Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200116
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Z. Z., nar. XX . XX. XXXX, M..
B.. XXXX/X, R., zastúpeného: Dudzík & Gerová, advokátske združenie, Škultétyho 1597/7, Topoľčany
proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda č. 69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. 01. 2016 číslo OU-NR-OOP1-2016/003293, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 01. 2016 č. OU-NR-OOP1/2016/003293 podľa ust.
§ 250j ods. 2, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 308,14 eur, ktorá pozostáva
z trov právneho zastúpenia v sume 273,14 eur a iných trov konania v sume 35,- eur, a to všetko na účet
právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 18. 11. 2015 bolo Okresným úradom Topoľčany vydané rozhodnutie č. OU-TO-
OVVS-2015/007332-4JA, ktorým sa obvinený - žalobca uznal vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupoch, ktorého

sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním tým, že dňa 10.
07. 2015 medzi 17.30 hod. a 17.45 hod. v blízkosti bytového domu č. XXXX/X na ul. M.. A. v R., smerom
ku E., sa na adresu N. A., bytom M. A. XXXX/X vyjadril, že je „vrahyňa ako jej syn“ a podľa § 11 ods. 1,
písm. a/ citovaného zákona mu bola uložená sankcia - pokarhanie.

2. Prvostupňový správny orgán pritom vychádzal z výpovede oznamovateľky N. A., ktorá uviedla,
že dňa 10. 07. 2015 v čase o 17.30 hod. na X. poschodí bytového domu v mieste jej trvalého

bydliska, keď čakala na výťah, pristúpil k nej sused z bytu na X. poschodí Ing. Z. Z., ktorý sa po
predchádzajúcej slovnej výmene na jej adresu vyjadril, že je „vrahyňa ako jej syn“, čo zopakoval aj pri
poštových schránkach vo vestibule bytového domu. Obvinený žalobca poprel tvrdenie oznamovateľky.
Prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodnutí vychádzal z výpovedí svedkov - T. Z., ktorá počula,
že sa jej manžel v uvedený deň na medziposchodí rozpráva s oznamovateľkou, ktorá stála v otvorenom
výťahu na X. poschodí. Poprela, že by jej manžel povedal, že je „vrahyňa ako jej syn“. Svedok Z. A.
nepočul obvineného povedať oznamovateľke, že je „vrahyňa ako jej syn“, počul iba, ako oznamovateľka

obvinenému povedala, aby jej dal pokoj a nechal ju a neprenasledoval ju. Svedkyňa Ing. M. E.,
dcéra oznamovateľky uviedla, že počas jazdy k bytovému domu, kde býva matka, videla, ako sa
obvinený rozpráva s oznamovateľkou a rozhadzoval pritom rukami a po vystúpení z auta počula, ako
oznamovateľke povedal, že je „vrahyňa ako jej syn“. Na základe uvedených svedeckých výpovedímal správny orgán prvého stupňa preukázané, že sa skutok stal tak, ako je uvedené vo výroku jeho
rozhodnutia.

3. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom poukázal na to, že skutok, ktorý sa
mu kladie za vinu, nespáchal, doposiaľ zabezpečené dôkazy nie sú jednoznačné a úplné a nepreukazujú
jeho vinu. Poprel, že by bol oznamovateľke dňa 10. 07. 2015 povedal, že je „vrahyňa ako jej syn“.
Uviedol, že je to je výmysel N. A. a jej dcéry Ing. M. E.. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán
neprihliadol na výpoveď svedka Z. A., ktorý poprel, že by bol počul od žalobcu povedať oznamovateľke,

že je „vrahyňa ako jej syn“.

4. Uviedol, že sa s oznamovateľkou rozprával o nevhodnom správaní jej syna E. A., ktorý mu dňa 08.
07. 2015 vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím jeho rodine za to, že ich vytápa, pričom na menované
podal dňa 09. 07. 2015 trestné oznámenie.

5. Poukázal na to, že na pojednávanie dňa 15. 10. 2015 sa oznamovateľka s dcérou nedostavili, pričom
sa všetci ostatní predvolaní zúčastnili prejednania priestupku. Využili ale možnosť oboznámenia sa s
jeho výpoveďou a výpoveďami ostatných svedkov a vo svojej výpovedi dňa 06. 11. 2015 svoju pôvodnú
výpoveďúčelovozmenili.Pozistení,žeichpôvodnáverzianebolasvedkamipotvrdená,miestoúdajného
skutku presunuli z pred vchodu obytného bloku na miesto vymysleného zastavenia vozidla zn. D. ev. č.

R. XXXC. dcéry oznamovateľky. Spochybnil vierohodnosť výpovede svedkyne Ing. M. E., ktorá je dcérou
oznamovateľky. Jediný relevantný svedok celej udalosti Z. A. nepotvrdil tvrdenie oznamovateľky, ktorej
mal povedať „že je vrahyňa, ako jej syn“.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

6. Rozhodnutím zo dňa 19. 01. 2016 č. OU-NR-OOP1-2016/003293 žalovaný podľa § 59 ods. 2
Správneho poriadku zmenil pôvodné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že výroková
časť rozhodnutia, ktorou bol Ing. Z. Z. uznaný vinným, znie: obvinený Z. Z. sa uznáva vinným zo

spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil úmyselným narušením občianskeho
spolunažívania iným hrubým správaním tým, že dňa 10. 07. 2015 medzi 17. 30 hod. a 17.45 hod. v
blízkosti bytového domu č. XXXX/X na u. M. A. v R. smerom ku Kauflandu, sa na adresu N. A. vyjadril,
že je „vrahyňa“. V zostávajúcej časti zostalo pôvodné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

nezmenené.

7. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z výpovede svedka Z. A. vyplýva, že nepočul, ako obvinený
Ing. Z. Z. povedal na dresu N. A., že je „vrahyňa ako jej syn“, avšak uviedol, že N. A. odišla spoločne
s Ing. Z. Z., on dofajčil a odišiel domov. Na základe uvedeného konštatoval, že obvinený Ing. Z. Z. sa

nachádzal v prítomnosti N. A. aj mimo prítomnosti svedka Z. A. a tak tento svedok nemohol s istotou
potvrdiť, ani vyvrátiť spáchanie skutku obvineným Ing. Z. Z.. Z predloženého spisového materiálu nebolo
jednoznačne preukázané, že obvinený povedal N. A., že je „vrahyňa ako jej syn“, avšak za dostatočne
preukázané považoval to, že N. A. obvinený povedal, že je „vrahyňa“. Prihliadol pritom predovšetkým
na výpoveď oznamovateľky, , ktorá uviedla vo svojej výpovedi dňa 06. 11. 2015, že keď vybehla von z

vchodu, obvinený pokračoval za ňou, prešla k parkovisku, kde zbadala, že ide dcéra Ing. E., ktorá išla
oproti nej a videla, ako Ing. Z. ide pri nej a stále dokola vykrikoval „vrahyňa a nedá si rodinu ohrozovať“.
Svedkyňa Ing. E. vo svojej výpovedi dňa 06. 11. 2015 uviedla, že matka kráčala na úrovni parkoviska s
Ing. Z., ktorý rozhadzoval rukami a po vystúpení z auta počula, ako jej hovorí, že „je vrahyňa ako jej syn“.

8. Podľa názoru žalovaného nebolo jednoznačne preukázané, že keď obvinený Ing. Z. Z. povedal N.
A., že je vrahyňa, prirovnal ju zároveň v tejto súvislosti k jej synovi. Z uvedeného dôvodu žalovaný časť
výroku „ako jej syn“ vypustil.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe9. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 19. 01. 2016 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu
zo dňa 17. 02. 2016 (doručenú dňa 18. 02. 2016), ktorou žiadal, aby súd toto rozhodnutie, ako i
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

10. Uviedol, že správne orgány nemali žiadny dôvod zvýhodňovať pri hodnotení dôkazov údajnú
poškodenú a ignorovať značné rozpory, ktoré v rámci dokazovania na strane poškodenej a jej svedkov
existovali a ktoré neboli odstránené. Považoval za dôležité uviesť, že pred začatím tohto konania dal
impulz na začatie správneho konania za priestupok, ktorého sa dopustil syn poškodenej voči nemu. Toto

priestupkové konanie sa zastavilo pre nedostatok dôkazov, pritom bolo v úplne rovnakej pozícii, ako
dôkazný stav rovnako dostatočný či nedostatočný, ako v tomto konaní. Napriek tomu na základe takých
istých nedostatočných dôkazov bol odsúdený a v tomto konaní poškodená nijako postihnutá práve pre
nedostatok dôkazov.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

11.Žalovanývpodanomvyjadrenízodňa31.03.2016kžalobeuviedol,žepopreskúmanípredloženého
spisového materiálu, ako aj odvolania žalobcu, dospel k záveru, že prvostupňový orgán postupoval
správne, keď uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu

podľa § 49 ods. 1, písm. d/ zákona 372/1990 Zb. o priestupkoch. Uviedol, že obvinený síce spáchanie
priestupku poprel, ale oznamovateľka N. A. a svedkyňa Ing. M. E. na ústnom pojednávaní dňa 06.
11. 2015 potvrdili nezákonné konanie obvineného. Uviedol, že prvostupňový orgán zistil dostatočne
skutkový stav veci a všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil v súlade so zákonom, pričom dodržal všetky
procesné práva účastníka konania i svedkov. Pretože nebolo jednoznačne preukázané, že obvinený

povedal svedkyni - oznamovateľke, že je vrahyňa a prirovnal ju zároveň v tejto súvislosti k jej synovi,
bolo potrebné toto rozhodnutie v tejto časti zo strany žalovaného zmeniť. Navrhol, aby súd zamietol
žalobu žalobcu.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

12. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1
OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. 01. 2016, ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby, pričom

dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, nakoľko zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na
posúdenie veci, a preto zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 19. januára 2016 podľa
ust. § 250j ods. 2, písm. c/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd takto rozhodol v pomere hlasov
3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

13. Podľa § 249 ods. 2 OSP, žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie
rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho
orgánu, a aký konečný návrh robí.

14. Podľa § 46 ods. 1, písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov,
účinnom v čase spáchania priestupku, priestupku sa dopustí ten, kto
d/ úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na
zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Podľa § 51 vyššie citovaného zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 74 ods. 1 vyššie citovaného zákona, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni

ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa
odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého
ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.Podľa § 34, ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(správny poriadok), na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá

účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania

a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

15. Ustanovenie § 34 vyššie citovaného zákona upravuje všeobecné zásady vykonávania a hodnotenia
dôkazov v správnom konaní. Výpočet týchto dôkazov nie je taxatívny. Preto správny orgán môže použiť
aj ďalšie, explicitne neuvedené dôkazné prostriedky, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutočného

stavu. Predmetom dokazovania sú všetky skutočnosti, ktorých pravdivosť musí byť v správnom konaní
zistená a ktoré majú význam pre to, aby bol získaný predpoklad pre správne posúdenie a rozhodnutie
v konkrétnej veci. Správny orgán je oprávnený, ak to vyžaduje záujem na zistení skutočného stavu
veci, vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Naproti tomu je oprávnený rozhodnúť, ktoré
dôkazy netreba vykonať. Takto bude správny orgán postupovať najmä vtedy, ak by išlo o preukazovanie

skutočností zjavne nepotrebných alebo nadbytočných. Dôvody, pre ktoré správny orgán nevykonal
všetky alebo niektoré dôkazy, treba uviesť v odôvodnení rozhodnutia.

16. Správny poriadok až na výnimky neupravuje postup pri vykonávaní dôkazov. Je preto vecou úvahy
správneho orgánu, akým spôsobom dôkaz vykoná. Aj pre vykonávanie dôkazov však platí zásada

zákonnosti. Správny orgán môže vykonať dokazovanie len v súlade so zákonom. Vykonávanie dôkazov
nie je viazané iba na určité štádium konania (napr. v etape pred vydaním rozhodnutia). Podľa potreby
sa dokazovanie vykonáva na prvom stupni aj po podaní odvolania (§ 56) alebo v štádiu prejednávania
veci na odvolacom orgáne (§ 59).

17. Záverečným štádiom dokazovania je hodnotenie dôkazov. Tento proces je ovládaný zásadou
voľného hodnotenia dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je myšlienkový postup, pri ktorom na základe
logických úsudkov a po starostlivom uvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho
rozhodnutia správnym orgánom. Správny orgán môže hodnotiť len tie dôkazy, ktoré boli vykonané.

Zásada voľného hodnotenia dôkazov v žiadnom prípade neznamená ľubovôľu zo strany správneho
orgánu. V odôvodnení rozhodnutia je správny orgán povinný uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy, vrátane odôvodnenia skutočnosti, prečo niektoré
dôkazy neboli vykonané. Toto odôvodnenie musí byť relatívne podrobné. Nestačí uviesť iba to, aké
dôkazy boli vykonané, ale musí byť uvedené aj hodnotenie týchto dôkazov, pričom správny orgán

musí zdôvodniť, ktoré skutočnosti má dokazovaním jednoznačne preukázané, resp. do akej miery bola
určitá skutočnosť preukázaná. Absencia takéhoto postupu by robila rozhodnutie nepreskúmateľným. Z
uvedeného dôvodu by druhostupňový orgán, prípadne súd musel takéto rozhodnutie zrušiť.

18. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na

rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na
skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti,
ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán
subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnymposúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia,
ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým
zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku

ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. V týchto prípadoch spravidla vychádza
len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej
úvahy.

19. Zákon o priestupkoch ustanovuje aj obligatórnosť ústneho pojednávania v prvoinštančnom konaní.

V ustanovení § 74 ods. 1 sú taxatívne vymedzené prípady, keď správny orgán môže konať a rozhodnúť
o priestupku obvineného z priestupku (o vine a o sankcii za priestupok) v jeho neprítomnosti. V
neprítomnostiobvinenéhozpriestupkumožnovecprejednaťlenvtedy,aksaodmietnedostaviťnasúdne
pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, alebo bez
dôležitého dôvodu.

20. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych
orgánov pri rozhodovaní o priestupku, ktoré vydal Okresný úrad Topoľčany pod číslom OU-TO-
OVVS-2015/007332-4JA dňa 18. 11. 2015, ktorým rozhodol tak, že obvinený - žalobca sa uznáva
vinným zo spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/
zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť úmyselným narušením občianskeho

spolunažívania iným hrubým správaním tým, že dňa 10. 07. 2015 medzi 17.30 hod. a 17.45 hod. v
blízkosti bytového domu č. XXXX/X na ul. M.. A. v R., smerom ku E., sa na adresu N. A. vyjadril, že je
„vrahyňa ako jej syn“ a podľa § 11 ods. 1, písm. a/ citovaného zákona mu uložil sankciu - pokarhanie.
Žalovaný v rozhodnutí zo dňa 19. 01. 2016 zmenil výrokovú časť rozhodnutia tak, že obvinený Ing. Z. Z.
sa uznal vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d/ zákona č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil úmyselným narušením
občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním tým, že dňa 10. 07. 2015 medzi 17.30 hod. do
17.45 hod. v blízkosti bytového domu č. XXXX/X na ul. M.. A. v R., smerom ku Kauflandu sa na adresu
N. A. vyjadril, že je „vrahyňa“. Rozhodnutie prvostupňového orgánu zostáva v ostatnej časti nezmenené.

21. S poukazom na ust. § 249 ods. 2 OSP je súd pri preskúmavaní postupu a zákonnosti rozhodnutia
žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v podanej žalobe, v ktorej žalobca okrem iného
namietal neobjektívny prístup s tým, že rozhodnutie nie je objektívnym spôsobom preukázané, ako aj
to, že na základe nedostatočných dôkazov bol uznaný za vinného.

22. Súd po oboznámení sa s administratívnym spisom, ktorého súčasťou je i spis prvostupňového
správneho orgánu, dospel k záveru, že zistený skutkový stav je nedostačujúci na posúdenie veci. V
trestnom oznámení oznamovateľka N. A. (zo dňa 20. 07. 2015) uviedla, že dňa 10. 07. 2015 okolo 17.30
hod. čakala pri výťahu, kde prišiel aj sused - žalobca a začal ju slovne urážať a nadávať jej. Uviedol, že
jej povedal, že je vrahyňa ako jej syn a že si nedá vyvraždiť rodinu. Mala z neho strach, a preto nastúpila

do výťahu, žalobca išiel dolu pešo. Prišiel dolu ku schránkam a ďalej jej vulgárne nadával. Prosila, aby
jej dal pokoj. Uviedla, že do vchodu vošiel sused A. a žalobca stále vykrikoval, že je vrahyňa ako jej
syn, pričom sused A. podľa oznamovateľky to musel počuť. Svedok A. nepotvrdil verziu oznamovateľky,
nepočul, že by jej žalobca povedal, že je vrahyňa ako jej syn.

23. Prvostupňový správny orgán predvolal na prejednanie priestupku na deň 15. 10. 2015 žalobcu, jeho
manželku T. Z., oznamovateľku N. A., jej dcéru Ing. M. E. a suseda Z. A.. Dňa 15. 10. 2015 bol vypočutý
žalobca, ktorý tvrdenie oznamovateľky poprel, jeho manželka T. Z., ktorá bola pri stretnutí žalobcu s
oznamovateľkou len pri výťahu, keď stála na medziposchodí a videla, ako p. A. stojí pri výťahu a pri ňom
aj manžel s tým, že mal oznamovateľku osloviť s požiadavkou, prečo im stále robí problémy a prečo sa

im jej syn vyhráža. Následne oznamovateľka odišla výťahom a jej manžel pešo dolu. Poprela, že by jej
manžel pri výťahu povedal oznamovateľke, že je vrahyňa ako jej syn. Ďalej bol vypočutý svedok Z. A.,
ktorý potvrdil, že dňa 10. 07. 2015 okolo 17.30 - 17.40 hod. bol vonku pred bytovým domom na ul. M.. A.
XXXX/X, keď z vchodu vyšli Ing. Z. a N. A., ktorí sa rozprávali, ale nevedel uviesť o čom. Z ich rozhovoru
začul, ako p. A. povedala žalobcovi, aby nešiel za ňou, pričom žalobca jej niečo vysvetľoval, nevedel

uviesť čo. Uviedol, že nepočul, že by Ing. Z. povedal p. A., že je vrahyňa ako jej syn. Oznamovateľka a
jej dcéra sa prejednania priestupku dňa 15. 10. 2015 nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili.24. Následne boli predvolaní na prejednanie priestupku na deň 06. 11. 2015, a to žalobca,
oznamovateľka a jej dcéra Ing. E.. Oznamovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 10. 07.
2015 o 17. 30 hod. sa stretla pri výťahu so žalobcom, ktorý jej pri výťahu začal rozprávať, čo sa stalo v

minulosti (malo ísť o škodu spôsobenú vytopením) a mal jej povedať, že je vrahyňa ako jej syn. Potom,
ako zišla výťahom dolu, ju tam žalobca čakal, kde jej pri schránkach znovu zopakoval, že je vrahyňa ako
jej syn. V tom čase prechádzal okolo nich sused A., kedy povedala žalobcovi, aby ju nechal na pokoji, že
má slabé srdce. Nevedela uviesť, čo z ich rozhovoru počul sused A.. Následne vyšla von, žalobca išiel
za ňou. Videla prichádzať svoju dcéru Ing. E., ktorá videla, že žalobca ide pri nej a dokola vykrikoval

vrahyňa a nedá si rodinu ohrozovať. Dcéra sa jej následne pýtala, čo od nej žalobca chcel a povedala jej,
že počula, že jej hovoril vrahyňa. Svedkyňa Ing. M. E., pri výsluchu dňa 06. 11. 2015 potvrdila, že videla
matku so žalobcom, ako kráčali k parkovisku, pričom vystúpila z auta, kedy počula, ako žalobca jej
matke hovorí, že je vrahyňa ako jej syn. Následne sa od matky oddelil a išiel ku E.. Žalobca pri výsluchu
dňa 09. 11. 2015 sa vyjadril k výpovedi oznamovateľky, zotrval na svojej výpovedi, pričom ju doplnil tak,
že pri poštových schránkach sa s p. A. nerozprávali, N. A. ho oslovila prvá , na čo ju požiadal, aby sa išli

rozprávať von. Poprel, že by ich rozhovor mohla počuť svedkyňa Ing. E. a rovnako uviedol, že svedok
A. stál vonku pri lavičkách a prešli okolo neho. Uviedol, že Ing. E. klame, on svedkyňu nevidel a celý
obsah svojej výpovede si podľa neho vymyslela potom, ako podal oznámenie na syna A..

25. Dňa 18. 11. 2015 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie číslo: OU-TO-

OVVS-2015/007332-4JA, ktorým uznal obvineného žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení
neskorších predpisov a uložil mu sankciu - pokarhanie.

26. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho

orgánu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie
žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a preto žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm.
c/ OSP.

27. V ďalšom konaní je nevyhnutné doplniť dokazovanie v takom rozsahu, aby bolo z neho nepochybne
možné ustáliť, či sa žalobca dopustil alebo nedopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Len
po takto doplnenom dokazovaní budú môcť správne orgány správne a zákonne rozhodnúť. Za popísanej
dôkaznej situácie má súd za to, že prvostupňový správny orgán nemal dostatočne zistený skutkový
stav na posúdenie veci. Keďže dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného je nedostatočne zistený

skutkový stav, bude úlohou žalovaného, aby o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 18. 11. 2015 opätovne rozhodol, pričom sa musí vysporiadať s otázkou,
či doposiaľ zistený skutkový stav bez pochybností nasvedčuje tomu, že žalobca sa dopustil v
rozhodnutiach popísaného skutku a či boli splnené podmienky na uloženie sankcie za priestupok.
Bude potrebné, aby sa správny orgán vysporiadal s rozdielnymi tvrdeniami žalobcu, oznamovateľky

i svedkov, a to napr. vykonaním konfrontácie, ku ktorej doposiaľ nepristúpil, hoci rozdielne výpovede
účastníkov si takýto postup vyžadovali. Oznamovateľka N. A. sa na prejednanie priestupku dňa 15.
10. 2015 nedostavila, pričom i ona je povinná strpieť vykonanie úkonov smerujúcich k objasneniu
skutkového stavu. Pretože prvostupňový správny orgán pri preukázaní viny vychádzal len z výpovedí
oznamovateľky, svedkov a obvineného z priestupku, pri ktorých existovali podstatné rozpory, mal dbať

o to, aby sa všetky osoby, ktoré mienil vo veci vypočuť v rôznych procesných postaveniach, zúčastnili
ústneho konania súčasne, aby tak mohol ich výpovede navzájom konfrontovať. Zároveň sa bude
zaoberať vierohodnosťou výpovedí svedkov majúcich príbuzenský vzťah k žalobcovi a oznamovateľke,
tieto vyhodnotí aj z hľadiska toho, či v priebehu prejednania priestupku nedošlo k zmene ich výpovedí vo
vzťahu k prejednávanému priestupku. Rovnako sa zameria na to, na akom mieste došlo k priestupku,

keď oznamovateľka v „trestnom oznámení“ zo dňa 20. 07. 2015 uviedla, že sa mal žalobca dopustiť
priestupku ( keď mal povedať, že je vrahyňa, ako jej syn“) pred výťahom, resp. pred schránkami vo
vestibule bytového domu, pričom netvrdila, že jej citované slová mal uviesť aj vonku, v blízkosti bytového
domu č. XXXX/X na ul. D. A. v R..

28. Naviac je potrené poukázať na pochybenie správneho orgánu prvého stupňa spočívajúce v tom,
že posledné pojednávanie o priestupku sa malo konať dňa 09. 11. 2015, kedy mal správny orgán
i rozhodnúť (s poukazom na obligatórnosť ústneho konania). Zápisnica o prejednávaní priestupku
je však ukončená dátumom 09. 11. 2015, kedy správny orgán vykonal výsluch obvineného Ing. Z.,pričom pojednávanie nebolo odročené za účelom vykonania ďalších procesných úkonov vo veci a
v zápisnici nie je uvedené, ako bolo vo veci rozhodnuté. Prvostupňový správny orgán vydal dňa
18. 11. 2015 rozhodnutie číslo OU-TO-OVVS-2015/077332-4JA, ktorým uznal žalobcu vinným zo

spáchania priestupku, ale v tento deň sa nekonalo pojednávanie o priestupku a ani zo zápisnice
nevyplýva spôsob rozhodnutia správneho orgánu. Vzhľadom na obligatórnosť ústneho pojednávania
je povinnosťou správneho orgánu rozhodnúť v deň konania ústneho pojednávania (pokiaľ to dôkazná
situácia umožňuje), príp. určiť ďalší termín pojednávania, predvolať účastníkov konania, príp. ďalšie
osoby, ktorých účasť je potrebná a rozhodnúť na tomto pojednávaní, pričom spôsob svojho rozhodnutia

je správny orgán povinný uviesť v zápisnici o prejednaní priestupku. Uvedené znamená, že pokiaľ sa
ústne pojednávanie konalo dňa 09. 11. 2015 (kedy bol nariadený termín pojednávania), rozhodnutie
správneho orgánu nemôže byť datované dňom 18. 11. 2015, kedy sa ústne pojednávanie nekonalo a
ani účastníci konania neboli predvolaní, resp. v spise o tom nie je žiadny záznam.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal

náhradu účelne vynaložených trov v sume 308,14 eur, (273,14 eur + 35,- eur zaplatený súdny
poplatok). Suma 273,14 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a pozostáva z tarifnej odmeny
právneho zástupcu žalobcu v sume 198,- eur, t. j. za 3 úkony právnej služby vykonané v roku 2016
po 66,- eur (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní), a to podľa ust.
§ 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, ust. § 11 ods. 4, vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, zo sumy paušálnych náhrad
25,74 eur, t. j. 3 x 8,58 eur režijný paušál k úkonom vykonaným v roku 2016, zo sumy 20,80 eur
podľa uplatnenia právneho zástupcu žalobcu (to je náhrada hotových výdavkov - cestovného osobným
motorovým vozidlom X. Z., z R. do H. a späť dňa 15. 06. 2016 pri základnej náhrade 14,64 eur = 0,183
eur za 1km x 80 km + k tomu náhrada za spotrebované pohonné hmoty 6,62 eur = 6,5 : 100km x 80

km x 1,274 eur, čo je spolu 21,26 eur, ale právny zástupca žalobcu si uplatnil len sumu 20,80 eur) a z
náhrady za stratu času 28,60 eur (to je 2 polhodiny x 14,30 eur za čas strávený cestou na pojednávanie
z R. do H. a späť.)

Pri výpočte náhrady hotových výdavkov - cestovného súd vychádzal z toho, že právny zástupca žalobcu

si uplatnil náhradu za spotrebované pohonné hmoty, pričom podľa osvedčenia o evidencii vozidla, ktoré
predložil a ktorým vykonal cestu na pojednávanie dňa 15. 06. 2016 je priemerná spotreba paliva 6,5 l/100
km (z ktorej súd pri výpočte vychádzal) a cena paliva v čase vykonania cesty na pojednávanie bola 1,274
eur za liter benzínu, čo právny zástupca žalobcu preukázal účtovným dokladom zo dňa 31. 05. 2016.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).