Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411202474
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8411202474.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36432105, zastúpeného: ADVOKÁTI s.r.o., Klariská č. 7, Bratislava, IČO:
36715638, proti povinnému: M. J., nar. XX.X.XXXX, G. č.XXX, o vymoženie 830,24 Eur s prísl., za
účasti súdnej exekútorky JUDr. Viery Uhríkovej, Exekútorský úrad Košice, Letná č.40, Košice, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8 Er/356/2011 - 42 zo dňa 28. novembra

2012, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie Ex 623/2011 zo dňa 19.4.2011. Vychádzal z exekučného titulu, ktorým je
v danom prípade rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej,

arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave dňa 27.8.2010 sp. zn. BA0210009 (s vyznačenou
právoplatnosťou dňom 5.10.2010 a vykonateľnosťou dňom 9.10.2010). Právny vzťah medzi účastníkmi
vznikol na základe zmluvy o úvere č. 5244425706 zo dňa 25.4.2006, ktorej súčasťou sú obchodné
podmienkypreúveratomedziprávnympredchodcomoprávneného-Poštovoubankou,a.s.apovinnou.
Súd prvého stupňa, citujúc v odôvodnení rozhodnutia ustanovenia § 41 a § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku - Exekučný poriadok, a § 52 a § 53

Občianskeho zákonníka, podporne uvádzajúc čl. 46 Ústavy SR, Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa
5. apríla 1993 a rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009, vychádzajúc tak
z noriem vnútroštátneho aj európskeho práva, dospel k záveru, že v danom prípade jednoznačne
ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je nutné aplikovať príslušné zákonné ustanovenia. Rozhodcovskú
doložkuvtomtoprípadepovažujezaneprijateľnúpodmienku,pretoženebolaindividuálnedojednanáaje
súčasťou obchodných podmienok k spotrebiteľskej zmluve, ktoré povinný ovplyvniť nemohol vzhľadom

na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Je tak v rozpore s dobrými mravmi, ako aj
prípadný výkon práv a povinností z takej doložky. Podmienky nekalosti spĺňa už len dojednanie, že
príslušným na riešenie sporov je súd v obvode dodávateľa a nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
Uznanie a výkon uvedeného rozhodcovského rozsudku by tak bolo v rozpore s právnymi predpismi
na ochranu spotrebiteľa. Okresný súd napokon v závere skonštatoval, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je

viazaný.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, písomným podaním zo dňa 19.12.2012, z dôvodov
podľa § 205 ods.2 písm. a/, b/, f/ O.s.p.. Uviedol, že povinnému boli poskytnuté peňažné prostriedky
v zmysle dohodnutých podmienok v zmluve o úvere, pričom povinný si svoj záväzok nesplnil. Preto
oprávnený v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve o úvere a obchodnými podmienkami

vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a uplatnil splatnú pohľadávku na rozhodcovskom súde. Povinný v
rozhodcovskom konaní neuplatnil žalobnú odpoveď a nepredložil žiadne dôkazy. Namietal, že okresnýsúd v danom prípade vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, poukazujúc na novelu,
zákon č. 568/2007 Z.z., účinný od 1.1.2008 a § 54 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Dávajúc
do pozornosti príslušnú dôvodovú správu, považuje odvolateľ rozhodcovskú doložku za súladnú so

zákonom, keďže dlžníkovi nebráni, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na všeobecnom súde.
Poukázal na to, že ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,zakotvovalopovinnosťbánkponúknuťsvojimklientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, zriadeným podľa

osobitného zákona. Namietal, že rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmavať podľa § 37
zákona č. 244/2002 Z.z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z.. Vyplýva to z § 159 ods.2 O.s.p.. Exekučný
súd nedisponuje právomocou posudzovať vecnú správnosť, t.j. skutkové a právne závery rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Možné je len preskúmavanie, pokiaľ ide o
dôvod uvedený v § 45 ods.1 písm. c/ z.č. 244/2002 Z.z.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovie. Odvolateľ zároveň požiadal o náhradu trov právneho zastúpenia v exekúcii, celkom
vo výške 39,76 Eur.

Povinný sa vo veci nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa
odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, vrátane jeho dôvodov. Na doplnenie a

zdôraznenie ich správnosti v ďalšom uvádza, že v prvom rade, pokiaľ ide o námietku odvolateľa,
že súd prvého stupňa skúmal rozhodcovskú doložku a na túto činnosť nie je oprávnený, tu je treba
poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, podľa ktorého, neprijateľná
rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania
súdneho exekútora na výkon exekúcie. Rozhodcovský rozsudok, vydaný v spotrebiteľskej veci, je ako

exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Klient prijal návrh banky na riešenie vzájomných sporov
vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad a
zánik zmluvy o úvere, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri

spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., podľa jeho vnútorných predpisov (čl. 9.2.
obchodných podmienok pre úver, verzia 2/2005 na č.l. 10 spisu). Takto formulovaná rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako to správne skonštatoval súd prvého stupňa.
Spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde a vydaný
rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

pre exekútora, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a objektívne splynula s ostatnými
štandardnými podmienkami, naformulovanými oprávneným. Zakomponovanie rozhodcovskej doložky
do predtlače podmienok úveru nedáva klientom - spotrebiteľom možnosť výberu, prípadne odmietnutie
rozhodcovského konania.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať ešte na ustanovenie § 37 zákona
o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého, účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej
zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný
rozhodca. V takomto prípade účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania.

Takáto dohoda zo zmluvy o úvere, Obchodných podmienok, ani z rozhodcovskej doložky nevyplýva,
a teda je rozhodcovské konanie jednoinštančné na rozdiel od súdneho konania, ktoré je v zásade
dvojinštančné. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v § 4 ods. 1, 2 najmä však upravuje,
že rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky v
zmluve a rozhodcovská zmluva musí mať osobitnú písomnú formu, inak je neplatná. Ak vo veci

rozhodovalrozhodcabezplatnejrozhodcovskejzmluvy,kdenepostačujeodkaznavšeobecnéobchodné
podmienky,vovecirozhodovalneprávomocnýorgán,dôsledkomčohoje,žeoprávnenýpotomnemátitul
na vedenie exekúcie podľa § 41 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z.. Z týchto dôvodov je rozhodnutiesúdu prvého stupňa správne, keď žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia za uvedených
skutočností zamietol.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného v súvislosti s ustanovením § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách a s poukazom na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
a týmto spôsobom ospravedlňuje takýto postup, neskoršou novelizáciou zákonodarca zvolil presnejšiu
úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej
rozhodcovskej zmluvy s tým, aby klient mal možnosť voľby.

Odvolací súd s poukazom na dôvody, ktoré sú uvedené v uznesení okresného súdu a na dôvody,
ktoré sú uvedené v tomto rozhodnutí, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil (§ 219 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.