s tým, že Občiansky súdny poriadok v ust. § 76 ods. 2 pripúšťa, aby sa predbežné

opatrenie uložilo inej osobe ako účastníkovi konania. V tejto sporovej veci je odôvodnené dočasné
opatrenie voči jeho zamestnávateľovi. Nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne
nekonformným zásahom do jej majetku. Súčasne uviedol, že poukazuje na predbežné opatrenia z
rôznych súdov, a uviedol dátumy vydania a spisové značky uznesení niektorých všeobecných súdov. O
možnosti vyhovieť výroku predbežného opatrenia, ktorý je totožný s výrokom vo veci samej, poukázal

na uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6 Co/82/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1
Obo/57/97 (pozn. súdu: vo veciach o zdržanie sa špecifikovaného nekalého konania).

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. veta prvá a posledná - ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len

s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz;
ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. - predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. - návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme

maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. - o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu

im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. - predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.Vychádzajúc z citovaných ustanovení predbežné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a
potrebu, aby ešte pred rozhodnutím vo veci boli pomery účastníkov dočasne upravené. Táto potreba

by mala vychádzať z toho, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a
že bez tejto predbežnej ochrany mu pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci bezprostredne hrozí
ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo
vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch účastníkov. Predbežné opatrenie totiž nemožno vydať
vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov medzi účastníkmi (Bureš, J. - Drápal,

L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88). Navrhovateľ teda musí tvrdiť a osvedčiť aspoň
základné skutočnosti o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (presný
opisprávnychvzťahov,vrátaneuvedeniakonkrétnychdôvodovsvojichnárokov,aosvedčiťich-predložiť
právne relevantné dokumenty, resp. dôkazy osvedčujúce tento stav), o potrebe dočasne upraviť pomery
účastníkov navrhovaným spôsobom, a o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli
vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe predbežnej úpravy. Z uvedeného tiež vyplýva, keďže

predbežné opatrenie má upravovať právne vzťahy účastníkov len do času definitívnej súdnej (právnej)
ochrany, že z jeho návrhu, aj pre posúdenie primeranosti, musí byť tiež zrejmé, čoho presne a na základe
akých skutočností sa navrhovateľ mieni domáhať (ak návrh na nariadenie predbežného opatrenia
podáva pred začatím konania) resp. domáha návrhom vo veci samej (dostatočne určitý návrh).

Konanie o vydanie predbežného opatrenia je návrhovým konaním, pričom opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy patrí medzi základné predpoklady pri rozhodovaní o jeho nariadení (§ 75 ods. 2 O.s.p.). Predbežné
opatrenie predpokladá, aby boli tvrdené a osvedčené aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti

nároku,ktorémusamáposkytnúťpredbežnáochrana,asúdoňomrozhodujesprihliadnutímkpredmetu
konania vo veci samej na základe skutkového stavu tvrdeného a osvedčeného z ponúkaných dôkazov.

Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia (prípadne dokladov k nim pripojeným), pri ktorom nie sú
vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti a je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti
sú pravdivé. Z hľadiska právneho je však, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
predpokladom úspešnosti návrhu aj to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností
možno vyvodiť predbežný záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho,

kto vydanie predbežného opatrenia žiada, a jeho súvis s navrhovanou dočasnou úpravou (jej potrebu).
Znamenáto,žeužzoskutočnostíuvedenýchvnávrhu,prípadnedokladovknimpripojeným,sadáurobiť
záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že výsledok konania vo veci samej bude pre navrhovateľa
predbežného opatrenia priaznivý, a dočasná úprava pomerov, s perspektívou zachovania tohto stavu aj
po rozhodnutí vo veci samej, je potrebná.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že návrh na vydanie predbežného opatrenia v tejto veci smeruje k
uloženiu obsahovo rovnakej povinnosti ako by mala byť uložená v rozhodnutí vo veci samej, čo je však
vzhľadom na jeho predbežnú povahu (keďže nemá nahrádzať konečné rozhodnutie) a nariaďovanie
iba v nevyhnutnom (potrebnom) rozsahu možné iba výnimočne, a zdôrazňuje potrebu jeho riadneho

odôvodnenia.

V danom prípade však žalobca neuviedol a neosvedčil podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, t.j. neuviedol a neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce záver o všeobecnej
a neurčitej (nešpecifikovanej) povinnosti žalovaného zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy

(iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, z 25.5.2015, k zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu č. XXXXXXXXXX, z 25.5.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, ktorej sa domáha v konaní
vo veci samej, a ktorému sa tak má poskytnúť predbežná ochrana.

Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona, v

jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4,
ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády
podľa čl. 120 ods. 2.Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe
akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí
žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok
(povinnosťtvrdenia),tedavymedziťskutkovéokolnosti,ktorémajúbyťpodkladomrozhodnutia,aoznačiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

Súd síce ex offo prihliada na niektoré otázky týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, „v sporovom konaní, ktoré
je ovládané dispozičnou zásadou, však platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je
charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým
základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku
uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky)

údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť,
a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť.“ (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu,
nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývala (všeobecná)
povinnosť žalovaného zdržať sa (nešpecifikovaného) použitia označenej dohody tak, aby bolo zrejmé,
čo sa pod touto povinnosťou myslí, a najmä z čoho, v akom rozsahu a do kedy táto povinnosť „zdržať
sa použitia“ v tomto rozsahu má vyplývať, (resp. z čoho by v danom prípade mala vyplývať absolútna
(neobmedzená) povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy vo veci samej).

Pokiaľ by návrh vo veci samej smeroval napríklad k určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy, alebo k určeniu platného rozsahu ňou zabezpečovanej povinnosti, mohla by byť, pri osvedčení
rozhodujúcich skutočností, na mieste potreba dočasne uložiť žalovanému (prípadne aj označenému
zamestnávateľovi) povinnosť zdržať sa výkonu konkrétneho práva alebo práv (prípadne povinností) z

tejto dohody vyplývajúcich. Pokiaľ ale žaloba svojim petitom vo veci samej smeruje len k povinnosti
všeobecne a neurčito zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, z návrhu nevyplývajú žiadne
rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ju takto odôvodňovali, a návrh na vydanie predbežného opatrenia
smeruje k uloženiu obsahovo rovnakej povinnosti, dôvody na jeho nariadenie nie sú dané.

Povinnosť zdržať sa konania je vždy povinnosťou relatívnou (obmedzenou) - vymedzenou časom,
mierou alebo spôsobom, kým neplatnosť právneho úkonu a z nej eventuálne implicitne plynúca
povinnosť (zákaz) ďalej na jeho základe nekonať má trvalý charakter. Tieto povinnosti vyplývajú z iných
skutkových dôvodov, z čoho je zrejmé, že vo veci samej v dôvodoch eventuálne tvrdenej neplatnosti
právneho úkonu nie sú zahrnuté dôvody pre konečné (nie len dočasné) neobmedzené a absolútne

zdržanie sa jeho použitia trvalej povahy, pričom iné dôvody takéhoto nároku z návrhu nevyplývajú.
Inak povedané, zdržať sa možno, v určitom rozsahu (v závislosti od jeho okolností, ktoré to konkrétne
odôvodňujú), len inak dovoleného konania resp. právom predvídaného použitia inak platného právneho
úkonu. Ak je však právny úkon neplatný, nevyvoláva žiadne právne účinky, a nemožno uvažovať ani o
(ne)obmedzenej možnosti a povinnosti zdržať sa jeho použitia.

Špekulatívne motívy takéhoto postupu žalobcu s neodôvodnene všeobecným petitom (napr. vo vzťahu k
možnosti neskoršieho uplatnenia námietky premlčania celej inak zabezpečenej pohľadávky) vzhľadom
na nedostatok jeho odôvodnenia pritom nemožno vylúčiť, a súd na to, v zmysle spravodlivej ochrany
práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovy na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb podľa ust. § 1 O.s.p., aj prihliadal. Ani prípadný
nekorektný postup žalovaného, ktorý môže byť dôvodom podania tohto návrhu, totiž podľa názoru súdu
neodôvodňuje neurčité uplatňovanie práv zo strany žalobcu.

Na margo všeobecného odôvodňovania návrhu žalobcu poukazom na iné súdne rozhodnutia

všeobecných súdov v iných veciach súd pripomína, že súdny systém Slovenskej republiky nie je
založený na systéme súdnych precedensov. Naviac pripojené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o
predbežnom opatrení pod sp. zn. 6 Cdo/259/2012 bolo vydané v právne úplne odlišnej veci o neplatnosť
zmluvy o úvere (a nie o „povinnosť zdržať sa použitia“ dohody o zrážkach zo mzdy), a práve s poukazomnaodlišnýpredmetkonaniavovzťahukodôvodnenostipredbežnéhoopatreniaktomutopredmetunijako
neodporuje úvahám súdu vyjadreným v tomto uznesení.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalobca neuviedol a neosvedčil podmienky dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a ktorého ochrany sa domáha vo veci samej, a
takto skutkovo a právne vymedzený návrh na nariadenie predbežného opatrenia preto zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa §

42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.