Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 42Cb/270/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211227410
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1211227410.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu:

GLOBE International LTD, s.r.o., so sídlom Pohraničníkov 56, 851 10 Bratislava, IČO: 35 829 346, proti
žalovanému: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a, Bratislava 825 11, IČO: 35 815
256, o uloženie povinnosti vyzvať žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy a o zaplatenie 4.826,- €, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 16.11.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd uložil žalovanému ako budúcemu kupujúcemu povinnosť vyzvať žalobcu ako budúceho

predávajúceho na uzatvorenie kúpnej zmluvy v znení podľa prílohy zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy 17/2005 RCZ zo dňa 16.3.2006 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným za kúpnu cenu
41.323,41€ bez DPH, ktorej neoddeliteľnou súčasťou budú žalovaným podpísané dve vyhotovenia
návrhov budúcej kúpnej zmluvy do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie doteraz používaného predmetného
plynárenského zariadenia vo výške 3.954,-€ a uhradiť trovy konania do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný dňa 16.3.2006 uzatvorili zmluvu o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy č. 17/2005 RCZ, kde v predmete zmluvy sa zmluvné strany zaviazali, že v budúcnosti
uzavrú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude plynárenské zariadenie, ktoré sa žalobca zaväzuje
vybudovať v Zálesí v obytnom centre 2 na parc. č. 1130/21,1131/2,1131/3.

Žalobca postupoval v súlade so zmluvou a vybudoval stavbu v súlade s projektovou dokumentáciou
schválenou žalovaným a odovzdal všetky doklady žalovanému, ktoré majú tvoriť prílohu kúpnej zmluvy.
K uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy nedošlo, v dôsledku porušenia povinností žalovaného, ktorý
nevyzval žalobcu na uzatvorenie budúcej kúpnej

zmluvy v dohodnutom znení. Za dobu užívania predmetu budúcej kúpy zo strany žalovaného bez
nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu užívania žalobcovi ušiel zisk z prípadného prenájmu v
celkovej sume 3.954,-€ s DPH.Žalobca a žalovaný si v čl. V. zmluvy dohodli, že v prípade nedodržania záväzku uzavrieť kúpnu zmluvu,
má každá zmluvná strana právo domáhať sa na súde, aby súd určil obsah kúpnej zmluvy, resp. nahradil
súhlas druhej zmluvnej strany s uzavretím kúpnej zmluvy. Aj napriek tomu, že si žalobca riadne splnil

svoju povinnosť podľa zmluvy, žalovaný nevykonal vzájomne dohodnutý postup, ktorého cieľom a
zároveň následkom je uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy. Žalobca poukázal na ust. § 289 Obch. zák.,
podľa ktorého ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať
na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Žalobca ďalej poukázal na to,
že vyhlásenie vôle, ktoré má byť nahradené súdnym rozhodnutím reprezentuje výzva na uzatvorenie

budúcej kúpnej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou má byť návrh kúpnej zmluvy.

Súd uznesením zo dňa 20.1.2012 vyzval žalobcu, aby doručil súdu riadny petit doplnený o znenie
zmluvy, ktorej nahradenie vyhlásenia vôle uzavrieť ju žalovaným navrhuje, alebo pripojiť zmluvu v počte
7 vyhotovení, pričom každá musí byť vyplnená a žalobcom podpísaná.

Žalobca doložil súdu zmluvu vyplnenú a podpísanú žalobcom v počte 7 vyhotovení, zároveň upravil
petit v znení, že vyhlásenie vôle žalovaného , že ako kupujúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobcom ako
predávajúcim v znení predloženom žalobcom, ktoré znenie tvorí súčasť tohto rozsudku, sa nahrádza
týmto rozsudkom.

Písomným podaním zo dňa 12.3.2013 žalobca navrhol upraviť petit žaloby v znení, že žalovaný
je povinný ako budúci kupujúci vyzvať žalobcu ako budúceho predávajúceho na uzatvorenie kúpnej
zmluvy v znení podľa prílohy zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy 17/2005 RCZ zo dňa 16.3.2006
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným za kúpnu cenu 41.323,41€ bez DPH, a to do troch dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je zároveň povinný zaplatiť za doterajšie používanie predmetného plynárenského zariadenia
bez vlastníckeho práva sumu vo výške 31.000,-€ a uhradiť trovy konania žalobcu do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Na pojednávaní dňa 21. 3. 2013 súd uznesením pripustil zmenu petitu navrhovaného znenia.

Písomným podaním zo dňa 13.3.2014 žalobca opätovne navrhol pripustiť zmenu petitu v znení, že
žalovaný je povinný ako budúci kupujúci vyzvať žalobcu ako budúceho predávajúceho na uzatvorenie
kúpnej zmluvy v znení podľa prílohy zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy 17/2005 RCZ zo dňa

16.3.2006 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným za kúpnu cenu 35.095,56,-€ bez DPH, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť za doterajšie používanie predmetného plynárenského zariadenia bez
vlastníckeho práva sumu 4.826,-€ a uhradiť trovy konania tak, ako budú v konaní vyčíslené a to všetko

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na pojednávaní dňa 15.4.2014 súd uznesením pripustil zmenu petitu navrhovaného znenia.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14. 6. 2012 žiadal žalobu zamietnuť, považoval ju za
nedôvodnú a nepodloženú. Uviedol, že žalobca opomenul skutočnosť, že podľa zmluvy je to žalovaný,
kto je oprávnený vyzvať žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy a je to žalobca, kto je povinný v prípade

výzvy zo strany žalovaného kúpnu zmluvu uzavrieť. Žalobca teda nie je oprávnený vyzvať žalovaného
na uzavretie kúpnej zmluvy, ani sa uzavretia kúpnej zmluvy domáhať súdnou alebo inou cestou. Takýto
mechanizmus uzavretia kúpnej zmluvy si strany dohodli najmä v ust. čl. III ods. 1,2, 3 a 4 zmluvy. Z
uvedených ustanovení zmluvy teda jednoznačne vyplýva, že žalobca bol osobou povinnou uzavrieť
kúpnu zmluvu a žalovaný bol osobou oprávnenou vyzvať žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy. Namietal

aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Dal do pozornosti súdu, že v zmluve ani v jej prílohe č. 1, ktorú
tvorí vzor kúpnej zmluvy, si zmluvne strany nedohodli výšku kúpnej ceny za predmet kúpy ani spôsob
jej určenia. Nie je teda zrejmé, na základe akej skutočnosti žalobca stanovil v návrhu kúpnej zmluvy,
ktorú predložil súdu ako prílohu žaloby, kúpnu cenu na sumu 49.588,09€ s DPH. Predmet kúpy, ktorý máodkúpiť žalovaný od žalobcu na základe návrhu kúpnej zmluvy je absolútne nejednoznačne stanovený.
Zatiaľ čo zmluva obsahuje vymedzenie premetu kúpy troma položkami STL plynovodu s určenou dĺžkou,
kúpna zmluva, ktorá tvorí prílohu zmluvy obsahuje ako predmet kúpy úplne iné STL plynovody s úplne

odlišnou dĺžkou. Neurčitosť predmetu kúpy završuje návrh kúpnej zmluvy predložený žalobcom ako
príloha žaloby, ktorý obsahuje ďalšie vymedzenie predmetu kúpy, ktoré je úplne odlišné od predmetu
kúpy, ktorý je špecifikovaný v zmluve alebo v kúpnej zmluve, ktorá tvorí prílohu zmluvy.

Vo vzťahu k požiadavke žalobcu , aby žalovaný uhradil žalobcovi sumu 3.954,-€ za doterajšie užívanie

predmetného plynárenského zariadenia žalovaný uviedol, že predmetné plynárenské zariadenie
neužíva. Aj tento nárok žalobcu považuje žalovaný za fiktívny a nepodložený.

Žalobca sa na pojednávanie určené na deň 12.5.2015 nedostavil, doručenie predvolania mal právny
zástupca žalobcu riadne vykázané dňa 10. 4. 2015, neospravedlnil sa. Preto súd v súlade s § 101 ods.
2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Súd, vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, povereného zástupcu žalovaného, prednesom
právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil
nasledujúci skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili dňa 16.3.2006 Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. 17/2005 RCZ,
v ktorej sa zmluvné strany zaviazali , že v budúcnosti uzavrú kúpnu zmluvu , predmetom ktorej bude
plynárenské zariadenie, ktoré sa budúci predávajúci zaväzuje vybudovať v Zálesí v obytnom centre 2
na parc. XXXX/XX, XXXX/X,XXXX/X:
STL plynovod DN 80- 75m

STL plynovod DN 50 - 165 m
STL plynovod DN 32 - 25 m.

V článku III. postup uzavretia budúcej kúpnej zmluvy body 1, 2, 3, 4, zmluvy sa zmluvné strany dohodli,
že budúci predávajúci / žalobca / uzavrie s SPP / žalovaný / kúpnu

zmluvu, predmetom ktorej bude kúpa plynárenského zariadenia určeného v čl. I tejto zmluvy, ak ho SPP

vyzve na uzavretie kúpnej zmluvy.

Výzva, ktorou má SPP právo vyzvať budúceho predávajúceho na uzavretie kúpnej zmluvy musí mať
písomnú formu a musí byť doručená budúcemu predávajúcemu . Súčasťou výzvy bude návrh kúpnej
zmluvy.

Budúcipredávajúcijepovinnýuzavrieťkúpnuzmluvunajneskôrdo30dníododňadoručenia tejtovýzvy.

Zmluvné strany sa dohodli, že záväzok budúceho predávajúceho uzavrieť s SPP kúpnu zmluvu trvá po
dobu max. 2 roky od nadobudnutia právoplatnosti Rozhodnutia o povolení užívať stavbu /kolaudačné

rozhodnutie/ vydané príslušným stavebným úradom pre predmetné plynárenské zariadenie.

Podľa čl. V. zmluvy zmluvné strany berú na vedomie, že v prípade nedodržania záväzku uzavrieť kúpnu
zmluvu v súlade s touto zmluvou, má každá zmluvná strana právo domáhať sa na súde, aby súd určil
obsah kúpnej zmluvy, resp. nahradil súhlas druhej zmluvnej strany s uzavretím kúpnej zmluvy.

Podľačl.VI. bod4záverečných ustanoveníneoddeliteľnousúčasťoutejtozmluvyjevzorkúpnejzmluvy,
ktorý tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy.

Právny zástupca žalobcu vo svojich písomných ako aj ústnych prednesoch uviedol, že má za to, že

žaloba je dôvodná. Z článku I. bod 1 v spojení s ustanovením čl. II. ods. 1 v spojení s čl. V ods. 1
zmluvy výslovne vyplýva záväzok oboch účastníkov uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu . Ďalej v článku I.
bod 2 zmluvy sa taktiež uvádzajú podmienky, po splnení ktorých majú účastníci budúcu kúpnu zmluvu
uzavrieť. Žalovaný svoje tvrdenia opiera o ust. čl. III. zmluvy, ktoré však neriešia povinnosť účastníkovuzavrieť budúcu kúpnu zmluvu, ale riešia iba postup pri jej uzavieraní. K námietke aktívnej legitimácie
uviedol, že zmluva obsahuje záväzok oboch účastníkov uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu.

Zo znenia čl. V. zmluvy vyplýva oprávnenie oboch zmluvných strán domáhať sa na súde určenia
obsahu kúpnej zmluvy resp. nahradenia súhlasu druhej zmluvnej strany s uzavretím kúpnej zmluvy. K
tvrdeniu žalovaného , že zmluva neobsahuje výšku kúpnej ceny ani spôsob jej určenia právny zástupca
žalobcu uviedol, že súčasťou zmluvy mala byť príloha č. 2 -zoznam dokladov, ktorú však žalovaný ako
vypracovateľ znenia zmluvy žalobcovi nepredložil a iba ústne ho informoval, že okrem iných podkladov

má žalobca predložiť všetky daňové doklady, ktoré súvisia s vybudovaním predmetného plynárenského
zariadenia, pretože súčet uhradených súm za tieto daňové doklady predstavuje kúpnu cenu. O tom
svedčí aj elektronická pošta, ktorú adresoval žalobcovi poverený zamestnanec žalovaného v čase, kedy
k uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť.

Predmet zmluvy je v článku I. jednoznačne stanovený určením pozemkov, na ktorých sa nachádza a

žalobca odkazuje na čl. III. bod 5 zmluvy.

Poukázal na ust.§ 266 ods. 4 Obch. zák. podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci
rôzny výklad , treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz
použila. Preto ak je možné, berúc do úvahy skutočnosť prípravy zmluvy o budúcej zmluve zo strany

žalovaného, vykladať prejav vôle obsiahnutý v zmluve o budúcej zmluve rôznym spôsobom a túto
možnosť spôsobil svojou formuláciou zmluvných

ustanovení žalovaný , je tento prejav vôle treba vykladať v neprospech žalovaného. Podstatou tohto

právnou úpravou ustanoveného postupu je zamedzenie ochrany práv osoby konajúcej uvedeným
Obchodným zákonníkom predpokladaným spôsobom spočívajúcom vo využití možnosti rôzneho
výkladu formulovaného prejavu vôle v prospech tejto osoby a naopak garantovanie ochrany práv osôb,
do ktorých by sa rozdielnym výkladom zasiahlo. Preto, ak v dôsledku možnosti rôzneho výkladu existuje
pochybnosť o tom, či povinnosť uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu má na základe zmluvy o budúcej

zmluve len žalobca , alebo majú túto povinnosť žalobca a žalovaný, vzhľadom na ustanovenie § 266
ods. 4 Obch. zák. je potrebné prejav vôle vykladať v prospech žalobcu.

Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na ust. § 266 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého prejav vôle sa
vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysle bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy

alebo jej musel byť známy. V nadväznosti na cit. ustanovenie žalobca uviedol, že nikdy nezamýšľal
vybudovať vlastné plynovodné potrubie, ktoré by využíval na svoju vlastnú podnikateľskú činnosť.

Je nepopierateľne absurdným tvrdením, žeby žalobca ako osoba, ktorá sa podnikateľsky nezaujíma
o stavbu plynovodu v záujme jeho využívania pre dodávky plynu, ale jej záujem je sústredený na

budovanie stavieb, by chcela uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve, ktorou by sa zaviazala vybudovať
stavbu, bez existencie vzniku budúcej povinnosti žalovaného túto stavbu za dohodnutých podmienok
kúpiť.

Žalobca ďalej poukázal na ust. § 266 ods. 3 Obch. zák., podľa ktorého pri výklade vôle podľa ods. 1

sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí
zmluvy apraxe,ktorústrany medzisebouzaviedli,akoajnáslednéhosprávaniastrán,pokiaľtopripúšťa
povaha veci. uviedol, že keby nemal záujem predať stavbu plynovodu , ktorú budoval žalovanému ,
neuzatváral by so žalovaným zmluvu o budúcej zmluve smerujúcej k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy.
Ak by mal žalobca iný podnikateľský zámer, riešil by ho iným typom zmluvy ako úkonmi smerujúcimi k

predaju plynového potrubia žalovanému.

K cene predmetu kúpy alebo spôsobu jej určenia uviedol, že podľa ust. § 289 ods. 1 Obch. zák.
zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe
budúcuzmluvuspredmetomplnenia,ktorýjeurčenýaspoňvšeobecnýmspôsobom.Ztohtoustanovenia

vyplýva, že predmet plnenia jednej aj druhej strany môže byť vyjadrený všeobecne .Citované ust.
nahrádza všeobecné ustanovenie § 50a ods. 1 Obč. zák., ktoré ustanovuje povinnosť dojednať
podstatné náležitosti, čo žalovaný pri svojej argumentácii opomenul.K tvrdeniu žalovaného, že predmetné plynárenské zariadenie neužíva, žalobca uviedol, že tieto tvrdenia
sú nepravdivé. Dôkazom je návrh dohody o úhrade nákladov za užívanie plynárenských zariadení a
prevode vlastníckeho práva k plynárenským zariadeniam, v ktorej žalovaný priznáva užívanie plynovodu

a vyčísľuje odmenu za jeho užívanie bez toho, aby bol jeho vlastníkom alebo mal iné užívacie právo v
sume 31.000,-€ bez DPH.

K vybudovaniu plynovej prípojky na pojednávaní uviedol, že v čase realizácie obytného centra vyvstala
potreba vybudovania plynovej prípojky. Žalobca dal následne vypracovať projektovú dokumentáciu ,

ktorá bola žalovaným odsúhlasená, bolo potrebné aby sa k tomu vyjadril aj žalovaný, nakoľko bol
predpoklad, že cez toto plynové zariadenie bude práve žalovaný dodávať plyn a zariadenie bude
právnym spôsobom užívať. Prípojka bola

vybudovaná na náklady žalobcu a žalobcom aj uhradená. Výsledkom odsúhlasenia projektovej
dokumentácie bola práve zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluve. Odvtedy tak žalovaný, ako ani
žiadna z jeho dcérskych spoločností neprejavil záujem dodržiavať ustanovenia predmetnej zmluvy a to
napriek skutočnosti , že predmetné plynové zariadenie je dodnes v užívaní.

Spoločnosť SPP - distribúcia je 100 % dcérskou spoločnosťou žalovaného, začala právne fungovať
niekoľko mesiacov pred po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve medzi žalobcom a žalovaným.

K otázke škody /druhý bod petitu návrhu/ právny zástupca žalobcu uviedol, že porušenie povinnosti zo
strany žalovaného spočíva v tom, že jednak bola porušená zmluva o budúcej zmluve v tom, že žalovaný

nepredložil kúpnu zmluvu , ale navrhol riešiť vlastnícky vzťah darovaním. Ďalej je to porušenie zákonnej
povinnosti a to zákona o energetike, ktorý ukladá prevádzkovateľovi distribučnej siete vysporiadať
užívateľský vzťah s investorom, ktorý výstavbu plynového zariadenia zabezpečil. Tým, že sa žalovaný
rozhodol riešiť vnútropodnikovú štruktúru tak, že distribúciu zabezpečuje jeho dcérska spoločnosť a
žalovaný zabezpečuje zabezpečuje predaj plynu, aj napriek tomu čerpal z danej prípojky tak žalovaný

ako aj SPP- distribúcia. Odďaľovaním uzavretia kúpnej zmluvy vznikla žalobcovi škoda. Plynovú
prípojkuužívatakžalovanýakoajSPP-distribúcia,nakoľkodistribúciaapredajplynusúspojenénádoby
a SPP - distribúcia je dcérskou spoločnosťou žalovaného.

Konateľ žalobcu Ing. Jozef Lupták vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca realizoval výstavbu obytného

centra Zálesie, kde súčasťou projektu bola aj výstavba STL plynovodu. Žalobca po splnení všetkých
podmienok a odsúhlasením žalovaného realizoval výstavbu výlučne na svoje náklady, pričom všetky
záväzky spojené s výstavbou si žalobca splnil. Celkové náklady na prípojku sú asi 50.000,-€. Po
realizácii žalobca požiadal žalovaného o kolaudáciu a o prebratie diela, ktoré sa uskutočnilo v súlade s
požiadavkami žalovaného a boli vyhotovené zápisy o odovzdaní a prevzatí diela. V zápisoch investor

a žalovaný potvrdili vlastným podpisom, že dielo je užívania schopné . Následne so žalovaným bola
spísaná dohoda o uzavretí budúcej kúpnej zmluve, kde sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný
predmetné zariadenie odkúpi do svojho vlastníctva. Návrh zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy predkladal
žalovaný s podmienkou, že žalobca nemá právo na zmenu alebo korekciu tejto zmluvy. K 1.7.2006 došlo
k odčleneniu SPP - distribúcia na základe požiadavky Európskej komisie, došlo k právnemu odčleneniu

prepravy zemného plynu a distribúcie zemného plynu, SPP -distribúcia formálne vznikla 10. 12. 2004.

Žalobca rokoval s predstaviteľmi žalovaného napr. s P.. C., ktorý bol riaditeľom divízie, aj po zmene
riaditeľa nový riaditeľ prisľúbil , že to bude vysporiadané, len nemohol svoj sľub naplniť z dôvodu, že
žalovaný prijal internú smernicu , premetom ktorej už nebol záväzok odkupovať do vlastníckeho práva ,

ale len prenajímať plynové zariadenia. Až v roku 2009 P.. Z. prisľúbil, že sa daný problém vysporiada , o
čomsvedčímailovákomunikácia.Žalovanýpredložildohodu,predmetomktorejbolzáväzokžalovaného
zaplatiťzapredmetnézariadenie31.000,-€bezDPHatoformouprenájmuanáslednežalobcabezplatne
prevediezariadeniežalovanému.Žalobcanebolprotitejtozmluve,chcelsavšakvyhnúťnezmyselnému
zdaneniu a preto navrhol, aby žalovaný zariadenie kúpil za 1,-€, pričom povinnosť žalovaného zostávala

zaplatiť za užívanie 31.000,-€ bez DPH. Túto dohodu pripravovala SPP- distribúcia. K dohode nakoniec
neprišlo.V súčasnosti plynové zariadenie od r. 2006 užíva žalovaný a prijíma platby za dodávky plynu. SPP-
distribúcia má uzatvorené zmluvy o dodávkach plynu s jednotlivými vlastníkmi nehnuteľností.

Čo sa týka petitu návrhu - bodu 1, kde žiada žalobca uložiť žalovanému povinnosť uzatvoriť kúpnu
zmluvu za kúpnu cenu 35.000,-€, pri cene plynového zariadenia žalobca vychádzal zo znaleckého

posudku č. 2/2014 Ing. Daniely Polákovej, ktorá určila všeobecnú hodnotu zariadenia.

Pri druhom bode petitu, kde žaloba žiada zaplatiť za doterajšie užívanie zariadenia sumu 4.826,-€
žalobca vychádzal z podkladov žalovaného a to dohody o úhrade nákladov za užívanie plynárenského
zariadenia a prevode vlastníckeho práva, kde SPP- distribúcia stanovila sumu 31.000,-€, ako aj z iných
dokladov a to zmluva o nájme plynárenského zariadenia NZ 59/2011, v tejto zmluve SPP- distribúcia

navrhla nájomné v čl. III bod 1 vo výške 659,-€ ročne, čo žalobca vynásobil počtom rokov.

Súd z výpovede povereného zástupcu žalovaného ako aj z jeho písomných podaní zistil, že žalovaný má
za to, že ustanovenie článku I. zmluvy, na ktoré sa žalobca odvoláva nemožno považovať za konečnú a
úplnú dohodu zmluvných strán vo vzťahu k právam a povinnostiam zmluvných strán pri uzavretí budúcej

kúpnej zmluvy, nakoľko tieto práva a povinnosti sa zmluvné strany rozhodli osobitne upraviť v článku
III. zmluvy, z ktorého jednoznačne vyplýva, že uzavretie budúcej kúpnej zmluvy závisí od rozhodnutia
žalovaného vyzvať žalobcu na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy / čl. III. bod 1 zmluvy / a z ustanovení
článkuIII.body2,3a4jednoznačnevyplývaajpostaveniezmluvnýchstránpriuzatváraníbudúcejkúpnej
zmluvy, t.j. postavenie žalobcu ako povinného uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu a postavenie žalovaného

akooprávnenéhovyzvaťžalobcunauzavretiebudúcejkúpnejzmluvy.Ztohtodôvodupovažuježalovaný
ust. čl. I. bod 1 zmluvy naozaj len za úvodné a proklamatívne ustanovenie , ktoré je ďalej špecifikované
presnou a podrobnou dohodou zmluvných strán obsiahnutou v čl. III. zmluvy.

Poukaz žalobcu na ust. § 266 ods. 4 Obch. zák., na základe ktorého sa žalobca domáha ,aby

súd prihliadol len na znenie článku I. zmluvy a ignoroval v podstate celý článok III. zmluvy považuje
žalovaný za zavádzajúci, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že zmluva predstavuje
návrh žalovaného, ktorý žalobca len prijal. Dal do pozornosti, že všetka mailová komunikácia, ktorú
žalobca priložil k vyjadreniu a je súčasťou spisu je vedená s pánom Z. Z. zo spoločnosti SPP - distribúcia,
a.s., teda nejde o komunikáciu so žalovaným , ale s treťou osobou a nevyplýva z nej skutočnosť, že

žalovaný zaslal návrh zmluvy žalobcovi.

Ustanovenie § 266 ods. 4 Obch. zák. sa vzťahuje len na výklad konkrétnych pojmov obsiahnutých v
zmluve, nie však na výklad celých ustanovení a toto ustanovenie Obch. zák. nemožno použiť k takému
výkladu zmluvy, ktorý výslovne odporuje jej zneniu a celým jej ustanoveniam. Žalovaný považuje preto

odkaznaust.§266ods.4Obch.zák.zaneaplikovateľnýaúčelovýscieľomumožniťvýkladzmluvy,ktorý
je v úplnom rozpore s jej znením. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na svoje úmysly pri uzatváraní zmluvy, mal
tieto svoje úmysly vyjadriť aj v znení zmluvy a zmluvne si zabezpečiť príslušné oprávnenia. Žalovaný
namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, nakoľko nárok ktorého sa žalobca domáha, nemá žiaden
hmotnoprávny podklad v zmluve ani v právnych predpisoch.

Žalovaný má za to, že zmluva o budúcej zmluve neobsahuje určitý ani určiteľný predmet kúpy. Predmet
kúpy je špecifikovaný v článku I. zmluvy, avšak v kúpnej zmluve,

ktorá je podľa čl. VI. bod 4 zmluvy ako príloha č. 1 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, je uvedený úplne iný
predmet kúpy. Tak isto zmluva neobsahuje žiadne určenie kúpnej ceny, ani spôsob jej určenia , za ktorú
by mal žalovaný predmet kúpy odkúpiť. Poukaz žalobcu na ust. čl. II bod 2 zmluvy podľa ktorého mala
byť podľa tvrdenia žalobcu kúpna cena určená na základe prílohy č. 2 považuje žalovaný za nezmyselný,
nakoľko toto ustanovenie sa nezmieňuje o kúpnej cene a ani spôsobe jej určenia. Sám žalobca tvrdí, že

príloha č. 2 nebola vyhotovená, pričom túto skutočnosť kladie za vinu žalovanému, hoci dokumentáciu
mal vypracovať a odovzdať podľa čl. II. ods. 2 zmluvy žalobca.V súvislosti s chýbajúcimi náležitosťami kúpnej zmluvy poukázal žalovaný na rozsudok NS SR sp.
zn. 1 Cdo 109/2004 , podľa ktorého je vylúčené aby súd pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle/
§ 161 ods. 3 O. s. p. / neurčité, prípadne chýbajúce podstatné náležitosti budúcej zmluvy napravoval

výkladomprejavuvôle účastníkovzmluvyobudúcejzmluvevzmysle§35OZ.Zuvedenéhorozhodnutia
jednoznačne vyplýva, že obsahové nedostatky a neurčitosť zmluvy nemožno dopĺňať odkazom na
prílohy zmluvy, ktoré podľa tvrdenia žalobcu ani neboli vypracované a ktoré sa podľa zmluvy otázky
kúpnej ceny vôbec netýkali.

Čo sa týka užívania plynovodu žalovaným, žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval
užívanie plynovodu žalovaným. Dohoda o úhrade nákladov za užívanie plynárenských zariadení a
prevode vlastníckeho práva nebola uzavretá a ani nikým podpísaná, teda nemá žiadny právny význam
a podľa označenia zmluvných strán malo isť o žalobcu a tretiu stranu, ktorou je spoločnosť SPP -
distribúcia, a.s..

Vyčíslenie odplaty za užívanie plynovodu vo výške 31.000,-€, žalobca nepreukázal dôvodnosť a ani
výšku tohto nároku. Žalovaný v dohode nevystupuje ako zmluvná strana.

Pre prípad, že by súd dospel k záveru o existencii povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi za užívanie
predmetného plynovodu, vzniesol žalovaný námietku premlčania, nakoľko žalobca si uplatňuje odplatu

za užívanie časti plynovodu od roku 2005 a časti plynovodu od roku 2007 a svoj aktuálny nárok vo výške
31.000,-€ uplatnil na súde až dňa 12. 3. 2013.

Poverený zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že vlastníkom a prevádzkovateľom
plynárenských zariadení sú prevádzkovatelia sietí. SPP - distribúcia je prevádzkovateľom distribučnej

siete a má na starosti prepravu plynu. Prevádzkovatelia sietí sú SPP - distribúcia a Eustream a.s..
Žalovaný má na starosti dodávku plynu, čo znamená predaj plynu. Práve SPP - distribúcia je vlastníkom
a prevádzkovateľom distribučnej siete, ktorej súčasťou by mohli byť predmetné plynárenské zariadenia.

Poverenýzástupcažalovanéhoďalejuviedol,ženedošlokporušeniupovinnosti podľazmluvyobudúcej

zmluve a tak isto ani k porušeniu povinnosti zo zákona o energetike. Žalobcom tvrdenú povinnosť
vyplývajúcu zo zákona o energetike / vysporiadať užívateľský vzťah s investorom, ktorý výstavbu
plynového zariadenia zabezpečil / má prevádzkovateľ distribučnej siete, čo je SPP - distribúcia a nie
žalovaný.

K 1. 7. 2006 došlo k odčleneniu celého majetku týkajúceho sa prevádzkovania činnosti distribúcie plynu.
Bolo to na základe tzv. energetického balíčka a transponovanej úpravy v zákone o energetike. SPP /
žalovaný / je vlastníkom komodity -plynu a SPP - distribúcia je vlastníkom infraštruktúry, cez ktorú sa
plyn dodáva. Dodávateľom plynu môže byť ktokoľvek iný ako žalovaný, ale vlastníkom infraštruktúry za
momentálneho právneho stavu je SPP -

distribúcia. Užívateľom plynovej prípojky je SPP - distribúcia. Žalovaný nie je užívateľom prípojky, nie
je teda pasívne legitimovaný.

Žalobca písomným podaním zo dňa 22. 10.2014 navrhol v konaní pribrať ďalšieho účastníka konania
na strane žalovaného, a to SPP - distribúcia, a.s. ako žalovaného v 2. rade. Súd uznesením zo dňa
27.11.2014 nepripustil vstup spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. do konania ako žalovaného v 2. rade.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.1.2015.

Z listinných dokladov a to zmluvy o nájme plynárenského zariadenia NZ 59/2011/RCz /č. l. 38 - 44/
vyplýva, že v zmluve je označený ako nájomca spoločnosť SPP - distribúcia, a.s..
Z dokladu - Dohody o úhrade nákladov za užívanie plynárenských zariadení a prevode vlastníckeho
práva k plynárenským zariadeniam / č. l. 107 - 109 / vyplýva, že ako zmluvná strana žalobcu je uvedená
spoločnosť SPP -distribúcia, a.s..

Z listinného dokladu - mailu adresovaného žalobcovi dňa 12. 12. 2011/ č. l. 111-112 / vyplýva, že so
žalobcom komunikoval pracovník SPP - distribúcia , a.s. pán Z. Z., ktorý zaslal žalobcovi návrh dohody
na vysporiadanie vzťahov a zoznam dokladov potrebných k vysporiadaniu.Z dokladu - časti Notárskej zápisnice zo dňa 16.5.2006 / č. l. 304-307/ vyplýva, že na valnom
zhromaždení dňa 16. 5. 2006 došlo k schváleniu vkladu časti podniku žalovaného do spoločnosti SPP

- distribúcia, a.s..

Podľa § 35 ods. 1 Obč. zák. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa § 35 ods. 3 Obč. zák. právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo
spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a

chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel
bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 Obch. zák. v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa
prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav
vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla
v tomto styku prikladá.

Podľa § 266 ods. 3 Obch. zák. pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky
okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi
sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa § 266 ods. 4 Obch. zák. prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri
pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa § 289 ods. 1, ods. 2 Obch. zák. zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo
obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň
všeobecným spôsobom.

Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 290 ods.1 Obch. zák. zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po
tom, čo ju na to vyzvala oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy.

Podľa § 290 ods. 2 Obch. zák. ak zaviazaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu podľa ods. 1, môže
oprávnená strana požadovať , aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená v zmluve, alebo môže
požadovať náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku uzavrieť zmluvu. Nárok na náhradu škody
popri určení obsahu zmluvy môže oprávnená strana požadovať iba v prípade, keď zaviazaná strana
neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí zmluvy.

Podľa § 451 ods. 1 ods. 2 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí , musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a za použitia vyššie citovaných
ustanovení Obch. a Obč. zák. súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a to z nasledujúcich
dôvodov.

Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad čl. I čl. III, zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č.
17/2005/RCZ. Spor spočíval v tom, či ustanovenia podľa obsahu sú dohodou o budúcej kúpnej
zmluve, z ktorej vyplýva povinnosť uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu pre obidve zmluvné strany a
či je žalobca oprávnený vyzvať žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy v zmysle zmluvy o budúcej

zmluve. Žalovaný namietal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní.

Zmluva ako dvojstranný právny úkon je prejav vôle jej účastníkov upraviť si vzájomné alebo budúce
vzťahy konkrétnym spôsobom, ktorým sú účastníci viazaní a sú povinní ho rešpektovať. Zmluva by preto
mala vyjadrovať jasnú a určitú vôľu jej účastníkov tak, aby nedochádzalo k rozporom pri jej výklade.

V prípade pochybností alebo rozporu účastníkov vo výklade konkrétneho ustanovenia zmluvy však
zákon upravuje mechanizmus a pravidlá, pomocou ktorých je potrebné zmluvu vykladať.

Súd uvádza , že v zmysle ustálenej praxe všeobecných súdov (NS SR 3 Cdo 81/2011, NS ČR 25 Cdo
1569/99, NS ČR 28 Cdo 4341/2009, ako aj v zmysle judikatúry Ústavného

súdu (ÚS SR I.ÚS 243/07, ÚS ČR III. ÚS 1005/07) je prvoradým a základným výkladom zmluvy výklad
jazykový (gramatický).

Použitie výkladových pravidiel obsiahnutých v § 266 Obch. zák. § 35 Obč. zák. súdom, sledujúce výklad
zmluvycezúmyselkonajúcejstranyalebocezprejavvôlezmluvnýchstránnemôžemeniťaninahradiťuž
učinené a písomne vyjadrené prejavy vôle. Súd preto pri výklade zmluvy skúma a berie do úvahy úmysel
konajúcej strany alebo vôľu strán v okamžiku uzavretia zmluvy, avšak len za podmienky, že táto vôľa nie

je v rozpore s jazykovým prejavom, ktorý najmä ak je uvedený v písomnej forme je písomným vyjadrením
úmyslu konajúcej strany alebo vôle zmluvných strán. Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak
interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie
odlišným spôsobom.

Dokazovaním zameraným na výklad čl. I. a čl. III zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy súd dospel
k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť pre absenciu hmotno-právneho nároku žalobcu, ktorého sa
v konaní domáhal.

Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že podľa zmluvy o budúcej zmluve je to žalovaný, kto

je oprávnený vyzvať žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy, a nie žalobca. Účastníci konania si najmä v
čl. III. bod 1, bod 2, bod 3, bod 4 zmluvy o budúcej zmluve dohodli mechanizmus uzavretia kúpnej
zmluvy. Z týchto ustanovení zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalobca bol osobou povinnou uzavrieť
kúpnu zmluvu a žalovaný bol osobou oprávnenou vyzvať žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy.

Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 225/2000 podľa ktorého, ak je zo zmluvy o budúcej
zmluve uzavretej podľa § 289 Obch. zák. zaviazaná len jedna zmluvná strana , tak povinnosť uzavrieť
zmluvu má len ona. Druhá zmluvná strana má právo žiadať, aby zaviazaná strana zmluvu uzavrela,
sama však nemá povinnosť zmluvu uzavrieť.

Zo zmluvy zaviazaná strana v takom prípade nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby o určenie
obsahu zmluvy súdom.

Tento výklad zmluvy podľa názoru súdu vyplýva z gramatického znenia prvej vety čl. III. bod 1:“
Zmluvné strany sa dohodli, že budúci predávajúci / žalobca / uzavrie s SPP / žalovaný / kúpnu zmluvu,

predmetom ktorej bude kúpa plynárenského zariadenia určeného v čl. I. tejto zmluvy, ak ho SPP vyzve
na uzavretie kúpnej zmluvy “,, na ktorú logicky a neodlučiteľne nadväzuje druhý a tretí bod zmluvy v
znení:„Výzva,ktoroumáSPP/žalovaný/právovyzvaťbudúcehopredávajúceho/žalobcu/nauzavretiekúpnej zmluvy musí mať písomnú formu a musí byť doručená budúcemu predávajúcemu. Súčasťou
výzvy bude návrh kúpnej zmluvy.

Budúci predávajúci /žalobca / je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu najneskôr do 30 dní od dňa doručenia
tejto výzvy. “

Súd poukazuje na skutočnosť, že odlišnosti výkladu zmluvy nemožno ani s použitím výkladových
pravidiel (najmä § 266 ods. 1 až 4 Obch. zák.) paušálne a za akýchkoľvek okolností pripísať na ťarchu

zhotoviteľa zmluvy. Ani výkladové pravidlá neumožňujú súdu, aby sa pri odlišnostiach výkladu zmluvy
zmluvnými stranami bez ďalšieho priklonil k výkladu tej zmluvnej strany, ktorá nebola autorom zmluvy
a jej výklad prijal na ťarchu zhotoviteľa zmluvy.

Pre takýto postup musí mať súd splnené logické, právne a skutkovým stavom preukázané tvrdenia,
svedčiace v prospech výkladu pre žalobcu, ktoré v prejednávanej veci na strane žalobcu splnené neboli.

Vychádzajúc z celkového obsahu zmluvy a jej jednotlivých na seba nadväzujúcich ustanovení sa súd
rovnako stotožnil s argumentáciou žalovaného, že článok I. zmluvy

predstavuje úvodné ustanovenie zmluvy / zmluvou sa zmluvné strany zaväzujú, že v budúcnosti uzavrú
kúpnu zmluvu /, s tým, že celý postup pri uzatváraní zmluvy je presne uvedený v článku III. zmluvy.

Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom

konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.

Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby,
pretože žalovaný bol ten kto bol oprávnený v zmysle zmluvy o budúcej zmluve vyzvať žalobcu na
uzavretie zmluvy a povinnosť uzavrieť zmluvu mal v zmysle zmluvy žalobca a nie žalovaný. Žalobca nie
je nositeľom subjektívneho práva, nemá aktívnu legitimáciu, preto súd žalobu v bode 1 petitu zamietol.

Druhý bod petitu žaloby, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.826,-€ za doterajšie užívanie
plynárenského zariadenia /náhrada škody/ súd zamietol, nakoľko žalovaný neporušil záväzok uzavrieť
zmluvu v zmysle § 290 ods. 2 Obch. zák.. Žalovaný neporušil ani žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo
zmluvy alebo zákona , preto súd posúdil nárok žalobcu v bode 2 petitu ako bezdôvodné obohatenie.
Žalobca sa domáhal peňažného nároku za doterajšie užívanie prípojky od žalovaného. V konaní ale

bolo preukázané, že žalovaný plynovú prípojku neužíva, ale ju užíva spoločnosť SPP - distribúcia
a.s.. Bezdôvodné obohatenie je peňažná náhrada , ktorá by zodpovedala nájmu prípojky, keby bola
uzatvorená nájomná zmluva. Tým, že žalovaný prípojku neužíva , nemohol sa bezdôvodne obohatiť na
úkor žalobcu. Preto žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia
a súd žalobu aj v bode 2 petitu zamietol.

Na zdôraznenie súd uvádza, že na listinných dokladoch, ktoré doložil žalobca a ktoré sa týkali
vyriešenia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a ktoré mali preukazovať rokovania strán /zmluva o nájme plynárenského zariadenia č. NZ 59/2011/RCZ, Dohoda o úhrade nákladov za
užívanie plynárenských zariadení a prevode vlastníckeho práva

k plynárenským zariadeniam, mailová komunikácia s pracovníkom Z. Z. / je ako zmluvná strana žalobcu
uvedená spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. a nie žalovaný.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení sa súd stotožnil
s námietkou žalovaného o nedostatku vecnej aktívnej legitimácii žalobcu na podanie žaloby, ktorou sa

domáhal splnenia povinnosti žalovaného vyzvať žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy v znení podľa
prílohy zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy
za kúpnu cenu 35.095,56€. Nakoľko žalobcovi takýto hmotnoprávny nárok nesvedčí, súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Rovnako súd z nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy

4.826,-€.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko žalovanému v konaní

žiadne trovy nevznikli , súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.