Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/214/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914209653
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914209653.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobkyne: Y. N., Z..Č..

XXXXXX/XXXX, X. Y. C. XX proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35807598 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobkyne s a z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za žalobu vo výške

331,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 15.07.2014 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave, vydaného pod sp. zn. H. XXXXX/XX zo dňa 24.06.2014
vo veci účastníkov konania: vtedajšieho žalobcu - POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti vtedajšej žalovanej - Y.
N. o zaplatenie sumy 575,23 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský súd vo veci konal a rozhodol na
základerozhodcovskejzmluvyzodňa13.10.2011vspojenísúverovouzmluvouč.XXXXXXXXX,ktorých
zmluvnými stranami bola terajšia žalobkyňa v postavení úverovej dlžníčky a terajší žalovaný v postavení
úverového veriteľa.

Žalobkyňa uviedla, že predmetnú rozhodcovskú doložku považuje za nezákonnú, osobitne nevyjednanú
a odporujúcu dobrým mravom.
Poukázala na to, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu spotrebiteľ musí nezvratne
podrobiť a riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa nepredvídateľný, pričom existujú vážne
pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti takéhoto rozhodcovského procesu. Navyše dodávateľ vyberá
takého rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu, a ktorý šablónovite rozhoduje o jeho
žalobách. Poukázala aj na geografickú vzdialenosť sídla rozhodcu od sídla miestne príslušného súdu

spotrebiteľa. Tiež poukázala na to, že rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe listom zo dňa 27.02.2015, v ktorom uviedol, že v čase uzavretia
úverovej zmluvy mali obe zmluvné strany postavenie podnikateľov, a preto je nutné podriadiť uvedenú
zmluvu režimu Obchodného zákonníka. Aplikácia predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná,
lebo vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným nie je vzťahom spotrebiteľským. Zo zmluvnej dokumentácie
jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa nepožiadala o poskytnutie úveru ako spotrebiteľka, ale ako

podnikateľka, a to v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Zo zmluvnej dokumentácie ďalej
vyplýva, že účastníci konania uzavreli samostatnú a nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. žalovaný
namietal aj dodržanie 30-dňovej lehoty ma podanie predmetnej žaloby. Žalobu žalobkyne žiadal ako
neopodstatnenú zamietnuť.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom kópie rozhodcovského spisu č.k. H. XXXXX/XX,
originálom úverovej zmluvy zo dňa 13.10.2011 a originálom rozhodcovskej zmluvy zo dňa 13.10.2011.

V prvom rade musel súd skúmať, či žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na
súd v zákonom určenej lehote.
Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom pod sp. zn. H. XXXXX/XX dňa
24.06.2014 bol doručený žalobkyni dňa 09.07.2014.

Žalobu o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku žalobkyňa súdu doručila dňa 17.07.2014.
Podľa § 41 ods. 1 prvá veta Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobkyňa podala žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku na súd v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote.

Z kópie rozhodcovského spisu sp. zn. H. XXXXX/XX a z originálov úverovej zmluvy a rozhodcovskej
zmluvy súd zistil nasledovné skutočnosti:
Terajšia žalobkyňa, ako úverová dlžníčka, a terajší žalovaný, ako úverový veriteľ, uzavreli dňa
13.10.2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len "úverová zmluva"), na základe ktorej sa žalovaný

zaviazalposkytnúťžalobkyniúvervovýške800,-Euražalobkyňasazaviazalazaplatiťžalovanémucenu
úveru vo výške 1.441, - Eur v 11-tich mesačných splátkach vo výške po 131, - Eur počnúc splatnosťou
prvej splátky dňa 22.11.2011.
V záhlaví úverovej zmluvy pri mene žalobkyne je uvedené IČO: 37 302 892, miesto podnikania: Z. H.,
H. Z. XX/XX, číslo živnostenského registra: 609-7922, a tiež aj číslo predchádzajúcej úverovej zmluvy:

XXXXXXX, ktorú žalobkyňa so žalobcom už skôr uzavrela.
V druhej časti úverovej zmluvy (graficky oddelenej od záhlavia aj od ostatných častí zmluvy, a tým
predstavujúcej samostatnú časť zmluvy) sa vedľa vety: "Dlžník prehlasuje, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania." nachádza podpis žalobkyne potvrdzujúci
pravdivosť tejto skutočnosti.

Žalovaný dňa 13.10.2011 predložil žalobkyni na podpis aj Rozhodcovskú zmluvu (ďalej len
"rozhodcovská zmluva"), v ktorej sa uvádza, že spory vyplývajúce z úverovej zmluvy môžu byť
riešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom so sídlom v Bratislave (ďalej len
"rozhodcovský súd") alebo v súdnom konaní pred príslušným všeobecným súdom, a to v závislosti od

toho, kde podá žalujúca strana svoju žalobu.

Žalovaný doručil svoj návrh na začatie rozhodcovského konania proti žalobkyni na rozhodcovský súd
dňa 03.05.2013, pričom si uplatnil voči žalobkyni (v tom čase žalovanej) nároky z úverovej zmluvy.

Rozhodcovský súd vyzval listom zo dňa 13.11.2013 žalobkyňu (v tom čase žalovanú), aby predložila
písomnú žalobnú odpoveď.

Žalobkyňa (v tom čase žalovaná) doručila na rozhodcovský súd svoje vyjadrenie zo dňa 17.11.2013,
v ktorom poukázala na to, že rozhodcovská zmluva bola zavádzajúco interpretovaná, úverová zmluva

zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v dôsledku čoho je neplatná
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, zmenkový úrok predstavuje 91,25 % ročne, čo je v rozpore
s Občianskym zákonníkom.

Rozhodcovský súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24.06.2014, ktorým zaviazal žalobkyňu (v tom

čase žalovanú) na zaplatenie sumy 575,23 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo
sumy 575,23 Eur od 17.03.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 575,23
Eur od 18.04.2013 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 200,08 Eur s možnosťou
uhrádzať všetky priznané nároky v splátkach vo výške po 100,- Eur mesačne (ďalej len "rozhodcovský
rozsudok").

Rozsudok bol žalobkyni (v tom čase žalovanej) doručený dňa 09.07.2014, pričom nadobudol
právoplatnosť dňa 04.08.2014.V súvislosti s dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku poukázala žalobkyňa v žalobe na
to, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa spotrebiteľ musí nezvratne podrobiť a
riešiť spor rozhodcom, ktorý je pre žalobkyňu nepredvídateľný, žalobkyňa má vážne pochybnosti o

objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského konania, v ktorom rozhodca rozhoduje šablónovito o
viacerých návrhoch žalovaného, spotrebiteľská vec je subjektívne aj objektívne nearbitrabilná, rozhodca
ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spôsobila aj
geografická vzdialenosť rozhodcu od miestne príslušného súdu podľa § 87 písm. f) O.s.p. (upravujúceho
miestnu príslušnosť súdu v spore zo spotrebiteľskej zmluvy).

Súd s poukazom na uvedené dôvody konštatuje, že žalobkyňa uzavrela úverovú zmluvu ako
podnikateľka, nie ako spotrebiteľka. Uvedené vyplýva z údajov uvedených v úverovej zmluve na
viacerých miestach, ktorými je žalobkyňa dostatočne zrejmým spôsobom označená ako dlžník v
postavení podnikateľa majúceho svoje IČO: 37 302 892, číslo živnostenského registra: 609-7922 a sídlo
podnikania: Z. H., H. Z. XX/XX. Skutočnosť, že žalobkyni bude úver poskytnutý na výkon povolania,
žalobkyňa podpísala priamo pri texte obsahujúcom túto skutočnosť v úverovej zmluve.

Súd za rozhodujúce považoval to, v akom postavení vystupovala žalobkyňa v čase, keď požiadala
žalovaného o úver a uzatvárala s ním úverovú zmluvu.
Žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala pravdivosť svojich tvrdení o tom, že úverovú
zmluvu a s ňou súvisiacu rozhodcovskú zmluvu uzavrela so žalovaným v postavení spotrebiteľky.
Za daných okolností sa preto žalobkyňa nemôže domáhať takej ochrany aká prináleží len spotrebiteľovi

a súd nemôže akceptovať jej námietky voči rozhodcovskému konaniu a rozhodcovi, v ktorých sa
žalobkyňa takejto ochrany domáha.
Len pre úplnosť súd poukazuje aj na údaj nachádzajúci sa v úverovej zmluve, z ktorého vyplýva, že
žalobkyňa so žalovaným už v minulosti uzavrela inú úverovú zmluvu pod č. XXXXXXX. Z uvedeného
je zrejmé, že žalobkyni už boli známe okolnosti, za ktorých dochádza ku vzniku úverového vzťahu so

žalovaným.

Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobkyňa žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok aj na základe toho, že si
rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami, zmluvu mohla ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným

obchodným podmienkam a rozhodcovskému konaniu, zmluva neumožnila rozhodnutie sporu štátnym
súdom s tým, že žalovaný si vyhradil riešiť všetky spory výlučne rozhodcovským súdom.
Súd s poukazom na uvedené dôvody konštatuje, že predmetné tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé,
nakoľko výber rozhodcovského súdu a skutočnosti týkajúce sa riešenia sporov z úverovej zmluvy v
rozhodcovskom konaní neboli upravené v rozhodcovskej doložke v rámci úverovej zmluvy, nakoľko

takáto doložka sa v úverovej zmluve vôbec nenachádza. Nie je preto pravdou ani to, že uvedená doložka
splynula s ostatnými podmienkami, alebo že úverovú zmluvu by žalobkyňa mohla buď odmietnuť len ako
celok alebo v opačnom prípade by sa musela podrobiť všetkým podmienkam vrátane rozhodcovského
konania. Taktiež je nepravdivé tvrdenie žalobkyne o tom, že by žalovaný upravil podmienky pre riešenie
sporov z úverovej zmluvy tak, že by tieto mohli byť riešené výlučne len rozhodcovským súdom.

Súd poukazuje na to, že účastníci konania uzavreli popri úverovej zmluve aj rozhodcovskú zmluvu, a
to na samostatnej listine, ktorej obsahom je len úprava podmienok riešenia sporov z úverovej zmluvy s
možnosťou ich riešenia tak na rozhodcovskom súde ako aj na všeobecnom súdu s právom výberu na
strane žalujúcej zmluvnej strany.

Tvrdenie žalobkyne, že rozhodcovský rozsudok odporuje dobrým mravom, nakoľko trovy
rozhodcovského konania vo výške 200,08 Eur sú v hrubom nepomere s pohľadávkou vo výške 393,-
Eur, súd považuje za nedôvodné, nakoľko žalobkyňa v žalobe nesprávne uvádza sumu pohľadávky vo
výške 393,- Eur namiesto správnej sumy 575,23 Eur (navýšenej ďalej aj o príslušenstvo), pričom medzi
sumou trov a sumou celkovej pohľadávky nie je nepomer a už v žiadnom prípade nie je nepomer hrubý.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú

na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné

skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného

nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Žalovanému, ako úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1

nepriznal, pretože žalovaný si nárok na trovy neuplatnil.
Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby podľa položky 3 c) Sadzobníka

Zákona o súdnych poplatkoch, nakoľko žalobkyňa má v prejednávanej veci postavenie poplatníka podľa
§ 2 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch.
Súd nevyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku po podaní žaloby, ale urobil tak až v rozsudku,
nakoľkoskutočnosťtýkajúcasatoho,čižalobkyňajealeboniejespotrebiteľkou,atedačimáalebonemá
nárok na oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch,

bola zistená až na základe výsledkov vykonaného dokazovania.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového
úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodený navrhovateľ
domáhajúci sa svojho práva podľa osobitného predpisu.

Podľa položky 3 c) Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch, z návrhu na začatie konania o neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom je súdny poplatok

vo výške 331,50 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí

byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stavneobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O.s.p.).

Ak si žalobkyňa dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, bude si štát svoju
pohľadávku, zodpovedajúcu tejto povinnosti, voči žalobkyni vymáhať.