Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14Cpr/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312221673
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád XXXPastorek

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4312221673.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Leviciach JUDr. Arpádom Pastorekom samosudcom v právnej veci navrhovateľa: A.. E.

L., X.. X.XX.XXXX, V. L. Z., E. XXXX/XX, proti odporcovi: Súkromná stredná odborná škola ANIMUS,
Nitra, Levická cesta 40, IČO: 37 854 950, v konaní zast.: Mgr. Martin Hurtaj, advokát so sídlom AK Nitra,
Štefánikova 15, o určenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd uplatnený nárok navrhovateľa z dňa 30.11.2012 na určenie neplatnosti právneho úkonu výpovede
z dňa 26.6.2012, ktorá bola doručená navrhovateľovi dňa 26.6.2012 v sídle spoločnosti odporcu v Nitre
z a m i e t a.

Súd o ďalších nárokoch uplatnených navrhovateľom v tomto konaní rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ vo svojom podaní: „Žaloba o určenie neplatnosti výpovede z organizačných dôvodov“ z
dňa 30.11.2012, ktoré doručil súdu dňa 30.11.2012 sa domáhal určenia neplatnosti výpovede a náhrady
mzdy.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa do otvorenia pojednávania písomne vyjadril svojim podaním z dňa
21.12.2012, ktoré doručil súdu dňa 27.12.2012.

Z obsahu spisového materiálu a prednesov účastníkov súd zistil tento skutkový a právny stav.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava písomne podaného návrhu
z č.l. 1-3 súdneho spisu a naviac uviedol, že okrem výroku na určení neplatnosti výpovede si rozširuje

nárok o ďalšie dva výroky č.l. 146 z dňa 19.9.2013 o tom, že trvá na ďalšom zamestnaní a uplatňuje si
nárok na náhradu mzdy, nakoľko mu jeho pracovný pomer podľa § 79 ods. 1 ZP sa neskončil. Pracovný
pomer podľa navrhovateľ mu trvá, a týmto výrokom je súd pri rozhodovaní o náhrade mzdy viazaný
a nemôže spätne posudzovať včasnosť podania žaloby o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru
výpoveďou. Ďalej k svojej výpovedi uviedol, že bol 16 rokov zamestnaný a nemal žiadne problémy, len
u žalovanej spoločnosti v škole Súkromnej strednej odbornej škole Animus, kde sa uvedené skutočnosti
prejavili tým, že mu boli brané hodiny z jeho úväzku na úrok iných kolegov, naposledy mal najväčší

počet hodín zobrali z práva, potom z marketingu, z logistiky, z podnikateľských analýz a ešte aj nejaké
iné predmety, ktoré sa dali iným kolegyniam, ktoré mali menej hodín, aby sa naplnila ich pracovná
náplň. Uvedené skutočnosti vnímal tak, že jeho zamestnávateľ sa snažil na neho vyvíjať nátlak, ponúkol
mu najprv dohodu o ukončení pracovného pomeru, potom mu doručili 26.06.2012 výpoveď. Ďalej vovzťahu k ďalším skutočnostiam ešte dodal, že mu veľmi zle padlo aj to, že mu nebolo ponúknuté žiadne
miesto a preto trvá na tom, že výpoveď, ktorá mu bola doručená je neplatná, trvá aj na nároku na
náhradu mzdy celkom 9.760,- EUR vrátane uloženia odvodovej povinnosti do sociálneho poistenia a do

všetkých odvodov. Na otázku súdu, či u odporcu bola uzatvorená kolektívna zmluva zamestnávateľa so
zamestnancami, dodal, že nebola kolektívna zmluva uzatvorená.
Po zrušení rozhodnutia OS LV opätovne vypočul navrhovateľa, ktorý súdu uviedol, že u žalovanej
spoločnosti nebola dohodnutá kolektívna zmluva, ktorou by sa upravovala dĺžka výpovednej lehoty
a dodal, že u žalovanej spoločnosti neexistoval interný, vnútorný predpis, ktorý by upravoval, resp.

predlžoval výpovednú lehotu nakoľko žiaden vnútorný predpis nebol. Napokon ešte dodal, že nebola
písomná ani ústna dohoda so zamestnávateľom, štatutárnym zástupcom, resp. inou na to oprávnenou
osobou, dohoda o predĺžení výpovednej lehoty. Pri odovzdávaní výpovede bol prítomný pán G.. L. R. a
paniG..B.R.,onapôsobilavofunkciizástupkynevNitreabolaprítomnáeštepaniG..L.F.,bolaprítomná
aj zástupkyňa zamestnancov pani H. E., ktoré mali potvrdiť, že upozornil navrhovateľ na mylné uvedenie
dátumu výpovednej lehoty. Vo vzťahu k odovzdanej výpovedi uviedol, že on chcel v tej práci pokračovať,

nakoľko v tom čase už mal pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Ďalej dodal, že jeho pracovný úväzok sa
rozdelil iným kolegyniam, ktoré keď zistili obsiahlosť učiva, jedna od toho cúvla, druhá cúvla, nakoniec
to dali externému kolegovi, ktorý to vyučuje. Mne nebola ponúknutá žiadna práca pri tej výpovedi. Na
záver uviedol, že vykonané výsluchy svedkov splnili svoj účel a hlavne s dôrazom na výsluch pána Doc,
ktorý to celé objasnil, že on mal v úmysle mi pomôcť a vyplatil mu o mesiac dlhšie odstupné bez vzťahu

doby výpovednej lehoty.

Spln. práv. zást. odporcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného
podania, ktoré doručil na predchádzajúcom pojednávaní a to na č.l. 113-114 súdneho spisu. Všetky skôr
uvedené námietky predchádzajúcej splnomoc. práv. zást. odporcu zobral späť a žiadal konanie v tomto

smere zastaviť. Výpoveď bola doručená žalobcovi 26.6.2012, ktorú skutočnosť žalobca nespochybnil,
výpovedná lehota uplynula v dvojmesačnej lehote dňa 31.8.2012 a s poukazom na § 77 ZP a v zmysel
citovaného ustanovenia bola žaloba doručená tunajšiemu súdu oneskorene po uplynutí hmotnoprávnej
lehoty k 30.11.2012, preto v plnom rozsahu žiadal, aby súd podanú žalobu zmietol a žiadal o priznanie
náhrady trov právneho zastúpenia. Na otázku súdu, či u žalovanej spoločnosti bola uzatvorená

kolektívna zmluva uviedol, že u žalovanej spoločnosti nebola kolektívna zmluva uzatvorená. Podľa
udania splnomoc. práv. zást. sa výpovedná doba nedá predĺžiť, odpustiť. Ak by výpovedná lehota nebola
uvedená platí zákonná výpovedná lehota.

SvedkyňaJ..B.X.,ktorápôsobíužalovanejakoriaditeľkavýchovno-vzdelávaciehoprocesuavminulosti

pôsobila ako zástupkyňa riaditeľa uviedla, že v minulosti bola prítomná, keď sa odovzdávala písomná
výpoveď menovanému. Boli tam okrem žalobcu ešte ďalšie 4 osoby, keď odovzdali výpoveď celý
rozhovor trval možno 2 možno 5 minút. Pán A.. L. to prevzal, nič tam také nehovoril. Vo vzťahu k
zostavovaniu rozvrhu práce uviedla, že tento sa pravidelne zostavuje posledný augustový týždeň roku
2012 a dodala, že nikto nekomunikoval so žalobcom, o tom, že sa sním počíta čo i len na čiastočný

úväzok.

Svedok G.. A.. L. R. M.. uviedol, že sa pamätá na udalosti okolo odovzdávania výpovede s tým, že už
skôr hovorili o situácii, že sa stal nadpočetným, detí bolo stále menej, menej financií dostávali, nevedeli
zamestnať toľkých učiteľov, preto žalobcovi odovzdal výpoveď, ktorý podpísal prevzatie a nakoľko

je možno aj trochu prchkej povahy, preto podľa svedka bez slova odišiel a vo vzťahu k výpovednej
dobe či táto je dvoj, alebo trojmesačná uviedol, že mu dal vyplatiť len trojmesačné odstupné nakoľko
keď rozhodoval o financiách, myslel na jeho rodinu a zároveň dodal, že on ešte stále pôsobí na
škole ako štatutárny zástupca a koncom augusta, keď zostavujú rozvrh hodín už so žalobcom nikdy
nekomunikovali písomne ani ústne za účelom aby sa vrátil, či už s kratším alebo dlhším úväzkom. Na

záver dodal, že možno žalobca uzná, že vždy ku koncu roka sa mu snažil dať nejaké peniaze naviac,
odmeny, aby tie prázdniny prečkal. Na jednotlivé otázky uviedol, že on si je vedomí toho, že zákonnú
výpovednú lehotu nemôže meniť, ale mal na mysli vyplatenie odstupného, keďže je zriaďovateľ školy
za 3 mesiace a nie za 2 mesiac.

Svedkyňa J.. L. F. súdu uviedla, že pracuje ako zástupkyňa riaditeľa na pracovisku Y. Z. a J.. L. pozná
ako kolegu neboli v bližšom vzťahu a dodala, že bola prítomná, keď sa výpoveď odovzdávala a dodal,
že p. L. si to prečítal, pozrel, podpísal a ticho odišiel, svedkyňa podľa vlastného udania sa nepamätala
na to, že navrhovateľ by vyslovil nejaké výhrady, že by poukázal na trvanie výpovednej lehoty, že nie jev súlade so zákonom. Na záver vo vzťahu k spracovaniu návrhu rozvrhu práce dodala, že v Z. si robia
návrh rozvrhu práce koncom augusta, ale následne ho posielajú do Nitry na schválenie. V školskom
roku 2012/213 po doručení výpovede žiadnym spôsobom nekomunikovali so žalobcom pánom L. v tom

smere, že by s ním počítali, či už na kratší úväzok alebo nejako inak.
Na otázku navrhovateľa o tom, že či sa svedkyňa pamätá na to, že navrhovateľ uviedol, že má mať
platný úväzok do 31.8.2012, že sa to má skončiť k 30.90 2012, svedkyňa uviedla, že sa na to nepamätá.

Svedkyňa Margita Jedličková súdu uviedla bola prítomná pri odovzdaní výpovede z titulu výkonu svojej

funkcie ako odborová pracovníčka, zástupkyňa zamestnancov, avšak na podrobnosti sa už detailne
nepamätá a dodala, že k odovzdaniu došlo v kancelárii pána G.. R.. Ďalej uviedla, že po odovzdaní
výpovede, túto skutočnosť potvrdil svojim podpisom, k ďalšej komunikácii medzi nimi nedošlo. Na
jednotlivé otázky svedkyňa uviedla, že sa nepamätá na to, že by žalobca namietol nejaké skutočnosti
ohľadne tejto výpovede, zároveň dodala, že ona nezostavovala rozvrh práce a nemala v kompetencii
s kýmkoľvek rokovať o tom, že by mal byť ktokoľvek prísť vyučovať ani vtedy a ani odvtedy, nakoľko

neriešila tieto otázky. Na otázku navrhovateľa, či sa svedkyňa pamätá na to, že navrhovateľ po prevzatí
výpovede poukázal na to, že jeho úväzok by mal končiť 31.8.2012 a že on osobne poukázal na to,
že v písomnom vyhotovení výpovede, že úväzok by sa mal končiť 30.9.2012, svedkyňa uviedla, že sa
nepamätá na to že navrhovateľ mal upozorniť na túto skutočnosť.

Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu prečítaním nasledovných listín a to s č.l. 1-155
súdneho spisu, podanie žalovaného č.l. 156, vyčíslenie trov konania č.l. 157-170, rozsudok č.l. 172-177,
námietka zaujatosti č.l. 179-180, odvolanie č.l. 181-188, výpoveď z pracovného pomeru č.l. 189, dohoda
o zmene pracovnej zmluvy č.l. 190, námietka zaujatosti č.l. 191, sťažnosť č.l. 192, zoznam listov č.l.
193, zoznam písomností č.l. 194, podanie súdu č.l. 195, odvolanie č.l. 196-203, výpoveď z pracovného

pomeru č.l. 204, dohoda o zmene pracovnej zmluvy č.l. 205, upozornenie č.l. 206, námietka zaujatosti
č.l. 207, sťažnosť č.l. 208, zoznam listov č.l. 209, zoznam písomností č.l. 210, príloha č.l. 211, výpoveď
z pracovného pomeru č.l. 212, dohoda o zmene pracovnej zmluvy č.l. 213, upozornenie č.l. 214,
námietka zaujatosti č.l. 215, sťažnosť č.l. 216, zoznam listov č.l. 217, zoznam písomností č.l. 218,
predkladacia správa č.l. 219, potvrdenie o zamestnaní č.l. 220, podanie odporcu č.l. 221-222, návrh na

ukončeniesúdnehokonaniasúdnymzmieromč.l.223,podaniesúduč.l.224,žiadosťč.l.225,stanovisko
navrhovateľa č.l. 226-234, výzva č.l. 235-238, uznesenie KS NR s dôrazom na č.l. 241-245 č.l. 239-245,
nedoručenie súdnej zásielky č.l. 246, podania súdu č.l. 247-249, ÚZ č.l. 250, stanovisko navrhovateľa
k súdnemu sporu č.l. 251, žiadosť spln. práv. zást. odporcu o odročenie termínu pojednávania č.l. 252,
odvolanie plnomocenstva č.l. 253, upovedomenie OS NR č.l. 254, žiadosť spln. práv. zást. odporcu o

odročenie termínu pojednávania č.l. 255-256, odvolanie plnomocenstva č.l. 257, plnomocenstvo č.l. 258,
upovedomenieOSNRč.l.259,zápisnicaopojednávaníč.l.260-263,podaniasúduč.l.264-265,podania
súdu č.l. 266-267, plnomocenstvo č.l. 268, ÚZ č.l. 269, žiadosť spln. práv. zást. navrhovateľa o odročenie
termínu pojednávania č.l. 270-271, oznámenie č.l. 272, podania súdu č.l. 273-277, vyjadrenie odporcu
č.l. 278-279, ospravedlnenie svedkyne č.l. 280, nedoručená súdna zásielka č.l. 281, plná moc č.l. 282.

Podľa § 42 ods. 1 ZP platí, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi a podľa § 18 ZP platí, že zmluva podľa tohto zákona alebo iných
pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. V zmysle

ustanovenia § 43 ods. 1 ZP platí, že v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Na základe § 46 ZP platí, že pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve
ako deň nástupu do práce.

Prejav vôle v zmysle ustanov. § 15 ZP treba vykladať tak, ako to so zreteľom na, okolnosti za ktorých
sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.V zmysle § 63 ods. 1 písm. a ZP platí, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu

zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách;

Výpovedná doba podľa § 62 ods. 1 až ods. 7 ZP v tzv. „rekonštruovanom znení“ ku dňu doručenia
výpovede dňa 26.06.2012 bola upravená nasledovne. Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí
uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63
ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný
stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je podľa písm. a)
dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, a podľa písmena je tri mesiace, ak pracovný pomer

zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov. Výpovedná doba
zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je dva mesiace, ak
pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.
Do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa započítava aj doba trvania opakovane
uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba

bezprostredne nadväzujú. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa
ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace. Výpovedná doba
začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa
uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť v zmysle § 77 ZP.

Podľa § 132 O.s.p. súd dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaný návrh navrhovateľa
nebol dôvodne podaný a preto súd najprv týmto medzitýmnym rozhodnutím rozhodol o základe nároku
tým, že návrh na určenie, že pracovný pomer vznikol a naďalej trvá zamietol.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na určenie neplatnosti právneho úkonu výpovede je zrejmé, že návrh
navrhovateľa smeroval na určenie neplatnosti výpovede s tým, že v prejednávanom prípade na takéto
určenie je vždy naliehavý právny záujem, nakoľko v znení Zákonníka práce v § 77 zákonodarca pamätá
na takýto návrh, preto nie je potrebné osobitne skúmať ako podmienku konania naliehavý právny záujem
na takomto určení. Z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že konanie navrhovateľa smerovalo k určeniu

neplatnosti právneho úkonu výpovede.

Zo zákona súd skúma pri určení neplatnosti výpovede podľa § 62 ods. 3 psím. b) ZP dobu po ktorú bol
zamestnaný navrhovateľ u odporcu. Súd mal nepochybne preukázanú
zahájenie pracovnej doby navrhovateľa u odporcu od 1.9.2009, z čoho je zrejmé, že do doby skončenia

pracovného pomeru výpoveďou, navrhovateľ neodpracoval u odporcu 5 rokov. V tomto prípade súd
poznamenáva, že v zmysle § 62 ods. 5 ZP na seba bezprostredne nenadväzovali pracovné doby
navrhovateľa, ktoré boli skôr uzatvorené od roku 2007, nakoľko tieto boli zhodne vždy na dobu určitú,
do ukončenia školského roku t. j. k 30. júnu. Podľa vyjadrenia samotného navrhovateľa nepracoval u
odporcu počas školských prázdnin v roku 2008 a v r. 2009, dokonca sám toto obdobie jednoznačne

pozitívne zhodnotil tak, že jeho odporca síce nezamestnal, ale dostal koncom školského roka odmenu
v rozsahu cca jeden a pol, až dvojnásobku svojho platu, čím si mohol pokryť svoje náklady v období
školských prázdnin a nemusel sa hlásiť na úrade práce.

V prejednávanom prípade mal súd nepochybne preukázané zo zhodného udania oboch účastníkov

konania, že navrhovateľ dňa 26.6.2012 prevzal výpoveď u odporcu v zmysle ktorej výpovedná
lehota začala plynúť od 1.7.2012 a výpovedná doba sa skončila ku dňu 31.8.2012 a nie tak ako
je uvedené v písomnom vyhotovení výpovede ku dňu 30.9.2012. Súd v tomto smere poukazuje na
ustálenú rozhodovaciu prax súdov vyjadrenú už v minulosti napr. vo Výbere 2/1967 (obsahuje základnépracovnoprávne závery občianskoprávneho kolégia NS), S III str. 70 (Zborník stanovísk, záverov,
rozborov a ...) o tom, že ustanovenia zákona o výpovedných dobách majú kogentný charakter a preto
aj v prípade nesprávneho vymedzenia termínu ukončenia výpovede platí, že výpovedná doba sa skončí

zákonným vymedzením výpovednej doby. Podľa súdu na základe uvedených skutočnosti s poukazom
na § 77 ZP je zrejmé, že navrhovateľ nedoručil v hmotnoprávnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa
mal pracovný pomer skončiť návrh o neplatnosť právneho úkonu výpovede, ale až neskôr 30.11.2012,
preto súd o tomto nároku rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že tento návrh zamietol.

Nakoľko rozhodnutie OS Levice bolo KS v Nitre zrušené pod čís. kon.: 6 CoPr 4/2013-239 a vec bola
vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, preto OS LV podľa § 226 O.s.p. je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (z čís. kon.: 6 CoPr 4/2013-239) a preto v ďalšom konaní sa súd riadil
pokynmi odvolacieho súdu, a preto súd vo veci doplnil dokazovanie o výsluch svedkov a to osôb, ktoré
boli prítomné pri odovzdaní a prevzatí výpovede zo strany odporcu, kedy boli jednoznačne preukázané
nasledovné skutočnosti.

Súd vo veci vypočul všetky osoby, ktoré označil navrhovateľ a ktoré zároveň mali byť prítomné pri
odovzdávaní výpovede v kancelárii štatutárneho zástupcu školy p. G.. A.. L. R. M.., ktorý bol osobne
prítomný, ďalej boli J. J.. B. X., ktorá pôsobí u žalovanej ako riaditeľka výchovno-vzdelávacieho procesu
a v minulosti pôsobila ako zástupkyňa riaditeľa, J.. L. F., ktorá súdu uviedla, že pracuje ako zástupkyňa

riaditeľa na pracovisku v Z. a napokon tam bola ešte p. H. E., ktorá súdu uviedla bola prítomná pri
odovzdaní výpovede z titulu výkonu svojej funkcie zástupkyne zamestnancov. Všetky uvedené osoby
zhodne uviedli, že navrhovateľ po odovzdaní výpovede, túto skutočnosť potvrdil svojim podpisom,
pozrel, prečítal si výpoveď, podpísal a ticho odišiel, nikto sa nepamätal na to, že by navrhovateľ vyslovil
nejaké výhrady, že by poukázal na trvanie výpovednej lehoty, že nie je v súlade so zákonom. Výsluch

svedkov bol ešte doplnený o otázky na preukázanie tej skutočnosti či s navrhovateľom mal niekto
komunikovať v tom smere, že by sa sním od nasledujúceho školského roka potom čo dostal výpoveď
počítalo, hoci aj so zníženým počtom vyučovacích hodín, t. j. s kratším pracovným úväzkom. Prítomní
svedkovia rovnako zhodne uviedli, že sa nezakladá na pravde tvrdenie navrhovateľa o tom, že v
nasledujúcom školskom roku 2012/2013 by ho ktokoľvek zo školy oslovil so zámerom aby sa vrátil do

školy vyučovať a to ani s kratším pracovným úväzkom sa nezakladá na pravde. Prítomní svedkovia
vo svojej výpovedí napokon ešte potvrdili, že písomný záznam o odovzdaní a prevzatí výpovede
navrhovateľovi nebol spracovaný.

Ďalej vo vzťahu k uplatnenému nároku o tom, že pracovný pomer trvá zrejme nie je možné rozhodnúť,

nakoľko navrhovateľovi bola riadne doručená výpoveď so všetkými náležitosťami o tom, že sa stal
nadbytočným a v zákonnej lehote si neuplatnil nárok na určenie neplatnosti výpovede, preto podľa súdu
nie je naliehavý právny záujem na takomto určení, súd takýto návrh považuje skôr len za účelovú obranu
navrhovateľa.

Súd vo veci samej rozhodol už uvedeným medzitýmnym rozsudkom a po právoplatnosti tohto
rozhodnutia súd rozhodne o nároku na náhradu mzdy.

Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné

tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal uplatneného nároku, ktorý je deliteľný a to jednak na výrok o určení
pracovného pomeru ako aj na uplatnený nárok s tým súvisiaci a to na náhradu mzdy. Podľa § 152 ods. 2
O.s.p. platí, že rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd

rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe. Súd v záujme hospodárnosti konania
v tomto medzitýmnom rozhodnutí najprv rozhodol o základe nároku, tak že zamietol návrh navrhovateľa
na určenie, že jeho pracovný u odporcu naďalej trvá a po právoplatnosti tohto rozhodnutia, súd rozhodne
aj o súvisiacom nároku a to na náhradu mzdy a trov súdneho konania.

Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.