Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. august 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114219149
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114219149.9

Uznesenie

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobkyne: G., zast. MV
Legal s. r. o., advokátska kancelária, Jedenásta 16, Bratislava, proti žalovanému: C. zast. Prosman a
Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, o náhradu škody,
takto

r o z h o d o l :

1. Súd konanie z a s t a v u j e.

2. Žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa spolu s pôvodnými žalobcami /v 2. rade P./ sa žalobou zo dňa 14.7.2014 doručenou súdu
dňa 16.7.2014 domáhali vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1.
rade sumu 506.895,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 1.8.2014 až do
zaplatenia, žalobcovi v 2. rade sumu 50.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne

od 1.8.2014 až do zaplatenia, žalobcovi v 3. rade sumu 50.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,15 % ročne od 1.8.2014 až do zaplatenia, a žalobcovi v 1. - 3. rade na účet právneho zástupcu
náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 6. 8. 2015 č. k. 16C 157/2014-87 bolo konanie zastavené v časti
v ktorej sa žalobkyňa v 1. rade domáhala od žalovaného zaplatenia 211.238,675 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,15% ročne z tejto sumy od 1.8.2014 do zaplatenia.

3. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 19. 2. 2016 č. k: 16C 157/2014-244 bola pripustená zmena petitu
návrhu, konanie v časti, ktorou sa žalobkyňa 1 domáhala zaplatenia 267.162,685 eur s príslušenstvom,
zastavené a konanie v časti, v ktorej sa pôvodní žalobcovi a v 2. a 3. rade domáhali zaplatenia čiastky
každý vo výške 50.000 eur s príslušenstvom bolo zastavené. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22. 3.

2016 č. k: 16C 157/2014-268 /ktorým bolo v časti náhrady trov konania zmenené Uznesenie tunajšieho
súdu zo dňa 19. 2. 2016 č. k: 16C 157/2014-244/ boli zaviazaní žalobcovia 2 a 3. Na zaplatenie
náhrady trov konania žalovaného z dôvodu, že zapríčinili zastavenie konania, k späťvzatiu žaloby došlo
v dôsledku vznesenej námietky premlčania žalovaným. Aktívne legitimovanou stranou sporu zostala
žalobkyňa.

4. Predmetom konania ďalej zostával nárok na náhradu straty na zárobku p dobu pracovnej
neschopnosti. Aj v tejto časti bola zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania, nakoľko
premlčacia lehota uplynula 22. 11. 2013, žaloba bola podaná 17. 7. 2014.

5. V dôsledku vznesenej námietky premlčania aj vo zvyšku nároku žalobkyňa zobrala žalobu späť
v celom rozsahu a konanie žiadala zastaviť a nepriznať stranám náhradu trov konania v zmysle

pôvodného § 150 O. s. p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď žalobkyňa mala snahu vyriešiť
vec mimosúdne. Prípadným premlčaním nie je dotknuté právo žalobkyne, ale iba jeho nárokovateľnosťna súde. Žalovaný nespochybnil nárok ako taký, tento vyplýva i zo správ Úradu pre dozor nad
zdravotnou starostlivosťou, znaleckých posudkov vypracovaných v trestnom konaní a lekárskeho
posudku vypracovaného pre toto konanie. Majetkové, sociálne, osobné pomery žalobkyne sa práve

v dôsledku žalovaného protiprávneho zásahu radikálne zmenili, nie je už spôsobilá vykonávať svoje
predchádzajúce zamestnanie a dosahovať vyššiu mzdu, veľkú časť úspor minula na zmiernenie
následkov protiprávneho zásahu žalovaného. Úhrada trov žalobkyňou by bola neprimeranou záťažou ,
je obeťou protiprávneho konania s trvalými doživotnými následkami.

6. Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby a zastavením konania, žiadal priznať trovy konania. Dôvody
udávané žalobkyňou nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Zavinenie zastavenia konania
nemožno pričítať žalovanému, zastavenie konania zapríčinila žalobkyňa, ktorá mala právneho zástupcu
a od počiatku teda mala mať vedomosť o premlčaní nároku /ak existoval/. Nepriznaním trov žalovanému
by došlo k zjavnému zneužitiu práva na úkor žalovanej strany, ktorá vyhľadala pomoc advokáta a bol
by v rozpore so základnými princípmi C. s. p.

7. V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania ohľadne celého nároku.

8. V nadväznosti na vznesenú námietku premlčania došlo k späťvzatiu žaloby.

9. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. V danom prípade k čiastočnému späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania došlo z dôvodu vznesenej
námietky premlčania, ktorá bola opodstatnená, teda z dôvodov na strane žalobkyne, ktorá zastavenie

konania zavinila a nemožno potom konštatovať, že žaloba bola dôvodná a preukázaná /prípadne aspoň
v časti, keď i v prípade preukázania základu nároku nie je zrejmá prípadná úspešnosť čo do výšky
uplatnenej sumy/.

11. Ak dôvodom späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená námietka premlčania vznesená žalovaným,

z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy
konania, ktoré vznikli žalovanému /R 11/1998/.

12. Podľa § 257 C. s. p. /na ktoré ustanovenie sa zástupca žalobkyne odvoláva/ výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Účelom ust. § 257 C. s. p. je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za

splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Musí ísť o výnimočné okolnosti a dôvody hodné
osobitného zreteľa. Do úvahy prichádza sociálny aspekt, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná
strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže
uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takých prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a

iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. V sporovom konaní
sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP).
Aplikácia ust. § 257 C. s. p. prichádza do úvahy v prípadoch, kedy sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa. Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale
aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania

prichádza do úvahy len výnimočne, má sa vykladať prísne reštriktívne, nesmie sa javiť ako neprimeraná
tvrdosťvočisubjektomkonaniaanesmieodporovaťdobrýmmravom.Ustanovenieniejemožnévykladať
tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základe zásady rozhodovania o trovách
konania (Uznesenie NS SR z 28. 1. 2010 sp. zn. 2M Cdo 17/2009).

14. V danom prípade súd dospel k záveru, že nie je možné aplikovať ust. § 257 C. s. p. Žalovaný od
počiatku vzniesol námietku premlčania, žalobkyňa bola zastúpená právnym zástupcom, ktorý o týchto
skutočnostiach mal mať vedomosť. Skutočnosť, že pochybenie žalovaného malo byť potvrdené Úradom
pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou, znaleckými posudkami v trestnom konaní a lekárskymposudkom, sama osebe nemá za následok vplyv na rozhodnutie o trovách konania, keď prinajmenšom
výška nároku nebola nepochybne preukázaná, a teda nemožno konštatovať, že nárok ako taký bol
v celom rozsahu dôvodný. Žalovaný v spore nespôsoboval prieťahy v konaní, námietku premlčania

vzniesol skôr ako vo veci samej bolo vykonávané dokazovanie, a teda nevznikli nadbytočné a neúčelné
trovy konania. Nemožno tiež konštatovať, že k zastaveniu konania došlo zavinením žalovaného.
Skutočnosti udávané žalobkyňou (trvalé následky, zníženie mzdy) nemôžu byť dôvodom na použitie
citovaného ustanovenia zákona, nakoľko nárok na náhradu trov konania je potrebné posudzovať len z
procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti

uplatneného nároku vo veci samej.

15. Ak žalobca vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhej vety OSP /§ 256 ods. 1 C.
s. p. /, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť
žalovanému trovy konania (R 49/1993). Z procesného hľadiska je žalobcovým zavinením na zastavení
konania späťvzatie návrhu. Úvahy o tom, či si žalobca bol alebo mohol byť vedomý bezdôvodnosti svojej

žaloby na začatie konania, sú z hľadiska použitia citovaného ustanovenia zákona bezpredmetné (Z IV.
S. 736). Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti na
zastavení konania (NS SR 7M Cdo 4/2010). Ust. § 142 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 O. s.p. /§ 256 ods. 1 C. s.
p. / vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie
konania (NS SR 7M Cdo 1/2014). Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie

podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku vo veci samej. Preto ak zobral žalobca žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konanie,
a preto je povinný uhradiť žalovanému jeho trovy (R NS 5M Cdo 12/2008).

16. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalovanému priznať trovy konania v celom rozsahu, keď

nezapríčinil zastavenie konania, žaloba bola vzatá späť a zásadne s poukazom na uvedené rozhodnutia
(od ktorých nemal súd dôvod sa odkloniť) za trovy konania zodpovedá žalobca.

17. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník. V súlade s citovaným ustanovením zákona súd rozhodol o nároku na náhradu
trov konania a o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).