Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 25, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010049
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116010049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, samosudcom JUDr. Petrom Philadelphym, v trestnej veci obžalovaného

S.D.,stíhanéhozaprečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.1Tr.zákona,hlavnom
pojednávaní konanom dňa 25. 04. 2016,
t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: S. D., nar. XX. XX. XXXX v Českých Budějoviciach, ČR,
trvale bytom W. X, D. D.,
automechanik

u z n á v a sa v i n n ý m, ž e

1/ dňa 19. 09. 2015 v čase okolo 23.15 h v Banskej Bystrici, na ul. Námestie slobody, viedol nákladné
motorové vozidlo zn. Citroen Berlingo ev.č. N. XXX O., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO
PZ, Banská Bystrica - východ, pri kontrole sa podrobil dychovej skúške, pri ktorej mu bolo elektronickým

meračom Alcotest 7410 č. ARHH-0302 dňa 19. 09. 2015 v čase o 23.19 h namerané 0,63 mg/l alkoholu
v krvi,

2/ dňa 21. 10. 2015 v čase okolo 02.35 h v Banskej Bystrici, v smere od Rudohorskej ul. na ul. Ružovú,
viedol nákladné motorové vozidlo zn. Citroen Berlingo ev.č. N. XXX O., kde bol po odstavení vozidla
kontrolovaný hliadkou OO PZ, Banská Bystrica - východ, ktorej pri kontrole po vyzvaní nepredložil
vodičský preukaz, keďže tento mu bol dňa 19. 09. 2015 zadržaný, následne sa podrobil dychovej skúške,
pri ktorej mu bolo elektronickým meračom Alcotest 7410 č. ARHH-0302 dňa 21. 10. 2015 v čase o 02.58

h namerané 0,71 mg/l alkoholu v krvi a pri opakovanej skúške vykonanej dňa 21. 10. 2015 v čase o
03.22 h mu bolo namerané 0,64 mg/l alkoholu v krvi,

teda

v bode 1, 2

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

čím spáchal

v bode 1, 2prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4 a 8 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, §

37 písm. h), m) Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 4 ( štyri ) mesiace nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody súd zaraďuje obžalovaného do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 a 7 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 61 ods. 8 Tr. zákona sa do trestu zákazu činnosti z a p o č í t a v a čas od zadržania vodičského
oprávnenia obžalovaného od 19. 09. 2015.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica dňa 18. 01. 2016 podal na obvineného S. D. obžalobu
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný S. D. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť vinným zo spáchania žalovaných
skutkov a po kladnom zodpovedaní otázok podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku a súhlase
prokurátora, súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku jeho vyhlásenie o vine prijal a dokazovanie potom
zameral len na otázku ukladaného trestu.

OkremvlastnéhodoznaniabolobžalovanýusvedčovanýajvýpoveďousvedkovC.I.aK.K.-príslušníkov
PZ,objasňujúcichskutkynamiestečinu(č.l.38-42),správamiovýsledkuobjasňovaniaskutkovnaúseku
cestnej dopravy zo dňa 19. 09. 2015 a 21. 10. 2015 (č.l. 43-48), zápismi o dychových skúškach (č.l. 49,
50, 53), potvrdením a rozhodnutím o zadržaní vodičského preukazu (č.l. 54-55).

Po právnej stránke súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako dva samostatné trestné činy - prečiny
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, pretože vykonával v stave
vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život
alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Pretože obžalovaný pokračoval v páchaní

druhého skutku aj potom, čo mu za prvý skutok bolo dňa 21. 10. 2015 oznámené obvinenie za prvý
skutok, bolo nutné druhý skutok posudzovať s poukazom na § 122 ods. 13 Tr. poriadku ako samostatný
trestný čin.

Obžalovaný S. D. je dvakrát rozvedený a podľa svojho vyjadrenia žije v spoločnej domácnosti spolu so

svojou maloletou dcérou, o ktorú sa stará sám. Jej matka žije a vpracuje vo Švajčiarsku. Je zamestnaný
v spoločnosti v spoločnosti Destacar Banská Bystrica ako automechanik. Z odpisu z registra trestov
vyplýva, že doteraz bol trikrát súdne trestaný naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 30. 05. 2014, právoplatný dňa 24. 04. 2015 za prečin sprenevery
podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa skutkov, ktoré
sú teraz prejednávané, dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo vzťahu k uvedenému
trestnému rozkazu.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov, z

ktorých vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni vpáchaní ďalej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradil od páchania trestných činov. Trest má zároveň vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi je možné uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je

to ustanovené v Trestnom zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliada
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, úmyselnú formu zavinenia, pohnútku, pomer a mieru
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v úmyselnom porušení právom chráneného
záujmu štátu a spoločnosti na ochrane života, zdravia ľudí alebo majetku pred osobami, ktoré pod
vplyvom návykovej látky pri výkone zamestnania alebo inej činnosti ohrozujú tieto chránené záujmy.
Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona, teda že sa
ku skutku priznal a svoje konanie úprimne oľutoval a dve priťažujúce okolnosti, vyplývajúce z § 37
písm. h) Tr. zákona, že spáchal viac trestných činov a § 37 písm. m) Tr. zákona, že už bol v minulosti

za trestný čin odsúdený. Pretože u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti nad okolnosťami
poľahčujúcimi bolo potrebné podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona základnú trestnú sadzbu 0-1 rok upraviť
zvýšením jej spodnej hranice o 1/3 na 4 mesiace až 1 rok, v rámci ktorej potom mohol obžalovanému
trest ukladať. U obžalovaného súd zohľadnil, že už bol v minulosti za obdobnú trestnú činnosť odsúdený,
čo znamená, že sa z predchádzajúcich trestov nepoučil, nemali na neho dostatočný prevýchovný efekt

a navyše sa skutkov, za ktoré je teraz súdený dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, čo
znamená, že v tomto prípade bolo potrebné na neho vplývať trestom prísnejším, za ktorý súd považoval
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, na ktorého výkon ho podľa § 48 ods. 4 Tr.
zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, aj keď už bol v posledných
10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, pretože u obžalovaného nejde o tak narušenú osobnosť, že

by bolo u neho potrebné uplatňovať výchovné metódy uplatňované v ústave na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia a jeho prevýchova bude dostatočne zabezpečená aj v ústave, do ktorého ho súd
zaradil.

Pretože obžalovaný spáchal trestné činy v súvislosti s vedením motorového vozidla, bolo potrebné podľa

§ 61 ods. 1, 2, 3 a 7 Tr. zákona mu ukladať aj trest zákazu činnosti, ktorý mu súd uložil vo výmere 6
rokov, pretože obžalovaný sa trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr.
zákona dopustil aj v minulosti (trestný rozkaz OS BB sp. zn. 2T 5/2008 zo dňa 22. 01. 2008) a v takom
prípade je potrebné uložiť trest zákazu činnosti v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby,
čo je minimálne 5 a pol roka. Do trestu zákazu činnosti súd obžalovanému podľa § 61 ods. 8 Tr. zákona

započítal dobu od zadržania vodičského oprávnenia, t.j. dobu od 19. 09. 2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.