Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 3, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CbZm/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207812
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tomáš

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6113207812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Tomášom v právnej veci

navrhovateľaCDConsultings.r.o.,sosídlomNaganoOfficeCenter,Kčervenémudvoru3269/25a,Praha
3, Česká republika, IČO: 264 29 705, v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi H. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J. XX, J., o zaplatenie istiny 962,13 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaním zo dňa 28. 03. 2013 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 962,13 Eur spolu

so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 962,13 Eur od 26. 04. 2010 do zaplatenia
a 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 962,13 Eur od 21. 09. 2010 spolu so zmenkovou odmenou
vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t. j. 3,21 Eur a náhradou trov konania. Návrh bol podaný v zmysle
nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veci s nízkou hodnotou.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodňuje vystavenou zmenkou, ktorú priložil k návrhu. Navrhovateľ ako
príslušný súd určil podľa bydliska odporcu (bod 4.4.2. formulára návrhu).

Odporca sa na tlačive C (čl. 5 ods. 2 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 ďalej
len „nariadenie“) nevyjadril. Odporca na pojednávaní uviedol, že úver mu bol poskytnutý vo výške 800
Eur a splatil 750 Eur, čo preukazoval poštovými poukážkami.

Súd vo veci nariadil pojednávanie v súlade s čl. 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady č. 861/2007/ES. Hoci navrhovateľ svoje práva uplatnil postupom podľa nariadenia č. 861/2007/

ES a podľa čl.5 bod 1 nariadenia je konanie písomné, samosudca konštatuje, že v danej veci bolo ústne
pojednávanie nariadené lebo súd to považoval za potrebné vzhľadom na možnosť iného právneho
posúdenia súdom, ako spotrebiteľský vzťah. V prípade posúdenia spotrebiteľského vzťahu je súd ex offo
povinný skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok. Navyše zo zásady rovnosti všetkých pred zákonom
či pred súdom vyplýva predovšetkým to, že všetci účastníci majú rovnakú príležitosť zúčastniť sa na
jednaní pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým sporným otázkam, najmä v danom prípade, keď tlačivo „C“
v zmysle nariadenia 867/2007/ES odporcovi neposkytuje dostatočný priestor na uvedenie relevantných

skutočností.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, vyjadreniami účastníkov, zmenkou
identifikovanou číslom zmluvy XXXXXXX, úverovou zmluvou XXXXXXX, exekučným spisomOkresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Er/186/2011 spolu s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ určil ako príslušný súd podľa bydliska odporcu v zmysle čl. 25 ods. 1 písm. a) nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007/ES, podľa ktorého je príslušný vo veci vydať rozsudok v
európskom konaní vo veciach s nízkou okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7ER/186/2011 súd zistil, že

zmenka, ktorá bola priložená k návrhu bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého
úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o., ktorá ju následne indosovala na navrhovateľa ako zahraničnú právnickú osobu.
Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom má teda spotrebiteľskú povahu.

Na posúdenie spotrebiteľských zmlúv súd v zmysle článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES sa aplikuje

slovenské procesné rozhodné právo. Z uvedeného potom vyplýva, že slovenské subjekty pôvodne ani
nepredpokladali iný ako právny poriadok SR. Nakoľko podľa bodu 13 nariadenia 861/2007/ES pojmy
"zjavne neopodstatnené" v kontexte zamietnutia pohľadávky a "neprípustné" v kontexte zamietnutia
návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom, súd v danom prípade postupoval podľa
Občianskeho súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka a z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, smernicou
2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

Čo sa týka poskytnutého spotrebiteľského úveru, súd zistil že navrhovateľ poskytol odporcovi dňa 19.

05. 2009 úver vo výške 700 Eur. V čl. 17 Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľ uviedol,
že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z predmetnej
úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Podľa predmetného článku bol remitent oprávnený vyplniť
zmenkovú sumu najneskôr v deň, kedy sa stane splatným celý dlh, t. j. ak dlžník neuhradí 4 po sebe

nasledujúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo
časť poslednej splátky. Dátum úročenia zmenkovej sumy mal remitent vyplniť tak, že ním mal byť deň
kedy sa stal spltným celý dlh.

Súd ďalej zistil, že zmenka bola vystavená dňa 19. 05. 2009 v Banskej Bystrici na rad spoločnosti

POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 59. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ s lehotou
splatnosti „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do zmenky bola vpísaná suma 962,13
Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 26. 04. 2010 do zaplatenia. Pôvodný majiteľ zmenky
indosoval zmenku na terajšieho navrhovateľa.

Podľa kapitoly II čl. 25 ods. 1 písm. a) nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veci s nízkou hodnotou do 1. januára 2008 členské štáty oznámia Komisii, ktoré súdy alebo tribunály
sú príslušné vydať rozsudok v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu;

Podľa kapitoly I čl. 2 ods. 1 nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veci s

nízkou hodnotou Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných
sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani
na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta iure imperii").

Podľa kapitoly II čl. 4 ods. 4 nariadenia 861/2007/ES ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená
alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo
neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

Podľa bodu 13 nariadenia 861/2007/ES pojmy "zjavne neopodstatnené" v kontexte zamietnutia
pohľadávky a "neprípustné" v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym
právom.Podľa kapitoly II čl. 5 ods. 1 nariadenia 861/2007/ES európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo
ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva,

že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa kapitoly II čl. 5 ods. 3 nariadenia 861/2007/ES odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva

návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na
odpoveď,pričomvprípadepotrebyposkytnevšetkypríslušnépodpornédokumenty,azašlehospäťsúdu
alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa kapitoly II čl. 7 ods. 1 nariadenia 861/2007/ES do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo
navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa kapitoly II čl. 19 nariadenia 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú

zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa čl. 5 smernice 93/13/EHS V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne.
Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto
pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa bodu 31 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zmluva o úvere by mala
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.

Podľa čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES obchodná praktika sa považuje za
agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom
vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá
významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a
tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by

inak neurobil.

Podľa § 121 OSP netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právnezáväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 75 z. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 76 ods. 2 z. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja
sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

Podľa § 33 ods. 1 a 2 zák. č. 191/1950 Zb. zmenku možno vystaviť na videnie, na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia,na určitý deň. Zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou

sročnosťou sú neplatné.

Podľa § 48 z. č. 191/1950 Zb. o majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Z činnosti súdu je známe, že pôvodný majiteľ zmenky Pohotovosť s.r.o. vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť prostredníctvom poskytovania spotrebiteľských úverov v značnom rozsahu na území celej SR
(§ 121 OSP). Zmenka má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu, ktorý
má povahu spotrebiteľského vzťahu.

Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že napĺňa
znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko
zo samotnej zmluvy vyplýva, že nebola uzatvorená s odporcom v rámci jeho podnikateľskej činnosti,
pretože v zmluve sa neuvádza obchodné meno či IČO odporcu, ale sú v nej uvedené údaje odporcu
ako fyzickej osoby. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej

obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami
sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z
vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z

uzavretej Zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka,
alebo označenie Zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka teda nie je
žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Súd potom v danom prípade mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok
zo spotrebiteľského vzťahu, pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo
14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti D.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení
práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto
rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako

abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

K obdobnému záveru o prelomení zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu ku
spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965 - II. Zaitschrift für
das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftrecht 191/62 Hamm, publikovaný v časopise Neue juristische

Wochenschrift, 1965 str. 1125. Ak teda vo vyššie uvedenej veci ESD C- 419/11 skúmal súdny dvor
EÚ, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o to viac je odôvodnený záver o skúmaní postavenia
spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka a v tej súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok
spotrebiteľských zmlúv.

Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve
v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 z. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v rôznom znení do 31. 12. 2007 a od 1. 1. 2008.

Posledná platná právna úprava v § 17 ods. 3 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch dokonca

zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje.

Porušením tohto zákazu dokonca podľa § 17 ods. 4 z. č. 129/2010 Z. z. veriteľ zodpovedá za škodu
spotrebiteľovi.Pretožesajednáokogentnúúpravu,súdzozákonaexoffo skúmalpodmienkyvystavenia
zmenky a jej prípustnosť práve vo vzťahu k spotrebiteľovi.

Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ demonštratívne určuje, čo je možné vyhodnotiť ako neprijateľné zmluvné
podmienky. Čo sa týka prípustnosti zmenky v spotrebiteľskom vzťahu demonštratívny výpočet nekalých
podmienok uvedených Občianskym zákonníkom je potrebné doplniť ustanovením § 4 ods. 6 z. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

ktorý je totožný s dátumom vystavenia zmenky, t. j. ku dňu 19. 05. 2009, podľa ktorého v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výškeaktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou

veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že veriteľ k 19.05. 2009 na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohol
prijať od dlžníka zmenku len v prípade:

a) ak zmenková suma v čase vyplnenia
b) je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30%
istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Ad a)

Čo sa týka času vyplnenia mal súd v konaní za preukázané, že navrhovateľ a odporca si v úverovej
zmluve č. 6220450 dohodli v čl. 17 VOP, že remitent je oprávnený vyplniť zmenkovú sumu najneskôr
v deň, kedy sa stane splatným celý dlh, t. j. ak dlžník neuhradí 4 po sebe nasledujúce splátky,
prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Súd preskúmaním zmenky zistil, že navrhovateľ vyplnil zmenkovú sumu najneskôr dňa 26. 04. 2010 na

sumu 962,13 Eur. Súd má za to, že zmenka nemohla byť vyplnená neskôr ako je na zmenke uvedený
dátum26.04.2010,nakoľkosámnavrhovateľvč.17VOPsazaviazalvyplniťdátumúročenia zmenkovej
sumy na deň, kedy sa stal splatným celý dlh, t. j. v danom prípade 26. 04. 2010.

Ad b)

Čo sa týka vpísanej sumy 962,13 Eur do zmenky, súd má za to, že navrhovateľ v priamom rozpore
s ustanovením § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v čase vystavenia zmenky, vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30%
istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Veriteľ v danom prípade poskytol úver 700 Eur, z ktorých
30% predstavuje sumu 210 Eur. Je tak zjavné, že veriteľ mohol od odporcu prijať zmenku vyplnenú

maximálne na sumu 910 Eur, čo by sa nepriečilo účelu zákona o spotrebiteľských úveroch. Potom
vyplnená zmenka na sumu 962,13 Eur je neprípustná.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, absolútne neplatný. Absolútna

neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Súd k absolútnej neplatnosti prihliada i bez návrhu z
úradnej povinnosti. Súd má potom za to, že právny predchodca konal v priamom rozpore s ustanovením
§ 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z., keď zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami prevýšujúcimi úverové
istiny, a preto je takýto právny úkon neplatný.

Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej
obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné dojednanie v
čl. 17 VOP, podľa ktorého „zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi , ktoré veriteľovvzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“, je v priamom rozpore s
ustanovením § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z.. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým

úrokom 0,25 % denne odo dňa, kedy sa stal v zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný
celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so
zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov
zo strany spotrebiteľa. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je v
zmysle čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) smernice 93/13/EHS výslovne

nekalá, nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku
zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne
zo sumy 962,13 Eur od 26. 04. 2010 do zaplatenia.

Vzhľadom na uvedené možno v kontexte posudzovaného právneho vzťahu považovať toto zmluvné

dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za také, ktoré umožňuje v rozpore s ustanovením § 53
ods. 4 písm. k) OZ požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Podľa názoru súdu teda uvedené zmluvné dojednanie predstavujeneprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 54 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Čo sa týka dojednaných všeobecných obchodných podmienok podľa článku 5 smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v prípade zmlúv, v ktorých
sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto
podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými

v článku 7 ods. 2.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.
V tomto prípade sa tak dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do
iného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne vo sfére jeho záujmu (spotrebiteľský úver) a podpísať

predmetnú zmenku.
Súd poukazuje na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporcu spätý so skutočnosťou,
či vôbec odporca mal reálnu možnosť sa popri úverovej zmluve oboznámiť so znením uvedených VOP,
nakoľko na VOP absentuje jeho podpis.
V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/341/2012-52 súd má za to, že

zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové
prostriedkypoužiténavyjadrenieprávnehoúkonu.Naujmu zrozumiteľnostinieje,akadresát nerozumie
niektorým výrazom použitým v prejave. Je však potrebné, aby takýto prejav bol vo všeobecnosti
zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený alebo vysvetlený
primerane povahe právneho úkonu. Pri písomnej forme úkonu je potrebné, aby čitateľnosť bola

umožnená aj veľkosťou písma tak, aby písomnosť adresát mohol prečítať bez vynaloženia
mimoriadneho úsilia s použitím neobvyklých pomôcok (napr. lupa).
V prípade aj keď by mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa s úverovými podmienkami, tieto sú veľmi
rozsiahle, písané malým ťažko čitateľným písmom, s množstvom odbornej právnej terminológie a
zhustené na jednej strane.

Aj keď nárok navrhovateľa bol uplatnený v tomto konaní ako zmenkový nárok, bolo povinnosťou súdu
z úradnej moci platnosť zmenky skúmať, pričom neplatnosť zmenky ako cenného papiera je možné
posudzovať nielen pre nesplnenie podmienok podľa Zákona č. 191/1950 Sb., ale keďže sa jedná o
právny úkon, aj keď abstraktný, aj podľa všeobecných ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka

o platnosti právneho úkonu. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať
dôsledkyajbeznávrhuzúradnejpovinnosti,keďževerejnýzáujemtuprevažujenadosobnýmizáujmami
účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili, ani
ju nezavinili. Keďže zmenka, bez ohľadu na jej abstraktnosť, je právnym úkonom, každý právny úkon,
ktorý odporuje zákonu, je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť

právneho úkonu súd v rámci občiansko-súdneho konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej
moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I. § 17
Zákona č. 191/1950 Sb. čo je vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. in fine, kde
výslovne zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Naviac, odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od

spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky
regulované a obmedzované.

Súd s ohľadom na vyššie opísané skutočnosti, t. j. neoprávnene vyplnenú zmenkovú sumu,
neprijateľnú dohodu o vyplnení blankozmenky, zložitá čitateľnosť obchodných podmienok považuje

postup navrhovateľa ako nekalú praktiku a takto vyplnenú zmenku za neplatnú.

Čo sa týka náležitosti zmenky, súd dospel k záveru, že:

a)
Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne. Plnenie v tejto výške súd
považuje za rozporné s dobrými mravmi. Tu je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 6
zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi oprávnenýma povinným je zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom, ale veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku. Na
základe uvedeného má súd za to, že je v rozpore s obsahom a účelom uvedeného ustanovenia, v zmysle

ktorého má zabezpečovacia zmenka slúžiť len na zabezpečenie nárokov vyplývajúcich z poskytnutého
úveru, aby bol v zabezpečovacej zmenke obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91,25 %
ročne. Ako už bolo uvedené, je zrejmé a nepochybné, že k plynutiu zmenkového úroku nedochádza
automaticky, pokiaľ dlžník - spotrebiteľ plní svoje záväzky obsiahnuté v zmluve o úvere, ale v zmysle
dohody o vyplnení zmenky až vtedy, keď dlžník neplní včas a/alebo riadne. Svojou podstatou ide teda

o sankčné plnenie, k plynutiu ktorého dochádza výlučne na základe (následkom) porušenia zmluvných
povinností zo strany dlžníka. Tu je však potrebné uviesť, že podľa právnej úpravy účinnej v SR od
15.01.2009, konkrétne ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, t.j. zákonnej výšky úrokov z omeškania stanovenej
nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Z uvedeného je teda podľa názoru súdu zrejmé, že pri vystavení

neúplnej zmenky s úrokom 0,25 % denne ide o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia
so zámerom získať v prípade porušenia zmluvných povinností dlžníka sankčné plnenia v uvedenej
neprimeranejvýške.Avšaksankčnéplnenievtejtovýškejenielenvrozporespríslušnýmiustanoveniami
vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj
v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou. Sankcia v

uvedenej výške je sama osebe v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti
plniť včas a/alebo riadne a vzbudzuje odôvodnené pochybnosti, či skutočnou kauzou právneho úkonu
nie je práve získanie takéhoto neprimeraného plnenia. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33 Cdo 1682/2007: „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so
všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah

ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti.
Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania
a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v
historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané

rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“

Súd má za to, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatný, a na základe tejto dohody v zmenke vpísaný úrok vo výške 91,25 % ročne

spôsobuje neplatnosť zmenky v danej časti.

b)
Čo sa týka splatnosti zmenkovej sumy má súd za to, že náležitosťou predmetnej zmenky musí byť údaj
splatnosti (§ 1 bod 4 a § 75 bod 3 zák. č. 191/1950 Zb. )

Zmenka môže byť vystavená:

1) na nahliadnutie;
2) na určitý čas po nahliadnutí;

3) na určitý čas po dátume vystavenia;
4) na určitý čas.

Zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné.
Predmetná zmenka má v druhom odstavci splatnosť uvedenú „zaplatím za túto zmenku pri predložení",

čo je prvý prípad splatnosti. V piatom odstavci má splatnosť stanovenú „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia". Teda súd má za to, že sa jedná o neurčitý údaj splatnosti, resp. splatnosť
postupnú. Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. sa takáto zmenka považuje za neplatnú.

Súd v konečnom dôsledku uvádza, že v prípade neskúmania prijateľných zmluvných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách by mohlo dôjsť k popretiu, respektíve k obmedzeniu práv spotrebiteľa ako
slabšej strany právneho vzťahu. Skúmaním podmienok v spotrebiteľskom úvere súd tak dospel k záveru,
že žalobca neoprávnene zabezpečil úver zmenkou presahujúcou istinu a príslušenstvo vo výške 30%
istiny v čase vyplnenia zmenky. Zmenka vychádzala z dohody o vyplnení zmenky, ktorú súd vyhlásil zaneprijateľnú zmluvnú podmienku upravenú v neprospech spotrebiteľa a v konečnom dôsledku samotná
zmenka vzhľadom na rozpor údajov v splatnosti je zmenkou neplatnou. Z uvedených dôvodov súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysleustanovenia§142ods.1OSP,podľaktoréhoúčastníkovi,ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko si úspešný odporca v konaní trovy konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.