Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. jún 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/241/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213230168
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:1213230168.18

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľky: T. B., Z.. XX.X.XXXX, K. B. B. - X. B., X. XX, K.. Č..
B. B., P. Q. XX, proti odporcovi: D.. J. B., Z.. XX.X.XXXX, K. B. B., Č. T. XX/XX, v konaní o zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Odporcovi sa proti navrhovateľke náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 24.9.2013 sa navrhovateľka pôvodne domáhala zvýšenia vyživovacej
povinnosti odporcu, ktorú má voči navrhovateľke určenú sumou 60 eur na sumu 250 eur mesačne.

Dňa 1.4.2016 bolo súdu doručené podanie, ktorým navrhovateľka vzala svoj návrh v celom rozsahu späť

a žiadala konanie zastaviť bez uvedenia dôvodu.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.) navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení

konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Citované ustanovenie § 96 ods. 1 O.s.p. upravuje jeden z dispozičných úkonov účastníka konania,
konkrétne sa jedná o dispozíciu konaním zo strany navrhovateľa. Späťvzatie návrhu na začatie konania
je oprávnením navrhovateľa disponovať so svojím návrhom. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie
konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a vo veci meritórne

nerozhodovalo. Podanie navrhovateľky zo dňa 1.4.2016 obsahuje jasný a bezpodmienečný prejav
navrhovateľky zobrať návrh späť a konanie zastaviť. Dôvody späťvzatia navrhovateľka neuviedla,
čo nebráni tomu, aby podané späťvzatie vyvolalo účinky v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p., nakoľko
zákon neukladá navrhovateľovi povinnosť zdôvodniť späťvzatie žalobného návrhu. Keďže k podaniu
späťvzatia došlo až potom, ako súd vykonal pojednávanie vo veci, súd postupoval v súlade s ust. §
96 ods. 2 O.s.p. a vyzval odporcu prípisom zo dňa 11.4.2016 na vyjadrenie, či so zastavením konania

z dôvodu späťvzatia súhlasí. Odporca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 6.5.2016, v ktorom
oznámil, že so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí a žiada, aby súd konanie nezastavila pokračoval v konaní. Odporca uviedol, že zastavenie konania v tomto štádiu, keď bolo vytýčených
množstvo pojednávaní a získaných dostatok listinných dôkazov, by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania s poukazom aj na závažné etické a morálne motívy, ktoré bližšie nešpecifikoval.

V súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p. právnym následkom späťvzatia účastníka by malo byť zastavenie
konania. Občiansky súdny poriadok v § 96 odseku 2 však ustanovuje výnimku, v prípade ktorej k
zastaveniu konania po späťvzatí návrhu navrhovateľom nedôjde - touto skutočnosťou je nesúhlas
odporcu so späťvzatím, na ktorý musí mať vážne dôvody. Samotný nesúhlas odporcu nemôže mať za

následok rozhodnutie súdu o nezastavení konania. Zákonodarca v tomto prípade požaduje vyjadrenie
dôvodov, ktorých relevanciu bližšie špecifikoval skutočnosťou, že nemôže ísť o akékoľvek dôvody, ale
musí ísť o vážne dôvody odporcu. Zákon však bližšie tento pojem nevysvetľuje a ponecháva na zvážení
súdu, či dôvody, ktoré uvedie odporca v konkrétnom konaní, považuje za vážne, aby neakceptoval
dispozičné právo navrhovateľa, spočívajúce v späťvzatí svojho návrhu či už sčasti alebo celkom. V tejto
súvislosti súd udáva, že dôvody uvádzané odporcom vo vyjadrení zo dňa 6.5.2016 nemožno považovať

za takéto vážne dôvody, nakoľko odporca len všeobecne uviedol závažné etické a morálne motívy
bez toho, aby uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré má záujem na pokračovaní v konaní. Ohľadom
dôvodu, ktorý odporca uviedol, a to že vo veci sa už vykonalo rozsiahle dokazovanie a prebehlo
viacero pojednávaní, súd udáva, že ani tento dôvod nepovažuje za taký, ktorý by bránil zastaveniu
konania, nakoľko zákon dáva navrhovateľovi možnosť disponovať svojím návrhom v priebehu celého

konania bez ohľadu na to, či už v danej veci bolo vykonané dokazovanie. Táto skutočnosť by mohla
byť zohľadnená ako dôvod na nezastavenie konania pre nesúhlas odporcu, ak by mal súd za to, že
odporca má záujem na tom, aby sa vo veci meritórne rozhodlo. O takýto prípad sa podľa súdu nejedná,
nakoľko rozhodnutím vo veci samej, či už vyhovením návrhu navrhovateľky alebo jeho zamietnutím,
sa postavenie odporcu nezlepší, nakoľko odporca so zvýšením výživného nesúhlasil a v prípade

zamietnutia návrhu by odporcovi ostala povinnosť plniť výživné vo výške naposledy určenej rozsudkom
Okresného súdu Brezno č.k. 2C/217/2011-49 zo dňa 15.12.2011, rovnako ako v prípade zastavenia
konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z

účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Zavinenie sa v tomto
prípade posudzuje z čisto procesného hľadiska. Navrhovateľka vzala svoj návrh na začatie konania
späť bez uvedenia dôvodu, čím procesne zavinila zastavenie konania. S ohľadom na uvedené by bola
povinná uhradiť trovy konania odporcovi. Keďže ale odporcovi v konaní preukázateľne žiadne trovy
nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, súd mu ich náhradu proti navrhovateľke nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
O podanom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 (označenie súdu, ktorému je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované), uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.