Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CbZm/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207812
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tomáš

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6113207812.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Tomášom, v právnej veci

navrhovateľa CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká
republika, PSČ: 110 00, IČO: 264 29 705, v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, PSČ: 811 09, IČO: 36 864 421, proti odporcovi
1/ H. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/XX, L. L., odporcovi 2/ E. E., nar. XX. XX. XXXX, t. č.
na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou E.. E. F., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu
Banská Bystrica, odporcovi 3/ H. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XX, P., odporcovi 4/ V. J., nar.
XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/X, L., o zaplatenie istiny 962,13 Eur, 914,87 Eur, 1669,53 Eur, 480,00

Eur, s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na vylúčenie veci na samostatné konanie z a m i e t a.

Odporca 1/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 962,13 Eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 962,13 Eur od 26. 04. 2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo
zmenkovej sumy 962,13 Eur od 21. 09. 2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 3,21 Eur s
tým, že odporca 1/ je povinný uhradiť sumy v 10,00 Eur mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci,

počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok.

Odporca 2/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 914,87 Eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 914,87 Eur od 12. 08. 2010 do do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo
zmenkovej sumy 914,87 Eur od 14. 10. 2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 3,05 Eur s tým,
že odporca 2/ je povinný uhradiť sumy v 100,00 Eur mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci,
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok.

Odporca 3/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1669,53 Eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1669,53 Eur od 12. 05. 2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo
zmenkovej sumy 1669,53 Eur od 04. 10. 2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 5,57 Eur s
tým, že odporca 3/ je povinný uhradiť sumy v 100,00 Eur mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci,
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok.

Odporca 4/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 480,00 Eur, zmenkový

úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 480,00 Eur od 23. 07. 2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo
zmenkovej sumy 480,00 Eur od 06. 10. 2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu v sume 1,60 Eur s tým,
že odporca 4/ je povinný uhradiť sumy v 100,00 Eur mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci,
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok.

Odporca 1/ je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania v sume 115,00 Eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 311,10 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko v lehote 3

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.Odporca 2/ je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania v sume 110,00 Eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 311,10 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca 3/ je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania v sume 201,00 Eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 449,20 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca 4/ je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania v sume 57,00 Eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 218,20 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

V konaní sp. zn. 16CbZm/44/2013, 16CbZm/94/2013, 16CbZm/98/2013, 16CbZm/102/2013 návrhom
zo dňa 28. 03. 2013 si navrhovateľ uplatnil proti odporcovi 1/ až 4/ právo na zaplatenie zmenkovej sumy

vo výške 962,13 Eur, 914,87 Eur, 1669,53 Eur, 480,00 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25
% denne z istiny, 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta
zmenkovej sumy.

Vzhľadom na totožný predmet konania a totožného navrhovateľa pri zachovaní hospodárnosti a

efektívnosti konania súd spojil predmetné konania na spoločné konania.

Navrhovateľ sa vyjadril, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z predmetných zmeniek,
v ktorých sa odporcovia 1/ až 4/ zaviazali k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne.
Indosované zmenky sú vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od

vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenky k zaplateniu, pričom vystaviteľ 1/ až 4/ doposiaľ nezaplatil žalované zmenkové sumy. Keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť
verejnou listinou.

Navrhovateľ návrhy podal na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4
ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojich pohľadávok navrhovateľ uviedol a predložil originál
zmeniek, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane
osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa

nariadili pojednávania.

Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba právomoc súdu
Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001
a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného

súdu Banská Bystrica je daná podľa článku 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm.
a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že
príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú
v Slovenskej republike okresné súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej

republike vybral podľa bydliska odporcu.

Súdvzmyslečlánku5ods.2Nariadenia861/2007/ESdoručovalodporcom1/až5/kópiutlačiva(návrhu)
na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď.

Odporca 1/ sa vyjadril, že žiada o povolenie splátok vo výške 10,00 Eur.

Odporca 2/ súhlasil s uplatnenou zmenkou a žiadal o povolenie splátok.

Odporca 3/ uviedol, že chce splatiť predmetný dlh a požadoval o splátkový kalendár.Odporca 4/ požadoval povolenie splátok vo výške 100,00 Eur mesačne.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie
vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť ústne
pojednávanie (článok 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES).

Súd potom vyhlásil vo veci na pojednávaniach rozsudky, ktorými predmetné návrhy zamietol a
odporcovi 1/-4/ náhradu trov konania nepriznal. Keďže súdu bolo z jeho činnosti známe (§ 121 O.s.p.),

že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť prostredníctvom poskytovania úverov v značnom rozsahu na území celej Slovenskej republiky,
keď aj z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka č.
23636/B zistil, že ako predmet činnosti má zapísanú aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov
a ďalej mu bolo z jeho činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava si uplatňuje

svoje nároky aj v exekučných konaniach, pripojil si konajúci súd aj príslušné exekučné spisy Okresného
súdu Banská Bystrica, na základe totožnej číselnej identifikácie na zmenke a úverovej zmluve vo
veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava proti odporcovi1/ až 4/ ako povinným a vykonal
dokazovanie aj dôkazmi predloženými v tomto spise (§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), keďže ich vykonanie
mal za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a dôsledné posúdenie uplatneného nároku (§ 2 O.s.p.).

Súd potom za nespornú považoval v konaní skutočnosť, že odporca 1/ až 4/ ako dlžníci a spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme zmluvy o úvere, pričom
v deň podpisu Zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, v ktorej s poukazom na článok 14 resp.
17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili zadnú stranu Zmluvy, nebola vyplnená

zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že zmenky, od
ktorých si navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej zmenky,
tak ako to bolo priamo konštatované vo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z vykonaného
dokazovaniasúdpotompovažovalzapreukázané,ženavrhovateľompredloženézmenkyzabezpečovali
hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere, keď číslo zmluvy bolo vždy totožné aj priamo

s číslom na zmenke.

Ďalej súd považoval za preukázané, že každá úverová zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa,
teda mala predtlačený text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa
dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje

dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Rubovú stranu zmluvy tvorili
predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane predtlačenej Dohody o vyplnení zmenky.
Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že odporca 1/ až 4/ pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu
- Zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď
aj v každej zmluve bol označený ako občan - fyzická osoba, teda spĺňal definíciu spotrebiteľa a na

strane druhej veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, pri uzatváraní tejto zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v
obchodnom registri mal veriteľ aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, súd považoval za
preukázané, že veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, spĺňal definíciu dodávateľa.
Potom, keďže zmluva medzi veriteľom a odporcom1/ až 4/ bola uzatvorená na formulári veriteľa, vrátane

všeobecných zmluvných podmienok a bolo možné v tejto zmluve doplniť, resp. zmeniť, len osobné údaje
odporcov 1/ - 4/ ako dlžníka a výšku úveru, považoval súd za preukázané, že veriteľ takéto zmluvy
uzatváral s viacerými osobami, a teda bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah
tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla, súd dospel k záveru, že predmetné zmluvy o
úvere uzavreté medzi veriteľom a odporcom 1/ až 4/ boli spotrebiteľskou zmluvou a keďže predmetom

zmluvybolodočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovveriteľomodporcom1/-4/,išloospotrebiteľské
úvery. V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru sa zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ
smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku so spotrebiteľského úveru, len ak išlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výškynesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená
zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú

sumu. V danom prípade, nebolo sporné, že vystavená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, teda
veriteľ mohol prijať od odporcu 1/ až 4/ ako dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo
Zmlúv o úvere. Potom príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy mohlo byť maximálne teda 30 % istiny
poskytnutého úveru, pričom bez ohľadu na to, či došlo aspoň k čiastočnému splateniu úveru, vo všetkých
prípadoch vyplnená zmenková suma presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením

§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.. Ak teda zmenky boli vyplnené na vyššie zmenkové sumy ako bolo
povolené, boli predmetné zmenky vyplnené v rozpore so zákonom.

Aj keď nárok navrhovateľa bol uplatnený ako zmenkový nárok, súd mal za to, že bolo povinnosťou súdu
z úradnej moci platnosť zmenky skúmať, pričom neplatnosť zmenky ako cenného papiera je možné
posudzovať nielen pre nesplnenie podmienok podľa Zákona č. 191/1950 Sb., ale keďže sa jedná o

právny úkon, aj keď abstraktný, aj podľa všeobecných ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka
o platnosti právneho úkonu. Keďže zmenka, bez ohľadu na jej abstraktnosť, je právnym úkonom, každý
právny úkon, ktorý odporuje zákonu, je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu súd v rámci občiansko-súdneho konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu
z úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v

článku I. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. čo je vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.
in fine, kde výslovne zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Naviac, odčlenenie zmenkového abstraktného
vzťahuodspotrebiteľskéhovzťahuniejemožné,pretožeprávevspotrebiteľskýchvzťahochbolopoužitie
zmenky regulované a obmedzované (§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. v rôznom znení) a keďže sa

jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť.
Potom, keďže navrhovateľ ako indosatár si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku
súd z úradnej povinnosti vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, nebol daný právny základ
nároku navrhovateľa z uplatnenej zmenky, teda návrh navrhovateľa nebol dôvodný.

Na základe odvolania podaného navrhovateľom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením rozhodnutia
Okresného súdu Banská Bystrica zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie
konanie s tým, že odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k
vadám v jeho postupe pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa
nepostupoval podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia a ani podľa Občianskeho súdneho poriadku a v

súlade s § 120 O.s.p. nepostupoval ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa neposkytol odvolateľovi
poučenie o dôkaznej povinnosti pred pojednávaním, a to v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny
názor na navrhovateľom uplatnený nárok napriek tomu, že to bolo s prihliadnutím na stav a charakter
konania potrebné. Aj keď v odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa pri posudzovaní nároku
zo zmenky obmedzil len na posudzovanie zmenky, toto konštatovanie nekorešponduje s tou časťou

odôvodnenia, v ktorej Okresný súd ex offo prihliadol na absolútnu neplatnosť zmenky práve z dôvodu
jej použitia a vyplnenia v úverovej zmluve, ktorá má spotrebiteľskú povahu. Okresný súd posudzoval
platnosť zmenky len s poukazom na § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý podmienky a vystavenie
zmenky upravoval v čase uzavretia úverovej zmluvy špecifickým spôsobom v nadväznosti na úverový
vzťah, ktorý zmenka zabezpečovala. Aj keď bolo použitie zmenky na zabezpečenie úveru poskytnutého

odporcovi 1/-4/ ako spotrebiteľovi regulované Zákonom č. 258/2001 Z. z., odvolací súd sa nestotožnil
s tým, že by táto skutočnosť oprávňovala súd skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť,
pretože pre takýto postup súdu neboli splnená zákonné podmienky. Rozhodnutie súdu je tak preto,
že vec nesprávne právne posúdil, keď absolútnu neplatnosť zmenky vyvodil z porušenia § 4 ods. 6
Zákona č. 258/2001 Z. z. a keď v nadväznosti na to nesprávne vyložil a interpretoval § 17 Zákona č.

191/1950 Sb., v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne. Okresný súd mal
podľa názoru odvolacieho súdu postupovať podľa článku 5 ods. 3 a článku 7 Nariadenia a o nároku zo
zmenky rozhodnúť bez pojednávania, pretože bez námietok odporcu ako dlžníka sa postup súdu podľa
§ 17 Zákona zmenkového a šekového nedá odôvodniť. Postup okresného súdu, a to nie len z dôvodu, že
tento predvolal účastníkov na pojednávanie a že vykonal dokazovanie a ex offo skúmal platnosť zmenky

cez spotrebiteľský vzťah, ktorého právne posúdenie nie je predmetom tohto konania, preto takýto postup
súdu nie je správny. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papieru,
ktorý získal navrhovateľ ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať záväzkový
vzťah, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Takýto postup súdu je v rozpore nielen s Občianskymsúdnym poriadkom, ale aj s Nariadením. Súd dokazovanie vykonával bez návrhu a aj bez akýchkoľvek
kauzálnych námietok zo strany odporcu 1/-4/, ktoré jediné by ho na postup, ktorý zvolil, oprávňovali.
Okresný súd tak rozhodoval v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového. O takomto postupe

súdu sa nemohol navrhovateľ, ale ani odporca 1/-4/ dozvedieť, a to ani z predvolania na pojednávanie.
Okresný súd bol oprávnený postupovať v prejednávanej veci najmä podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia
a pokiaľ zistil, že nárok uplatnený navrhovateľom patrí do pôsobnosti Nariadenia, že návrh bol podaný
navrhovateľom v súlade s článkom 4 ods. 1 Nariadenia a bol aj správne vyplnený v jazyku konajúceho
súdu, nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému súd pristúpil len v tom

prípade, kedy nie je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie
požiadaniektorýzúčastníkovkonania,čosavprejednávanejvecinestalo.Zobsahuspisovéhomateriálu
tak vyplýva, žeprvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 1 O.s.p., ktoré účastníci konania
nenavrhli preto, že bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, s čím odvolací súd nesúhlasí. Súdom
vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia navrhovateľa, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne
v návrhu na tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom, ale

je indosatárom a nebolo vykonané ani na tvrdenia odporcu1/ a 4/, ktorý voči forme a obsahu zmenky
nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov. Pre takto uplatnený
nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v originály predložená navrhovateľom platná a obsahuje všetky
náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového, čo okresný súd v konaní
zistil. Odvolací súd nepovažuje právny názor okresného súdu o tom, že zmenková suma bola vyplnená

do zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., v dôsledku čoho je absolútne neplatným
právnym úkonom, za správny. Nesúhlasí ani s tým jeho názorom, že na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu zmenky musel prihliadnuť ex offo preto, že ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. platí aj
vprípadezmenymajiteľazmenkyalebopostúpeniaprávzozmenky.Odvolaciemusúdujezdokazovania
vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj

zmenkou, zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. a
odporcom1/-5/ bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi 1/-5/
konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky ako vlastnej zmenky, v ktorej
nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení zmenky zmluvné strany
dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v článku 14 resp. 17 Všeobecných obchodných

podmienok, na základe ktorej bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako pôvodný majiteľ - remitent
oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporca 1/ -4/ meškal ku dňu splatnosti
zmenky. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový
dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide
tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkovi z takejto

zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,
a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Aj keby bolo dojednanie

zmluvných strán v článku 14 resp. 17 Všeobecných obchodných podmienok o tom, že zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré mu vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky, neplatné pre rozpor s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z., nemalo by to na
prejednávanú vec, predmetom ktorej je nárok zo zmenky, podstatnejší vplyv, pretože takéto porušenie
oprávňuje dlžníka len na to, aby si mohol voči poskytovateľovi úveru, ktorý nie je účastníkom tohto

konania, uplatniť náhradu škody tak ako to vyplýva z § 4 ods. 7 Zákona č. 258/2001 Z. z.. Nemá
však za následok neplatnosť zo zmenky a ani dohody o vyplňovacom práve obsiahnutej v článku 14
resp. 17 Všeobecných obchodných podmienok. Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú
zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový
majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom

všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z
tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi
zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou
a že vedome konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len
obranu dlžníka proti platnému zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže

mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky
vznikla. Odvolací súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia
spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej zmenky súdom. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o
dva samostatné, vedľa seba existujúce záväzky s tým, že aj zabezpečovacia zmenka má nespornú aabstraktnú povahu. Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakteru zabezpečovacej
zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo
významvtedy,kebyodporcaakospotrebiteľvzniesolmajiteľovirelevantnénámietkytýkajúcesaúverovej

zmluvy, prípadne zmenky alebo ak by namietal, že k indosácii došlo na jeho škodu, čo by však musel v
konaní aj preukázať, a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá
v § 2 písm. a), b) a v § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 11. 06. 2010 obsahovala
zákaz plniť dlh zmenkou. Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že
nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky

vyplývajúce zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala voči majiteľovi zmenky, nie
je možné takýto výklad okresného súdu akceptovať. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu
1/-4/, že za zmenku zaplatí sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd posudzoval
navrhovateľom uplatnený nárok cez zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a nie ako
nárok zo zmenky, ktorá je podľa Zákona zmenkového a šekového platnou zmenkou, čo je neprípustné.
Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k prelomeniu zásady stanovenej v článku I. § 17 Zákona č. 191/1950

Sb. tak, ako to vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, pretože ani vyplnenie zmenkovej
sumy do zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2011 Z. z. in fine, kde zákonodarca uviedol, že
ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky, by nemalo za následok neplatnosť zmenky, ale len nárok dlžníka zo zmenky na náhradu škody.
Ustanovenie§17Zákonazmenkovéhoašekovéhovyjadrujezásaduabstraktnostizmenkovýchvzťahov,

čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových
vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Názor okresného súdu o
tom, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od vzťahu spotrebiteľského nie je možné, nie je
preto správny. Dlžník nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného
vzťahusPOHOTOVOSŤOU,s.r.o.,atopráveztohodôvodu,žedošlokindosáciizmenky.Podľanázoru

odvolacieho súdu je to výlučne odporca, ktorý je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti
zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Z ustanovenia § 17 Zákona zmenkového
a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa
zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky.
Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ

nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že práve ustanovenie § 17 Zákona
zmenkovéhoašekovéhoslúžinaochranudlžníkazozmenkyprotinepoctivémunadobúdateľovizmenky,
a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom. Aj keď sú zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ
podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii,
keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých je len ťažko očakávať znalosť zmenkovej úpravy.

Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu, kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ,
ktorý je profesionálom, s nepodnikateľom, väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu
dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k
zneužívaniu zmenkového práva a či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných
strán na úkor druhej. Takéto zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany

dlžníka vznesené námietky proti povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak
žiadne pochybnosti. Dlžník preto musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí
najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi, pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou
samotnou (§ 495 Občianskeho zákonníka) bez toho, že by musel preukazovať dôvod vzniku zmenky,
dôvod jej prijatia, indosácie a podobne. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných

záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, o ktorej okresný
súd uviedol, že je platnou zmenkou podľa Zákona zmenkového a šekového, nie je možné jej platnosť
bez ďalšieho posudzovať cez spotrebiteľskú zmluvu a v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo
zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Závery okresného súdu tak v základe
vychádzajú z právneho hodnotenia spotrebiteľského vzťahu, posúdenie ktorého nebolo predmetom

sporu a je irelevantné aj pre posúdenie platnosti zmenky. Na prelomenie základnej zásady obsiahnutej
v § 17 Zákona zmenkového a šekového, keďže odporca1/ až 4/ ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky nevzniesol, nestačia. Takýto postup súdu je preto v rozpore s § 17
Zákona zmenkového a šekového, ktorý dokazovanie ohľadom základného vzťahu pripúšťa len vtedy,
ak boli dlžníkom ohľadom kauzálneho vzťahu podané, ale aj preukázané relevantné námietky. Zásadu

nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám majiteľ
nekonal pri nadobúdaní zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa navodzuje
stav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť námietky
kauzálnej povahy vznášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového originálneho majiteľa zmenky avtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná námietka
nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna námietka
dlžníkom vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa Zákona zmenkového a šekového bol preto

súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť
podľa Zákona zmenkového a šekového povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia ani jej
neprípustnosť. Rozhodnutím okresného súdu tak nebolo rozhodnuté o zmenkovom nároku, ale o sním
úzko súvisiacom nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože to, ako bola zmenka vyplnená,
či sa tak stalo v súlade s dohodou o vyplňovacom práve alebo v rozpore s § 4 ods. 6 Zákona č.

258/2001 Z. z. na jej povahe a platnosti nič nemení. Preto ani nárok uplatnený navrhovateľom nie je
nárokomzospotrebiteľskejzmluvy.Ajkeďjevprípadespotrebiteľovpotrebnéprihliadaťnaichšpecifické
záujmy a postavenie, súčasná právna úprava už dôslednejšie chráni spotrebiteľa tým, že zakazuje
používanie zmeniek na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, čím sa nesporne zabráni zneužívaniu
práva podnikateľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery spotrebiteľom na ich ujmu. Zákaz zneužitia práva
je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu právna úprava zmenkového

právajeprísneformálnaaneumožňujesúdubezpodanianámietokdlžníkomprelomiťzásaduuvedenúv
§ 17 Zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd zaoberať základným záväzkovým vzťahom,
ktorýmôžemaťcharakterspotrebiteľskéhovzťahu.Okresnýsúdbudepretovďalšomkonanípostupovať
v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je
povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože

to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného
majiteľa, v žiadnom svojom ustanovení neukladá. Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá
mala nesporne zabezpečovací charakter tak, ako to okresný súd správne zistil, sa v dôsledku indosácie
stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací charakter zmenky stratila. Musí tiež vychádzať z toho,
že zmenka obsahuje všetky formálne aj materiálne požiadavky tak, ako to stanovuje § 75 Zákona

zmenkového a šekového, a preto je zmenkou platnou. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodá
také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového voči
terajšiemu majiteľovi zmenky a nepreukáže, že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na jeho škodu,
nie je okresný súd oprávnený bez takýchto námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom
záväzkového vzťahu, aj keby to bol záväzkový vzťah spotrebiteľský.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa článku 7 bod 3 Nariadenia 861/2007/ES ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej

strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke
alebo protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie

vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vyhlásil rozsudok vo veci dňa 28. 05. 2015, bez nariadenia pojednávania, keď miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,
keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná
ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť

zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku
od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto
lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,

ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať
majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne
alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Ako už bolo konštatované, v danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky,
a to právo na zaplatenie zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny.

Vzhľadom na to, že aj podľa právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici zmenka obsahuje
všetkyformálneaajmateriálnepožiadavkytakakotostanovuje§75Zákonač.191/1950Sb.avzhľadom
na to, že odporca 1/-4/ nevzniesol relevantné námietky v zmysle § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., ani
v zmysle § 10 Zákona č. 191/1950 Sb., vydal súd o pohľadávkach navrhovateľa voči odporcom 1/ až 4/rozsudok a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a to tak v časti zmenkovej sumy a zmenkovej
odmeny, ako aj v časti dojednaného úroku a v časti zákonného úroku, keďže aj tieto nároky môže majiteľ
zmenky postihom žiadať. Vzhľadom na sociálnu situáciu odporcov 1/ až 4/, ktorý požadovali o povolenie

splátok, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že v prípade omeškania
s úhradou čo i len jednej splátky zaniká odporcovi 1/ až 4/ výhoda splátok a dlh sa stáva splatným v
celom rozsahu.

Čo sa týka spojenia predmetných konaní do jedného spoločného, súd návrh navrhovateľa na vylúčenie

veci na samostatné konanie zamietol, pretože sa jedná totožné predmety konania úzko spolu súvisiace,
základ nároku sa nemení a jedná sa o totožného navrhovateľa. Na uvedené konania sa aplikujú
rovnaké rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na rozdielnosť jednotlivých uplatnených istín. V
zmysle § 112 OSP opísané skutočnosti súdu umožnili spojiť dané konania (podmienkou v zmysle
uplatneného ustanovenia nie je totožnosť všetkých odporcov), a preto súd túto možnosť využil za účelom
efektívnosti a v konečnom dôsledku hospodárnosti konania, z ktorého dôvodu súd návrh na vylúčenie

veci na samostatné konania zamietol. Súd poznamenáva, že v prípade podania odvolania ktoréhokoľvek
z odporcov, rozhodnutie v časti nevzťahujúcej sa na toho-ktorého odporcu nadobudne právoplatnosť, a
preto nie je dôvod o každom nároku jednať samostatne.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. a

navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti odporcovi1/
až 4/ , ktorý vo veci úspech nemali. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa § 9 ods. 1, §
10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 15, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 a § 20c Vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.
Súd takisto priznal navrhovateľovi trovy v zmysle § 150 ods. 2 OSP, ktoré mu vyplývali zo spisu.

Trovy navrhovateľa voči odporcovi 1/ pozostávajú z iných trov konania v sume 115,00 Eur za zaplatený
súdny poplatok z návrhu na začatie konania a za odvolanie a z trov právneho zastúpenia v sume 311,10
Eur za 4 úkony právnej služby po 51,45 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa
03. 07. 2013, podanie návrhu, vyjadrenie, odvolanie proti rozsudku, k tomu režijný paušál 24 x 7,81 Eur

a 20 % DPH). Nakoľko navrhovateľ si vyúčtoval aj 20% DPH zo zaplateného súdneho poplatku, súd
mu v tejto časti nevyhovel, pretože náhrada súdneho poplatku nie je upravená vyhláškou, na základe
čoho by si navrhovateľ bol oprávnený žiadať aj DPH. Súdny poplatok predstavuje hotový výdavok, nie
náhradu právneho zástupcu navrhovateľa a naviac bol uhradený priamo navrhovateľom.
Súd takisto priznal navrhovateľovi náhradu trov cestovného pri použití osobného motorového vozidla

pri ceste na pojednávanie dňa 03.07. 2013 z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť v rozsahu 109,46
eur (priemerná spotreba 5,2 l/100km, cena pohonných hmôt 1,48 Eur/l, sadzba základnej náhrady za
opotrebenie vozidla 0,183 Eur/km, počet kilometrov 422 a z náhrady za stratu času za čas strávený
cestou na pojednávanie v sume 104,08 Eur x (8 polhodín po 13,01 Eur), t.j. spolu s DPH predstavuje
sumu 213,8 Eur. Nakoľko v deň 03. 07. 2013 sa konalo v senáte 16CBzm 8 pojednávaní v súd priznal

1/8, t.j. 26,7 Eur. Súd celkovo zaviazal odporcu 1/ na zaplatenie sumy 311,10 Eur.

Trovy navrhovateľa voči odporcovi 2/ pozostávajú z iných trov konania v sume 110 Eur za zaplatený
súdny poplatok z návrhu na začatie konania a za odvolanie a z trov právneho zastúpenia v sume 311,10
Eur za 4 úkony právnej služby po 51,45 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu4 x 7,81

Eur a 20 % DPH. Navrhovateľ si pri konečnom rozhodnutí nevyčíslil v zákonnej lehote trovy konania,
súd mu preto priznal trovy vyplývajúce zo spisu a trovy, ktoré si uplatnil v žalobe a v odvolaní.
Súd takisto priznal navrhovateľovi náhradu trov cestovného pri použití osobného motorového vozidla
pri ceste na pojednávanie dňa 03.07. 2013 z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť v rozsahu 109,46
eur (priemerná spotreba 5,2 l/100km, cena pohonných hmôt 1,48 Eur/l, sadzba základnej náhrady za

opotrebenie vozidla 0,183 Eur/km, počet kilometrov 422 a z náhrady za stratu času za čas strávený
cestou na pojednávanie v sume 104,08 Eur x (8 polhodín po 13,01 Eur), t.j. spolu s DPH predstavuje
sumu 213,8 Eur. Nakoľko v deň 03. 07. 2013 sa konalo v senáte 16CBzm 8 pojednávaní v súd priznal
1/8, t.j. 26,7 Eur. Súd celkovo zaviazal odporcu 2/ na zaplatenie sumy 311,10 Eur.

Trovy navrhovateľa voči odporcovi 3/ pozostávajú z iných trov konania v sume 201 Eur za zaplatený
súdny poplatok z návrhu na začatie konania, odvolanie a z trov právneho zastúpenia v sume 449,20
Eur za 4 úkony právnej služby po 81,33 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, účasť
na pojednávaní, odvolanie proti rozsudku), k tomu režijný paušál 4 x 7,81 Eur a 20 % DPH. Nakoľkonavrhovateľ si vyúčtoval aj 20% DPH zo zaplateného súdneho poplatku, súd mu v tejto časti nevyhovel,
pretože náhrada súdneho poplatku nie je upravená vyhláškou, na základe čoho by si navrhovateľ bol
oprávnený žiadať aj DPH. Súdny poplatok predstavuje hotový výdavok, nie náhradu právneho zástupcu

navrhovateľa a naviac bol uhradený priamo navrhovateľom.

Súd takisto priznal navrhovateľovi náhradu trov cestovného pri použití osobného motorového vozidla
pri ceste na pojednávanie dňa 01. 07. 2013 z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť v rozsahu 109,7
Eur (priemerná spotreba 5,5 l/100km, cena pohonných hmôt 1,48 Eur/l, sadzba základnej náhrady za

opotrebenie vozidla 0,183 Eur/km, počet kilometrov 422, t.j. 110,65 Eur a z náhrady za stratu času za
čas strávený cestou na pojednávanie v sume 104,08 Eur (8 polhodín po 13,01 Eur), t.j. spolu s DPH
predstavuje sumu 213,80 Eur. Nakoľko v deň 01.07.2013 sa konalo v senáte 16CBzm 10 pojednávaní
v danej veci, súd priznal 1/10 zo sumy 213,8 Eur, t.j. 21,4 Eur. Súd celkovo zaviazal odporcu 3/ na
zaplatenie sumy 449,2 Eur.

Trovy navrhovateľa voči odporcovi 4/ pozostávajú z iných trov konania v sume 57,00 Eur za zaplatený
súdny poplatok z návrhu na začatie konania a za odvolanie a z trov právneho zastúpenia v sume
218,20 Eur za 4 úkony právnej služby po 33,20 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu,
účasť na pojednávaní dňa 01. 07. 2013, odvolanie proti rozsudku), k tomu režijný paušál 4 x 7,81 Eur
a 20 % DPH. Nakoľko navrhovateľ si vyúčtoval aj 20% DPH zo zaplateného súdneho poplatku, súd

mu v tejto časti nevyhovel, pretože náhrada súdneho poplatku nie je upravená vyhláškou, na základe
čoho by si navrhovateľ bol oprávnený žiadať aj DPH. Súdny poplatok predstavuje hotový výdavok, nie
náhradu právneho zástupcu navrhovateľa a naviac bol uhradený priamo navrhovateľom. Súd takisto
priznal navrhovateľovi náhradu trov cestovného pri použití osobného motorového vozidla pri ceste na
pojednávanie dňa 01. 07. 2013 z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť v rozsahu 109,7 Eur (priemerná

spotreba 5,5 l/100km, cena pohonných hmôt 1,48 Eur/l, sadzba základnej náhrady za opotrebenie
vozidla 0,183 Eur/km, počet kilometrov 422, t.j. 110,65 Eur a z náhrady za stratu času za čas strávený
cestou na pojednávanie v sume 104,08 Eur (8 polhodín po 13,01 Eur), t.j. spolu s DPH predstavuje
sumu 213,80 Eur. Nakoľko v deň 01.07.2013 sa konalo v senáte 16CBzm 10 pojednávaní v danej veci,
súd priznal 1/10 zo sumy 213,8 Eur, t.j. 21,4 Eur. Súd celkovo zaviazal odporcu 4/ na zaplatenie sumy

218,20 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.

(rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne

obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitnéhozákona. Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok
(čl. 15 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu).