Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. máj 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20P/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114211743
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114211743.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou vo veci starostlivosti o maloletého H.

C., narodeného XX.XX.XXXX a maloletú H. C., narodenú XX.XX.XXXX, obidve deti bytom u matky, v
konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov
- matky: G. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. XX, Q. a otca: G. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale
bytom R. L., t.č. T. o návrhu otca na zníženie výživného a na zmenu styku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa návrhom zo dňa 23.04.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.04.2014, domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd znížil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému H. a maloletej H. na
minimálnu čiastku stanovenú zákonom 54 eur. Zároveň otec žiadal o zmenu styku s maloletými deťmi
z prvého týždňa na tretí týždeň v mesiaci. Otec navrhol zrušiť párny a nepárny týždeň, obidve deti chce
navštevovať a dovádzať spolu. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že zmena napraví a navráti potrebné
narušené putá medzi ním a deťmi. Momentálne sa nachádza v S. T. U. D., kde si odpykáva 12 mesačný
trest za zanedbanie povinnej výživy. Na slobodu bude prepustený dňa 03.07.2014. V minulosti nebol
schopný platiť aktuálnu výšku výživného, čo ľutuje a preto žiada túto zmenu. Na jeho sociálne a

majetkové pomery je aktuálna suma neprimeraná a likvidačná, vážne ohrozuje jeho resocializáciu. Na
deti finančne prispievať chce, ako aj rýchlo si nájsť prácu po prepustení. Na pravidelný styk s deťmi
sa otec teší a považuje ho z oboch strán za veľmi potrebný. Dlžnú sumu za vyplácanie náhradného
výživného je ochotný od 17.08.2014 vyplatiť Sociálnej poisťovni formou splátkového kalendára.
Vo veci sa vyjadrila matka podaním zo dňa 13.10.2014 v ktorom uviedla, že so znížením výživného
nesúhlasí, lebo čím súd deti staršie, tým sú ich nároky na výživu vyššie. Obe maloleté deti navštevujú
X. ročník ZŠ v Q., kde aj bývajú. Matka sa v septembri XXXX vydala, v spoločnej domácnosti žije aj

s manželom a jeho dvomi deťmi, ktoré sú mu zverené, a to synom C., ktorý navštevuje X. ročník I. a
dcérou H., ktorá navštevuje X.. ročník ZŠ v Q.. S úpravou styku tak, ako to navrhuje otec, matka súhlasí
len v tom prípade, ak sa budú stretávať u jeho rodičov v F. pod ich dohľadom. Otec maloletých od
rozvodu málokedy navštevoval, nikdy mu v tom nebránila. Viackrát maloletých telefonicky kontaktoval
a nasľuboval im, že príde, no nikdy tak neurobil. Naposledy bol s maloletými v decembri 2011. Matka
má strach dávať otcovi v dnešnej dobe maloletých, pretože na intenete figuruje jeho meno ako konateľ
spoločností R. Matka nevie, v čom všetkom je otec zapletený, viackrát ho na jej adrese hľadala polícia,

preto má matka strach dať mu maloletých samých.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, informatívnym výsluchom
otca, oboznámením sa s odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 24.03.2016, s potvrdenímSociálnej poisťovne zo dňa 06.04.2016, s oznámenia spoločnosti H. so mzdovým listom otca u H. s
oznámením E. zo dňa 08.04.2016, so mzdovým listom otca u E., s oznámením E. zo dňa 11.04.2016,
so mzdovým listom otca u E. s odpoveďou zamestnávateľa Y. zo dňa 20.04.2016, s odpoveďou

zamestnávateľa Y.. zo dňa 20.04.2016, so mzdovým listom otca u zamestnávateľa Y. s odpoveďou na
lustráciu v ZVJS zo dňa 20.02.2015, s oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 25.02.2015, s odpoveďou
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 26.02.2015, s oznámením Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny zo dňa 11.04.2016, s rozpisom priemerných mesačných nákladov na maloleté deti na č.l.
86, s potvrdením H. banky, a.s. zo dňa 15.03.2016, s potvrdenkou č. XXXXXXX Obce Zavar zo dňa

04.04.2016, s poštovými podacími lístkami na č.l 90, s ročným zúčtovania preddavkov na daň zo dňa
22.02.2016, so mzdovým listom matky na č.l. 96, s potvrdením o príjme matky zo dňa 11.04.2016,
s obsahom spisu Okresného súdu Trnava spisová značka 20P/248/2011, ako aj s obsahom celého
spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti otca v zmysle § 101 ods. 2 O.sp. a zistil nasledovný
skutkový stav:

Matka na pojednávaní uviedla, že s návrhom otca zo dňa 28.4. 2014 v celom rozsahu nesúhlasí a žiada
ho v celom rozsahu zamietnuť. Posledná úprava výživného bola stanovená rozsudkom OS Trnava č.k.
20P/248/2011, kedy bol otec zaviazaný platiť na mal. H. a na mal. H. po 100 eur mesačne. Otec si
túto vyživovaciu povinnosť vôbec neplní ani neplnil. Výživné platil, keď bo vo výkone trestu, kedy jej
výživné bolo zasielané v rôznych sumách od 5 do 7 eur. Matka dostáva náhradné výživné od UPSVAR,

podala aj návrh na vykonanie exekúcie a exekútor mu zrazil zo mzdy výživné vo výške 2 x 200 eur a
1 x 41 eur. Sám dobrovoľne otec výživné neplatí ani neprispieva nad rámec žiadnymi darčekmi. Matka
sa 13.9.2014 znovu vydala. S manželom bývajú v rodinnom dome spolu s jej deťmi a jeho dvomi deťmi,
ktorú sú mu zverené, a to s plnoletým synom C., ktorý má XX rokov a maloletou H., ktorá má XX rokov
a na ktoré ich matka platí výživné 66 eur mesačne. Rodinný dom vlastní manžel a náklady na tento dom

hradia spoločne. Náklady na dom sú 300 eur, kde sú zahrnuté energie, internet, telefóny celej rodiny.
Matka pracuje v V. C. Q. a jej priemerný zárobok je 550 eur, manžel zarába tiež okolo 400 eur a pracuje
na PD Q.. Matka je vlastníčkou osobného motorového vozidla D.. Nehnuteľný majetok žiaden nevlastní.
Manžel vlastní osobné auto H.. Spolu s bývalým manželom si zobrali počas trvania manželstva pôžičku
vo H., a.s. a mesačné splátky platí vo výške 27 eur. Pôžička by mala skončiť v budúcom roku a zostatok

je tam okolo 400 eur. Maloleté deti navštevujú X. ročník ZŠ v Q.. Priemerné mesačné náklady na ich
stravu sú 80-100 eur mesačne, na ošatenie a obuv do 50 eur mesačne, hygienické potreby 20 eur
mesačne, zdravotnícke potreby, lieky od 20 do 30 eur mesačne, škola, pomôcky a exkurzie od 20 do 40
eur mesačne, kredit na telefón vo výške 10 eur mesačne na každé dieťa. Obe maloleté deti navštevujú
školskú družinu a chodia na stravu do školskej jedálne, za ktorú matka platí mesačne 50 eur a školskú

družina hradí na pol roka 50 eur. Maloletému H. hradí matka futbalový krúžok vo výške 40 eur mesačne
a športové oblečenie. Matka platí poistku každému maloletému a aj sebe vo výške 20 eur mesačne.
Náklady na bývanie na každé maloleté dieťa sú približne 28 eur mesačne. Spolu náklady na jedno dieťa
sú približne 280 eur mesačne. Iné zvýšené výdavky maloleté deti matka nemá. Otec maloletých detí je
majiteľom troch firiem. Tieto firmy sú na internete a to R. Matka ďalej uviedla, že otec sa s maloletými

deťmi vôbec nestretáva, naposledy sa stretli asi pred dvoma rokmi na Vianoce, otec deti nekontaktuje,
neprejavuje žiadny záujem ani o stretnutie v zmysle ostatnej úpravy styku. Matka na záver uviedla, že
náklady na maloleté deti sú okolo 280 eur mesačne, čo je oveľa vyššia suma ako tá, ktorou má otec
prispievať doposiaľ a matka zvažuje podanie návrhu na zvýšenie výživného na obe maloleté deti.

Otec na informatívnom výsluchu dňa 13.01.2016 uviedol, že na návrhu trvá, nakoľko po tom, ako sa
vrátil z väzenia asi pred rokom bol síce zamestnaný cestou agentúry s príjmom 410 euro v hrubom,
avšak ku koncu roka 2015 opätovne dostal výpoveď, t.č. je nezamestnaný, prácu si hľadá, v evidencii
nezamestnaných však evidovaný nie je, nakoľko prácu si veľmi rýchlo nájde.

Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že návrh otca na zníženie výživného navrhuje zamietnuť
a v časti zmeny styku sa nevie vyjadriť, keďže otec na pojednávanie neprišiel.

Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 24.03.2016 vyplýva, že otec bol zamestnaný
od 08.04.2011 do 02.07.2013 v spoločnosti Y., od 28.08.2013 do 13.10.2013 ako odsúdený v S., od

29.10.2013 do 19.01.2014, od 03.02.2014 do 17.03.2014, od 01.04.2014 do 29.05.2014 ako odsúdený
v S. od 23.07.2014 do 31.01.2015 a od 01.02.2015 do 05.07.2015 v spoločnosti Y. od 06.07.2015 do
17.09.2015 v spoločnosti E., od 22.09.2015 do 27.12.2015 v spoločnosti H., od 08.02.2016 doposiaľ v
spoločnosti E.Z odpovede na lustráciu v ZVJS zo dňa 20.02.2015 vyplýva, že otec bol dňa 03.07.2014 prepustený
na slobodu.

Z odpovede zamestnávateľa Y.. zo dňa 20.04.2016 vyplýva, že s otcom bol ukončený pracovný pomer
dňa 02.07.2013 a dňa 05.07.2015 z dôvodu, že otec zmenil zamestnávateľa.

Z odpovede zamestnávateľa Y. zo dňa 20.04.2016 vyplýva, že s otcom bol ukončený pracovný pomer
05.07.2015 dohodou podľa § 60.

Z mzdového listu otca u zamestnávateľa Y. vyplýva, že priemerná čistá mzda otca v období od 02/2015
do 07/2015 bola vo výške 385 eur.

Z oznámenia E. zo dňa 11.04.2016 vyplýva, že otec bol zamestnaný od 06.07.2015 do 17.09.2015 a
pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe podľa § 72.

Z mzdového listu otca u E. vyplýva, že v období 07/2015 až 09/2015 bol jeho čistý priemerný mesačný
príjem 406 eur.

Z oznámenia spoločnosti H. vyplýva, že otec bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere od

22.09.2015 do 27.12.2015 a ukončenie pracovného pomeru nastalo podľa § 71 Zákonníka práce.

Z mzdového listu otca u H.yplýva, že v období 09/2015 až 12/2015 bol jeho čistý priemerný mesačný
príjem 339 eur.

Z oznámenia E. zo dňa 08.04.2016 vyplýva, že otec je zamestnancom spoločnosti od 08.02.2016 a
pracovný pomer trvá.

Z mzdového listu otca u E. vyplýva, že vo februári 2016 bola čistá mzda vo výške 388,99 eur, v marci
2016 bola jeho čistá mzda vo výške 549,56 eur.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 06.04.2016 vyplýva, že otec poberal nemocenskú dávku v
decembri 2015 vo výške 19,50 eur. Matka poberala dávku v nezamestnanosti v období od 16.07.2012
do 15.01.2013 spolu vo výške 1.292,80 eur.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 25.02.2015 vyplýva, že otec nepoberá dávku v
nezamestnanosti.

Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 26.02.2015 vyplýva, že otec nepoberá žiadne
dávky.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 11.04.2016 vyplýva, že otec nie je k
uvedenému dňu v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani príspevky
k dávke, ani dávku sociálnej pomoci, ani prídavok na dieťa ani rodičovský príspevok. Matka nie je k
uvedenému dňu v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá prídavok na dieťa H. a H. na každého

vo výške 23,52 eur a zároveň poberá náhradné výživné vo výške 100 eur mesačne na každé dieťa.

Z rozpisu priemerných mesačných nákladov na maloleté deti na č.l. 86 vyplýva, že výdavky na maloletú
H. sú: strava 80-100 eur, ošatenie 50 eur, hygienické potreby 20 eur, zdravotnícke potreby a lieky 20-30
eur, škola, školské pomôcky, exkurzie 20-40 eur, kredit na telefón 10 eur. Výdavky na maloletého H. sú:

strava 80-100 eur, ošatenie 50 eur, futbalový krúžok 40 eur, hygienické potreby 20 eur, zdravotnícke
potreby a lieky 20-30 eur, škola, školské pomôcky, exkurzie 20-40 eur, kredit na telefón 10 eur. Náklady
na naftu do auta 50-80 eur mesačne.

Z mzdového listu matky na č.l. 96 vyplýva, že matka mala za obdobie od 01/2013 do 12/2013 čistý

priemerný príjem vo výške 450 eur.

Z potvrdenia o príjme matky zo dňa 11.04.2016 vyplýva, že matka mala od 01/2014 do 12/2014 čistú
priemernú mesačnú mzdu vo výške 468,40 eur, od 01/2015 do 12/2015 mala čistú priemernú mesačnúmzdu vo výške 543,52 eur, od 01.2016 do 02/2016 mala čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 629,70
eur.

Z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti zo dňa 22.02.2016
vyplýva, že základ dane matky bol vo výške 6.525,63 eur.

Z poštových podacích lístkov na č.l 90 vyplýva, že matka platí maloletým deťom poistné každému vo
výške 20 eur, sebe vo výške 20 eur, za elektriku platí jej manžel sumu 61,13 eur.

Z potvrdenia H. zo dňa 15.03.2016 vyplýva, že matka zaplatila za plyn sumu 100 eur.

Z potvrdenky č. XXXXXXX Obce Q. zo dňa 04.04.2016 vyplýva, že manžel matky zaplatil dane a
poplatky vo výške 67,85 eur.

Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava spisová značka 20P/248/2011 súd zistil, že rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 20P/248/2011-23 zo dňa 18.01.2012 súd zvýšil s účinnosťou od 01.01.2012 výživné
otca na maloletého H. a maloletú H. na každého zo sumy 75 eur na sumu 100 eur mesačne a tým zmenil
rozsudokOkresnéhosúduTrnavač.k.18C/33/2010zodňa16.07.2010včastivýškyvýživného.Uvedený
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2012. Rozsudok pritom vychádzal zo skutkových zistení,

že otec pracoval prostredníctvom Personálneho servisu - Y. v spoločnosti E. a mal príjem vo výške 368
mesačne, matka pracovala ako skladníčka a jej príjem bol 380 eur mesačne a s maloletými deťmi bývala
u svojich rodičov. Obe maloleté deti navštevovali X. ročník na Q. v A.. Rodičia iné vyživovacie povinnosti
nemali.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia sa môžu dohodnúť o úprave
styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o
styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1,

súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku
žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase
skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu,
ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti.

Zvykonanéhodokazovaniavychádzajúczvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenídospelsúdkzáveru,

že návrh otca na zníženie výživného voči maloletému H. a maloletej H. a návrh otca na zmenu styku nie
je dôvodný. Naposledy bolo o výživnom na obe maloleté deti rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu
č.k. 20P/248/2011-23 zo dňa 18.01.2012, ktorým súd zvýšil s účinnosťou od 01.01.2012 výživné otca
na maloletého deti zo sumy 75 eur na sumu 100 eur mesačne. V čase tohto rozhodnutia otec pracoval
prostredníctvom Personálneho servisu - Y. v spoločnosti E. a mal príjem vo výške 368 mesačne. Z

odpovede zamestnávateľa Y. mal súd preukázané, že otec ukončil pracovný pomer dňa 02.07.2013
dohodou z dôvodu, že zmenil zamestnávateľa. Z odpovede zo Sociálnej poisťovne mal súd preukázané,
že ďalším zamestnávateľom otca ako odsúdeného bol od 28.08.2013 S. Q.. Otec vo svojom návrhu
doručenom súdu dňa 28.04.2014 uviedol, že sa nachádza v S. T. kde si odpykáva 12 mesačný trest
odňatia slobody za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Z uvedeného vyplýva, že otec pracovný

pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa, u ktorého bol zamestnaný v čase ostatného rozhodovania
súdu o výživnom, ukončil dohodou, avšak nie z dôvodu zmeny zamestnávateľa, ale z dôvodu nástupu do
výkonu trestu odňatia slobody. Súd pritom poukazuje na nález Ústavného súdu ČR - IV. ÚS 1181/2007
ÚS ČR: „Pokiaľ sa rodič zbavil úmyselným konaním, kvôli ktorému na neho bola uvalená väzba, alebo
pre ktoré bol následne odsúdený na trest odňatia slobody, objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu

povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť vykladať na ťarchu tohto dieťaťa,
ktoré má podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práva a slobôd, základné právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť.“ Súd je preto toho názoru, že nie je možné, aby bolo maloleté dieťa ukrátené
na výživnom preto, že otec sa pripravil o možnosť zvýšiť si svoje príjmy tým, že páchal trestnú činnosť.
Uvedené súd vyhodnotil tak, že otec sa vlastnou vinou pripravil zamestnanie a vlastnou vinou sa dostal

do výkonu trestu odňatia slobody, preto nie je možné sankcionovať maloleté deti znížením výživného.
Navyše po dvoch mesiacoch od podania návrhu na súd bol otec prepustený z výkonu trestu na slobodu
a už dňa 23.07.2014 sa opätovne zamestnal v spoločnosti Y. kde bol zamestnaný do 05.07.2015, od
06.07.2015 do 17.09.2015 bol zamestnaný v spoločnosti E. od 22.09.2015 do 27.12.2015 v spoločnosti
H. a od 08.02.2016 až doposiaľ je otec zamestnaný v spoločnosti E., kde vo februári 2016 bola jeho

čistá mzda vo výške 388,99 eur, v marci 2016 bola jeho čistá mzda vo výške 549,56 eur. Otec žiadal o
zníženie výživného na obe maloleté deti z dôvodu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde
savšaknachádzalužlendvamesiaceodpodanianávrhuapoprepustenísaopätovnezamestnal,čosúd
nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného, nakoľko trvala len krátky
časanavyšedovýkonutrestusaotecdostalvlastnouvinou.Vsúčasnostimáotecreálnemožnostiakosi

potrebný príjem zabezpečiť, keďže sa nachádza na slobode a teda v jeho možnostiach a schopnostiach
je dosahovať minimálne taký príjem, aký v čase poslednej úpravy výživného, dokonca za posledný
mesiac bol čistý príjem otca vyšší ako v čase ostatnej úpravy výživného. Počet vyživovacích povinností
otca sa od poslednej úpravy výživného nezmenil. Vzhľadom na uvedené súd podstatnú zmenu pomerov
odôvodňujúcu zníženie výživného na strane otca nezistil. Súd ďalej zisťoval, či na strane matky nastala

podstatná zmena pomerov. V čase poslednej úpravy 01.01.2012 matka pracovala ako skladníčka a jej
príjem bol 380 eur mesačne. Z potvrdenia o príjme matky vyplýva, že matka mala v roku 2014 čistú
priemernú mesačnú mzdu vo výške 468,40 eur, v roku 2015 vo výške 543,52 eur, od 01/2016 do 02/2016
malačistúpriemernúmesačnúmzduvovýške629,70eur.Nastranematkyprišlokpostupnémuzvýšeniu
príjmu v priebehu štyroch rokov o cca 250 eur, ale vzhľadom na to, že otec svoju vyživovaciu povinnosť

k maloletým deťom neplní vôbec a pokrýva ju matka, ako aj vzhľadom na vývoj nákladov súd uvedené
nepovažoval za podstatnú zmenu okolností. Počet vyživovacích povinností sa nezmenil ani na strane
matky odôvodňujúce zníženie výživného otca na maloleté deti. V čase posledného rozhodnutia obe
maloleté deti navštevovali X. ročník na základnej škole v A.. Toho času obe maloleté deti navštevujú 5.ročník na základnej škole v Q., a teda na ich strane nástupom na druhý stupeň základnej školy došlo
k zmene pomerov, avšak odôvodňujúcich zvýšenie výživného, nie jeho zníženie. Priemerné mesačné
náklady na maloletého H. sú vo výške 312 eur, zvýšené výdavky sú s futbalovým krúžkom, a to vo výške

40 eur mesačne. Priemerné mesačné náklady na maloletú H. sú vo výške 272 eur mesačne. Obe deti
sú od poslednej úpravy vekovo staršie, vyspelejšie a prihliadnuc na vývoj životných nákladov podľa §
78 ods. 3 ZR dospel súd k záveru, že na strane maloletých nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zníženie výživného, práve naopak, odôvodnené potreby maloletých detí od poslednej
úpravy výživného vzrástli.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované ustanovenia Zákona o rodine dospel
súd k záveru, že návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému H. a maloletej H.
nemožno vyhovieť, pretože nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu
rozhodnutia o výške výživného jeho znížením. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku a návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.

Zároveň súd dospel k záveru, že otec je schopný dosahovať čistý príjem vo výške, ktorá by stačila na
zabezpečenie výživy oboch jeho detí. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu každého svojho
dieťaťa a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjmy, z ktorých ich výživu zabezpečí, a to tým viac,
že je zrejmé, že je v možnostiach otca zabezpečiť výživu oboch jeho detí, a to s poukazom na príjem,

ktorý dosahoval v spoločnosti Y. kde pracovný pomer skončil dohodou. Otec však musí vyvinúť väčšiu
aktivitu pri hľadaní zamestnania a zároveň pristupovať k práci zodpovedne, a ak tak nerobí, nie je to
možné ospravedlniť znížením vyživovacej povinnosti.

Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 ZR je zdôrazniť mieru

rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní
svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič
je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú
vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12P/32/2010 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
12P/32/2010 - 33 zo dňa 30.03.2011 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 23.06.2010
č.k. 18C/33/2010-42 v časti o úprave styku tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým H. a
maloletou H. každú prvú sobotu v každom kalendárnom mesiaci počas školského roka od 10:00 hod. do
19:00 hod. a počas školských prázdnin od 10:00 hod. do 19:00 hod. ďalej každú prvú nedeľu v každom

kalendárnom mesiacu počas školského roka od 10:00 hod. do 19:00 hod. a počas školských prázdnin
od 10:00 hod. do 19:00 hod. tak, že si obe maloleté deti prevezme pred dverami bydliska matky a na
rovnakom mieste ich v stanovenom čase vráti.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že styk otca s maloletými deťmi je upravený

rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 12P/32/2010 - 33 zo dňa 30.03.2011, napriek tomu sa otec s maloletými
deťmi vôbec nestretáva, naposledy sa stretli pred dvoma rokmi na Vianoce. Vzhľadom na to, že otec
neprejavuje žiadny záujem o stretnutie s maloletými ani v zmysle ostatnej úpravy styku, nezistil súd
dôvod na zmenu tohto rozhodnutia a návrh otca na zmenu úpravy styku ako nedôvodný zamietol.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
matky a kolízneho opatrovníka, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah
spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Otec aj matka vo svojich návrhoch boli povinní v zmysle ust.
§ 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej
prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením

dôkazných prostriedkov ako aj tým, že budú dbať na pokyny súdu v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.
Otec sa na pojednávania dňa 20.10.2014, 09.05.2016 nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil,
ani nepožiadal súd o odročenie pojednávaní, hoci mu predvolania na pojednávanie boli riadne doručené.
Súd preto pokračoval v konaní v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti otca
prihliadnuc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, keď išlo o konanie, ktoré sa mohlo
začať aj bez návrhu, a preto žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995

Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.